Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813208516
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813208516.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu CEE COLLECT FUND

1LTD,sosídlomAgiouNikolaou,67-69,1stfloor,Flat/Office103,Egkomi,2408Nikózia,Cyprus,právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 30, 036
01 Martin, proti žalovanej O. M., O. XX.XX.XXXX, Z. V. B. XX, XXX XX Y. X., toho času nachádzajúcej sa
na neznámom mieste, v konaní zastúpenej R. M., O. XX.XX.XXXX, V. B. XX, XXX XX Y. X., ako súdom
ustanoveným opatrovníkom, o zaplatenie 430,98 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobcovi sumu 430,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 430,98 € od
12.08.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Poukázal na to, že jeho právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s.) dňa 27.11.2009 uzavrel
so žalovanou Zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu žalovanej č. 763737001, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške celkového úverového rámca 431,52 €. Žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť riadne úroky vo výške a za podmienok dohodnutých v Zmluve, a zároveň
podpisom Zmluvy vyslovila súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu
žalobcu na vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy.

Žalovaná na základe Zmluvy čerpala úver realizovaním transakcií (bankových operácií) prostredníctvom
kreditnej karty. Svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie úveru však nesplnila riadne a včas, preto právny
predchodca žalobcu ku dňu 23.08.2012 evidoval voči žalovanej pohľadávku vo výške 430,98 €, ktorá
bola, vrátane príslušenstva, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.08.2012 postúpená
na žalobcu. Vzhľadom na uvedené si žalobca voči žalovanej uplatnil dlžnú sumu vo výške 430,98 €, ako
aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy istiny vo výške 430,98 € od 12.08.2013 do
zaplatenia, a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,50

€ a trov právneho zastúpenia vo výške 90,43 €.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 16Ro/202/2013-45 zo dňa 03.09.2013, ktorým žalovanej
uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania. Keďže platobný rozkaz sa
žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk a napriek šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť ani adresupobytužalovanej,súdpredmetnýplatobnýrozkazuznesenímč.k.16Ro/202/2013-55zodňa10.03.2014
zrušil.

Keďže pobyt žalovanej súdu nie je známy, súd jej v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“)
ustanovil za opatrovníka R. M., otca žalovanej, ktorý ju v konaní zastupoval.

Podľa ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nie je pojednávanie potrebné nariaďovať ani
v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku:

(1) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,00 €, od toho okamihu ide o drobný

spor.

(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú

a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,

b) sociálneho zabezpečenia,

c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

e) konania o dedičstve,

f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,

g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,

h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,

i) ochrany osobnosti.

(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa
odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 430,98 €, teda drobný spor, súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 a jej prílohy vyplýva, že došlo k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanej z právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti Všeobecná úverová banka,
a.s.) na žalobcu.

Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012 a z Výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa

23.08.2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu vo výške 850,92 € v lehote do
12.09.2012, nakoľko ku dňu 20.08.2012 bola pohľadávka jeho právneho predchodcu (spoločnosti
Všeobecná úverová banka, a.s.), vyplývajúca zo Žiadosti žalovanej, postúpená na žalobcu.Zo Žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a.s.(ďalej len „Žiadosť“), podpísanej dňa 27.11.2007
žalovanou, vyplýva, že žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu o vydanie Flexi karty ako
hlavnej karty s úverovým limitom vo výške 16 000,00 Sk (531,10 €) a požadovanou minimálnou splátkou

vo výške 800,00 Sk (26,56 €). Z časti Žiadosti vypĺňanej právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že
Žiadosť žalovanej ním bola schválená dňa 30.11.2007, pričom úverový limit bol schválený vo výške 13
000,00 Sk (431,52 €) a minimálna splátka vo výške 650,00 Sk (21,58 €).

Súd sa ďalej oboznámil s Prehľadom histórie transakcií na kartovom účte 763737001 za obdobie od
17.12.2007 do 30.09.2011 (ďalej len „Prehľad histórie transakcií“), z ktorého vyplývajú všetky obraty na

účte, pričom naposledy došlo k vkladu na účet zo strany žalovanej dňa 13.10.2008.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto
ju zamietol.

Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, predmetom ktorého
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. V danej veci sa teda jedná o právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“):

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná poslednýkrát uhradila na účet kredit dňa
13.10.2008, pričom v rokoch 2009 - 2011 žalovaná neuhradila žiadne platby a právny predchodca
žalobcu ku dňu 20.08.2012 postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, ktorý dňa 23.08.2012 vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy.

Z vyššie uvedeného Prehľadu histórie transakcií jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu
najneskôr od 30.11.2008 zistil, že žalovaná neuhrádza na účet žiadnu platbu, aj keď má na účte dlh.
Teda najneskôr od uvedeného dňa sa dozvedel, že žalovaná si neplní svoje povinnosti v súlade so
Zmluvou. Súd teda má zato, že premlčacia lehota nezačala plynúť len od zaslania výzvy na úhradu dlhu,
resp. neskôr, ale začala plynúť už od doby, keď právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo vymáhať

dlžnú sumu v súlade so Všeobecnými podmienkami, ktoré boli súčasťou uzavretej Zmluvy. V bodoch
41 a 42 Všeobecných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet pre fyzické osoby občanov v znení účinnom od 15.11.2007 (ďalej len „Všeobecné
podmienky“) je upravený postup pri omeškaní s úhradou minimálnej splátky, pričom v zmysle bodu 35
Všeobecných podmienok je držiteľ hlavnej karty povinný uhradiť dlžnú sumu (výšku zostatku čerpaného

úveru, úrok, poistné a príslušné poplatky podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu vyhotovenia výpisu z
kartového účtu) najneskôr v deň splatnosti (bankou stanovený deň v mesiaci, do ktorého musí držiteľhlavnej karty uhradiť splátku dlžnej sumy) v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej
splátky stanovenej bankou. Právny predchodca žalobcu teda vedel o tom, že žalovaná si neplní svoje
povinnosti v zmysle Zmluvy, a teda mal reálnu možnosť uplatňovať si voči žalovanej svoje práva

žalobou na súde. Keďže tak neurobil, plynula mu premlčacia lehota a táto pokračovala aj po postúpení
pohľadávky na žalobcu, nebola prerušená a nezačala plynúť nanovo, pričom žaloba na súd bola
podaná dňa 23.08.2013. Z toho vyplýva, že právo žalobcu ako právneho nástupcu Všeobecnej úverovej
banky, a.s. sa premlčalo najneskôr 01.12.2011, a teda žaloba bola podaná už po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty. Žalovaná uhradila minimálnu splátku naposledy dňa 13.10.2008, teda najneskôr od

konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t.j. od 30.11.2008 právny predchodca žalobcu musel mať
vedomosť o tom, že voči žalovanej eviduje pohľadávku, a preto trojročná premlčacia lehota splátky za
11/2008 začala plynúť najneskôr 01.12.2008 a uplynula 01.12.2011. Následne začala plynúť premlčacia
lehota každej nesplatenej minimálnej splátky, pričom splátka za júl 2010 by sa premlčala 1.8.2013 a
žaloba bola podaná 23.8.2013. Od novembra 2008 do júla 2010 ak by žalovaná platila minimálne splátky
a nečerpala úver, uhradila by celkovo 453,18 € (21,50 € mesačne), čím by uspokojila svoj dlh tak, ako

je vymáhaný v tomto konaní. Keďže žalobca resp. jeho právny predchodca, boli nečinní a neuplatnili na
súde nárok, aj keď tak mohli urobiť, došlo k premlčaniu nároku v celom rozsahu a preto bolo potrebné
žalobu zamietnuť.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1. mája
2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Nakoľkovzmyslecitovanéhoustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľamusísúd

od 1. mája 2014 v spotrebiteľských veciach ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na
premlčanie nároku žalobcu, súd z titulu premlčania nároku žalobu zamietol. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že splatnosť dlžnej sumy, minimálne v rozsahu schválenej minimálnej splátky, nastala
najneskôr už 30.11.2008, čo znamená, že ku dňu podania žaloby (uplatnenia nároku žalobcom) bola
pohľadávka žalobcu voči žalovanej už premlčaná, na čo musel súd ex offo prihliadnuť, a preto žalobcovi

nemoholpriznaťzaplateniedlžnejsumy,anijejčasti.Zrovnakéhodôvodu,keďžesúdžalobcovinepriznal
nárok na zaplatenie istiny, mu nepriznal ani uplatnený úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené bolo
potrebné žalobu zamietnuť.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná si trovy konania

neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.