Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112213451
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112213451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety

Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľa: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K.,
D. X, zastúpeného JUDr. Darinou Korábovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Záborského 42, proti
odporcom: 1/ L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A., B. X a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, o zaplatenie 218,59 eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10. apríla 2013 č.
k. 9C/62/2012-133, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške

33,28 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Dariny Korábovej, advokátky, Bratislava,
Záborského 42 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 218,59 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.1.2012 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom 1/ a 2/ uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo
výške 404,05 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur k rukám právneho zástupcu

navrhovateľa JUDr. Dariny Korábovej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 788 ods. 1 a
§ 822 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 a 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
objektívnou zodpovednosťou odporcu 1/ za škodu spôsobenú navrhovateľovi a povinnosťou odporcu
2/ - poisťovateľa odporcu 1/ uhradiť škodu spôsobenú odporcom 1/ z povinného zmluvného poistenia
odporcu 1/. Vychádzal z toho, že došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa.

Navrhovateľ popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej popisom odporcom 1/ tak, že k škodovej
udalosti došlo v Piešťanoch na Krajinskej ceste v decembri roku 2012, keď spopod kolesa odporcu 2/
vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne
navrhovateľ zastavil odporcu 1/ svetelnými signálmi a následným obehnutím, keď na ceste v tom čase
neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci potvrdili, že v rozhodnom čase bol na ceste nános
kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla
odporcu 1/, keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla namotorovom vozidle navrhovateľa. S námietkou odporcu 2/, že nie je objektívne možné preukázať priebeh
škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému
vyjadreniu, sa vysporiadal tak, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou

odporcu 1/ ako škodcu je dostatočne ozrejmený práve z tohto zhodného popisu účastníkov dopravnej
nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Dospel k záveru, že práve
odporca 2/ nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto
tvrdení, teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti. Námietku
odporcu 2/, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla nemožno považovať za osobitnú

povahu prevádzky vozidla, vyhodnotil nesprávnou. Ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka má na
mysli okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej
súvislosti so škodou. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej
súvislostináslednevzniknutáškodanainomvozidle,vyhodnotilokolnosťou,ktorámápôvodvprevádzke
vozidla, a preto podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy liberácia.
Uviedol, že na základe ustálenej súdnej praxe je nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď

sa pohybuje a preto bez pohybu motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne
k vzniku škody na inom vozidle. K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez prevádzky, pohybu tohto vozidla by
kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Povinnosť odporcu
2/ vyvodil z § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok

poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (odporcu 1/), preto v prípade
škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla si poškodený (navrhovateľ) môže vybrať, či nárok
na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému - odporca 1/) alebo voči poisťovateľovi (odporca
2/) alebo voči obom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného
na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá

poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti
poistného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Prisúdenie úroku z omeškania odôvodnil ustanovením
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením č. 87/1995 Z. z. a jeho ustanovením §
3 ods. 1 vo výške 9 % ročne od 12.1.2012, teda odo dňa nasledujúceho od odmietnutia poskytnutia
poistného plnenia v zmysle oznámenia odporcu 2/. Rozhodnutie vo výroku o trovách konania odôvodnil

ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal voči
odporcom plnú náhradu trov konania v sume 420,55 eur, predstavujúce sumu 16,50 eur za zaplatený
súdny poplatok a sumu 404,05 eur trovy právneho zastúpenia: prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm.
a/ vyhlášky č. 640/2004 Z. z - advokátska tarifa, ďalej len vyhláška), podanie návrhu, písomné vyjadrenie
vo veci samej - k obom odporom (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), účasť na pojednávaniach : 14.10.2012,

1.2.2013 a 10.4.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), všetko po 19,90 eur, 4 krát režijný paušál 7,63
eur, 2 krát 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), náhrada za stratu času v súvislosti s účasťami na určených
pojednávaniach za 2 začaté polhodiny á 12,71 eur pri pojednávaní 14.12.2012 a po 2 začaté polhodiny
á 13,01 eur pri pojednávaniach 1.2.2013 a 10.4.2013 (§ 17 vyhlášky a § 18 ods. 3 vyhlášky), cestovné
14.12.2012 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo výške 28,589 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183

eur / 1 km, spotreba 6,8 l /100km, cena za liter nafty 1,53 eur), cestovné 1.2.2013 (cesta Bratislava -
Trnava a späť) vo výške 29,733 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 7,6 l /100km,
cena za liter nafty 1,52 eur), cestovné 10.4.2013 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo výške 29,808 eur
(99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 7,6 l /100km, cena za liter nafty 1,53 eur) podľa
§ 15 a §16 vyhlášky a § 1 písm. b) opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady

za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, 20% DPH pri odmene advokáta 24
eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Náhradu trov konania priznal navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyni
v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca 2/ , ktorý navrhol v zmysle § 220
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zmenu rozsudku tak, aby návrh proti odporcovi

2/ bol zamietnutý. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. a tým, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na predpoklade, že k vzniku škody došlo tak, ako uviedli
navrhovateľ a odporca 1/. Je však zrejmé, že odporca 1/ skutočnosť, že rozbil navrhovateľovi predné

sklo motorového vozidla nevnímal svojimi zmyslami. Namietal tiež, že súd prvého stupňa vychádzal
z čestného prehlásenia matky navrhovateľa, že v uvedený deň odchádzal navrhovateľ z domu bezpoškodenia čelného skla, ktoré tvrdenie nepreukazuje, že odporca 1/ spôsobil škodu navrhovateľovi.
Na vznik zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka nie sú, podľa názoru odvolateľa, splnené
zákonom dané podmienky, lebo absentuje porušenie právnej povinnosti odporcom 1/. Vzhľadom k

uvedenému, neprichádza do úvahy zodpovednosť odporcu 1/ a prechod tejto zodpovednosti na odporcu
2/ ako poisťovateľa. Nestačí zhodné vyjadrenie navrhovateľa a odporcu 1/, ani listiny v zhodnom duchu
vystavené pre účely uplatnenia nároku na poistné plnenie, vzhľadom na okolnosti ako ku škode malo
dôjsť. Chýba totiž hodnoverný a ničím nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že čelné sklo bolo nad všetku
pochybnosť poškodené kameňom, ktorý sa odrazil od vozidla odporcu 1/. Odporca 1/ nikdy neuviedol,

že videl ako mu kamienok odskočil a ako narazil do čelného skla navrhovateľa. Vychádzal len z
domnienky, že sa tak mohlo stať, nie že sa tak stalo. To, že bola odmrštená skalka z cesty, nie je vinou
prevádzkovateľa motorového vozidla - odporcu 1/, pretože nejde o osobitnú prevádzku motorového
vozidla. Kameň súvisí s cestnou komunikáciou a nie s motorovým vozidlom. Navyše, ak nejde o kamene
na ceste, viditeľné pri jazde motorovým vozidlom, ani pri vynaložení všetkého úsilia prevádzkovateľa
vozidla, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, nemal možnosť zabrániť vzniku škody. Podľa

odvolateľa, mal súd prvého stupňa vydať rozsudok na základe uznania nároku v zmysle § 153a
O. s. p., keďže odporca 1/ s podaným návrhom súhlasil a bol si vedomý svojej pohľadávky uplatnenej
v konaní. Podľa odvolateľa, odporca 2/ nemôže byť solidárne zaviazaný, nakoľko ide o zodpovednosť
následnú, ktorá prechádza na odporcu 2/ za splnenia zákonných predpokladov a nie o zodpovednosť
spôsobenú spoločnou činnosťou viacerých škodcov v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle §
219 O. s. p. potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 33,28 eur. Poukázal na to, že odporca 2/ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré
by už neuviedol pred súdom prvého stupňa. Odporca 1/ bol priamym účastníkom škodovej udalosti,
pričom odporca 2/ nenamietal hodnovernosť jeho výpovede a nenavrhol počas celého súdneho konania

žiadnedôkazynapreukázaniesvojichskutkovýchtvrdenízaúčelomspochybneniadôkazovoznačených
navrhovateľom. Poukázal na to, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za škodu
bez ohľadu na zavinenie, preto podmienkou jej vzniku nie je protiprávny úkon osoby zodpovednej
za škodu. Škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa motorového vozidla je nepochybne

škodou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla, konkrétne jeho rýchlosti a krútiacom momente
kolies. Odporca 1/ mal v zmysle svojej objektívnej predvídateľnosti prispôsobiť rýchlosť jazdy tak, aby k
odskakovaniu kamienkov spod kolies jeho motorového vozidla nedochádzalo. Odporca 1/ bol žalovaný
titulom občianskoprávnej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka a odporca 2/ titulom priameho nároku poškodeného voči

zodpovednému poisťovateľovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Odporca
1/ sa vyjadroval výlučne ku skutkovému stavu veci, nie ku uznaniu, preto nebolo možné rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§ 212 ods.
1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,
že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.

Predmetom konania je zaplatenie 218,59 eur s 9% úrokom z omeškania od 12.1.2012 do zaplatenia.

Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu 3.7.2012, si uplatnil vydanie rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcov k povinnosti zaplatiť mu 218,59 eur s príslušenstvom s tým, že plnením
jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Nárok uplatnil titulom
náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so škodovou udalosťou, poškodením čelného skla

jeho motorového vozidla kameňom, ktorý odskočil spod zadného kolesa osobného motorového vozidla
odporcu 1/ a predstavovala náklady na výmenu prasknutého čelného skla. Nárok si najskôr uplatnil zpovinného zákonného poistenia odporcu 1/ po nahlásení škodovej udalosti odporcom 1/ u odporcu 2/,
u ktorého bol poistený, ktorý po vykonanom šetrení odložil predmetnú škodovú udalosť bez poskytnutia
poistného plnenia.

Navrhovateľ tvrdil, že utrpel škodu vo výške 218,59 eur v príčinnej súvislosti s výmenou čelného
skla na jeho motorovom vozidle, poškodeným dňa 22.12.2011, kedy došlo k vymršteniu kameňa
nachádzajúceho sa na cestnej komunikácii spod kolesa auta, ktorého prevádzkovateľom a v tom čase aj
vodičom bol odporca 1/. Navrhovateľ a odporca 1/ na mieste bezprostredne po vzniku škodovej udalosti
vypísali záznam o udalosti, v rámci ktorého sa dohodli na zavinení a v zmysle ktorého odporca 1/

uznal mieru svojej zodpovednosti na predmetnej škodovej udalosti. Odporca 1/ oznámil navrhovateľovi
priamo na mieste, že pre prípad tejto škodovej udalosti je poistený u odporcu 2/. Z tohto dôvodu
nedošlo k likvidácii tejto poistnej udalosti z havarijného poistenia navrhovateľa, nakoľko odporca 1/ a
navrhovateľ súhlasne oznámili vznik škodovej udalosti zodpovednostnej poisťovni a nárok na náhradu
škodovej udalosti aj preukázali v zmysle zákona o povinnom poistení. Odporca 2/ ako zodpovednostná
poisťovňa odmietla plniť na účet navrhovateľa, pričom svoj postoj nezmenila ani po odvolaní sa a

rovnako ani po troch výzvach poisťovni AXA CZ, ktorá bola odporcom 2/ na mimosúdne doriešenie
veci splnomocnená. Odporca 2/ uvádzal postupne rôzne dôvody, na základe ktorých odmietal vykonať
likvidáciu škodovej udalosti. Odporca 2/ najskôr namietal, že odporca 1/ neporušil právnu povinnosť,
nakoľko bolo zdôraznené, že u neho ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa, zmenila sa u
odporcu2/právnaargumentáciaazačalspochybňovaťneuneseniedôkaznéhobremenanapreukázanie

vzniku škodovej udalosti. Následne sa odporca 2/ snažil zliberovať odporcu 1/, čo môže urobiť len
odporca 1/. Napokon namietal aj skutočnosť, že vymrštenie kameňa spod auta nie je okolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. Nárok voči odporcovi 1/ navrhovateľ uplatnil titulom
objektívnejzodpovednostiprevádzkovateľamotorovéhovozidlavzmysle§427Občianskehozákonníka,
t. j. že bez ohľadu na jeho zavinenie zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

keď škoda bola spôsobená okolnosťami v prevádzke jeho motorového vozidla, spočívajúce v rýchlosti
motorového vozidla a v činnosti kolesa tohto motorového vozidla, v dôsledku ktorej došlo k vymrštenia
kameňa z cestného posypu, ktorý sa na komunikácii nachádzal v dôsledku snehu. Pokiaľ ide o odporcu
2/, voči nemu si uplatnil nárok priamo v zmysle § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže
odporca 1/ mal u odporcu 2/ uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla. Oboch odporcov

žaloval solidárne s tým, že plnením jedného zanikne povinnosť plniť druhému a títo sa následne majú
vysporiadať medzi sebou. Príslušenstvo si uplatnil titulom zákonných úrokov z omeškania uplatnených
nasledujúcideňpoodmietnutíplneniaodporcom2/,pričomtentonárokoduvedenéhookamihuprislúcha
navrhovateľovi v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 nariadenia č. 586/2008 Z. z., to znamená, že navrhovateľ má nárok na plnenie, vrátanie sankcií

z omeškania, a odporca 2/ tým, že na výzvu odmietol plniť, dostal sa do omeškania nasledujúci deň.
Oboch odporcov žaloval z toho dôvodu, že odporca 1/ zodpovedá objektívne ako prevádzkovateľ auta a
odporca 2/ subjektívne, keďže zo zákona plniť mal a neplnil. Aj omeškanie oboch je rovnaké preto, lebo
za odporcu 1/ mala plniť poisťovňa, pričom odporca 1/ by podľa zákona mal plniť už skôr, konkrétne po
uplatnení nároku na náhradu škody, čo sa však realizovalo až cestou poisťovne, cez odporcu 2/ a keďže

odporca 2/ neplnil, úrok z omeškania sa musí vzťahovať aj na odporcu 1/.

Odporca 1/ s podaným návrhom súhlasil, bol si vedomý pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v
tejto prejednávanej veci, je prevádzkovateľom a vlastníkom motorového vozidla, v súvislosti s ktorou
prevádzkou bola spôsobená navrhovateľovi škoda. Potvrdil, že skutkový opis okolností bol taký, aký
ho navrhovateľ popísal. Ako prevádzkovateľ motorového vozidla mal uzatvorenú zákonnú poistku s

odporcom 2/, túto si riadne platil a aj platí. Nakoľko došlo k škodovej udalosti popísanej v návrhu,
predpokladal, že škodová udalosť bude vybavená odporcom 2/ z jeho zákonnej poistky. Pokiaľ ide
o popis poistnej udalosti, viedol motorové vozidlo v Piešťanoch na Krajinskej ceste minulý rok 22.
decembra, teda v zime, keď mu vyletel kamienok spopod kolesa a navrhovateľovi ním bolo rozbité čelné
sklo. To znamená, že navrhovateľ išiel so svojím motorovým vozidlom za ním a následne ho zastavil.

Na ceste neboli žiadne iné motorové vozidlá. Navrhovateľ vystúpil z auta a povedal mu, čo sa stalo
a podľa toho, že na ceste bol skutočne nános kameňov a to z posypu, bolo obom zrejmé, že sklo sa
rozbilo vymrštením tohto kameňa spod kolies jeho auta, keďže na ceste žiadne iné auto nebolo a ani
za danej situácie vôbec nevyplynulo, že by mohlo dôjsť k rozbitiu tohto okna, teda čelného skla jeho
motorového vozidla iným spôsobom. Nebol na ceste žiadny svedok, ktorého by mohli osloviť, lebo to

bolo pred Vianocami a cesty a ulice boli prázdne. Nepamätá si, či išlo o víkend alebo pracovný čas,ale bolo to doobeda, presný čas už nevie určiť. Hneď na mieste spísali nehodový záznam a vymenili si
kontakty a sám to ohlásil odporcovi 2/. Okno bolo prasknuté v pravej hornej časti horného skla. Sám išiel
predpísanou rýchlosťou 50 km/hod. a v rámci riadenia vnímal, že navrhovateľ mal od neho dostatočný

odstup. Netlačil sa na neho, možno keby sa tlačil, tak by sa to ani nestalo, pretože by mu trafil jeho
čelnú masku, nie jeho sklo.

Odporca 2/ spochybnil nárok navrhovateľa v celom rozsahu vzhľadom na skutočnosti, že v danom
prípade odporca 1/ nemôže zodpovedať za náhodu, pričom súhlasné vyhlásenie oboch účastníkov
konania ešte nepreukazuje zodpovednosť odporcu 1/ za vznik škody, ktorá je uplatňovaná v konaní.

V zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení sa vyžaduje preukázanie nároku poškodeným,
pričom takéto preukázanie, ako bolo preukázané spoločným vyhlásením navrhovateľa a odporcu 1/
nepostačuje. Taktiež vzhľadom na možnosť liberácie podľa § 428 Občianskeho zákonníka v danom
prípade nemohlo ísť pri škodovej udalosti o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke vozidla, nakoľko išlo
o vonkajšiu skutočnosť a to o kamienok nachádzajúci sa na ceste. Nakoľko sa v zázname o dopravnej
nehode neuvádzalo, že by odporca 1/ mal porušiť nejakú právnu povinnosť, nemôže zodpovedať za

škodu v prípade ak vznikla tak, ako je popisovaná. Pokiaľ ide o výšku nároku, tento nerozporuje, ak by
tu nárok daný bol, nebol by problém plniť v tej výške, ktorá je uplatnená. V danom prípade ide vždy o
tvrdenie poškodeného, pretože druhý účastník si toho nemôže byť vedomý. To znamená, že aj v prípade,
že by nikto iný nebol na ceste, nikdy nie je vylúčené, či sklo nebolo rozbité už predtým, je tu preto problém
preukázať navrhovateľom prezentovaný priebeh škodovej udalosti.

Zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporcu 1/ vyplýva, že pokiaľ ide o priebeh poistnej udalosti, obaja
účastníci viedli svoje motorové vozidlá v Piešťanoch na Krajinskej ceste v decembri roku 2012, keď
spopod kolesa odporcu 2/ vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa
jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu 1/ svetelnými signálmi a následným obehnutím,
keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci potvrdili, že v rozhodnom

čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením kameňa spod
kolies motorového vozidla odporcu 1/, keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k
rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo prasknuté v pravej hornej časti
výrazným spôsobom. Medzi motorovými vozidlami bol dostatočný odstup.

Navrhovateľ nárok uplatnený v konaní odvíja od skutkových okolností založených na poistnej udalosti,

v rámci ktorej navrhovateľ viedol 22.12.2011 v čase o 13.30 hod. osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA
OCTAVIA, kat.: M1, VIN: TMBDA21Z7B8023934, rok výroby: 20.12.2010, EČV: PN 090CD po rovnom
úseku Krajinskej cesty v obci Piešťany. Pred motorovým vozidlom navrhovateľa jazdilo v inkriminovanom
čase osobné motorové vozidlo zn. Renault 19, EČV: TT 199 EO, nachádzajúce sa vo vlastníctve
odporcu 1/, ktoré viedol sám odporca 1/. Napriek tomu, že navrhovateľ dodržiaval na suchej ceste,

na ktorej sa v čase škodovej udalosti nachádzal štrk z posypu, dostatočný odstup od osobného
motorového vozidla jazdiaceho pred ním, došlo počas jazdy k odskočeniu kameňa spod zadného
kolesa osobného motorového vozidla odporcu 1/, pričom odrazený kameň rozbil čelné sklo motorového
vozidla navrhovateľa. V príčinnej súvislosti s touto škodovou udalosťou utrpel navrhovateľ škodu vo
výške 218,59 eur titulom nákladov na výmenu prasknutého čelného skla, ktorý nárok si uplatnil v

zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo u odporcu 2/ z povinného zmluvného
poistenia odporcu 1/. Odporca 1/ nahlásil škodovú udalosť u odporcu 2/, ktorý ju neoprávnene odložil bez
poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo
dôjsť k vzniku škody, nemohol zabrániť ani pri vynaložení maximálneho úsilia vzniku tejto škody s tým,

že nebola ani preukázaná vecná a časová súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho
motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.

Zo záznamu o dopravnej nehody z 22.12.2011 vyplýva oznámenie škodovej udalosti a jej popis
navrhovateľom a odporcom 1/ odporcovi 2/.Zo zápisu podnikateľom AUTO AZ, Pavol Halabrín z 27.12.2011 vyplýva obhliadka poškodeného
motorového vozidla a následná výmena čelného skla motorového vozidla navrhovateľa za cenu 218,59
eur s dokladom o jej zaplatení.

Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť,
ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len
ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou uhrádza sa skutočná škoda

a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený

právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za
ktorú poistený zodpovedá.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného

v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Z listinných dôkazov a výpovedí navrhovateľa a odporcu 1/ vyplýva, že došlo k poškodeniu čelného
skla motorového vozidla navrhovateľa. Navrhovateľ popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej
popisom odporcom 1/ tak, že k škodovej udalosti došlo v Piešťanoch na Krajinskej ceste v decembri
roku 2012, keď spopod kolesa odporcu 1/ vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom
vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu 1/ svetelnými signálmi a

následným obehnutím, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci
potvrdili, že v rozhodnom čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že
vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla odporcu 1/, keďže na ceste žiadne iné motorové
vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo prasknuté
v pravej hornej časti výrazným spôsobom. Medzi motorovými vozidlami bol dostatočný odstup.

Kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou odporcu 1/ ako škodcu je
dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti
predchádzajúce vzniku škody popísali. Práve odporca 2/ nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným
spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodnýchpopisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ju odporca 1/ a navrhovateľ v konaní uviedli. Dôkazy
hodnotí súd podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§ 132

Občianskeho súdneho poriadku). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov
zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac
sa uvedeným, z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie

škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla navrhovateľa vymrštením kamienka spod
vozidla odporcu 1/. V danom prípade, zo zhodného tvrdenie účastníkov nehody vyplýva, že v čase keď
k nej došlo, bolo zimné obdobie, pri posype cesty štrkom, čo je bežné v tomto ročnom období a nakoľko
na ceste neboli iné motorového vozidla, nie je tu predpoklad, že by k vymršteniu kamienka mohlo dôjsť
spod kolies vozidla iného a napokon za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom
možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom

sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré vedie, avšak chcieť od
vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo
poškodeného vozidla (čím odporca 2/ dôvodil námietku o nepreukázaní príčinnej súvislosti) nespadá do
kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Napokon v danom prípade na ceste neboli
iné motorové vozidlá než vozidlá navrhovateľa a odporcu 1/ jazdiace za sebou a rovnako z čestného

vyhlásenia matky navrhovateľa vyplýva, že v deň škodovej udalosti odchádzal z domu bez poškodenia
čelného skla jeho motorového vozidla.

Odporca 2/ tiež namietal, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla nemožno považovať
za osobitnú povahu prevádzky vozidla.

Zodpovednosť v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej

zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Ustanovenie § 428
Občianskeho zákonníka nadväzuje na ustanovenie § 427. Práve v ustanovení § 428 sú uvedené
liberačnédôvodyzbaveniasazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkov.

A to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená
tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa), liberačný
dôvod vyplýva z § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného. Z ustanovenia §
428 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Ani v tomto prípade zákon nedefinuje, ktoré okolnosti

možno považovať za tie, ktoré majú pôvod v prevádzke. Znenie § 428, v zmysle ktorého pojem „o
škode spôsobenej okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke“ má na mysli okolnosti, ktoré súvisia s
organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Vymrštenie
kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda
na inom vozidle, nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto

podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy liberácia. Na základe ustálenej
súdnej praxe je nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje a preto bez pohybu
motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škody na inom vozidle.
K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a
pohybom, bez prevádzky, pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového

vozidlasamovoľneneodskočil.Prevádzkoumotorovéhovozidladošlokvymršteniukamienkaanásledne
k vzniku škodovej udalosti, preto škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke
vozidla. Kamienky patria do pozemnej komunikácie, a preto vymrštený kamienok pôsobením kolesa
vozidla v prevádzke, ktorý spôsobil škodu na inom vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke.

Zákon č. 381/2001 Z. z. v ustanovení § 15 od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného

na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (odporcu 1/), preto v prípade škody
spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla si poškodený (navrhovateľ) môže vybrať, či nárok na
náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému - odporca 1/) alebo voči poisťovateľovi (odporca 2/)
alebo voči obom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného navýplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá
poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti
poistného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že nárok navrhovateľa ako vo vzťahu
k odporcovi 1/ titulom objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla založenej na
základe § 427 Občianskeho zákonníka, tak aj vo vzťahu k odporcovi 2/ priamo s odkazom na §
15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže odporca 1/ mal u odporcu 2/ uzatvorené zákonné
poistenie motorového vozidla, je daným, preto pokiaľ súd prvého stupňa ich zaviazal solidárne uplatnenú

pohľadávku navrhovateľom, nespornú čo do výšky, mu zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania
s odkazom na znenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením č. 87/1995 Z. z. a jeho
ustanovenia § 3 ods. 1 vo výške 9 % ročne od 12.1.2012, teda odo dňa nasledujúceho od odmietnutia
poskytnutia poistného plnenia v zmysle oznámenia odporcu 2/, rozhodol správne.

Odvolací súd postupujúc podľa § 219 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v zmysle § 142 ods. 1

O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi prisúdil náhradu trov konania vo výške 33,28 eur za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu 2/ 18.6.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 19,92
eur podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky spolu s paušálnou náhradou výdavkov 7,81 eur podľa § 15
písm. a) a § 16 citovanej vyhlášky spolu s 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky 5,55 eur,

spolu 33,28 eur, ktoré v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. uložil povinnosť odporcom zaplatiť spoločne a
nerozdielne navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.