Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113203021
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113203021.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana
Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska 11,
Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený Advokátskou kanceláriou GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, proti žalovanému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci v F.
XXX, o zaplatenie 3.938,48 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 16C/101/2013 - 49 zo dňa 17. 9. 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti tak, že návrh zamieta a tiež
vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.026,95 eur
s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.026,95 eur od 14. 6. 2010 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
126,73 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 191,85 eur v tej istej 3-dňovej lehote. V
dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.938,48 eur
s 9 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 14. 6. 2010 do zaplatenia a tiež náhrady trov
konania. V návrhu uviedol, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená
dňa 3. 7. 2007 úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému účelový spotrebný
úver vo výške 6.116,31 eur na financovanie motorového vozidla RENAULT Mégane Scénic. Žalovaný
sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v pravidelných splátkach a plniť aj ďalšie povinnosti z úverovej
zmluvy. Záväzok však nedodržal. Z uvedeného dôvodu sa stal úver predčasne splatným a to ku dňu
16. 3. 2010. Na základe finančného vyúčtovania vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3.938,48
eur. Žalovaný túto sumu v stanovenej lehote do 13. 6. 2010 nezaplatil. Na základe vykonaného
dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 3. 7. 2007 bola pod č. UZF/07/92555 uzatvorená
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zmluva o spotrebnom úvere, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 184.260,- Sk za účelom financovania
motorového vozidla RENAULT Mégane Scénic. Žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť v 60-tich pravidelných
mesačných splátkach po 6.617,40 Sk, pričom splatnosť prvej splátky bola 3. 8. 2007. RPMN bola 31,4 %.
Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky, v ktorých bola dohodnutá v čl. VII. predčasná
splatnosť spotrebného úveru pre prípad porušenia zmluvných povinností a v čl. XII. zmluvné pokuty
v prípade porušenia povinností dlžníka zo zmluvy. Podľa čl. XII. bod 6 veriteľ bol oprávnený dlžníkovi
vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 30 % z výšky spotrebného úveru vrátane DPH. Táto zmluvná
pokuta bola sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého

dôjde k predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VII.. Podľa čl. XII. bod 1 v prípade omeškania dlžníka
s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká právo požadovať od dlžníka zmluvnú
pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa 3. 7. 2007 bola medzi žalobcom
a žalovaným podpísaná aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 07/92555/ZPVP.
Na základe predmetnej zmluvy boli zabezpečovacím prevodom práva zabezpečené všetky pohľadávky
žalobcu ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebnom úvere, pričom predmetom
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bol predmet financovaný zo zmluvy o spotrebnom úvere.
Zmluvou bolo dohodnuté, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva trvá až do okamihu úplného
uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi (čl. V. bod 1) a dohodnutý
bol taktiež spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľa zo zabezpečenia; podľa čl. V. bod 5 zmluvy v
prípade naplnenia podmienok podľa čl. VII. ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok, v zmluve o
spotrebnom úvere (predčasná splatnosť spotrebného úveru) bol veriteľ oprávnený financovaný predmet
predať sám alebo prostredníctvom podnikateľského subjektu, ktorý má v predmete svojho podnikania
sprostredkovanie predaja a zaoberá sa sprostredkovaním predaja hnuteľných vecí rovnakého alebo
podobného druhu. Listom zo dňa 16. 3. 2010 žalobca oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru
žiadajúc ho, aby uhradil sumu 5.739,96 eur. Týmto listom žalovanému oznámil, že o 30 dní začne
výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva speňažením predmetu financovania. Žalovaný
písomnosť prevzal 30. 3. 2010. Listom zo dňa 24. 5. 2010 žalobca zaslal žalovanému finančné
vyúčtovanie zmluvy, z ktorého vyplynulo, že zostatok spotrebného úveru je vo výške 4.501,58 eur,
zmluvné pokuty sú vo výške 42,50 eur, neuhradené splátky 975,88 eur, iné pohľadávky 220,- eur,
nezaplatená faktúra vo výške 869,03 eur, ktorá je sumou zmluvnej pokuty podľa čl. XII. ods. 6
Všeobecných zmluvných podmienok a neuhradená faktúra na 39,89 eur, čo je suma úroku zo zostatku
úveru. Podľa finančného vyúčtovania nárok žalobcu proti žalovanému bol vo výške 6.648,88 eur po
odpočítaní nároku žalovaného voči žalobcovi spočívajúceho vo výťažku z predaja motorového vozidla,
ktorý bol vo výške 2.600,- eur a nepriradených úhrad 110,40 eur. Celkový nedoplatok, ktorý mal žalovaný
žalobcovi zaplatiť bol vo výške 3.938,48 eur. Tento nedoplatok žiadal žalobca od žalovaného zaplatiť
do 13. 6. 2010.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že zo záväzkového vzťahu
vzniknutého medzi účastníkmi konania na základe úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzatváraní
a plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný na základe žalobcom
poskytnutých peňažných prostriedkov financoval svoje potreby; práva a povinnosti z tohto záväzkového
vzťahu bolo preto potrebné posúdiť podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 3. 7. 2007 a podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy taktiež v znení účinnom k 3. 7. 2007.

V tejto súvislosti súd citoval ust. § 52 ods. 1 až 3 , ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust.
§ 4 ods. 1 až 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 5 tohto zákona, ust. § 544
ods. 1, 2, ust. § 553 ods. 1, ust. § 553c ods. 1, ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. §
3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za to,
že návrh bol podaný dôvodne, nie však v celom rozsahu. Žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver. Tieto peňažné prostriedky mu poskytol za účelom financovania
motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný porušil podmienky zmluvy, za ktorých mu boli peňažné prostriedky
poskytnuté, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, dôsledkom čoho bolo vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru a bolo jeho povinnosťou zaplatiť veriteľovi na výzvu celý dlh. Nakoľko k zaplateniu
celého zostatku dlhu nedošlo, žalobca vychádzajúc z podmienok dohodnutého zabezpečenia záväzku
prevodom práva predmet financovania predal a z jeho výťažku uspokojil svoje nároky z úverovej
zmluvy. Z jednotlivých položiek, ktoré žalobca žalovanému vyúčtoval finančným vyúčtovaním mal súd
za dôvodný nárok na zaplatenie sumy 39,89 eur vyúčtovanej faktúrou č. 0792555801 - úrok zo zostatku
úveru, nárok na sumu 220,- eur - iné pohľadávky, nárok na sumu 975,88 eur - neuhradené splátky
a na sumu 4.501,58 eur - zostatok spotrebného úveru. Za nie dôvodné považoval sumy vo výške
869,03 eur - suma faktúry č. 0792555551, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta podľa čl. XII. ods.
6 VZP a zmluvnú pokutu vo výške 42,50 eur. Čo sa týka zmluvnej pokuty 42,50 eur súd uviedol, že
Všeobecnými zmluvnými podmienkami tvoriacimi súčasť zmluvy bola zmluvná pokuta dohodnutá ako
sankcia za porušenie rôznych povinností zo zmluvy. Vo finančnom vyúčtovaní však nie je uvedené,
akého zmluvného porušenia sa zmluvná pokuta 42,50 eur týka. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu
pritom ako právny úkon musí zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon.

Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne v tom zmysle, že subjekt
uplatňujúci si právo na zmluvnú pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností
zmluvnou pokutou sankcionuje. Z finančného vyúčtovania nevyplýva, že žalobca určito a zrozumiteľne
uplatnil svoje právo na zmluvnú pokutu vo vzťahu k žalovanému, preto podľa názoru súdu nemá nárok na
zmluvnú pokutu vo výške 42,50 eur. Taktiež nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 869,03 eur, ktorá
je uvedená vo finančnom vyúčtovaní titulom nezaplatenia faktúry č. 0792555551. V predmetnej faktúre
je uvedené, že táto zmluvná pokuta je účtovaná podľa čl. XII. ods. 6 VZP, čo znamená, že žalobca ako
veriteľ vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu v dôsledku toho, že vyhlásil úver za predčasne splatný,
z čoho vyplýva, že vznik tejto zmluvnej pokuty viazal na výkon svojho práva požadovať predčasnú
splatnosť zostatku z úverovej zmluvy. Ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentnú
povahu, umožňuje dohodnúť zmluvnú pokutu iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti zmluvy je výkonom práva, s ktorým nie je možné spájať nárok na zmluvnú pokutu.
Ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, teda neplatné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 76,85
% a neúspech v rozsahu 23,15 %, má preto nárok na náhradu trov v rozsahu 53,70 %. Tieto priznal
titulom súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a
žalobu zamietnuť v podstate z toho dôvodu, že motorové vozidlo, ktoré mu bolo odobraté žalobcom,
bolo predané pod cenu vozidla a podľa jeho výpočtov auto už bolo dávno zaplatené, ba až preplatené.
Súčasne žiadal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a to z dôvodu, že jeho príjem nepostačuje
na životné potreby. Poukázal na to, že žije v 3-izbovom sociálnom byte so svojou priateľkou, ktorá je
bez zamestnania, stará sa o dve deti, jedno z prvého manželstva jeho priateľky a druhé, ktoré majú
spoločne. Za byt platí mesačne 306,- eur, za škôlku 50,- eur, dcéra je celiatička, má prísnu diétu a na jej
stravu potrebuje cca 200,- eur mesačne. Cestovné mesačne uhrádza vo výške 100,- eur, pričom jeho
príjem je 750,- eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadneho majetku.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Poukázal
na to, že žalovaný bol počas prvostupňového konania pasívny, žiadne skutočnosti nenamietal a
nedostavil sa na nariadené pojednávanie. Odvolanie žalovaného a jeho zdôvodnenie žalobca považoval
len za nepodloženú a účelovú snahu naďalej sa vyhýbať plneniu svojich záväzkov. Žalobca poukázal
na to, že svoj nárok riadne odôvodnil, doložil listinnými dôkazmi, z ktorých vyplývali jeho zmluvné
nároky vyplývajúce z predčasného ukončenia úverovej zmluvy. Tvrdenie žalovaného o splatení vozidla
je nepravdivé. Pokiaľ ide o cenu, za ktorú bolo motorové vozidlo predané, žalobca poukázal na ust. č. V.
ods. 5 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého mal žalobca právo vozidlo
predať na základe vlastného uváženia a za cenu obvyklú v mieste a čase predaja. Nad rámec svojich
povinností však žalobca zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty
vozidla, nakoľko v záujme žalobcu pri realizácii zabezpečenia pohľadávok je dosiahnutie čo najvyššej
odkupnej ceny vozidla s prihliadnutím na jeho všeobecnú hodnotu. Motorové vozidlo bolo odpredané
26. 4. 2010 za cenu 2.600,- eur. Znalecky bola všeobecná hodnota vozidla ku dňu 16. 4. 2010 určená v
sume 2.027,- eur. Z uvedeného vyplýva, že motorové vozidlo bolo odpredané za vyššiu cenu, než aká
bola v čase predaja jeho všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Teda i tvrdenie žalovaného
o odpredaji vozidla pod cenu je nepravdivé.

Odvolací súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k
záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Z úverovej zmluvy uzavretej dňa 3. 7. 2007 vyplýva, že účastníci si nedohodli platenie úroku, pričom v
zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia teda nebola oprávnená požiadavka žalobcu žiadať od žalovaného zaplatenie
úroku.

Žalobca požadoval zaplatenie sumy 3.938,48 eur, pričom tento svoj nárok špecifikoval (viď č.l. 41)
nasledovne: neuhradené splátky, a to 4 splátky úveru č. 28 až 31 podľa predpisu splátok so splatnosťou
21. 11. 2009 do 21. 2. 2010, každá vo výške 243,97 eur, čo je spolu 975,88 eur. Ďalej požadoval
zaplatenie zmluvných pokút vo výške 42,50 eur a 869,03 eur, spolu 911,53 eur. Ďalší nárok spočíval
vo výške 220,- eur ako náklady spojené s vymáhaním splnenia povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy
vyfakturovanej spoločnosťou Slovak Group faktúra č. 103074, ďalší nárok spočíval v požadovaní úroku
zo zostatku úveru vo výške 39,89 eur a ďalej zostatok spotrebného úveru 4.501,58 eur, čo je rozdiel
medzi hodnotou poskytnutého spotrebného úveru, t.j. sumou 6.116,31 eur a súčtom istinnej časti splátok
1 až 31 vo výške 1.614,73 eur, spolu teda žalobca uplatnil sumu 6.648,88 eur. Od tejto sumy odpočítal
výťažok z predaja vozidla 2.600,- eur a žalovaným uhradenú sumu 110,40 eur, takže rozdiel je 3.938,48
eur. Zo špecifikácie nároku žalobcu podľa finančného vyúčtovania jednoznačne vyplýva, že neuhradené
splátky boli splátky od č. 28, čo potvrdil žalobca aj na pojednávaní, teda splátky od poradia 28 až po 60.
Splátky v poradí od 1 do 27 boli zaplatené s tým, že od splátky 22 až 24 žalovaný zaplatil len poistné a
od splátky 25 do 27 vo výške 243,97 eur, to znamená, že žalovaný zaplatil splátky v počte 21 po 219,66
eur, čo je spolu 4.612,86 eur, 3 splátky po 30,51 eur, čo je 91,53 eur a 3 splátky po 243,97 eur, čo
je 731,91 eur, takže spolu zaplatil 5.436,30 eur. Ak k tomu pripočítame výťažok z predaja motorového
vozidla 2.600,- eur a započítanú sumu 110,40 eur, potom žalovaný zaplatil sumu 8.146,70 eur.

Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bol zamietnutý, nárok na zaplatenie úrokov v zmysle
vyššie uvedeného odôvodnenia nemá a má preto nárok len na vrátenie úveru vo výške 6.116,31 eur.
Z uvedeného výpočtu vyplýva, že jeho nárok na zaplatenie sumy 3.938,48 eur je nedôvodný. Z týchto
dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh žalobcu zamietol s tým, že zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal a nepriznal mu náhradu trov konania ani v rámci odvolacieho konania, pretože žiadne trovy
v konaní neuplatnil (§ 220 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný bol v konaní pasívny a že až v odvolacom konaní namietal
uvedenú skutočnosť preplatenia poskytnutého úveru, treba zdôrazniť, že v rámci spotrebiteľského práva
je treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré súvisia s opodstatnenosťou či neopodstatnenosťou nároku
dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi. Táto povinnosť súdu vyplýva z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Odvolací súd na pojednávaní dňa 9. 10. 2014 vyhovel žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych
poplatkov, pretože jeho osobné a majetkové pomery to odôvodňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.