Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200102
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200102.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľov: 1/ T.. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. II č. XXX/XX, XXX XX L., 2/ T.. O. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. M. XXX/X, XXX XX Z. C. a 3/ Z. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, K. č. XXXX/XX, A.,
XXX XX O. XX, Y. P., všetci zastúpení JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, AK Mateja Bela 2, 984
01 Lučenec proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor, Nám. Republiky 26, 984

36 Lučenec za účasti: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, 817 15 Bratislava o odvolaní
navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu č.: OU-LC-PLO-2013/00059 RE-29 zo dňa 02.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. OU-LC-PLO-2013/00059 RE-29 zo dňa 02.12.2013

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sa odvolaním doručeným v zákonnej lehote (02.01.2014) domáhali, aby

súd rozhodnutie odporcu č. OU-LC-PLO-2013/00059 RE-29 zo dňa 02.12.2013 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“)zrušilavecvrátilodporcovinaďalšiekonanie.Predmetnýmrozhodnutímodporcarozhodol
o nároku žiadateľa B. Y. na navrátenie vlastníctva k pozemkom evidovaným v pozemnoknižnej vložke
(ďalej „PKV“) č. XXXX v k. ú. L. uplatneného v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 503/2003 Z. z.“) žiadosťou č.

L/2004/00994 doručenou 27.02.2014 tak, že žiadateľ B. Y., ktorý v priebehu správneho konania zomrel
XX.XX.XXXX, synovec pôvodného vlastníka Dr. Z. A. a preberatelia uplatnených nárokov na základe
Osvedčenia o dedičstve č. 17D 344/2007 zo dňa 26.11.2007 T.. Q. Z., T.. O. Y., rod. Y. a Z. J., rod. Y.
(ďalej aj „žiadatelia“) nespĺňajú podmienku § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. a nenavracia sa im v zmysle
§ 5 ods. 2 cit. zákona vlastníctvo, ani nepriznáva právo na náhradu za pozemky v k. ú. L. evidované
pôvodnevPKVč.XXXX(XXXX/X,XXXXaXXXX)špecifikovanépodľasúčasnéhostavuvbode3výroku

napadnutého rozhodnutia.

Odporca napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že uplatnenie nároku sa týka nehnuteľností, ktoré boli
evidované v PKV č. XXXX k. ú. L., pričom pôvodný pozemkovoknižný vlastník V.. Z. A. evidovaný pod B2
vlastnil na základe kúpnopredajnej zmluvy nehnuteľnosti v podiele 1/2. K strate vlastníctva nehnuteľností
došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č.: 21/16-b-1946 zo dňa 19.07.1946,
v ktorom konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní všetkého pôdohospodárskeho majetku V.. Z.

A., ako osoby maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR
ku dňu 01.03.1945 (ďalej len „Nariadenie č. 104/1945 Sb.“), pričom súčasťou tohto rozhodnutia bolo aj
rozhodnutie v zmysle § 1 ods. 7 cit. nariadenia, že osobu V.. Z. A. treba považovať podľa § 1 ods. 1
písm. b/ cit. nariadenia za osobu maďarskej národnosti. Zápis do pozemkovej knihy bol vykonaný na
základe návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia B, Pracovná skupina
pre pozemkovú reformu v Lučenci č.: 6392/47 zo dňa 10.01.1948, čd. XXX/XX. Poznámka konfiškácieje uvedená v PKV č. XXXX v časti A. Majetková podstata „Konfiškácia dľa nar. č. 104/45 Sb. n.
SNR čd. 539/48“. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na znenie § 2 ods. 1
cit. zákona 503/2003 Z. z. s tým, že je zrejmé, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností

zapísaných v PKV č. XXXX k. ú. L. došlo vzhľadom na konfiškačné rozhodnutie vydané dňa 19.07.1946
pred rozhodným obdobím. Poukázal ďalej na to, že ust. § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. upravuje
vyňatie poľnohospodárskych pozemkov z konfiškácie na základe Nariadenia č. 104/1945 Sb., avšak za
predpokladu, že k odňatiu nehnuteľností došlo po 25.02.1948, čo v tomto prípade nebolo splnené. Z
uvedeného odporca vyvodil záver, že nie je splnená základná podmienka stanovená v § 2 ods. 1 zák.

č. 503/2003 Z. z. Odporca ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na doterajší priebeh správneho
konania o uplatnenom reštitučnom nároku žiadateľom B. Y. a poukázal na právne závery uvedené v
Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 27Sp/15/2012-31 zo dňa 12.09.2012, pričom odcitoval
právnu argumentáciu vo vzťahu k uplatnenej námietke nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k
rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Lučenci č. LC/2012/00068 RE-29 zo dňa 23.02.2012,
ako aj na časť odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/171/2012 zo dňa 25.09.2013,

ktorým bol Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 27Sp/15/2012-31 zo dňa 12.09.2012
potvrdený.Vzhľadomnato,žesprávnyorgánjevzmysle§250jods.7O.s.p.viazanýprávnymnázorom
súdu,odporcavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,žesastotožnilsnázoromsúdu,ženeboli
splnené podmienky zákona na navrátenie vlastníctva ani priznania práva na náhradu za pozemky pre
žiadateľov tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

Odvolatelia (navrhovatelia) v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zák. č.
503/2003 Z. z. na základe nesprávnej aplikácie práva (nesprávne právne posúdenie) a neúplného
zistenia skutkového stavu, pričom odporca sa v rozhodnutí nejasno, neurčito, resp. vôbec nezaoberal
otázkou, či reštitučný nárok spĺňa pozemkovoknižný vlastník V.. Z. A., alebo skutočný vlastník podľa
platného práva v r. 1918 - 1950 B. Y. - žiadateľ (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), resp. nedostatok

dôvodov. V odvolaní odvolatelia poukázali na to, že odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je
splnená základná podmienka stanovená v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., pretože k strate vlastníctva
predmetných nehnuteľností došlo na základe konfiškačného rozhodnutia vydaného 19.07.1946, t. j.
pred rozhodným obdobím, pričom odporca v odôvodnení poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR
č. 10Sžr/171/2012 z 25.09.2013, ktorého právnym názorom je viazaný. Odvolatelia v odvolaní tvrdili,

že Krajský súd v Banskej Bystrici v Rozsudku č. 27Sp/15/2012 z 12.09.2012 a následne Najvyšší
súd SR v Rozsudku č. 10Sžr/171/2012 z 25.09.2013 sa nezaoberal meritom veci, t. j. či žiadateľ o
reštitúciu B. Y. spĺňa podmienky podľa zák. č. 503/2003 Z. z., ale tým, že vlastník zapísaný v PK V..
Z. A. ako oprávnená osoba nespĺňa nárok na reštitúciu podľa cit. zákona. Právny názor, že žiadateľ
B. Y. nespĺňa podmienky v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., nevyslovil ani krajský súd,

ani Najvyšší súd SR, a preto dovolávať sa právneho názoru v nich uvedenému je podľa odvolateľov
irelevantné. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu naopak vyplýva, že odporca pre posúdenie veci
nedostatočne posúdil skutkový stav. Navrhovatelia namietali, že odporca sa nejasne, neurčito, resp.
vôbec nezaoberal otázkou, či reštitučný nárok spĺňa pozemnoknižný vlastník V.. Z. A., alebo skutočný
vlastník podľa platného práva v r. 1918 - 1950 B. Y., t. j. žiadateľ. Navrhovatelia poukázali na to, že

v PKV zapísaný vlastník V.. Z. A. bol v čase vojny zavlečený do koncentračného tábora, kde v r.
1944 zahynul. Podľa vtedy platného obyčajového práva - na území Slovenska v I. Čsl. republike od
28.10.1918 do vydania občianskeho zákonníka v r. 1950 č. 141/1950 Zb. platilo uhorské obyčajové
právo, podľa ktorého dedič nadobúda dedičstvo dňom smrti poručiteľa. To isté uhorské obyčajové
právo platilo aj na území Maďarského kráľovstva od r. 1918 do r. 1945. Pri rešpektovaní práva I. Čsl.

republiky, ale aj uhorského obyčajového práva platného na území Maďarského kráľovstva sa podľa
odvolateľov B. Y. stal vlastníkom predmetných reštituovaných nehnuteľností ku dňu vyhlásenia V..
Z. A. Okresným súdom v Lučenci za mŕtveho, t. j. dňom XX.XX.XXXX. Prejednanie dedičstva, čiže
zápisové konanie o vlastníctve dedičov, neprebehlo z vyššie spomenutých dôvodov. Odvolatelia tvrdili,
že odporca nedostatočne preskúmal dedičskú postupnosť a dospel k záveru, že oprávnená osoba B.

Y. nie je oprávnenou osobou. Opomenul zrejme skutočnosť, že B. Y. sa stal vlastníkom nehnuteľnosti
už dňom 16.06.1944, teda v rozhodnom období pre posudzovanie reštitučného nároku od „09.1945
do 25.02.1948“ bol výlučným vlastníkom reštituovanej nehnuteľnosti. Konfiškácia majetku, keďže jeho
vlastníkom bol B. Y., a nie V.. Z. A., bola podľa odvolateľov vykonaná bez právneho dôvodu, keďže na
osobu B. Y. sa ustanovenia o konfiškácii (Nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR) nevzťahovali. Rozhodnutie

Konfiškačnej komisie teda smerovalo nie proti vlastníkovi predmetných pozemkov, ale už proti nežijúcej
osobe a v takom prípade rozhodnutie o konfiškácii je podľa odvolateľov neplatné ex tunc. Práve na takýtoprípad konfiškácie sa podľa odvolateľov vzťahuje § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. Odvolatelia poukázali
na to, že zákonný vlastník B. Y. nikdy nestratil štátne občianstvo Čsl. republiky a od r. 1940 až do
oslobodeniabolpríslušníkomČeskoslovenskejzahraničnejarmádynazápade.AkoobčanČsl.republiky

slovenskej národnosti a účastník národnooslobodzovacieho boja nikdy nemal povinnosť skladať sľub
vernosti a takáto argumentácia navrhovateľa aj súdu, je právne irelevantná. Oprávnený B. Y. si ani po r.
1948 nemohol uplatňovať svoje vlastnícke práva, keďže v r. 1951 bol odsúdený ako nepriateľ štátu na
nútené práce do Jáchymova a bol prepustený až po amnestii v r. 1965. Odvolatelia napokon poukázali
na to, že v obdobnom prípade iného žiadateľa Okresný úrad Lučenec vydal rozhodnutie v jeho prospech

a navrhol, aby bol odporca vyzvaný k predloženiu svojich príslušných spisov týkajúcich sa tohto prípadu.
Navrhovatelia tvrdili, že B. Y. spĺňa podmienky podľa § 2 ods. 1 s prihliadnutím na § 3 ods. 1 písm. o/
(prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu) a s prihliadnutím na § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z.
na navrátenie vlastníctva k pozemkom.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 23.01.2014 uviedol, že trvá na potvrdení rozhodnutia.
Poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal z údajov o uplatnení reštitučného nároku (príloha 1

správneho spisu), kde je uvedená oprávnená osoba B. Y. podľa § 2 ods. 2 zákona - čiže ak osoba,
ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej
osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3 zákona, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. §
5 zákona, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania SR, fyzické osoby v zákonom stanovenom poradí. V uplatnení zároveň uviedol ako

pôvodného vlastníka Dr. Z. A.. Vzhľadom na uvedené odporca nespochybňoval údaje uvedené v
uplatnení reštitučného nároku, že Dr. Z. A. bol pôvodným vlastníkom a B. Y. je oprávnenou osobou
podľa § 2 ods. 2 zákona. Zo získaných podkladov podľa odporcu tvrdenie žalobcu možno vyvrátiť
podloženými skutočnosťami. Poukázal na to, že Dr. Z. A. bol vyhlásený za mŕtveho uznesením súdu č.
M241/46/7 spätne k dátumu 16.06.1944. Keďže sa správnemu orgánu nepodarilo zadovážiť uvedené

uznesenie, požiadal príslušný súd o analýzu znakov uvedeného uznesenia, z ktorého vyplynulo, že č.
46 v uvedenom znaku bol pravdepodobne rok podania návrhu, teda r. 1946. Uznesenie teda nadobudlo
právoplatnosť pravdepodobne v roku podania žiadosti (r. 1946), ak nie neskôr. Do času, kým nadobudlo
uzneseniesúduovyhlásenízamŕtvehoprávoplatnosť,trebapodľaprávakaždúfyzickúosobupovažovať
za osobu žijúcu. K strate vlastníctva nehnuteľnosti došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV

v Lučenci z 19.07.1946, v ktorom konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní pôdohospodárskeho
majetku Z. A. v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. Konfiškácia teda nemusela byť vylúčená
z titulu nežijúcej osoby. Zápis o konfiškácii bol do pozemkovej knihy vykonaný na základe návrhu dňa
10.01.1948 pod čd. 539/48 (príloha č. 24 správneho spisu). V tom čase platný Intabulačný princíp
Pozemkovej knihy (intabulácia - vklad) znamenal, že vlastníctvo k pozemku sa nadobúda až zápisom

do pozemkovej knihy. Tento princíp bol prelomený tzv. stredným občianskym zákonníkom 141/1950 Zb.,
podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou. Vzhľadom na uvedený princíp bol
Dr. Z. A. vlastníkom až do času, kým nebol do pozemkovej knihy uvedený zápis o konfiškácii. Odporca
napokonvpísomnomvyjadreníkodvolaniupoukázalnaznenie§2ods.1zák.č.503/2003Z.z.,vktorom
sú stanovené podmienky na uplatnenie reštitučných nárokov a keďže konfiškačné rozhodnutie bolo

vydané 19.07.1946, aj po zohľadnení intabulačného princípu nie je podľa odporcu splnená podmienka
rozhodného obdobia a tým aj prípadná zmena oprávnenej osoby neovplyvní podstatu rozhodnutia -
nepriznania vlastníctva.

Ďalší účastník konania - Slovenský pozemkový fond, Bratislava vo svojom písomnom vyjadrení z
22.09.2014 uviedol, že žalovaný správny orgán rozhodol správne, že žiadatelia nespĺňajú podmienku §

2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., keďže konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred rozhodným obdobím
uvedenom v tomto ustanovení a inak ani rozhodnúť nemohol súc viazaný právnym názorom súdu.
Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný podľa § 246 ods. 1 O. s. p., § 246a a § 250l a nasl.
O. s. p. prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, pričom sa oboznámil s obsahom

správneho spisu a vypočul zástupcu účastníkov konania - navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ a povereného
zástupcu odporcu. Po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu a
z dôvodov uvedených v odvolaní, súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.Navrhovatelia 1/ až 3/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 16.09.2014 doručili súdu
námietku zaujatosti voči samosudkyni „JUDr. Elene Antalovej“, v ktorej poukázali na to, že táto
samosudkyňa vo veci predmetnej reštitúcie, ktorá už bola predmetom konania na Krajskom súde v

Banskej Bystrici pod č. 27Sp/5/2012 už raz rozhodla v ich neprospech. Podľa namietateľov pomer
k veci, ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudkyne je daná tým, že samosudkyňa je právne
zainteresovaná na výsledku konania už len z toho dôvodu, aby nerozhodla v prospech iného účastníka,
než rozhodla v konaní č. k. 27Sp/5/2012. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody námietky zaujatosti súd
konštatuje, že dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré spočívajú v postupe sudkyne a v rozhodovaní

o iných veciach, konkrétne veciach týkajúcich sa predmetného reštitučného nároku uplatneného
navrhovateľmi, resp. jeho právnym predchodcom, a teda sa jedná o dôvody uvedené v § 14 ods. 3 O.
s. p. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť s poukazom na § 15a ods. 5 O. s. p., keďže námietka sa týkala
len okolností uvedených v § 14 ods. 3 O. s. p., súd na námietku neprihliadol a v tomto prípade vec
nadriadenému súdu nepredložil.

Splnomocnený zástupca navrhovateľov sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v odvolaní a

tvrdil, že B. Y., resp. jeho právni nástupcovia, spĺňajú podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 1 zák.
č. 503/2003 Z. z., pričom on samotný je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona. Uvedenú
skutočnosť však správny orgán v rozhodnutí neuvádza, resp. sa touto otázkou nezaoberá, a preto je
rozhodnutie v tejto časti nedostatočne odôvodnené alebo nepreskúmateľné a zároveň je založené na
nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože nie je z neho zrejmé, ako sa správny orgán s touto

otázkou vysporiadal, ak ju aj skúmal. Postavenie B. Y. ako oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods. 1 zák. č.
503/2003 Z. z. odvodzuje splnomocnený zástupca navrhovateľov zo skutočnosti, že bolo preukázané,
že uznesením okresného súdu z r. 1946 bol Dr. Z. A. vyhlásený za mŕtveho spätne k 16.06.1944. V čase
vydania konfiškačného rozhodnutia už teda Dr. A. nežil, a preto mu ani nemohol byť majetok odňatý,
resp. skonfiškovaný na základe konfiškačného rozhodnutia. Jeho majetok v tom čase vzhľadom na

platnosť uhorského obyčajového práva, podľa ktorého dedič nadobúdal dedičstvo dňom smrti poručiteľa
už patril B. Y. a bol v jeho vlastníctve. Z rozhodnutia odporcu nevyplýva, ako sa s touto skutočnosťou
odporcavysporiadal.PokiaľboltedaodňatýmajetokB.Y.,takkjehoodňatiudošlobezprávnehodôvodu,
čo zakladá reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z. z. Splnomocnený zástupca
poukázal zhodne, ako v odvolaní, na obdobný prípad iného žiadateľa, o ktorom rozhodol odporca a kde

uplatnenémureštitučnémunárokuvyhovel.Vzhľadomnato,žepodľanázorusplnomocnenéhozástupcu
navrhovateľov žiadateľ B. Y. spĺňa podmienky podľa § 2 ods. 1 s prihliadnutím na § 3 ods. 1 písm. o/
a s prihliadnutím na § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z., žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Poverený zástupca odporcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí

odporcu a na písomnom vyjadrení k odvolaniu. Poukázal na to, že B. Y. v uplatnení reštitučného nároku
doručenom odporcovi odvodzoval svoje postavenie oprávnenej osoby od pôvodného vlastníka Dr. Z.
A. a tvrdil, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zák. č. 503/2003 Z. z., pretože spĺňa
podmienku, že je dieťaťom súrodenca pôvodného vlastníka. Z uvedeného dôvodu preto odporca nemal
dôvod skúmať, či je oprávnenou osobou samotný B. Y. v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona. Odporca

potvrdil, že v iných prípadoch, o ktorých rozhodol predtým, ako mu bola známa judikatúra súdov vo
vzťahu k uplatneným reštitučným nárokom na základe žiadosti žiadateľov s poukazom na § 3 ods.
2 zák. č. 503/2003 Z. z. vo vzťahu k Nariadeniu č. 104/1945 Sb. objasňujúca tieto okolnosti tak,
ako bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici v druhom rozhodnutí, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k záveru, že ust. § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z.

nerozširuje časové obdobie uplatnenia nárokov, ale len okruh oprávnených osôb, je možné, že návrhom
iných žiadateľov mohlo byť vyhovené. Aj keď to nie je uvedené v odôvodnení rozhodnutia, z obsahu
spisu aj z predchádzajúcich rozhodnutí odporcu vyplýva, že sa zaoberal aj tou skutočnosťou, či aj u
B. Y. mohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva v rozhodnom období a dospel na základe podkladov,
ktoré mal k dispozícii aj vzhľadom na samotný zápis v pozemkovej knihe z januára 1948, kedy najneskôr

prešlo vlastníctvo konkrétneho majetku na štát (bez ohľadu na to, či bol vo vlastníctve Dr. A. alebo B.
Y. - žiadateľa), že nie. Pokiaľ bol totiž zápis v pozemkovej knihe vykonaný v januári 1948, znamená to,
že vlastníctvo prešlo na štát pred rozhodným obdobím. Potom odporcovi stačilo zaoberať sa len tou
skutočnosťou, že nárok akejkoľvek oprávnenej osoby nie je možné priznať z dôvodu, že k prechodu
vlastníctva došlo pred rozhodným obdobím tak, ako to už judikoval krajský a najvyšší súd. Žiadal preto

rozhodnutie potvrdiť.Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou z 22.12.2004 doručenou odporcovi 27.12.2004
si žiadateľ B. Y., L. uplatnil právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným v PKV č. XXXX v k. ú.
L., parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X (správne má byť XXXX) a XXXX po pôvodných vlastníkoch Dr. Z. A.

a Dr. L. A. v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. V žiadosti uviedol, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2
cit. zákona a pozemky prešli na štát, resp. na inú právnickú osobu na základe bližšie nešpecifikovaného
titulu podľa § 3 ods. 1 alebo 2 cit. zákona.

Odporca o predmetnej žiadosti rozhodol Rozhodnutím č. LC/2010/00094 RE-29 z 31.05.2010 tak, že
žiadateľ B. Y. bol oprávnenou osobou a spĺňal podmienky podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zák. č. 503/2003 Z. z.
V priebehu správneho konania žiadateľ dňa 09.05.2007 zomrel a na základe Osvedčenia o dedičstve č.

17D 344/2007, Dnot 333/2007 z 26.11.2007 sa preberateľmi reštitučného nároku stali T.. Q. Z. v podiele
1/4, T.. O. Y. (zmena priezviska rozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš z 25.05.2007 z pôvodného
O. Y.) v podiele 2/4 a Z. J., rod. Y. v podiele 1/4. Odporca v tomto rozhodnutí súčasne rozhodol, že
oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. s odôvodnením, že
k strate vlastníctva nehnuteľnosti došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Lučenci č. 539/1948 zo

dňa 10.01.1948 podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb., pričom poznámka konfiškácie podielu pôvodného
vlastníka bola v PKV č. XXXX vyznačená. Ďalej rozhodol, že oprávneným osobám sa priznáva v zmysle
§ 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zák. č. 503/2003 Z. z. právo na náhradu v príslušných podieloch, pričom
sa im v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky
vo vlastníctve štátu, resp. sa im poskytne finančná náhrada. Proti predmetnému rozhodnutiu podal

odvolanie Slovenský pozemkový fond Bratislava, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej
BystriciRozsudkomč.k.27Sp/14/2010-79zodňa25.05.2011,ktorýmrozhodnutieodporcuz31.05.2010
zrušil podľa § 250j ods. 3 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odporca o žiadosti žiadateľa opätovne
rozhodol Rozhodnutím č. LC/2012/00068-RE-29 zo dňa 23.02.2012 tak, že žiadateľ B. Y. - synovec

pôvodného vlastníka Dr. Z. A. bol oprávnenou osobou a spĺňal podmienky podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zák.
č. 503/2003 Z. z., pričom preberateľmi uplatnených nárokov sú na základe dedičského rozhodnutia č.
17D 344/2007 T.. Q. Z. v podiele 1/4, T.. O. Y. v podiele 2/4 a Z. J., rod. Y. v podiele 1/4. Odporca ďalej
vo výroku 2 predmetného rozhodnutia rozhodol, že oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3
ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. s odôvodnením, že k strate vlastníctva nehnuteľností došlo rozhodnutím

Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č.: 21/16-b-1946 zo dňa 19.07.1946, ktorým komisia
rozhodla o skonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Z. A. v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb. Zápis
do pozemkovej knihy bol vykonaný na základe návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy, Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Lučenci č.: 6392/47 zo dňa 10.01.1948, v č.
d. 539/48. Poznámka o konfiškácii podielu pôvodného vlastníka bola v PKV č. XXXX vyznačená v

časti A. Majetková podstata. Skutočnosť, že majetok bol v čase konfiškácie vlastníctvom Dr. Z. A.
mal správny orgán za preukázané Zápisnicou MNV v Lučenci č. 7065/45 z 25.06.1945, v ktorej boli
uvedení vlastníci majetku určeného na zaistenie, ako aj z dokladov MNV v Lučenci č. 7065 (Návrh
na konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku v k. ú. Lučenec). Z uvedených podkladov pre odporcu
vyplynulo, že vlastníkovi Dr. Z. A. bol odňatý majetok vedený v PKV č. XXXX k. ú. L. v zmysle Nariadenia

č. 104/1945 Sb. Odporca v rozhodnutí konštatoval, že podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. je zákonom
stanovené obdobie ohraničené od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ust. § 3, avšak
podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona sa považuje za rozhodné obdobie na účely tohto zákona aj obdobie
pred 25.02.1948 a to pre okruh osôb vymedzených v tejto časti zákona, pričom za osoby, ktorým vznikol
nárok za vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov

SR, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli
odsúdení podľa osobitných predpisov. Za osobitný predpis zákon vyslovene uvádza aj Nariadenie č.
104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku nemcov, maďarov,
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov. Odporca v rozhodnutí
argumentoval, že ustanovenia Nariadenia č. 104/1945 Sb. sa využívali pred rozhodným obdobím, t. j.

pred februárom 1948. Pokiaľ zák. č. 503/2003 Z. z. priamo vo svojej dikcii prelomil pre určitý okruh osôb
toto rozhodné obdobie a to tým, že poukazuje práve na tento skôr platný v praxi a skôr uplatňovaný
právny predpis, nie je možné u týchto osôb dovolávať sa rozhodného obdobia len od 28.02.1948, ale
u týchto osôb je potrebné vziať do úvahy obdobie, od kedy sa cit. nariadenie SNR uplatňovalo v praxi.
Odporca mal z uvedeného preukázané, že majetok odňatý v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb. spadá

do rozhodného obdobia a je teda splnené ust. § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. Odporca v rozhodnutíkonštatoval, že v danom prípade je splnený reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 cit. zákona a vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti odporca rozhodol v bode 3 výroku svojho rozhodnutia tak, že oprávneným
osobám v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zák. č. 503/2003 Z. z. priznal právo na náhradu za pozemky v

k. ú. L. špecifikované v bode 3 napadnutého rozhodnutia, pričom oprávneným osobám priznal právo na
náhradu tak, že T.. Q. Z. priznal právo na náhradu v podiele 1/4 z 1/2, T.. O. Y. v podiele 2/4 z 1/2 a Z. J.
v podiele 1/4 z 1/2. Vzhľadom na to, že z identifikácie parciel bolo zistené, že pre navrátenie vlastníctva
k parcelám uvedeným v bode 3 rozhodnutia existuje prekážka k navráteniu vlastníctva k pozemkom,
pretože tieto sa nachádzajú vo vlastníctve fyzických osôb alebo boli po prechode do vlastníctva štátu

zastavané, čím boli preukázané prekážky k navráteniu vlastníctva v súlade s § 6 ods. 1 písm. a/ a d/
cit. zákona, odporca v bode 5 napadnutého rozhodnutia rozhodol, že oprávneným osobám sa v zmysle
§ 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu
(ďalej len „náhradné pozemky“) v primeranej výmere a v bonite, resp. sa im poskytne finančná náhrada.
Podstatou odôvodnenia tohto rozhodnutia odporcu bol záver, že k strate vlastníctva nehnuteľností došlo
rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č. 21/16-5/1946 zo dňa 19.07.1946, v ktorom

konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Z. A. v zmysle Nariadenia č.
104/1945 Sb. s tým, že obdržané podklady preukazujú, že majetok v čase konfiškácie bol vlastníctvom
Dr. Z. A.. Pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal z právneho názoru, že majetok odňatý v zmysle
Nariadenia č. 104/1945 Sb. spadá do rozhodného obdobia, a teda sú splnené podmienky stanovené v
ust. § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. Tento právny názor krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní proti

rozhodnutiu odporcu podanému Slovenským pozemkovým fondom nepovažoval za správny, a preto
rozhodnutie odporcu Rozsudkom č. 27Sp/5/2012 zo dňa 12.09.2012 zrušil s poukazom na § 250j ods. 2
písm. a/ O. s. p. z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a
vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v predmetnom rozsudku právne vyargumentoval svoj
záver, prečo rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 19.07.1946, aj keď bolo vydané podľa Nariadenia

č. 104/1945 Sb., nespadá do rozhodného obdobia vymedzeného zákonom v ust. § 2 ods. 1 zák. č.
503/2003 Z. z. ako obdobie od 25.02.1948 do 01.01.1990. Poukázal pritom na výklad ust. § 3 ods.
2 cit. zákona, podľa ktorého toto ustanovenie nerieši „posun“ rozhodného obdobia, resp. „prielom“ do
rozhodného obdobia, ale len rozširuje okruh oprávnených osôb, ktorým za predpokladu splnenia ďalších
podmienok možno priznať status oprávnenej osoby.

Proti rozsudku krajského súdu podali zúčastnené osoby v 1. až 3. rade (v tomto konaní navrhovatelia 1/
- 3/) v zákonnej lehote odvolanie, pričom podstatou podaného odvolania bola námietka, že oprávnenou
osobou z reštitučného nároku nebol Dr. Z. A., ale B. Y., a preto rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR rozhodol o podanom odvolaní Rozsudkom č. k.
10Sžr/171/2012 zo dňa 25.09.2013 tak, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.09.2012

potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym názorom vysloveným krajským súdom vo vzťahu k vyslovenému
priamemu názoru, že rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 19.07.1946, aj keď bolo vydané podľa
Nariadenia č. 104/1945 Sb., nespadá do rozhodného obdobia vymedzeného zákonom v ust. § 2 ods. 1
zák. č. 503/2003 Z. z.. Rozhodnutie odporcu z 12.09.2012 preto ani podľa rozsudku Najvyššieho súdu
SR z 25.09.2003 nebolo možné považovať za zákonné a takéto rozhodnutie nebolo možné potvrdiť.

Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že podstatou podaného
odvolania bola námietka nesprávneho právneho posúdenia, keďže odvolatelia mali za to, že konfiškačné
rozhodnutie bolo vydané v čase, keď už Dr. Z. A. nežil, s čím sa ale odporca vzhľadom na svoj
právny názor podrobne nezaoberal, takže podľa Najvyššieho súdu SR možno dospieť k záveru, že
zistenie skutkového stavu bolo na posúdenie veci nedostačujúce, resp. podľa odvolateľov je v rozpore

s obsahom spisov, čo ale zakladá ďalší zákonný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia
odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca opätovne rozhodol o uplatnenom nároku
napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.12.2013 tak, že žiadateľ B. Y., ktorý v priebehu správneho konania
zomrel 09.05.2007, synovec pôvodného vlastníka Dr. Z. A. a preberatelia uplatnených nárokov na
základe Osvedčenia o dedičstve č. 17D 344/2007 zo dňa 26.11.2007 T.. Q. Z., T.. O. Y., rod. Y. a Z.

J., rod. Y. (ďalej aj „žiadatelia“) nespĺňajú podmienku § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. a nenavracia
sa im v zmysle § 5 ods. 2 cit. zákona vlastníctvo, ani nepriznáva právo na náhradu za pozemky v k.
ú. L. evidované pôvodne v PKV č. XXXX (XXXX/X, XXXX a XXXX) špecifikované podľa súčasného
stavu v bode 3 výroku napadnutého rozhodnutia. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že
vzhľadom na znenie § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. je zrejmé, že k strate vlastníctva predmetných

nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXXX v k. ú. L. došlo vzhľadom na Konfiškačné rozhodnutie vydané
dňa 19.07.1946 pred rozhodným obdobím a súčasne poukázal na ust. § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. upravujúce vyňatie poľnohospodárskych pozemkov z konfiškácie na základe Nariadenia č. 104/1945
Sb., avšak za predpokladu, že k odňatiu nehnuteľností došlo po 25.02.1948, čo v tomto prípade nebolo
splnené. Z uvedeného vyvodil odporca záver, že nie je splnená základná podmienka stanovená v § 2

ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. V odôvodnení odcitoval právnu argumentáciu Krajského súdu v Banskej
Bystrici v Rozsudku č. k. 27Sp/15/2012 z 12.09.2012 vo vzťahu k uplatnenej námietke nesprávneho
právneho posúdenia vo vzťahu k rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Lučenci z 23.02.2012,
ako aj časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/171/2012 z 25.09.2013, ktorým bol
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.09.2012 potvrdený. Súčasne odporca konštatoval, že

správny orgán je v zmysle § 250j ods. 7 O. s. p. viazaný právnym názorom súdu, s ktorým sa stotožnil a
keďže neboli splnené podmienky zákona na navrátenie vlastníctva, ani na priznanie práva na náhradu
za pozemky pre žiadateľov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo
vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 503/2003 Z. z. (1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na
jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím

lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 503/2003 Z. z. (1) Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy

alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou
nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o

niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

(2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok 8) na vyňatie pozemkov
z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z

konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú
trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo 10) k pozemkom a neboli odsúdení
podľa osobitných predpisov. 11) Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci
predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k
odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zák. č. 503/2003 Z. z. (1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

(2) Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

(3) Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 250l O. s. p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 250i ods. 1 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu naďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporcu o reštitučnom nároku
uplatnenom B. Y. podľa zák. č. 503/2003 Z. z., pričom súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výlučne z
dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľov 1/ - 3/ (ďalej aj odvolatelia).

Podstatou podaného odvolania je námietka žalobcu, že oprávnenou osobou z reštitučného nároku je
B. Y. a spĺňa podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., keďže Dr. Z. A.,

jeho právny predchodca, bol uznesením okresného súdu z r. 1946 vyhlásený za mŕtveho spätne k
XX.XX.XXXX a v čase vydania konfiškačného rozhodnutia už nežil. Konfiškácia majetku, keďže jeho
vlastníkom bol už B. Y. (s argumentáciou, že podľa vtedy platného obyčajného práva dedič nadobúdal
dedičstvo dňom smrti poručiteľa, a teda B. Y. sa stal vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom
uplatneného reštitučného nároku ku dňu vyhlásenia Dr. Z. A. Okresným súdom v Lučenci za mŕtveho, t.

j. dňom 16.06.1944), teda bola vykonaná bez právneho dôvodu, keďže na osobu B. Y. sa ustanovenia
Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. nevzťahovali, čo zakladá podľa odvolateľov reštitučný titul podľa §
3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z. z. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je splnená
podmienka stanovená v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., pretože k strate vlastníctva predmetných
nehnuteľností došlo na základe Konfiškačného rozhodnutia vydaného 19.07.1946, t. j. pred rozhodným

obdobím, a to s poukazom na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/5/2012 z
12.09.2012 a Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/171/2012 z 25.09.2013, ktoré sa však nezaoberali otázkou,
či žiadateľ B. Y. spĺňa podmienky podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. na navrátenie vlastníctva k
pozemkom, ale vyslovili záver, že Dr. Z. A. ako oprávnená osoba nespĺňa nárok na reštitúciu. Keďže
sa odporca nejasne a neurčito, resp. vôbec nezaoberal otázkou, či reštitučný nárok nespĺňa skutočný

vlastník B. Y., považovali odvolatelia napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a teda
nepreskúmateľné a zároveň založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože nie je z neho
zrejmé, ako sa správny orgán s touto otázkou vysporiadal, ak ju aj skúmal.

Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa
osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi

zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v
rozhodnom období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zákonom stanovenému okruhu subjektov
(tzv. oprávnených osôb) a zákonom stanovenom okruhu reštitučných titulov.

V posudzovanej veci odporca v napadnutým rozhodnutím rozhodoval o nároku uplatnenom žiadateľom
B. Y., ktorý si uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom evidovaným v PKV č. XXXX k. ú.

L. v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. V žiadosti doručenej Obvodnému pozemkovému úradu Lučenec
27.12.2004 (v zákonnej lehote) žiadateľ o. i. uviedol, že je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2
zákona, pričom pôvodný vlastník nehnuteľností bol Dr. Z. A., ktorý zomrel a pozemky prešli na štát na
základe jedného, resp. viacero reštitučných titulov podľa § 3 ods. 1 alebo ods. 2 cit. zákona. Odporca
o predmetnom reštitučnom nároku rozhodol pôvodne rozhodnutím zo dňa 31.05.2010, ktoré však bolo

pre nepreskúmateľnosť zrušené Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/14/2010
z 25.05.2011. Následne v rozhodnutí zo dňa 23.02.2012 odporca na základe údajov v žiadosti a na
základe listín predložených žiadateľom, ako aj zadovážených v správnom konaní samotným odporcom,
vychádzal z toho, že žiadateľ odvodzoval svoje postavenie oprávnenej osoby od pôvodného vlastníka
Dr. Z. A. (bol synom jeho sestry, t. j. dieťaťom pôvodného vlastníka, a teda oprávnenou osobou podľa §

2 ods. 2 písm. e/ zák. č. 503/2003 Z. z.). Ďalej pri rozhodovaní o reštitučnom nároku vychádzal odporca
z toho, že k strate vlastníctva nehnuteľností došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie z 19.07.1946,
ktorým bolo rozhodnuté o skonfiškovaní všetkého pôdohospodárskeho majetku Dr. Z. A. ako osoby
maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Sb., pričom súčasťou tohto
rozhodnutia bolo aj rozhodnutie v zmysle § 1 ods. 7 cit. zákona, že osobu Dr. Z. A. treba považovať

podľa § 1 ods. 1 písm. b/ cit. nariadenia za osobu maďarskej národnosti. Zápis do pozemkovej knihyPKV č. XXXX bol vykonaný na základe návrhu č. 6392/47 zo dňa 10.01.1948, čd. 539/48. Vyššie
uvedeným rozhodnutím odporca rozhodol tak, že žiadateľ B. Y., ktorý v priebehu správneho konania
zomrel a preberateľmi uplatnených nárokov sa stali dedičia T.. Q. Z., T.. O. Y., rod. Y. a Z. J., rod.

Y. na základe Osvedčenia o dedičstve č. 17D 344/2007 zo dňa 26.11.2007, sú oprávnenou osobou
podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zák. č. XXX/XXXX Z. z. a spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 cit.
zákona. Podstatou odôvodnenia tohto rozhodnutia bol záver, že k strate vlastníctva došlo rozhodnutím
Konfiškačnej komisie z 19.07.1946, ktorým bolo rozhodnuté o konfiškácii majetku Dr. Z. A. v zmysle
Nariadenia č. 104/1945 Sb., s tým, že obdržané podklady preukazujú, že majetku v čase konfiškácie bol

vlastníctvom Dr. Z. A.. Pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal z právneho názoru, že majetok odňatý
v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb. spadá do rozhodného obdobia a je teda splnené ust. § 2 ods. 1
zák. č. 503/2003 Z. z. Rozhodnutie odporcu na základe podaného odvolania Slovenského pozemkového
fondu (ďalší účastník) preskúmal krajský súd a dospel k záveru, že bolo vydané na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci s odôvodnením, že pokiaľ z rozhodnutia vyplýva, že v konaní bolo zistené, že
k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností zapísaných do PKV č. XXXX k. ú. L. došlo rozhodnutím

Konfiškačnej komisie v Lučenci z 19.07.1946, t. j. pred rozhodným obdobím v zmysle § 2 ods. 1 zák.
č. 503/2003 Z. z. (od 25.02.1948 do 01.01.1990), nebola splnená základná podmienka stanovená v §
2 ods. 1 cit. zákona. Z ust. § 3 ods. 2 veta druhá zák. č. 503/2003 Z. z., z ktorého odporca odvodil
existenciu reštitučného nároku Dr. Z. A. ako oprávnenej osoby, vyplýva zaradenie aj ďalšieho okruhu
osôb, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných

predpisov (vrátane odňatia majetku na základe Nariadenia č. 104/1945 Sb.) ale iba za podmienky, že ich
majetok bol skonfiškovaný rozhodnutím Konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov po 25.02.1948
(s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov), čo však nie
je prípad pôvodného vlastníka Dr. Z. A.. Ust. § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. len rozširuje okruh
subjektov a definuje stanovením kritérií ďalšiu skupinu oprávnených osôb na vydanie nehnuteľností,

avšak za predpokladu, že im vznikol nárok na jeho vyňatie podľa osobitných predpisov, samotné však
nezakladá nárok na vyňatie majetku spod konfiškácie z vecného, časového, alebo z iných hľadísk, preto
ho nemožno aplikovať bez použitia ďalších ustanovení zákona a osobitných predpisov, na ktoré zákon
odkazuje. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia (v konaní 27Sp/5/2012 v procesnom
postavení ďalších účastníkov konania), v ktorom namietali, že oprávnenou osobou z reštitučného nároku

nebol Dr. Z. A., ale B. Y. s argumentáciou, že dňom vyhlásenia Dr. Z. A. za mŕtveho (XX.XX.XXXX)
sa stal vlastníkom konkrétnych nehnuteľností B. Y., t. j. v rozhodnom období bol výlučným vlastníkom
nehnuteľností B. Y.. Rozhodnutie Konfiškačnej komisie nesmerovalo teda proti vlastníkovi predmetných
pozemkov, ale proti už nežijúcej osobe. Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorým bolo rozhodnutie odporcu z 23.02.2012 zrušené, potvrdil ako vecne správne a konštatoval, že

odporca sa nezaoberal otázkou, že Konfiškačné rozhodnutie bolo vydané v čase, keď už Dr. Z. A. nežil,
z čoho vyvodil záver, že zistenie skutkového stavu bolo na posúdenie veci nedostačujúce, čo zakladá
ďalší zákonný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu.

Odporca následne o uplatnenom reštitučnom nároku opakovane rozhodol napadnutým rozhodnutím tak,
že žiadatelia nespĺňajú podmienky podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., nenavracia sa im vlastníctvo,

ani nepriznáva právo na náhradu za pozemky. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k strate vlastníctva
došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie z 19.07.1946, ktorým bolo rozhodnuté o skonfiškovaní majetku
Dr. Z. A. v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb., t. j. pred rozhodným obdobím (25.02.1948 - 01.01.1990),
pričom nie sú splnené podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. a nie je splnená teda
podmienka stanovená v § 2 ods. 1 cit. zákona. V odôvodnení odcitoval závery z Rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/5/2012 z 12.09.2013 týkajúce sa právneho posúdenia otázky splnenia
podmienok na úspešné uplatnenie reštitučného nároku žiadateľom (vo vzťahu k ust. § 2 ods. 1 a § 3 ods.
2 zák. č. 503/2003 Z. z.), ako aj z Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/171/2012 z 25.09.2013 s tým,
že správny orgán je v zmysle § 250j ods. 7 O. s. p. viazaný právnym názorom súdu, s ktorým názorom
sa stotožnil a bez ďalšieho uviedol, že neboli splnené podmienky zákonom na navrátenie vlastníctva,

ani priznania práva na náhradu za pozemky pre žiadateľov.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na základe podaného odvolania, pokiaľ odvolatelia
namietali jeho nedostatočné odôvodnenie a jeho následnú nepreskúmateľnosť, ako aj nedostatočne
zistený skutkový stav, dospel k záveru, že námietky odvolateľov sú dôvodné.Na konanie o uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zák. č. 503/2003 Z. z. sa
v zmysle § 5 ods. 3 cit. zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov - ďalej len „Správny poriadok“). Podľa § 46 Správneho

poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať
orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodovalaakosavyrovnalsnávrhmianámietkamiúčastníkov

konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že
napadnutérozhodnutieneobsahujenáležitostiuvedenév§47ods.2Správnehoporiadku.Vodôvodnení
rozhodnutia správny orgán neuviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, nie je z
nehozrejmé,akýmiúvahamibolvedenýprihodnotenídôkazov,ktorévykonal,zodôvodnenianevyplýva,
ako správny orgán použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,

ani ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Odporca tak, ako už bolo vyššie
uvedené, sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstate obmedzil len na konštatáciu, že k strate
vlastníctva došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie z 19.07.1946, t. j. pred rozhodným obdobím, čím
nie sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., odkázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR, pričom odcitoval časti z ich odôvodnenia

s konštatovaním, že je viazaný právnym názorom súdu, s ktorým sa stotožnil. Následne skonštatoval,
že neboli splnené podmienky zákona na navrátenie vlastníctva ani na priznanie práva na náhradu za
pozemkyžiadateľovtak,akojeuvedenévovýrokovejčastirozhodnutia.Takétoodôvodnenierozhodnutia
nespĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia stanovené v § 47 ods. 2 Správneho
poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predovšetkým nevyplýva, ktoré listinné dôkazy si

odporca ako podklady pre svoje rozhodnutie zadovážil, ako ich vyhodnotil a ktoré skutkové zistenia z
nich zistené boli podkladom pre vyššie uvedený záver, že neboli splnené podmienky stanovené zák.
č. 503/2003 Z. z. na navrátenie vlastníctva k pozemkom žiadateľovi, resp. jeho právnym nástupcom,
ktorý nárok bol uplatnený žiadosťou v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. Je potrebné prisvedčiť odvolateľom,
že z odôvodnenia nie je zrejmé, ako odporca posúdil otázku splnenia, resp. nesplnenia podmienok na

uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. v konkrétnom
prípade, keďže v odôvodnení neuviedol, ktorú osobu a z akého titulu považoval za oprávnenú osobu
t. j., či skúmal splnenie podmienok pre vznik práva pre navrátenie vlastníctva uplatneného žiadateľom
vo vzťahu a) k osobe B. Y.a ako oprávnenej osoby odvodzujúcej svoje postavenie z ust. § 2 ods. 2
písm. e/ zák. č. 503/2003 Z. z. (B. Fischer bol synovcom Dr. Z. A., t. j. synom jeho sestry), keďže v

odôvodnenírozhodnutiaodporcakonštatuje,žekstratevlastníctvapredmetnýchnehnuteľnostípôvodne
vo vlastníctve Dr. Z. A. došlo na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie z 19.07.1946, t. j. pred
rozhodným obdobím, z čoho vyvodil, že neboli splnené podmienky podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003
Z. z. alebo po b) vo vzťahu k osobe B. Y. ako oprávnenej osoby, ktorej majetok prešiel na štát v
rozhodnom období spôsobom uvedeným v ust. § 3 zák. č. 503/2003 Z. z. (keďže právni nástupcovia

žiadateľa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v odvolaní proti Rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 12.09.2012 tvrdili, že oprávnenou osobou je samotný B. Y., ktorý vzhľadom na
to, že jeho právny predchodca Dr. Z. Sacher bol vyhlásený za mŕtveho spätne k 16.06.1944, bol na
základe dedičského titulu vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré boli skonfiškované rozhodnutím
Konfiškačnej komisie z 19.07.1946, t. j. konfiškačným rozhodnutím vydaným proti nežijúcej osobe Dr.

Z. A., pričom vlastnícke právo bolo odňaté B. Y. ako vlastníkovi bez právneho dôvodu, čo by zakladalo
reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z. z.). Rozhodnutie v odôvodnení vyššie
uvedené skutočnosti, ani správnu úvahu, na základe ktorej odporca dospel k záveru, že žiadateľ B. Y.,
resp. jeho právni nástupcovia nespĺňajú podmienky podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z., neobsahuje.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s otázkou, kto a

na základe akých právnych skutočností bol vlastníkom predmetných nehnuteľností v čase vydania
rozhodnutia o konfiškácii nehnuteľností, na základe akého titulu a kedy prešli tieto nehnuteľnosti na
štát. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených skutkových zistení, ako i správnej úvahy, na základe
ktorej by bolo zrejmé, ako a na základe ktorých skutočností správny orgán posudzoval splnenie, resp.
nesplnenie jednotlivých podmienok na priznanie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku v zmysle

§ 2 ods. 1, 2 a § 3 zák. č. 503/2003 Z. z., ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania - právnych nástupcovžiadateľa,súdkonštatuje,žerozhodnutiejenedostatočneodôvodnené,apretonepreskúmateľné.Pokiaľ
odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkázal na právny názor krajského a najvyššieho
súdu citujúc z ich odôvodnení so záverom, že sa s ich právnym názorom stotožnil, takéto odôvodnenie

nepostačuje a nespĺňa požiadavky stanovené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku na riadne odôvodnené
rozhodnutie (navyše krajským a najvyšším súdom vyslovený právny názor sa vzťahuje len na prípad,
ak by bolo v konaní správnym orgánom nesporne zistené, že B. Y. bol oprávnenou osobou v zmysle
§ 2 ods. 2 písm. e/ cit. zákona a vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo z Dr. Z.
A. na štát na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie z 19.07.1946). Pokiaľ zástupca odporcu

na pojednávaní argumentoval, že v napadnutom rozhodnutí síce nie sú uvedené všetky rozhodné
skutočnosti, na základe čoho odvolatelia namietali, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a tým
nepreskúmateľné a bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, avšak
správny orgán sa nimi podľa tvrdenia zástupcu odporcu zaoberal v predchádzajúcom konaní, tieto
rozhodné skutočnosti skúmal a uviedol ich vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, súd uvádza, že
takáto argumentácia neobstojí, keďže požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku sa vzťahuje na každé
jednotlivé rozhodnutie správneho orgánu, t. j. aj na napadnuté rozhodnutie odporcu ( bez ohľadu na
obsah odôvodnenia uvedený v predchádzajúcich rozhodnutiach odporcu o predmetnom reštitučnom
nároku, ktoré boli krajským súdom zrušené). Pokiaľ teda napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonom
stanovené náležitosti, nie je možné o. i. zistiť, či sa správny orgán zaoberal dostatočne všetkými

skutočnosťami relevantnými pre vydanie napadnutého rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, či správny
orgánpostupovalvsúlades§3ods.5Správnehoporiadku,atedačirozhodnutievychádzazospoľahlivo
zisteného stavu veci, resp. či správny orgán s poukazom na § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku
zistil skutkový stav veci presne a úplne. Na túto skutočnosť už upozornil odporcu aj Najvyšší súd SR
vo svojom rozhodnutí 10Sžr/171/2012 z 25.09.2013, v ktorom poukázal na to, že zistenie skutkového

stavu bolo na posúdenie veci nedostatočné, pokiaľ sa odporca nezaoberal tvrdením právnych nástupcov
žiadateľa, že konfiškačné rozhodnutie bolo vydané v čase, kedy už Dr. Z. A. nežil. Súd považuje za
potrebné v tejto súvislosti (vzhľadom na námietku odvolateľov v odvolaní, že konfiškačné rozhodnutie
je z dôvodu, že bolo vydané proti nežijúcej osobe, neplatné ex tunc) uviesť, že konfiškačné rozhodnutie
predstavuje mocenský akt štátu, ktorým bol pôvodný pozemkovoknižný vlastník zbavený vlastníckeho

práva k pôdohospodárskemu majetku aj mimo zápisu do pozemkovej knihy, toto rozhodnutie nebolo v
rozhodnej dobe (a ani neskoršie) zrušené a ani zmenené príslušným mocenským orgánom štátu a na
tejto skutočnosti nič nemení ani to, že konfiškácia bola zapísaná do pozemkovej knihy až v r. 1948.

Súd súčasne k námietke odvolateľov, že odporca v obdobných prípadoch rozhodol tak, že žiadosti
žiadateľov pri obdobnom skutkovom stave, nárok priznal, súd uvádza, že každé rozhodnutie musí

vychádzať z konkrétneho skutkového stavu, ktorý je jedinečný, a preto nie je možné paušálne bez
ďalšieho a bez prihliadnutia na konkrétne skutočnosti prípadu požadovať od správneho orgánu, aby
rozhodol rovnako.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval námietky odvolateľa o tom, že rozhodnutie je
nedostatočneodôvodnenéaprenedostatokdôvodovnepreskúmateľné,akoajnámietku,žerozhodnutie

bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, za dôvodné.

Je potrebné poukázať na to, že súd v konaní podľa § 250l O. s. p. nemôže nahrádzať rozhodovaciu
činnosť správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť rozhodnutie
na základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania totiž nepokračuje v správnom
konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia výlučne

z dôvodov uvedených v odvolaní. Bude preto úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné
dôkazy potrebné pre posúdenie uplatneného nároku žiadateľa v intenciách ustanovení zák. č. 503/2003
Z. z. a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na priznanie
uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom. Rovnako bude potrebné, aby
správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to vyžaduje ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku.

Správny orgán najmä uvedie, ktoré skutočnosti má zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež, ktoré
právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval.Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250q ods. 2 O. s. p. preskúmavané rozhodnutie zrušil s
poukazom na § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľom vznikol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. nárok na náhradu trov konania, pretože boli v

konaní úspešní. Navrhovatelia si však v konaní žiadne trovy neuplatnili, a preto súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v šiestich vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Proti rozhodnutiu súdu,
ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j
ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.