Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/587/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203633
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5114203633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ C.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. XXX/XX, XXX XX C., v rade 2/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXX, XXX XX C., v rade 3/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX T., v rade 4/ C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Česká republika, 5/ S. C., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. V. XXX/XX,
XXX XX T., všetci právne zastúpení Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom U., I. I. X, proti
odporcovi: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., právne zastúpený Advokátska kancelária
Mendel, Mestická, Slovíková s.r.o., so sídlom Žilina, Hollého 31, o zaplatenie 600 Eur s príslušenstvom,

na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/44/2014-48 z 19. júna 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovatelia v rade 1/ až 5/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy
odvolacieho konania vo výške 57,45 Eur na účet právneho zástupcu odporcu vedený v I. I., a. s., č.
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov o zaplatenie 600 Eur s
príslušenstvom a zároveň zaviazal navrhovateľov v rade 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 172,37 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aby mohol vzniknúť navrhovateľom nárok na náhradu škody z
porušenia povinnosti odporcu uzatvoriť darovaciu zmluvu, táto povinnosť by musela vyplývať odporcovi
buď zo zákona alebo z platného záväzkového vzťahu. Nakoľko sa darovanie malo týkať nehnuteľností,
musela byť zmluva o uzavretí budúcej darovacej zmluvy v písomnej forme podľa § 50a Občianskeho
zákonníka, a to aj s poukazom na ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuť nemožno ani
od skutočnosti, že účastníci sa musia už v samotnej zmluve dohodnúť o podstatných náležitostiach
zmluvy, teda čo, aké nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícke podiely majú byť predmetom darovania.

O všetkých týchto skutočnostiach musel vedieť aj právny zástupca navrhovateľov, ktorého poverili
zabezpečením právneho vzťahu. Nezistil ani iné možné porušenia povinností odporcu, napríklad
odmietnutie vyrovnania dedičských podielov podľa § 13 a nasl. Zák. č. 293/1992 Zb., nakoľko takáto
povinnosť bola prekludovaná uplynutím lehoty 30. júna 1993, ktorej uplynutím právo na vyrovnanie
dedičských podielov zaniklo. Zánikom práva zanikla aj povinnosť, teda nemožno sa jej domáhať.
Odporca má právo darovať určité nehnuteľnosti alebo podiely navrhovateľom ako určité morálne
vyrovnaniepodielov,alenemátakútopovinnosť.Pretoaknavrhovateliapripravilinávrhdarovacejzmluvy

pre odporcu ako darcu a ak odporca nemal povinnosť uzavrieť takúto darovaciu zmluvu, nemoholodmietnutím akceptácie návrhu darovacej zmluvy porušiť svoju povinnosť. Navyše ak sa navrhovatelia
ako obdarovaní domáhali darovania nehnuteľností, ktoré už nevlastnil odporca, mal nielen právo ale
aj povinnosť odmietnuť uzatvoriť takúto zmluvu, pretože ako nevlastník nemohol prevádzať vlastnícke

právo k veci patriacej inému.

To, že navrhovatelia v súvislosti s ich pohnútkou získať časť pozostalosti, ktorú v dedičskom konaní
nadobudol odporca, vynaložili určité prostriedky neznamená, že im vznikla škoda. Taktiež nepovažoval
za škodu ani vynaloženie preddavkov na právne služby, ktoré mal navrhovateľom poskytovať nimi
zvolený advokát, pretože nárok môže byť zrejmý len z vyúčtovania služby v zmysle predpisov o

advokácii. Nebolo zistené, že by si právny zástupca takúto povinnosť splnil, aby bolo zrejmé aké úkony
vykonal, aký druh odmeny a v akej výške si nárokuje, prípadne či vôbec vzniklo právo na odmenu.

Napokon súhlasil aj s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov v rade 3/ až 5/, pretože
nepreukázali, že by boli nositeľmi práva, ktorého sa domáhajú, najmä kedy a v akej výške vynaložili
náklady. Z dokazovania vyplýva, že preddavok poskytli navrhovatelia v rade 1/ a 2/. V žiadnom prípade
navrhovateľom nemohlo vzniknúť spoločné právo a domáhať sa nárokov spoločne a nerozdielne.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovatelia. Namietali,
že súd svoje rozhodnutie v časti, že sa po odporcovi domáhali darovania nehnuteľností, ktoré už
nevlastnil, založil výlučne na jednostrannom tvrdení odporcu, pričom neprodukoval žiaden relevantný
dôkaz o tomto. V prípade, ak aj predmetom návrhu scudzovacieho právneho úkonu boli nehnuteľnosti,

ktoré nepatrili odporcovi, nič nebránilo odporcovi a bolo jeho morálnou povinnosťou tieto riadne označiť
a požiadať navrhovateľov aby takýto návrh zmluvy o prevode vlastníckeho práva prepracovali. Odporca
však túto námietku použil ako zámienku k tomu, aby v konečnom dôsledku zmaril realizáciu pôvodnej
ústnej dohody uzavrieť darovaciu zmluvu po zabezpečení podkladov účastníkmi. Vo veci navrhovali
vypočuť ako svedka K. F., ktorý mal dosvedčiť, že medzi účastníkmi reálne dojednával rozsah predmetu

darovacej zmluvy a tiež potvrdiť prejavené súhlasné stanovisko odporcu. Rovnako mohol dosvedčiť
náhlu zmenu postoja odporcu k pôvodnej dohode s navrhovateľmi. Na základe ústne uzavretej dohody
medziúčastníkmikonaniavmesiacijún2012malodôjsťkdodatočnémuvyrovnaniudedičskýchpodielov
formou darovacej zmluvy v nehnuteľnostiach - PKN parcelách v kat. území T.. Navrhovatelia poverili
zabezpečením podkladov a vyhotovením zmluvy advokátsku kanceláriu Mgr. Branislava Samca a na

úhradu nákladov spojenú s týmito úkonmi spoločne a nerozdielne zložili sumu 600 Eur. Po zabezpečení
podkladov a vyhotovení listiny o právnom úkone však odporca odmietol dohodnutú darovaciu zmluvu
podpísať. Preto ho vyzvali na náhradu škody, ktorá im vznikla vynaložením nákladov vo výške 600
Eur, avšak bezvýsledne. Nestotožnili sa s právnym názorom súdu, že v súvislosti s pohnútkou získať
časť pozostalostí vynaložili určité prostriedky neznamená, že im vznikla škoda. Jednalo sa o márne

vynaložené finančné prostriedky navrhovateľmi v súvislosti so zabezpečovaním nevyhnutne potrebných
podkladov. Ich konanie nebolo svojvoľným, ale reálne vychádzalo z dohody s odporcom. V danom
prípade odporca jednoznačne porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu s nimi a to
ústnej dohody, obsahom ktorej bol jeho záväzok po zabezpečení pokladov, dedičských rozhodnutí z
archívu súdu, výpisov z PK vložiek, identifikácie parciel, uzatvoriť s nimi predmetnú darovaciu zmluvu.

Finančné prostriedky boli zvoleným advokátom použité na úhradu správnych poplatkov spojených so
zabezpečením príslušných pozemno-knižných vložiek a identifikácie predmetných parciel. Za každú
pozemno-knižnú vložku sa uhrádza správny poplatok vo výške 8 Eur a rovnako tak za identifikáciu
parciel. Nebolo problém predložiť vyúčtovanie nákladov, ak by k tomu súd vytvoril procesný priestor,
ale až neuveriteľne rýchlo vec uzavrel. Odmietajú názor o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov

v rade 3/ až 5/. Všetci navrhovatelia sa podieľali 1/5-inou na všetkých nákladoch spojených so
zabezpečením potrebných podkladov. Každý z navrhovateľov v celkovom rozsahu 120 Eur. Pokiaľ
aj finančné prostriedky odovzdávali navrhovatelia v rade 1/ a 2/, tieto boli vždy v rozsahu 1/5-iny
aj peňažnými prostriedkami ostatných navrhovateľov. Nebola by im vznikla škoda, ak by nedošlo
k porušeniu ústnej dohody omisívnym konaním odporcu. Z uvedených dôvodov navrhujú rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu súhlasí.
Súd správne vyhodnotil dôkazné prostriedky, zároveň právne kvalifikoval prejednávanú vec a vyniesolrozsudok na základe vykonaného dokazovania. Navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne iné/nové
skutočnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania. Domnienky navrhovateľov, ktoré v
odvolaní uvádzajú neboli v konaní nijako preukázané. Nárok uplatňovaný voči nemu nemá oporu v

právnych predpisoch. Na základe toho navrhuje rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a
zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré i vyčíslil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a tento podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu). Nato, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny zákon vyžaduje porušenie
právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej alebo právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať
priamo z právnych predpisov, iných noriem, zo zmluvy, iných právnych úkonov alebo z iných právnych
skutočností. Z hľadiska protiprávnosti konania nerozhoduje, či právna povinnosť vyplýva zo zákona

alebo zmluvy. Všeobecnú zodpovednosť za škodu možno aplikovať na porušenie mimozáväzkovej
povinnosti a zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti. Pod
zodpovednosťou za škodu spôsobenú porušením zmluvy ide o porušenie povinnosti po vzniku zmluvy,
nie porušenie povinnosti pred vznikom zmluvy.

Ak v danej veci úmyslom účastníkov konania nebolo uzavretie zmluvy o budúcej darovacej zmluve, ale

lenpredložiťpodkladynanáslednérokovanieoobsahudarovacejzmluvypodmienenejuzavretímriadnej
darovacej zmluvy, možno konštatovať, že išlo iba o začatie vyjednávania o podmienkach, za ktorých
sa uzavrie medzi účastníkmi darovacia zmluva, a nie o vážny návrh na uzavretie zmluvy o budúcej
darovacej zmluve. Obsahovou náležitosťou prípravnej zmluvy podľa § 50b Občianskeho zákonníka je
záväzok, že zmluva sa v dojednanom čase doplní o ďalšie body. Na prípravné zmluvy sa primerane

aplikujeust.§50aObčianskehozákonníkaopredbežnýchzmluvách.Ztohomožnovyvodiť,žeprípravná
zmluva pre svoju záväznosť vyžaduje písomnú formu a určenie doby, v ktorej bude zmluva doplnená.
Navrhovatelia sa v konaní domáhali náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť v dôsledku porušenia
povinnosti odporcom vyplývajúcej mu zo zmluvy. Avšak nepreukázali, že by mali s odporcom uzavretú
takúto prípravnú zmluvu, z ktorej by vyplývali určité povinnosti odporcovi.

Občiansky zákonník neupravuje všeobecne inštitút predzmluvnej zodpovednosti za škodu. Ide o
prípady, keď napríklad jedna strana mala výdavky v súvislosti s prípravou zmluvy, pričom zmarenie
zmluvy spôsobí druhý účastník. Nakoľko povinnosť, ktorá by mohla eventuálne vyplývať z toho,
že predpokladaná zmluva nebola uzatvorená, nemá zmluvnú povahu (nejde o porušenie zmluvnej
povinnosti), nastáva tu otázka, či pri absencii výslovnej právnej úpravy v tomto smere, zodpovednosť

za (neoprávnené, resp. bezdôvodné) ukončenie konania o uzavretí zmluvy vôbec prichádza do úvahy.
Pokiaľ áno, o ktoré ustanovenie Občianskeho zákonníka možno vznik takejto zodpovednosti oprieť.

Ust. § 415 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na
všetkých účastníkov právnych vzťahov. Povinnosť vyslovená týmto ustanovením je pre každého z
účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa chovať

a jej nedodržanie predstavuje protiprávne konanie. I v takomto prípade musia byť splnené základné
predpoklady zodpovednosti za škodu a je potrebné sa zamerať na posúdenie, za akých podmienok
možno konanie eventuálneho zmluvného partnera považovať za rozporné s ust. § 415 Občianskeho
zákonníka.Rešpektujúc zmluvnú zásadu voľnosti, ktorá neumožňuje jednému z účastníkov právneho úkonu vynútiť
si na druhom prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy, sa považuje za prvý predpoklad, že konkrétne
osoby začali konanie o uzatvorení určitej zmluvy. Tieto jednania dospeli do štádia, keď jedna zo strán

kontraktačného procesu bola v dôsledku chovania druhej potencionálnej zmluvnej strany v dobrej viere,
že predpokladaná zmluva bude uzatvorená. Ďalším nevyhnutným predpokladom je, že druhá zmluvná
strana ukončila konanie o uzatvorení zmluvy, bez toho, aby mala na to legitímny dôvod.

V predmetnej veci navrhovatelia tvrdili, že na rokovaní u navrhovateľky v rade 5/ sa mali dohodnúť,
že odporca na nich prevedie spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré nadobudol titulom

dedenia. Odporca rokovanie o prevode podielov nepopieral, uviedol však, že nesúhlasil s rozdelením
ako to navrhovali navrhovatelia, keď navrhovatelia si mali sami určiť čo si kto berie. Ako už bolo vyššie
konštatované, na nikom nemožno vynútiť prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy. V konaní nebolo
teda preukázané, že v rámci predzmluvného rokovania bol dohodnutý obsah budúcej darovacej zmluvy.
Preto nemožno ani pričítať na stranu odporcu, že ukončil rokovanie o uzatvorení zmluvy bez legitímneho
dôvodu.

Ak je majetkovou ujmou spočívajúcou vo vynaložení nákladov v súvislosti s konaním o uzatvorení
zmluvyaprípravounávrhuzmluvy,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žepotencionálnymzmluvným
partnerom spravidla vznikajú náklady, ktorých povaha a výška závisí na type predpokladanej zmluvy.
S vynaložením takýchto nákladov musí každá strana počítať bez ohľadu na to, či zamýšľaná zmluva
bude nakoniec uzatvorená alebo nie. Vynaloženie takýchto obvyklých nákladov pritom za odškoniteľnú

majetkovú ujmu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka nemožno považovať.

Nemožno vylúčiť možnosť vzniku škody v prípade vynaloženia nákladov v dôsledku špecifických
požiadaviek druhej strany. Ako sami navrhovatelia tvrdili, že pri rokovaní u navrhovateľky v rade 5/
sa zaviazali zabezpečiť potrebné podklady k budúcej darovacej zmluve. Teda možno ustáliť, že pri
zabezpečovaní podkladov k uzatvoreniu zmluvy sa jedná o obvyklé náklady súvisiace s prípravou

zmluvy, ktoré nemožno považovať za odškodniteľnú majetkovú ujmu. Nejednalo sa o náklady, ktoré by
vznikli v súvislosti so špecifickými požiadavkami odporcu.

Navyše navrhovatelia ani nepreukázali aké náklady vynaložili v súvislosti so zabezpečením podkladov
na prípravu zmluvy. K žalobe pripojené príjmové pokladničné doklady preukazujú, že navrhovatelia
zložili „preddavok“ na vysporiadanie pozemkov advokátovi Mgr. Branislavovi Samcovi. Z uvedeného nie

je zrejmé, že predmetný preddavok bol zložený za účelom získania podkladov na prípravu zmluvy (listy
vlastníctva a pod.), alebo tieto boli vynaložené na úhradu advokátskej odmeny.

Navrhovatelia v odvolaní namietajú, že v prípade potreby nebol problém predložiť vyúčtovanie nákladov.
V zmysle ustanovenia § 79 O.s.p. návrh na začatie konania musí obsahovať opísanie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva. Rozhodujúcimi skutočnosťami

sa rozumejú údaje, ktoré sú celkom nutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť. Popísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ plní svoju povinnosť tvrdenia. Ak ju
nesplní úplne v návrhu, môže tak učiniť kedykoľvek v rámci prípravy pojednávania alebo pri pojednávaní.
Označenímdôkazovplnísvojudôkaznúpovinnosť.Požiadavka,abytietobolioznačenévnávrhuvyplýva
zo záujmu na urýchlenom a hospodárnom prejednaní veci.

Navrhovateliavžalobnomnávrhutakétodôkazyneoznačiliaaninepredložili.Osobitnebolinavrhovatelia
poučení v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. podaním doručeným právnemu zástupcovi dňa 24.2.2014.
Tak isto v tomto zmysle boli poučení všetci účastníci konania do zápisnice z pojednávania dňa
19.6.2014, pričom navrhovatelia v tomto smere nenavrhovali žiadne dôkazy. Sporové konanie je
ovládané zásadou prejednávacou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich

dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania.

Zhrnúc vyššie konštatované navrhovatelia sa domáhali náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť
porušením zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, pričom však nepreukázali, že medzi nimi existovalobčianskoprávny zmluvný vzťah. S poukazom na tvrdenia navrhovateľov v odvolaní sa súd zaoberal aj
prevenčnou povinnosťou v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ako jeden z možných prípadov
predzmluvnej zodpovednosti. Ako však už bolo vyslovené odporca pri predzmluvnom dojednaní už

nesúhlasil s navrhovaným rozdelením spoluvlastníckych podielov ako to navrhovali navrhovatelia a pri
rešpektovaní zásady, že nikoho nemožno nútiť prejaviť vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy, nemožno
uzavrieť, že odporca ukončil rokovania o uzavretí zmluvy bez legitímneho dôvodu, a preto nebol splnený
jeden z predpokladov predzmluvnej zodpovednosti odporcu. Taktiež navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno, že nimi vynaložené náklady boli náklady, ktoré im vznikli zo špecifických požiadaviek odporcu

na uzatvorenie potencionálnej zmluvy. To, že navrhovatelia na zabezpečenie podkladov pre uzatvorenie
potencionálnejzmluvysodporcomsplnonomocniliprávnehozástupcu,ideovzťahmedzinimiaprávnym
zástupcom. Odporca takúto špecifickú požiadavku nežiadal.

Z uvedených dôvodov je rozhodnutie okresného súdu vecne správne a odvolací súd ho potvrdil.

Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal odvolacou námietkou, že okresný súd vyhodnotil v rozsudku,
že sa navrhovatelia mali domáhať darovania nehnuteľností, ktoré odporca už nevlastnil výlučne

na jednostrannom tvrdení odporcu. Daný záver nemá žiaden vplyv na výsledok konania. Tak isto
nevykonanie dôkazu vypočutím svedka K. F. nemá žiaden vplyv na výsledok konania, nakoľko odporca
nepoprel rokovanie o prípadnej budúcej zmluve, avšak nesúhlasil s rozdelením nehnuteľností, ako to
navrhovali navrhovatelia a keďže bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu, bolo
na jeho vôli komu a v akom spoluvlastníckom podiele tieto prevedie.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p., aplikujúc ust. § 142
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania, ktorý mal vo veci plný úspech má právo na náhradu
trov účelne vynaložených. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech odporca, ktorý si uplatnil
trovy odvolacieho konania spočívajú z trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie sa k odvolaniu
navrhovateľov v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanieprávnychslužieb.Vychádzajúczuvedenéhosúdpriznalnáhradutrovprávnehozastúpenia
za jeden úkon právnej služby vo výške 39,84 € a režijný paušál vo výške 8,04 €.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné n i e j e .