Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207709
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213207709.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľky : C. J., O.. J., L.. XX.XX.B., J. K. D., L. E. Č.. XXXX/XX, K. D., zast. advokátkou JUDr.
Helenou Buzgóovou, so sídlom Alžbetínske nám.č. 2, Dunajská Streda, proti odporcovi : D. G. V., J. XX,
J., W. o návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a vzájomného návrhu odprocu takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Vzájomný návrh odporcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat území
Jahodná zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX S. G. Č. XXX M. G. M. E.C. XX XXX C. Š. S. G. Č.
XXX/X M. G. M. E. XXXX metrov štvorcových v jednej tretine sú vo vlastníctve slovenskej republika v
správe slovenského pozemkového fondu vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd do dňa 18. 4. 2013 domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Jahodná vedené na liste vlastníctva
číslo XXXX J. D. T. K. D. G. Č. XXX M. G. E. E. XX XXX C. S. G. Č.Í. XXX/X M. G. M. E. XXXX C.
E. G. I. P. T. L. G. G. M. T. L. X. K. O. M. D. K. D. X. K. XX. X. XXXX Č.D. T. K. XXXX/XX S. K.
XXX/XX G. G. T. C., T. K. G. L. G. D. M. C. T., T. X. K. XX. X. XXXX spolu so svojimi súrodencami,
každá v podiele jednej tretiny, ktoré uznesenie vydané dňa 30. 6. 1962 číslo konania a K. XXX/XX
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 7. 1962. Dňa 20. 3. 2013 oznámila Správa katastra Dunajská Streda,

že podiel po poručiteľky M. T., ktorú zdedila na základe vyššie uvedeného dedičského rozhodnutia,
prešlo do vlastníctva štátu rozhodnutím Okresného národného výboru Dunajská Streda pod číslom X/
XXXX/XXXXzodňa5.5.1967.Navrhovateľkapoprelaakúkoľvekvedomostioprechodemajetkuprávnej
predchodkyne na štát , keď tá v roku 1933 odišla do Budapešti, T. X. K.S. XX. X. XXXX a ešte za jej
života časť svojho majetku zanechaného na území Slovenskej republiky previedla do jej vlastníctva a
zvyšok zdedila. Navrhovateľka naliehavý právny záujem dôvodila podľa § 80 písm. c) O.s.p. v záujme
právneho usporiadania vlastníctva, keď postupom Správy katastra v Dunajskej Strede v rozhodnutí

bývalého Okresného národného výboru Dunajská Streda bola ukrátená na svojich právach, keď by mala
vedomosť o uvedenom rozhodnutí bola by sa domáhala svojich práv v zmysle reštitučných zákonov.

Navrhovateľka adresovala návrh voči odporcovi Slovenský pozemkový fond Bratislava Búdková 36.Podľa rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru, odbor finančný, pod číslom inak. X/XXXX/
XXXX X. K. X. X. XXXX E., Ž.R. M. T., O. T. maďarská štátna príslušníčka vlastnila nehnuteľnosti na
území bývalej Československej republiky a to pozemky nachádzajúce sa v kat územie Jahodná vedené

v pznk.vl. číslo XXX ako parcely číslo XXX/X, XXXX/X v podiele jednej tretiny a parcelu Č. XXX E. vo
vložke číslo XXX rovnakého katastra. Okresný národný výbor zistil, že táto nehnuteľnosť má charakter
súkromného vlastníctva a nie je voľný v zmysle článku 5 ods. 3 Č. C. G. X. K. X. X. XXXX. Tým
ustálil, že uvedený majetok sa stal vlastníctvom Československého štátu v zmysle ustanovenia článku
5 ods. 3 citovaného protokolu. Podľa tohto rozhodnutia sa vykonal zápis vlastníckeho práva v prospech

Československého štátu v správe Okresného národného výboru finančný odbor Dunajská Streda v
trvalom užívaní G. K. E. I.. Bývalý Okresný národný výbor dňom 23. 5. 1967 podal návrh na zapísanie
zmeny na bývalé stredisko geodézie, kde bolo zaevidované pod číslom 1011.

Podľa § 90 O.s.p.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov
označuje.

Podľa § 19 Občiansky súdny poriadok

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.

Ustanovenie § 19 upravuje ďalšiu z hlavných procesných podmienok, a to občiansko-procesnú
subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu (či inak povedané

spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo
význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva.

Občiansky zákonník ako hlavný prameň občianskeho práva rieši otázku právnej subjektivity

- fyzických osôb v ustanoveniach § 7 OZ; vzniká narodením, prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé,
a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením osoby za mŕtvu;

- právnických osôb v ustanoveniach § 18, 19, 20i, 20f a 21 OZ, pričom právnickými osobami sú združenia
fyzických alebo právnických osôb (napr. obchodné spoločnosti a ich jednotlivé typy, družstvá - § 56 a
nasl., § 222 a nasl. OBZ), účelové združenia majetku (nadácie a fondy), jednotky územnej samosprávy
(napr. obce) a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, a štát; vznikajú dňom, ku ktorému boli
zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, ak osobitný zákon neupravuje ich

vznik inak; zanikajú dňom výmazu, pokiaľ inak neustanovujú osobitné zákony.

Podľa § 21 O.s.p.

(4) Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo
právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho,
koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a

b), odsekov 2 a 3.

Podľa § 34 330/1991 Zb. - o pozem. úpravách, usporiadaní pozem. vlastníctva, pozem. Fonde v platnom
znení(1) Zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond"). Pozemkový fond je právnická
osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový
fond môže zriaďovať územné organizačné útvary a určovať ich sídla

(2) Pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a
osobitných predpisov 21a) vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky.

(3) Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené
osobitným predpisom 22) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným
predpisom. 22a) Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy 22b) okrem
pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, 22c) ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých

vlastník nie je známy. 22b) Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania
nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

(14) Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností
uvedených v osobitnom predpise, 5) podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise
23h) a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych

vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a
lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Určenie kto je účastníkom konania v sporových konaniach navrhovateľ disponuje konaním a jeho
predmetom, a teda za účastníka sa považuje ten subjekt, ktorý podal návrh na začatie konania , v tomto
prípade navrhovateľka a odporcom, ktorého navrhovateľ v návrhu označí ako odporcu. Súd v rámci

skúmania procesných podmienok skúmal otázku spôsobilosti označených subjektov byť účastníkom
konaniamtakzvanúprocesnúsubjektivitu,aotázkuprocesnejspôsobilostivkonaní.Závesnéstanovenie
toho, či sú účastníci konania sú legitimovaní aj hmotnoprávne, je otázkou meritórneho rozhodovania
o návrhu. Preto posúdenie hmotnoprávnej, vecnej legitimácie účastníkov nijako nesúvisí s procesným
statusom účastníka - účastníkom bude vždy subjekt, ktorému svedčí prvá definícia účastníctva, bez

ohľadu na to, či je hmotnoprávne (vecne) legitimovaný, a to so všetkými procesnými právami a
povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Procesnú zodpovednosť označenie účastníkov v návrhu vždy nesie
navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov.

Z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona číslo 330/1991 Zb. v platnom znení, jednoznačne vyplýva, že
Slovenský pozemkový fond je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, preto môže vystupovať

aj vo svojom mene v prípadoch ustanovených zákonom. V danom prípade Slovenský pozemkový fond
vystupuje v konaní v spore o dvojité vlastníctvo a to vlastníctvo navrhovateľky a vlastníctvo štátu, ktoré
bolo deklarované rozhodnutím bývalého okresného národného výboru, z ktorej jednoznačne vyplýva že
majetok právnej predchodkyne navrhovateľky prešiel do vlastníctva štátu v správe bývalého okresného
národného výboru. V tomto prípade nositeľom práva je Slovenská republika a nie Slovenský pozemkový

fond ako bol označený navrhovateľkou keď ten nie je zapísaný ako subjekt vlastníckeho práva. Z
dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v tomto konaní, tvrdenej navrhovateľkou súd návrh voči
odporcovi Slovenský pozemkový fond zamietol práve pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu.

Podľa § 112 O.s.p.

(2) Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú

dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 10. 2013 podal vzájomný
návrh vo veci určenia vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky k sporným nehnuteľnostiam
kde označil za účastníka Slovenskú republiku zastúpenú Slovenským pozemkovým fondom. Zuvedeného je zrejmé že Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nie je
totožným subjektom so Slovenským pozemkovým fondom ako účastníkom označeným navrhovateľkou
v podanom návrhu o určenie vlastníckeho práva. Keďže nejde o totožných účastníkov konania, súd

vylúčil vzájomný návrh odporcu na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Proti výroku rozsudku, ktorým
rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie, odvolanie nie je prípustné.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).