Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209973
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8212209973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č. k. 6C 106/2012 - 295 zo dňa 19.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobami doručenými Okresnému súdu Svidník dňa 27.9.2012,
ktoré boli pôvodne vedené pod sp. zn. 4C 529/2012, sp. zn. 4C 530/2012, sp. zn. 4C 531/2012, sp. zn.
4C 532/2012, sp. zn. 4C 533/2012, sp. zn. 4C 534/2012, sp. zn. 535/2012, sp. zn. 4C 536/2012, sp.
zn. 4C 537/2012 a sp. zn. 4C 538/2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Svidník uznesením č. k. 4C 529/2012 -7 zo dňa 09.10.2012 spojil
predmetné veci na spoločné konanie. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 19NcC 68/2012 zo dňa
18.10.2012 vylúčil sudcov Okresného súdu Svidník z prejednávania a rozhodovania v veci a vec prikázal
Okresnému súdu Bardejov.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady
majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu - Okresného súdu Svidník, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ďalej súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, spisov
Okresného súdu Svidník sp. 3Er 537/2011, sp. zn. 6Er 675/2010, sp. zn. 4Er 810/2010, sp. zn. 6Er
812/2010, sp. zn. 3Er 378/2010, sp. zn. 7Er 810/2010, sp. zn. 6Er 514/2010, sp. zn. 7Er 678/2010, sp.
zn. 6Er 658/2010 a sp. zn. 6Er 361/2011 a uviedol, že vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom

súde Svidník pod sp. zn. 4C 529/2012 z exekučného spisu sp. zn. 3Er 537/2011 proti povinnémuTomášovi Ševcovi zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená
dňa 25.08.2011, pričom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá uznesením zo dňa 31.05.2012. Vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde

Svidník pod sp. zn. 4C 530/2012 z exekučného spisu sp. zn. 69Er 675/2010 proti povinnému J. Z.
zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 20.10.2010, pričom
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením
zo dňa 20.10.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C
531/2012 z exekučného spisu sp. zn. 4Er 810/2010 proti povinnej S. J. zistil, že súdu bola žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 22.10.2010, pričom žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením zo dňa 31.05.2012. Vo veci,
ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C 532/2012 z exekučného
spisu sp. zn. 6Er 812/2010 proti povinnej D. R. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia doručená dňa 22.12.2010, pričom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením zo dňa 20.10.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne

vedená na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C 533/2012 z exekučného spisu sp. zn. 3Er 378/2010
proti povinnej S. T. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená
dňa 07.06.2010, pričom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá uznesením zo dňa 08.06.2012. Vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde
Svidník pod sp. zn. 4C 535/2012 z exekučného spisu sp. zn. 7Er 810/2010 proti povinnému B. R.

zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 22.12.2010, pričom
súd zastavil exekučné konanie uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2011. Vo veci,
ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C 536/2012 z exekučného
spisu sp. zn. 6Er 514/2010 proti povinnej R. E. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia doručená dňa 12.08.2010, pričom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením zo dňa 16.08.2012. Vo veci, ktorá bola pôvodne
vedená na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C 537/2012 z exekučného spisu sp. zn. 7Er 678/2010
proti povinnému R. Z. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená
dňa 20.10.2010, pričom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá uznesením zo dňa 30.05.2012. Vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde

Svidník pod sp. zn. 4C 538/2012 z exekučného spisu sp. zn. 7Er 6Er 658/2010 proti povinnej Y. Z.
zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 13.10.2010, pričom
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením
zo dňa 23.11.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C
534/2012 z exekučného spisu sp. zn. 6Er 361/2011 proti povinnému B. L. zistil, že súdu bola žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená dňa 09.06.2011, pričom žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením zo dňa 09.05.2012.

Následne súd citoval čl. 46 ods. 1, 2, 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a)
bod 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1-3, § 19 ods. 1-3 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.), ako aj ust. § 44 ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2,
§ 40 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že žaloby sú v celom rozsahu nedôvodné, a preto ich zamietol. Uviedol,
že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal samotnú žalovateľnosť toho - ktorého uplatneného nároku,

keď nepreukázal, že v čase podania jednotlivých žalôb požiadal žalovanú o prerokovanie nároku.
Pokiaľ ide o namietané zbytočné prieťahy v konaní, tieto je kompetentný preskúmavať iba Ústavný súd
SR. Opačný výklad, ako výklad o nemožnosti posudzovať prieťahy v konaní všeobecným súdom by
znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Súd zdôraznil, že 15-dňová lehota v

zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v každom jednotlivom období) sa vzťahovala
iba na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, a plynula až od doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo strany súdneho exekútora súdu. Uvedená 15-dňová lehota sa však nevzťahovala na rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviťpre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 15- dňovú, alebo
inú lehotu, zaiste by to bol v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Do úvahy
neprichádza iný výklad ako ten, že pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanieexekúciežiadnazákonnálehotastanovenánebolaanieje. Ďalejpoukázalnato,žeexekučný
súd bol oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovských doložiek, od ktorých
rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním vedených konaniach, a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Tiež bol oprávnený a povinný skúmať splnenie ďalších

podmienok pre vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Takýmto postupom exekučný
súd napĺňal povinnosť vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd pritom dospel k
záveru o neplatnosti rozhodcovských doložiek obsiahnutých v príslušných všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru vzťahujúcich sa k jednotlivým zmluvám o úvere uzavretých medzi žalobcom ako
veriteľom a dlžníkmi. Rozhodcovské doložky v každom z uvedených konaní exekučný súd vyhodnotil
ako neprijateľné zmluvné podmienky, a teda ako neplatné (čo v každom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach náležite a podrobne
odôvodnil). Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k ich zrušeniu. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že by mu v súvislosti s
rozhodovaním Okresného súdu Svidník v exekučných veciach vznikla nemajetková ujma, súd žalobu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vo veci v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu
aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý

bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2013
novelou vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č. 514/2003
Z. z. nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu právnej

neistoty účastníka exekučného konania. Poukázal na to, že nie je úlohou súdu polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege
ferenda sú neprípustnými. Uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým
spôsobom, aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie veci

v primeranej lehote. Ďalej poukázal na to, že súd posudzoval rozpor exekučného titulu so zákonom
a poukazoval na skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom konania. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci potrebný na
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že Okresný súd Svidník nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Uplatnená náhrada škody sa týkala konaní vedených na

Okresnom súde Svidník pod sp. 3Er 537/2011, sp. zn. 6Er 675/2010, sp. zn. 4Er 810/2010, sp. zn. 6Er
812/2010, sp. zn. 3Er 378/2010, sp. zn. 7Er 810/2010, sp. zn. 6Er 514/2010, sp. zn. 7Er 678/2010, sp.
zn. 6Er 658/2010 a sp. zn. 6Er 361/2011.

K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania

vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradnéhopostupuzdôvodu nerozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,ožiadostiovydaniepoverenia
vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

to, že 15 - dňová lehota sa vzťahuje výlučne na prípad, keď súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a poverenie
v danej lehote vydá. V prípade zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd nie je viazaný lehotou 15 dní. Uvedené je
odôvodnenépožiadavkounáležitéhoskúmaniažiadostioudeleniepovereniaalebonávrhunavykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, ktoré musí byť presvedčivo odôvodnené. Z uvedeného vyplýva, že postupom súdu nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu.

Táto namietaná skutočnosť bola bezpredmetná a na daný prípad sa nevzťahuje. Navyše súd prvého
stupňa neaplikoval na rozhodnutie pri posudzovaní uplatneného nároku ust.§ 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z. v znení novely vykonanej zákonom č. 412/2012 Z. z. účinnej od 01.01.2013, lebo pri
právnom posúdení uplatneného nároku citoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom
do 31.12.2012. V odôvodnení len poukázal na to, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinné
od 01.01.2013 potvrdzuje správnosť právneho názoru, podľa ktorého oprávnenie konštatovať existenciu
zbytočných prieťahov je oprávnený iba Ústavný súd SR.

Odvolacísúdvšaksúhlasísnázoromžalobcu,ženiejemožnéaplikovaťustanoveniehmotnéhoprávana
práva vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
Retroaktivita v danom prípade je neprípustná.

Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou
súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť

vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne pri uplatnenom nároku na náhradu škody skúmal
preukázanie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z dôvodu nepreukázania
existencie škody, ďalšie dôkazy, t. j. napr. navrhované znalecké dokazovanie za účelom preukázania

výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nebolo hospodárne, ani potrebné pre rozhodnutie v
predmetnej veci. Takýmto postupom nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
ani na súdnu ochranu, lebo nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania sám uzná, ktoré dôkazy sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností.Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu
v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné, že v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku súd posudzuje návrh

na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ani v časti týkajúcej sa zachovania práv ochrany spotrebiteľa v

spotrebiteľských zmluvách nemožno považovať za nadbytočné, nesúvisiace s predmetom konania. Ani
táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná. Navyše súd prvého stupňa správne o podanej žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že právoplatne žiadosť
o vydanie poverenia zamietol, resp. zastavil exekučné konanie.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.