Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230147
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112230147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 12C 290/2012 - 52 zo dňa 17.03.2014
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobami doručenými Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012,
ktoré boli pôvodne vedené pod sp. zn. 10C/201/2012, sp. zn. 10C/202/2012, sp. zn. 10C/205/2012,
sp. zn. 10C/206/2012, sp. zn. 10C/207/2012, sp. zn. 10C/208/2012, sp. zn. 10C/209/2012, sp. zn.

10C/210/2012,sp.zn.10C/214/2012asp.zn.10C/215/2012domáhalvočižalovanejzaplatenianáhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 10C/201/2012-7 zo dňa
8.10.2012 spojil predmetné veci na spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 9NcC 20/2012-14 zo dňa 22.10.2012 vylúčil sudcov
OkresnéhosúduPrešovzprejednávaniaarozhodovaniaveciavecprikázalOkresnémusúduHumenné.
Súd poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady majetkovej
škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu -

Okresného súdu Prešov, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej súd poukázal na
stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, spisov Okresného súdu Prešov
sp. zn. 13Er/489/2010, sp. zn. 13Er/849/2010, sp. zn. 20Er/666/2010, sp. zn. 12Er/312//2010, sp.
zn. 12Er/916/2010, sp. zn. 27Er/708/2010, sp. zn. 3Er/207/2011, sp. zn. 28Er/227/2010, sp. zn.
18Er/544/2010, sp. zn. 12Er/534/2010 a uviedol, že vo veci sp. zn. 13Er/489/2010 bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde dňa 13.08.2010, pričom súd zamietol

žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 13.10.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
09.11.2010. Vo veci sp. zn. 13Er/849/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná na súd dňa 29.11.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa
07.05.2012. Vo veci sp. zn. 20Er/666/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciepodaná na súd dňa 05.10.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa
28.01.2011. Vo veci sp. zn. 12Er/312/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná na súd dňa 31.05.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo

dňa 13.10.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2010. Vo veci sp. zn. 12Er/916/2010
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd dňa 13.12.2010, pričom súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 26.01.2011. Vo veci sp. zn. 27Er/708/2010
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd dňa 15.10.2010, pričom súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 28.03.2011. Vo veci sp. zn. 3Er/207/2011

bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd dňa 04.02.2011, pričom súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 23.02.2011. Vo veci sp. zn. 28Er/227/2010
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd dňa 27.04.2010, pričom súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 21.01.2011. Vo veci sp. zn. 18Er/544/2010
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd dňa 30.08.2010, pričom súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 10.03.2011. Vo veci sp. zn. 12Er/534/2010

bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd dňa 26.08.2010, pričom súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 14.10.2010.

Následne súd citoval čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a),
§ 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1-3, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonač.514/2003Z.z.),akoajust.§44ods.1,2§41ods.2písm.c),d)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu, že rozhodnutie súdu
po zákonom stanovenej lehote nemožno všeobecne posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný

postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na
podklade exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota
na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Zdôraznil,
že podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal. Neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody, keď
nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné
tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o vynaložení
nákladu. Žalobca si uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že u žalobcu v dôsledku

nesprávneho úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. Ide iba o
hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Z dôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov
neuplatnila.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu
aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý
bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikoval

ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2013
novelou vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č. 514/2003
Z. z. nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu právnej
neistoty účastníka exekučného konania. Poukázal na to, že nie je úlohou súdu polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege

ferenda sú neprípustnými. Uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým
spôsobom, aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie veci
v primeranej lehote. Ďalej poukázal na to, že súd posudzoval rozpor exekučného titulu so zákonoma poukazoval na skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom konania. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci potrebný na
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že Okresný súd Prešov nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a vec správne právne posúdil.

K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §

132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, o žiadosti o vydanie
poverenia vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13Er/489/2010, sp. zn. 13Er/849/2010, sp. zn. 20Er/666/2010,

sp. zn. 12Er/312//2010, sp. zn. 12Er/916/2010, sp. zn. 27Er/708/2010, sp. zn. 3Er/207/2011, sp. zn.
28Er/227/2010,sp.zn.18Er/544/2010asp.zn. 12Er/534/2010.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazuje
na to, že v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
Exekučný poriadok pri predpokladanom zistení rozporu exekučného titulu so zákonom, nestanovoval
žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo na zastavenie

exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že postupom súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu.

Pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky

prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržiavanie nepovažuje
automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky okolnosti v danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky je autonómny a nemožno ho vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu

nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné v
zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I. ÚS 63/2000, II. ÚS 64/97).

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu týkajúcim sa nemožnosti aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013. Aplikácia tohto ustanovenia na zodpovednostné právne

vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 514/2003 Z. z. vykonanej zákonom č. 412/2012 Z.
z.,neprichádzadoúvahy.Retroaktivitapriaplikáciizákonnéhoustanovenia,ktorénadobudloúčinnosťpo
vzniku zodpovednostného právneho vzťahu nie je prípustná. Aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013, ktorý podobne upravuje podmienky, na základe ktorých možnousúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať
na právny vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred
účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu.

V danom prípade súd prvého stupňa len na zdôraznenie nedôvodnosti podanej žaloby citoval ust. § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom uviedol, že toto zákonné ustanovenie dopĺňa a vykladá ust. §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu

v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné, že v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku súd posudzuje návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.