Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201908
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214201908.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu N. N..
Á..V..X.., N. N. X M. U. O. A., X.-XXXX, X., X. I., zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o.,
Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému P. E., J.. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Z., o zaplatenie
515,76 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa 10.03.2014 domáhal, aby súd
uložil žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 515,76 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne od 22.11.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavreli dňa
25.08.2006 Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu

žalovanému pôžičku vo výške 50.000 Sk (1.659,70 €), ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 42
mesačných splátkach po 1.849 Sk (61,38 €). Žalobca tvrdil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v
celkovej výške 2.577,84 € (77.660 Sk) a do dňa podania návrhu žalovaný uhradil žalobcovi a právnemu
predchodcovi žalobcu celkovo sumu vo výške 2.158,48 € (65.026,37 Sk).

Žalobca uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (právny predchodca žalobcu) Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému spoločnosti

Secapital S. á.r.L. (žalobca).

Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13.06.2014 doplnil svoj žalobný návrh a uviedol,
že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.659,70 €, celková suma
poskytnutej pôžičky žalovanému bola vo výške 2.577,84 €, z čoho žalovaný uhradil 2.062,68 € a priamo
žalobcovi 95,80 €, teda celkovo uhradil žalovaný sumu vo výške 2.158,48 €. Taktiež žalobca uviedol,
že žalovaný mu mal do dňa podania návrhu uhradiť sumu 2.552,39 €, zmluvnú pokutu vo výške 10 %

z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli v prípade porušenia povinnosti v zmysle Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky, a to v
sume 121,85 €.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 01.10.2014, na ktoré sa právny zástupca
žalobcu nedostavil napriek tomu, že naň bol riadne a včas predvolaný. Žalobca svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil cestou právneho zástupcu s tým, že súhlasí aby súd vo veci rozhodol bezosobnej účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
a zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania, avšak zároveň uviedol, že súd môže konať aj bez
jeho prítomnosti. V súlade s § 101 ods. 2 OSP súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho

zástupcu a žalovaného s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, fotokópie Zmluvy o poskytnutí
rýchlej pôžičky, fotokópie Podmienok k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, fotokópie Dohody o uznaní
dlhu a jeho splácaní, výzvy pred podaním žaloby, oznámení o postúpení pohľadávok, Všeobecných
obchodných podmienok, výpisom z obchodného registra žalobcu, podaním žalobcu zo dňa 11.06.2014,

fotokópie prehľadu obratov zo zmluvy č. XXXXXXX, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 25.08.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o poskytnutí pôžičky č.
XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške
1.659,70 € (50.000 Sk), ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 61,38 € (1.849
Sk). Celková suma poskytnutej pôžičky bola vo výške 2.577,84 €, z čoho žalovaný zaplatil právnemu
predchodcovi žalobcu 2.062,68 € a priamo žalobcovi 95,80 €.

Žalobca uviedol, že dňa 23.10.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s.. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou bola aj pohľadávka
žalovaného.

Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní s tým, že
žalobca túto zmluvu podpísal v Poprade dňa 10.10.2009 a žalovaný ju podpísal dňa 04.11.2009 v Z..

Z Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní vyplýva, že žalobca žalovanému navrhol uzavrieť túto dohodu
najneskôr do 10.11.2009, čím by žalovaný predišiel vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdu
a následne cestou súdneho exekútora. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému dohodu s
predtlačeným dátumom 10.10.2009, žalovaný dohodu podpísal dňa 04.11.2009. Žalobca listom zo dňa
21.11.2013 vyzval žalovaného na bezodkladné zaplatenie dlhu. Žalovaný zaplatil žalobcovi iba časť dlhu

vo výške 95,80 €, pričom z prehľadu úhrad vyplýva, že posledná splátka bola vykonaná 20.01.2010.

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 25.08.2006,
teda v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55 ,akzmluvnýmistranamisúnajednejstranedodávateľanadruhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 pís. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej

právnej forme.

Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z jeho údajov uvedených na zmluve. Pri osobných údajoch o
klientovi (časť I. Zmluvy) je zreteľne uvedené rodné číslo žalovaného identifikujúce ho ako fyzickú osobu.

Pri údajoch o zamestnaní klienta a jeho finančnej situácii (časť II. Zmluvy) je uvedené jeho zamestnanie- firma a jej IČO. Súd zastáva názor, že ide o údaj o zamestnaní klienta. O skutočnosti, že žalovaný
je pri uzavretí tejto zmluvy identifikovaný ako spotrebiteľ svedčí to, že ju podpísal pod svojím rodným
číslom a pri podpise zmluvy nie je pri jeho podpise pripojená žiadna pečiatka svedčiaca o tom, že by

zmluvu uzatváral ako podnikateľ.

Tento právny vzťah vznikol v čase, keď problematika ochrany spotrebiteľa už bola súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným vznikol na základe zmluvy o
pôžičke podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, avšak zároveň sa jedná aj o spotrebiteľskú
zmluvu, kde na jednej strane vystupoval dodávateľ, teda právny predchodca žalobcu a na druhej strane

spotrebiteľ, žalovaný. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorú sa vzťahuje právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. OZ.

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy o poskytnutí pôžičky
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 7 ods.1 a 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní (t. j. k 4.11.2009) nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to
pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť

ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov.

Podľa názoru súdu uzavretím Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní právny predchodca žalobcu
nesledoval záujmy spotrebiteľa, nakoľko táto dohoda nevzišla z iniciatívy žalovaného, ale právneho

predchodcu žalobcu. Mala vopred pripravenú formu s vopred určeným dátumom do kedy má žalovaný
dohodu podpísať a zároveň možno mať pochybnosť o tom, či žalovaný mal vedomosť o právnych
následkoch podpisu dohody o uznaní dlhu a či mal vážny záujem uznať dlh alebo žalovanému išlo v
prvom rade o dohodu zaplatiť dlh v splátkach. Dohoda o uznaní dlhu je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko ide o nečestné konanie zo strany žalobcu predĺžiť premlčaciu dobu uzavretím dohody o uznaní

dlhu a znevýhodňuje postavenie žalovaného. Dohoda o uznaní dlhu a jeho splácaní je formulárový
dokument, ktorý ma navonok pôsobiť ako ústretový krok žalobcu voči žalovanému, teda ako zmierlivý
postup pre vymoženie pohľadávky žalobcu so snahou predísť zbytočnému nahromadeniu úrokov
a poplatkov. Právny predchodca žalobcu nepoučil žalovaného o následkoch spojených s podpisom
dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní a sám navrhol uzavretie dohody o uznaní dlhu, čo možno

považovať za konanie v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Navyše z obsahu tohto
dokumentu vyplýva, že právny predchodca žalobcu limitoval žalovaného uvedením termínu, do kedy
môže dohodu uzavrieť, pričom dodal, že zaslanie podpísanej dohody po uvedenom termíne, nie je
možné akceptovať. Aj toto zistenie podľa názoru súdu je dôkazom toho, že žalobcovi išlo v prvom rade
o sledovanie vlastných záujmov s použitím nátlakovej metódy, že ak žalovaný nepodpíše dohodu do

určitého termínu (v tomto prípade do 10.11.2009), nebude táto dohoda neskôr akceptovaná.Súd má za to, že uzavretie Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní je nekalou obchodnou praktikou,
nakoľko pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu nedodržal zásady dobromyseľnosti, čestnosti a
taktiež uzavretie dohody je v rozpore s dobrými mravmi (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 15 Co 39/2013 z 23.10.2013).

Vzhľadom na to, že uzavretie dohody o uznaní dlhu súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v rozpore
s dobrými mravmi, nie je možné v tomto prípade uplatniť 10 ročnú premlčaciu lehotu podľa § 110 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka.

Žalobca spolu so svojím podaním zo dňa 11.06.2014 predložil súdu aj prehľad obratov, z ktorého súd
zistil, že poslednú úhradu žalovaný uskutočnil dňa 20.01.2010.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný od 20.1.2010 nerealizoval vo vzťahu
k žalobcovi žiadnu úhradu splátky. Podľa bodu 6, ods. 6.1. Všeobecných obchodných podmienok bol
žalovaný povinný platiť splátky vždy k 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. To znamená, že

ďalšiu nasledujúcu splátku mal uhradiť 20. 2. 2010, ale neučinil tak. Zmluva s odkazom na Všeobecné
obchodné podmienky bola realizovaná tak, že žalovaný mal dohodnuté splátky splácať po dobu 42
mesiacov vždy k 20. dňu, pričom podľa bodu 6, ods. 6.4. Všeobecných obchodných podmienok bola
prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. To znamená, že prvá splátka bola splatná
20.9.2006 a posledná 20.3.2010. Z prehľadu úhrad žalovaného je zjavné, že splátku k 20.2.2010 už

neuhradil a taktiež neuhradil ani splátku k 20.3.2010, a teda žalobca musel vedieť, že 21.3.2010 je
žalovaný v omeškaní s plnením nielen jednej, ale všetkých nezaplatených splátok. Žalobu na súde však
podal až 10.3.2014, čo je zjavne po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.

Na základe uvedených skutočností, a teda toho, že Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní vyhodnotil
súd ako nekalú praktiku, ktorej nemožno pripísať účinky právneho úkonu uznania dlhu, ako aj vzhľadom

na to, že žalovaný sa do omeškania s plnením všetkých splátok dostal 21.3.2010 a pridržiavajúc sa §
5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, prihliadol súd na premlčanie nároku žalobcu ex offo, a
preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
to tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal,

pretože tento si ich neuplatnil a podľa názoru súdu mu ani žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.