Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/413/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221595
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113221595.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
ul. Pajštúnska 5, proti odporkyni: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., ul. X.. M.R.M. XX, tohto
času na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníkom Mgr. Jánom Vojtekom, vyšším súdnym
úradníkom Okresného súdu Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Občianske

združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, ul. Petrovská 10, zastúpený JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 103,04 eur
s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 103,04 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 25,76 eur od 21.09.2010 do 20.12.2010, zo sumy 25,76 eur od 21.10.2010
do 20.12.2010, zo sumy 25,76 eur od 21.11.2010 do 20.12.2010 a zo sumy 103,04 eur od 21.12.2010
do zaplatenia.

II. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 74,05 eur, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume
57,55 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 22.08.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 103,04 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25,76 eur od 21.09.2010 do 20.12.2010, zo
sumy 25,76 eur od 21.10.2010 do 20.12.2010, zo sumy 25,76 eur od 21.11.2010 do 20.12.2010 a zo
sumy 103,04 eur od 21.12.2010 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania.
Tento návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 medzi
postupcom SLSP, a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni.
Postupca a odporca uzatvorili dňa 10.01.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa postupca
poskytol odporkyni peňažné prostriedky. Navrhovateľ má za to, že uvedená zmluva obsahuje všetky

znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a zák.č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Túto zmluvu považuje za absolútny obchod, pričom toto svoje
stanovisko bližšie rozvádza. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 1.525,22 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 1.305,73 eur, riadneho úroku 58,98 eur a úroku
z omeškania vo výške 160,51 eur. Úroky z omeškania vo výške 160,51 eur si navrhovateľ v tomto
konaní neuplatňuje. Postupca poskytol podľa zmluvy odporkyni úver vo výške 962,62 eur, ktorý mal byť

splácaný v mesačných splátkach vo výške 25,76 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.09.2010 do 20.12.2010 v počte 4 splátok a v celkovej výške103,04 eur. Zvyšné splátky úveru si neuplatňuje. Zároveň si uplatňuje zákonné úroky z omeškania z
týchto splátok od ich splatnosti.

Na základe návrhu navrhovateľa súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa odporkyni nepodarilo
doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd zrušil. V ďalšom priebehu konania sa nepodarilo zistiť
bydlisko odporkyne, resp. miesto jej aktuálneho pobytu. Preto bol uznesením zo dňa 16.04.2014
odporkyni ustanovený opatrovník. Opatrovníkovi odporkyne bol návrh spolu s prílohami doručený dňa
16.04.2014. Opatrovník na doručený návrh navrhovateľa nereagoval. V priebehu konania podaním zo

dňa 07.10.2013 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník na strane odporkyne. Vedľajšiemu
účastníkovi bola doručená kópia návrhu. Vedľajší účastníka na doručený návrh nereagoval.

Naprejednanievecisamejsúdnenariadilpojednávanie,pretoževoveciideodrobnýsporapodľanázoru
súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, zmluvou o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP, a.s. účinných od 01.08.2002,

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011, vrátene jej prílohy č. 1, oznámením SLSP a.s. o
postúpení pohľadávky a pokusom o zmier zo dňa 06.08.2013. Po tomto oboznámení sa s návrhom a
listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie súdu tento podstatný skutkový stav:

Navrhovateľ je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 a na základe oznámenia

o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011, právnym nástupcom obchodnej spoločnosti SLSP, a.s. v
záväzkovom vzťahu s odporkyňou. Uvedený právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa
10.01.2006 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, zmluvu o úvere, označenú ako Zmluva o splátkovom úvere, ďalej len "úverová zmluva". Na
základe tejto úverovej zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa povinný poskytnúť za podmienok

uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach účinnými od 01.08.2002,
ďalej len "VOP", peňažné prostriedky ako úver. Odporkyňa bola povinná poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť, zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy.
Odporkyni boli na základe úverovej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky v sume 29.000,-Sk, teda
962,62 eur. Lehota splatnosti bola dohodnutá na 50 mesiacov, a to v 50 mesačných splátkach. Prvá

splátka bola splatná dňa 20.01.2006 a posledná dňa 20.12.2010. Výška splátky titulom splácania úveru
bola dohodnutá v sume 776 Sk, teda 25,76 eur. Úrok bol dohodnutý vo výške 17,30 % ročne, pričom
táto sadzba bola pevne stanovená do konečnej splatnosti úveru. Súčasťou úverovej zmluvy sú VOP.
Odporkyňa titulom splácania úveru nevrátila veriteľovi celú sumu poskytnutého úveru.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Úverová zmluva, ktoré uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou ako spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa

otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný
právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že argumentácia navrhovateľa o tom, že záväzkový
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je obchodným záväzkovým vzťahom je čiastočne správna.
V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od

01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový
vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto
záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a
nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu.
Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým

je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od
01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti

účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,
avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia
znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Súd v konaní posúdil navrhovateľom predložené listinné dôkazy s ohľadom na ochranu odporkyne

ako slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa) a zistil, že navrhovateľ si neuplatňuje právo z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ani si neuplatňuje právo, ktoré nemožno priznať a ani si neuplatňuje premlčané
právo. V konaní bolo preukázané, resp. nebolo riadne vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa
si splnila svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky titulom splácania úveru. Štyri poslednériadne splátky úveru, ktoré bola podľa úverovej zmluvy odporkyňa povinná veriteľovi zaplatiť boli
splatné dňa 20.09.2010, 20.10.2010, 20.11.2010 a 20.12.2010. Ich výška bola 25,76 eur, teda spolu
vo výške 103,04 eur, čo predstavuje celú žalovanú sumu. preto súd návrhu vyhovel a rozhodol o

splnení nesplnenej povinnosti odporkyne vyplývajúcej jej z úverovej zmluvy, resp. z § 497 Obchodného
zákonníka, a to vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Odporkyňa sa do omeškania so zaplatením uvedených splátok dostala nasledujúci deň po ich splatnosti,
teda dňa 21.09.2010, 21.10.2010, 21.11.2010 a dňa 21.12.2010. Splatnosť celého dlhu nastala dňa

21.12.2010, pričom s jeho plnením je odporkyňa v omeškaní doposiaľ. Vzhľadom k tomu je povinná
zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania z týchto súm od dňa vzniku omeškania. Výška úroku
z omeškania v čase vzniku omeškania bola 9 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
navrhovateľ bol v konaní plne úspešný. V konaní zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50
eur. Takisto mu v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil a vyčíslil v návrhu na začatie
konania.Súdnavrhovateľovipriznalnáhradutrovkonania,ktorépozostávajúzodmenyzadvauplatnené
úkony právnej služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa 02.10.2009 (generálne plnomocenstvo) a

písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 14.08.2013. Za každý
ztýchtoúkonpatríprávnemuzástupcovinavrhovateľapodľa§10ods.1,§13aods.1písm.a/,c/vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 16,60 eur, vychádzajúc z
tarifnej hodnoty 103,04 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný

paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ
v roku 2009 bol vo výške 695 eur a v roku 2013 vo výške 781 eur. Právny zástupca navrhovateľa je od
10.07.2006 platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov
podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 57,55 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporkyňa povinná zaplatiť náhradu trov
konania zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.