Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/425/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214531
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214531.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 15C/216/2012-127 zo dňa 16. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.),
žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil proti žalovanému podľa Zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len Zák. č.
514/2003 Z. z.) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Na
prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 16.04.2014, na ktoré sa účastníci ani právny zástupca
žalobcunedostavili.Žalovanýospravedlnilsvojuneúčasťažiadal,abysúdvecprejednalaonejrozhodol
v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním doručeným súdu dňa 11.04.2014
požiadalozrušeniepojednávaniazdôvoduobjektívnehoporušeniazásadynestrannostisúduasudcuaž
do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti súdu a zákonného sudcu. Zároveň žiadal, aby súd v
prejednávanej veci nepokračoval, nakoľko v konaní zatiaľ môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú

odklad. Súd predmetnú žiadosť nepovažoval za dostatočné ospravedlnenie neúčastí na pojednávaní i s
poukazom na skutočnosť, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.11.2012 na výzvu súdu výslovne
uviedol, že nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p., pričom z opakovaných vyjadrení
zákonného sudcu je zrejmé, že tento konštatoval, že sa vo veci necíti byť zaujatý, a to ani pre pomer
k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom. Preto vec prejednal a o nej rozhodol. Na nariadenom
pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako i s obsahom pripojeného exekučného spisu sp. zn. 23Er/173/2009. Z jeho obsahu zistil, že súdny

exekútor podal exekučnému súdu dňa 14.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keď exekučný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi už dňa 21.10.2009. Na základe týchto zistení
z ktorých jednoznačne vyplýva, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 7 dní
od doručenia mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o uvedenej žiadosti konal riadne. Na základetýchto zistení návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého by žalovanému prináležalo právo na náhradu trov konania, nakoľko mal
plný úspech vo veci. Nakoľko si náhradu trov konania nežiadal, ani nevyčíslil, súd žalovanému náhradu

trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,

hociriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca
vec prejednal a o nej rozhodol. K tvrdeniam žalovaného nemal možnosť vyjadriť, pričom okresný súd
pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Konečné rozhodnutie vo veci vylúčeným sudcom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Okresný súd

rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa ku
skutkovým a právnym otázkam prejednávanej veci. Ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť. V danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Ak tak okresný súd postupoval, porušil jeho právo na
kontradiktórny súdny proces. V prípade ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné

vyjadrenie k návrhu, mal okresný súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.

2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietku, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec
prejednať v neprítomnosti žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal
preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 16.04.2014, keď právny
zástupcažalobcuprevzalpredvolaniedňa21.03.2014.Právnyzástupcažalobcusícemailovýmpodaním
zo dňa 10.04.2014 požiadal o zrušenie pojednávania (z dôvodu, že už v návrhu na začatie konania

označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho manažmentu
prejednaním a rozhodnutím veci), s ktorou žiadosťou sa súd náležite vysporiadal v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku a s ktorými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Ako nedôvodnú
vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a
že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie keď boli

v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkaz vykonal,
neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že
sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí
vychádzal z tvrdení žalovaného, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa je účelová a zároveň nepravdivá.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe mu bolo doručené
dňa 21.03.2014. Odvolací súd naviac poznamenáva, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
nepochybné, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z exekučného spisu
a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody podľaZák. č. 514/2003 Z. z., nie na vyjadreniach a tvrdeniach žalovaného. Ako nepravdivá sa preukázala
námietka žalobcu, že okresný súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zo spisového
materiálu nepochybne vyplýva, že na prejedanie veci bolo riadne nariadené pojednávanie, a to na

deň 16.04.2014, ktoré bolo i vykonané o čom svedčí zápisnica o pojednávaní z vyššie uvedeného
dňa, ktorá je riadne zažurnalizovaná v súdnom spise. Nakoľko okresný súd v odôvodnení písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku podrobne uviedol skutkové závery a svoje právne úvahy vo vzťahu
k prejednávanej veci, keď zároveň podrobne vysvetlil, na základe akých skutočností nemal preukázané
splnenie predpokladov zodpovednosti štátu podľa Zák. č. 514/2003 Z. z., odvolací súd stototžňujúc sa v

celom rozsahu s uvedenými závermi, odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .