Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2C/54/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309202677
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6309202677.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobcu: Z.. B.

Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno, za účasti matky ako vedľajšej účastníčky konania C. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom C., N. XXXX/X,
proti žalovanému A. N., nar. X.XX.XXXX, bytom S., T. X, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Matka maloletej je p o v i n n á nahradiť štátu na účet Okresného súdu Brezno trovy konania
spočívajúce v priznanom znalečnom vo výške 369,74 Eur, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Matka maloletej je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur na účet Okresného súdu
Brezno, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletá žalobkyňa prostredníctvom opatrovníka a matkou ako účastníčkou konania žiadala, aby súd
svojím rozsudkom určil, že jej otcom je A. N., nar. X.XX.XXXX, nakoľko tento s matkou dieťaťa súložil
v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, pričom žalovaný
svoje otcovstvo neuznal a zdráha sa plniť svoje rodičovské povinnosti.

Matka maloletej žalobkyne pritom uviedla, že s A. N. sa zoznámila v októbri 2006 v mieste jej bydliska,
od začiatku známosti sa začali intímne stýkať. Označený otec pravidelne chodil do jej domácnosti. To,
že je tehotná zistila v máji 2007, A. N. odkázala, že je tehotná. Do pôrodu sa jej neozval, len v januári

2008 prišiel dieťa pozrieť. Následne sa ozval až v marci 2009, neprišiel však. Matka maloletej žalobkyne
výslovne uviedla, že biologickým otcom maloletej B. môže byť len A. N., nakoľko v období rozhodnom
prenarodeniedieťaťamalaintímnystyklensním.Nazákladeuvedenéhomaloletážalobkyňazastúpená
opatrovníkom žiadala určiť, že A. N. je jej otcom, žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností
vrátane určenia výživného počnúc dňom narodenia maloletej.

Žalovaný v písomnom vyjadrení svoje otcovstvo k maloletej neuznal. Poukázal na to, že s matkou
maloletej intímny vzťah mal v období uvedenom v žalobe, matka maloletej mala intímny vzťah aj s inýmimužmi v Brezne. Niekoľkokrát ju vyzýval, aby išli na testy DNA, ale s týmto nesúhlasila. Otcovstvo
uzná len po úspešnom vykonaní skúšky DNA, ktorá by jednoznačne potvrdila či je biologickým otcom
maloletej.

Vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nariadil znalecké dokazovanie
a oboznámil listiny obsiahnuté v súdnom spise. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový
stav:

Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že je presvedčená, že otcom je ňou označený muž - A. N..
Pre prípad určenia otcovstva žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej, túto
žiadala zveriť do svojej starostlivosti a určiť otcovi maloletej vyživovaciu povinnosť. Ona s A. N. mala

intímny styk, spolu nechodili. Poznajú sa od roku 2006, pomer mali prvýkrát asi v októbri 2006, mali ho
pravidelne, viackrát. Svoje tehotenstvo zistila v máji 2007. Odvtedy sa s A. N. stretla až po narodení
dieťaťa, hovoril jej, že si chce dať spraviť testy DNA. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa nemala
vzťah so žiadnym iným mužom, iného partnera nemala. Dieťa bolo riadne donosené, rodila v termíne.
V mesiacoch január - marec 2007 pomer s iným mužom nemala.

Žalovanýnapojednávanípoprel,žebybolotcommaloletej,otcovstvožiadalurčiťnazákladeDNAtestov.
Pomer s matkou maloletej mal a to v mesiacoch ako uviedla matka maloletej. Počul však o tom, že
matka mala mať pomer aj s iným mužom, jeho meno nevie. On si celý čas nie je istý svojím otcovstvom
k maloletej, od začiatku chcel ísť na testy alebo odbery krvi. On v mieste bydliska matky nežil, mal tu
ale nejakú prácu a býval u strýka, kde sa aj s matkou maloletej stretával. Navrhol nariadiť znalecké

dokazovanie.

ÚPSVaR Brezno na pojednávaní navrhol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom potvrdenia, resp.
vylúčenia otcovstva.

Súd žalovanému svojím uznesením č.k. 2C/54/2009-100 zo dňa 10.5.2012 priznal oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu. Matke maloletej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal,

nakoľko napriek svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vo vzťahu k preukázaniu svojich
sociálnych pomerov bola nečinná.

Súd uznesením č.k. 2C/54/2009-107 zo dňa 9.8.2012 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil
znalkyňu Q.. G. U., S.., z odboru Genetiky, odvetvia analýzy DNA. Znalkyni uložil povinnosť vykonať
znalecké dokazovanie na možnosť vylúčenia z biologického otcovstva žalovaného voči maloletej B. Z.

a to metódou analýzy ľudského genetického materiálu - kyseliny deoxyribonukleovej po odobratí ich
genetickej vzorky. Matke maloletej zároveň uložil povinnosť zložiť na účet súdu preddavok na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 330 Eur.

Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 17/2014, v záveroch ktorého konštatovala, že na základe
vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA zúčastnených osôb, vychádzajúc zo súčasného stavu

poznania v odbore genetiky, vychádzajúc zo súčasného stavu poznania v odbore genetiky, treba
pokladať otcovstvo A. N., nar. X.XX.XXXX voči maloletej B. Z., nar. XX.XX.XXXX za vylúčené, pretože
nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo
ich zdediť od svojej matky. Otcovstvo vylučujú 4 nezávislé systémy (polymorfizmy DNA), takže vylúčenie
treba pokladať za jednoznačné.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno pod sp.zn. 8Po/35/2007 matka maloletej označila
za otca maloletej A. N., s ktorým mala intímnu známosť a ktorý po oznámení tehotenstva svoje
otcovstvo nepopieral, dieťa bol pozrieť a poskytol jej aj finančné prostriedky na zakúpenie detskej
výbavičky. Nakoľko v predmetnom konaní označený otec maloletej svoje otcovstvo neuznal, jeho pobyt
bol neznámym a predvedenie bolo neúspešné, súd maloletej ustanovil opatrovníka v osobe ÚPSVaRBrezno, na zastupovanie v konaní o určenie otcovstva. Súd opatrovníka vyzval, aby v zastúpení
maloletej podal žalobu na určenie otcovstva.

Podľa § 84 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o

rodine"), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 94 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa

považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX sa narodila
maloletá B. Z., z matky C. Z., nar. X.XX.XXXX, mimo manželského vzťahu a otcovstvo k maloletej
súhlasným vyhlásením rodičov určené nebolo. Odporca v konaní svoj intímny pomer s matkou maloletej

v rozhodnom čase nepoprel, uviedol, že má pochybnosti o svojom otcovstve, nakoľko má informácie,
že v rozhodnom čase matka maloletej mala intímny pomer aj s iným mužom. Uviedol, že v prípade
pozitívneho záveru DNA testu je pripravený svoje otcovstvo uznať.

V konaní súd nariadil na návrh matky, žalovaného ako aj ÚPSVaR Brezno znalecké dokazovanie za
účelom zistenia, či je označený otec biologickým otcom maloletej, alebo jeho otcovstvo nevylučujú

závažné okolnosti. Znalecké dokazovanie preukázalo, že je vylúčené, aby žalovaný A. N. bol otcom
maloletej, nakoľko otcovstvo vylučujú 4 nezávislé systémy (polymorfizmy DNA). Znalkyňa v závere
znaleckého posudku uviedla, že vylúčenie (otcovstva) treba pokladať za jednoznačné.

Aj keď žalovaný s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní, jeho otcovstvo vylučujú závažné skutočnosti. Nakoľko znalecké

dokazovanie preukázalo, že je vylúčené aby bol otcom maloletej, súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Nakoľko otcovstvo žalovaného je vylúčené, nebol dôvod na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu.

Pokiaľ ide o trovy konania súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, nakoľko náhrada

trov konania žiadaná nebola a v konečnom dôsledku zo súdneho spisu vyplýva, že účastníkom konania
účasťou v konaní žiadne trovy nevznikli.

Podľa § 148 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Vo veci samej súd nariadil znalecké dokazovanie, ustanovenej znalkyni priznal svojim uznesením
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 699,74 Eur. Účtarni OS Brezno súd nariadil
vyplatiť znalkyni znalečné vo výške 369,74 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu (uznesením z čl.
177); časť znalečného bola znalkyni uhradená formou preddavku vo výške 330 Eur a to na základe
uznesenia o poskytnutí preddavku z č.l. 113. Vo vzťahu k účastníkom konania žalovanému bolo

priznané oslobodenie od súdneho poplatku, matke maloletej napriek jej žiadosti o oslobodenie od
platenia súdneho poplatku priznané nebolo, nakoľko nepredložila potrebné listiny za účelom posúdeniajej sociálnej situácie. Matka maloletej bola zároveň uložená povinnosť úhrady preddavku na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 330 Eur (čl. 107 spisu), rozhodnutie sa stalo právoplatným a
vykonateľným.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal odporkyňu k náhrade trov konania, ktoré
platil štát, a to vo výške 369,74 Eur a to nad rámec povinnosti úhrady preddavku, ktorá sa už voči matke
maloletej vykonáva. Zaviazanie matky maloletej na náhradu trov štátu je dôvodnejšie o to viac, že ako
jediného muža, s ktorým mala v rozhodnom období intímny pomer, označila žalovaného, pričom toto
jej tvrdenie sa v zmysle záverov znaleckého posudku ukázalo nepravdivým. Navyše odporkyňa svojim

prístupom k znaleckému dokazovaniu, tým, že sa opakovane nedostavila na predvolanie znalkyne,
spôsobila, že sa výška znalečného navýšila na viac ako dvojnásobok predpokladaných nákladov.

Podľa § 4 ods.2 písm. h/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "Zákon o súdnych poplatkoch"), od poplatku je oslobodené maloleté dieťa v konaní o
určenie alebo zapretie rodičovstva a v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva.

Podľa § 2 ods.2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov, výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania

o určenie rodičovstva a zapretie rodičovstva a z návrhu na začatie konania o prípustnosti zapretia
otcovstva predstavuje 66 Eur.

Nakoľko maloleté dieťa, ktoré prostredníctvom na to ustanoveného opatrovníka podalo návrh na začatie
konania bolo od povinnosti platenia súdneho poplatku oslobodené a súd žalobu zamietol, na zaplatenie
súdnehopoplatkuzaviazalmatkumaloletéhodieťaťa,ktorejoslobodenieodsúdnehopoplatkunepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na súdny výkon rozhodnutiu alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.