Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911212003
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7911212003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletých detí Z. G. nar.
X.XX.S.A.nar.X.XX.S.aL.nar.XX.X.S.zastúpenýchkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Michalovce detí rodičov G. Z. nar. XX.X.S. bývajúceho v F. R. D. R. S./XX a C. Z. nar.
XX.X.S. bývajúcej v G. U. Q. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce z 19. septembra 2013 č.k. 14P 78/2011-156 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 19. septembra 2013 č.k. 14P 78/2011-156 zamietol návrh
otca na zníženie výživného, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre každé dieťa zo 100 € na 26

€ mesačne od 16.8.2011. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí s poukazom na § 205 ods. 2 písm.
a/, b/, c/, d/, e/, f/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Vyjadril názor, že prvostupňový súd
nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, konanie má inú vadu, nevykonal
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené. Vytkol konajúcemu súdu, že nevypočul matku dieťaťa a
jej sestru Q. D. na okolnosti finančnej výpomoci a bez toho, že by vykonal dokazovanie, spoľahol sa
na tvrdenia matky maloletých detí. Súd prvého stupňa nezohľadnil jeho návrh, že matka maloletých
detí sa môže presťahovať do bytu vo H. L., ktorý nikto neužíva a oproti tejto bytovky je aj základná
škola. Ak súd zohľadnil v jeho neprospech príjem matky a invalidného brata, s ktorými žije v spoločnej
domácnosti, potom mal zobrať do úvahy aj jeho námietky a vykonať v tomto smere dokazovanie.
Uviedol, že rodinný dom v R. Č.. S., v ktorom býva, nie je vo vlastníctve jeho družky, ani jeho matky,

ale sestry G. T., ktorá zatiaľ od nich nepožaduje platenie nájomného. Z týchto dôvodov nepovažuje za
správne, ak súd argumentuje, že odpredajom svojho podielu v rodinnom dome svojej družke za 3.000
€ sa vzdal svojho majetkového podielu. Z týchto peňazí poplatil svoje dlhy a dlhy, ktoré voči nemu
vymáha matka maloletých detí na nezaplatenom výživnom. Tiež uviedol, že jeho družka svoj podiel v
rodinnom dome odpredala G. T.. Spolu s odvolaním predložil listinné dôkazy o vymáhaní a následnom
uhradení dlžného výživného, ako aj exekučný príkaz, ktorým bol mu zadržaný vodičský preukaz. V tejto
súvislosti konštatoval, že má sťažené podmienky a prístup k získaniu zamestnania. Predložil uznesenie

Okresného riaditeľstva PZ G. z 2.10.2011, ktorým bolo trestné stíhanie za prečin zanedbania povinnej
výživy voči nemu zastavené. Konštatoval, že prerušil podnikateľskú činnosť pre objektívnu skutočnosť,že mu narastali dlhy v zdravotnej a sociálnej poisťovni a zo svojho príjmu by ich nevedel splácať. Kríza
postihla aj stavebníctvo, v ktorej oblasti podnikal, nemal zákazky a nevedel vyrobiť peniaze, ale odvody
bol povinný platiť. Zvážil, že je lepšie prerušiť podnikanie, ako sa dostať do straty a predĺženia, čím by

bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správne a dôvodné,
pretože potreby maloletých detí sú stále vyššie vzhľadom na ich voľnočasové aktivity, ktoré sa úmerne
ich veku stále zvyšujú a ich zabezpečovanie si vyžaduje zvýšené náklady na strane matky, ktoré
nedokáže pokryť zo svojho príjmu. Maloleté deti rýchlo rastú, čo si vyžaduje nové oblečenie, ako aj

náklady na stravovanie, ktoré je veľmi dôležité pre ich zdravý rast a vývoj.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v
priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je
zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 62 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že súd pri rozhodovaní o výživnom musí prihliadnuť na to,

či povinný neopustil preňho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie
vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a
prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by
si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri
rozhodovaní o výživnom je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie

príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Ak
sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a
tzv.potencionalitupríjmov,t.j.kjehozjavnenevyužitýmschopnostiam.ŽiadnyúčinnýzákonvSlovenskej
republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v
ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodičia živiť svoje dieťa (§

62ods.1Zákonaorodine),takženemôžeobstáťaniargumentácia,podľaktorejrodičnepracuje,pretože
sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, a
pretoniejeschopnýplniťsvojuvyživovaciupovinnosťbuďvôbecalebovdoterajšejmiere.Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti

a tiež situácia na trhu práce. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakterza účelom pokusu uniknúť z vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj
na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu
väčší príjem, alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil

porovnateľnýzdrojpríjmutak,abyplnenievyživovacejpovinnostikdieťaťaneboloohrozené.Nazníženie
(stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého
dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné
zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru
z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací súd

zdôrazňuje, že rodičia sú vždy povinní využívať svoje subjektívne vlastnosti, organizovať svoje pracovné
aktivity a usmerňovať svoje výdavky tak, aby si mohli riadne plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k
deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Z preskúmavaného spisu nevyplýva žiadny ospravedlniteľný
dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal akceptovať, že v súčasnosti otec nevykazuje žiadne príjmy a
v priebehu konania nebola produkovaná ani žiadne indícia, ktorá by nasvedčovala, že otec prerušil
podnikateľskú činnosť z objektívnych dôvodov, naopak, odvolací súd je toho presvedčenia, že otec

využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä pracovných skúseností v oblasti pomerne lukratívnej
činnosti reálne môže získať finančné prostriedky, eventuálne na základe pracovnoprávneho vzťahu
alebo prácami príležitostného charakteru, aby mal reálnu možnosť riadne si plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom. Odvolací súd nemohol akceptovať otcom tvrdenú skutočnosť, že
prerušil podnikanie a je dobrovoľne nezamestnaný s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

podľa ktorého je potrebné prihliadať aj na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré nie je možné
považovať dobrovoľnú nezamestnanosť otca. Odvolací súd rovnako nemohol ospravedlniť ani to, že
otcovi bol v exekučnom konaní pre vymoženie výživného pre maloleté deti zadržaný vodičský preukaz,
a preto si nevie nájsť prácu, pretože k zadržaniu vodičského preukazu došlo na základe zavinenia otca,

keď matka musela podať návrh na výkon rozhodnutia pre neplnenie jeho vyživovacej povinnosti voči
maloletým deťom. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa,
môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, resp.
vykonávať podnikateľskú činnosť, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd
dospel k záveru, že zvýšenie výživného pre maloleté deti by znamenalo posunúť zodpovednosť otca

za zdravie a život maloletých detí výlučne na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne stará o maloleté
deti a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim na hranici svojich možností vzhľadom na jej
príjem (150 €) a bolo by to nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.
Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah je
toho presvedčenia, že otec dieťaťa vzhľadom na svoj vek (40 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti

v pomerne lukratívnej oblasti pôsobenia (stavebníctvo), ktorá je napriek súčasnej kríze žiadaná, bol a
je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom
rozsahu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým
deťom formou výživného. Odvolací súd tiež poznamenáva, že výživné určené súdom prvého stupňa
pre mal. G., A. K. L. po 100 € mesačne predstavuje výživné 3,30 € na 1 deň, ktoré zohľadňuje len

základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj
výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutné pre ich všestranný rozvoj a nakoľko si matka
dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, je bez právneho významu ekonomická
situáciamatky,naktorúotecpoukazujevodvolaní.Knámietkamotcavovzťahukvýdavkomsúvisiacims
návštevami maloletých detí, odvolací súd dodáva, že rodič počas styku s dieťaťom je povinný zabezpečiť

starostlivosťomaloletédieťaavýdavkystýmspojenésazásadnenezapočítavajúdoplneniavyživovacej
povinnosti povinného rodiča. Pretože otec ani v štádiu odvolacieho konania neoznačil také dôkazy, ktoré
by preukazovali jediný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nemá príjem a tak nemôže prispievať na výživu
maloletých detí G., A.T. K. L. v doterajšom rozsahu, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.