Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/496/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113226205
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113226205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátuJUDr.AyšePružinecErenovejaJUDr.OndrejaKrajčavprávnejvecinavrhovateľa:B.Š.Á.,bytom
K. I., E. G. Č.. XX, zastúpený: spoločnosťou FUTEJ & Partners, s.r.o., Bratislava, Radlinského č. 2, IČO:
35 955 341, za ktorú koná konateľ JUDr. Daniel Futej, CSc., proti odporcovi: Slovenská republika v jej
mene Národná banka Slovenska, Bratislava, Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody v sume 9.803,92
€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3.
apríla 2014, č. k. 4 C 152/2013-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3. apríla 2014, č. k. 4 C 152/2013-137,

vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 9.803,92 €, s príslušenstvom, p
o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh. Ním sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 9.803,92 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19.4.2011 do zaplatenia podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej
banky Slovenska. Súčasne napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 10.1.2014 na
podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Svoje rozhodnutie vo výroku, ktorým

zamietol návrh na zaplatenie istiny 9.803,92 € s príslušenstvom odôvodnil tým, že navrhovateľ v
konaní nepreukázal vznik škody a nesprávny úradný postup odporcu, ako ani príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V konaní mal preukázané, že Úrad pre finančný
trh rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalej "Družstvo") Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho dodatku
spolu s prílohou, a to zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9.1.2003, podľa
ktorej mal Úrad pre finančný trh schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev. Úrad pre

finančný trh upozornil Družstvo, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich, pretože vykonáva dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.
Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.,
Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 828 749 (ďalej "obchodník s cennými papiermi") Zmluvu o riadení
portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio

Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie avyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta

vo výške 8 % ročne. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007,
na základe vykonanej kontroly uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 16.596,96 €
(500.000,-- Sk) za porušenie ustanovení v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001
Z.z., ktoré však bolo v konaní o rozklade bankovou radou Národnej banky Slovenska rozhodnutím
zo dňa 7.5.2008, č. GUV-841/2008, zrušené a vec vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Následne Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila
obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 9.958,18 € (300.000,-- Sk) za porušenie ustanovení
§ 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z. Rozhodnutím
zo dňa 22.4.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb a povolila mu, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa
ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 566/2001 Z. z.,

s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných
činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi
zo Zmluvy o riadení portfólia Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.4.2010 Národnú banku Slovenska
o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac tým,

že výpoveďou zmluvy sa dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi
zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov a iné činnosti. Listom zo dňa 23.4.2010 požiadalo Družstvo
Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože
tento si neplnil voči nemu svoje základné povinnosti spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných
prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.4.2010 a následne

urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o
predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.
V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok
2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo
dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001

Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasne upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.7.2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na

základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície
nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. Národná banka Slovenska listom zo dňa
1.6.2010 žiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne
splnomocnenia pre U.. P. Č., U.. Y. O., T.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom

vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 5.10.2009. Národná banka Slovenska
rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.7.2010, č. ODT-8305/2010, podľa § 25 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 747/2004 Z. z. uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania
s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený, bez písomného súhlasu Národnej banky Slovenska, keďže
najmä na základe oznámenia Družstva vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov

obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, potvrdeným
Bankovou radou Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011, odobrala
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa §
156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2 v spojení s ustanovením § 84 ods. 1 písm.
b/, § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z., o čom informovala na svojej webovej

stránke. Následne Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010,
zastavila konanie o schválenie dodatku k Prospektu investície, nakoľko žiadosť neobsahovala náležitosti
stanovené zákonom, čo potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 7.12.
2010, č. GUV-1744/2010. Napokon Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č.
ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18.7.2011, zakázala Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt, predaj majetkových hodnôt, keďže zmenou skutočností uvedených v
Prospekte investície Družstvo tento Prospekt nedodržiavalo a neurobilo žiadne kroky smerujúce k tomu,
aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investícií, pričom túto skutočnosť taktiež
zverejnila na svojej webovej stránke. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané,že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI,
DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a.s. Nakoľko v zmysle prijatej
investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť

30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel emitenta CI HOLDING,
a. s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, Prospekt investície nebol zo strany Družstva
dodržaný. Národná banka Slovenska preto považovala za vhodné umiestniť finančné nástroje v aktívach
družstva aj iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a. s., z dôvodu
rozloženia investičného rizika. Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi mal prvostupňový súd

preukázané, že Družstvo vo vyjadrení zo dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi
na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a
obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa
12.4.2010 ho vyzvalo na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009
a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 Družstvo
oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991 € spôsobenú

jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností
stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote
do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa
17.5.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s
činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane

nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia Družstva. Listom zo dňa 18.5.2010 ho
vyzvalo na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny v sume 228.954,-- € a na doplatenie rozdielu
zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 %-nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Okresný súd Bratislava
I. uznesením zo dňa 11.4.2011, č. k. 3 K 95/2010-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011,

vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu ustanovil A.. A. P.. V záujme
úpadcu je vedených približne 200 súdnych sporov a konkurzné konanie nie je ukončené. Navrhovateľ
bol členom Družstva, ktoré mu v decembri 2010 vystavilo zmenku na sumu 9.803,92 € so splatnosťou
na videnie. Túto pohľadávku voči Družstvu si navrhovateľ prihlásil do konkurzu, avšak jeho pohľadávka
bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. Z tohto dôvodu proti správcovi konkurznej

podstaty podal incidenčnú žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 2 Cbi
445/2011, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Súd prvého stupňa dôvodil, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť v
občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči

tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu,
ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné
domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu
- existencia škody. Navrhovateľ bol ako bývalý člen Družstva v právnom vzťahu s Družstvom, z tohto
vzťahu mu vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, a preto sa musí domáhať zaplatenia

svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je
povinnánavrhovateľovivydaťzískanýprospechvpodobevyrovnaciehopodielu,vočiktorejsipredmetnú
pohľadávku uplatnil aj v konkurze vyhlásenom na jeho majetok. Dospel preto k záveru, že v čase
rozhodovania navrhovateľ nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, keďže
oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní voči Družstvu je predmetom konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 2 Cbi 445/2011, ktoré nie je právoplatne skončené.
Toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého majetku by mal byť navrhovateľ
ako veriteľ uspokojený. Navrhovateľ zároveň nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva
alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ teda primárne mal uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom

predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej
pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania
zodpovednosti odporcu za škodu). Navrhovateľ zároveň v konaní nepreukázal, že zmenka vystavená
Družstvom bola predložená na vyplatenie a s akým výsledkom. Nebolo možné preto v rozhodnom čase
ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie

premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe
rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.V nadväznosti na argumentáciu navrhovateľa rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
29 Cdo 4968/2009 uviedol, že toto rozhodnutie nemožno v danej veci aplikovať, nakoľko konkurzné
konanie doposiaľ nie je skončené a vzhľadom na jeho stav nemožno vylúčiť uspokojenie pohľadávky

navrhovateľa v rozsahu, v akom sa v danej veci domáha náhrady škody. Pokiaľ ide o nesprávny úradný
postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a
tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zákazu činnosti Družstva, súd prvého
stupňa dôvodil, že dohľad Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp.

vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt zákonom. K takým povinnostiam patrila od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie
Prospektu investície podľa ustanovenia § 125c ods. 1v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z. z. a od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa ustanovenia §
129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. V prípade novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo
nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne

hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie Národnej banke Slovenska, ktorá
mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. V tejto súvislosti uviedol, že nie je možné opomenúť, že

štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov
v Prospekte investície, pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy
o riadení portfólia a Národná banka Slovenska nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010 Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho
finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo a až pri

výkone dohľadu na mieste samom, od 20.4. do 6.5.2010, Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.
566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. V tejto súvislosti
mal preukázané, že Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o

schválenie dodatku Prospektu investície, ktorú síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti
podľa zákona č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v
zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. Súd prvého stupňa v postupe Národnej banky Slovenska, ktorá konala
iba v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom, nezistil namietaný nesprávny úradný postup.
K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v prijatí nedostatočných opatrení

na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa
24.8.2007, poukázal súd prvého stupňa na to, že predmetom konania je nesprávny úradný postup
štátu, a nie obchodníka s cennými papiermi, a teda v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť
škoda len Družstvu, a nie navrhovateľovi, ktorý nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s
obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy

o riadení portfólia bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti
len jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a
preto sa informácie a podklady, ktoré mala Národná banka Slovenska zisťovať v rámci predmetu
dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade vzťahovali výlučne
ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu
neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná
banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006
síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej
v danom období nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície

sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka
Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky
a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva
dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. V danom období (po 24.8.2007)

preto Národná banka Slovenska nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo
zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.
Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prijatí nedostatočných opatrenína nápravu protiprávneho stavu sa taktiež nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, a to z dôvodu
absencie príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou a tiež z dôvodu, že z listinných dôkazov, najmä z
rozhodnutí Národnej banky Slovenska o uložení pokuty v sume 16.596,96 € (500.000,-- Sk) a v sume

9.958,18€(300.000,--Sk)malpreukázané,žeNárodnábankaSlovenskačinnosťobchodníkascennými
papiermi sledovala. Nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach, nakoľko
dohľad nad dohliadanými subjektmi, ako aj konanie vo veciach dohľadu, sú neverejné a účastníkom
konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu, je len dohliadaný
subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia, uložiť. V tejto súvislosti prvostupňový

súd konštatoval, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom
založený primárne zmluvou o riadení portfólia bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky
dostupné informácie o činnosti obchodníka s cennými papiermi, zabezpečiť priamu kontrolu plnenia
jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. Neopomenul ani povinnosti navrhovateľa,
ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu
a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnocovaniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných

práv súvisiacich s Družstvom. Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom
a obchodníkom s cennými papiermi, ktoré založil do súdneho spisu navrhovateľ, súd prvého stupňa ich
bližšie nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup Národnej banky
Slovenska pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi. Zamietnutie návrhu navrhovateľa
na vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom

svedkov X.. Z. L., U.. A. Š., U.. O. D. W. U.. S. L., odôvodnil tým, že vykonanie týchto
dôkazov považoval za nadbytočné, keď predloženie účtovníctva Družstva a svedecké výpovede
neboli potrebné na preukázanie tvrdení navrhovateľa a tvrdený nesprávny úradný postup je upravený
príslušnými právnymi predpismi. Rozhodnutie vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa zo dňa
10.1.2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, odôvodnil tým, že nie je v

prejednávanej veci povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú navrhovateľom Súdnemu dvoru,
nakoľko nie je súdom rozhodujúcim v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný
opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku
výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. Zároveň však dospel k záveru, že tento je vecne
nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim

konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke, keď predmetom konania je
náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená údajným nesprávnym úradným postupom
Národnej banky Slovenska, ktorá údajne nevykonala riadne a odborne dohľad nad Družstvom ako
vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a obchodníkom s cennými papiermi ani neprijala
vhodné opatrenia, aby zabránila škode navrhovateľa na majetku. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s

názorom navrhovateľa, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom
verejnej ponuky cenných papierov, nakoľko tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie
(verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.
2011/61/EÚ z 8.6.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc
2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010; inštitút verejnej ponuky

cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo 4.11.2003
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými
štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d/ a f/ Smernice 2003/71/ES), sú upravené a zadefinované v rôznych
zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky v § 126 (do 21.7.2013, inštitút

verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky cenných papierov) zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho
poriadku Slovenskej republiky s cieľom upraviť podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských
subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich

rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov
na základe zverejneného prospektu cenných papierov. Právne dôvodil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, §
9 ods. 1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo vzťahu

k zamietnutiu návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
zákonomč.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbách. Rozhodnutieotrováchkonaniaodôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v konaní mu ani žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie

istiny v sume 9.803,92 € s príslušenstvom, podal navrhovateľ včas odvolanie dôvodiac tým, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku vo veci samej, ktorým prvostupňový
súd návrh zamietol, navrhol zmeniť, jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania, prípadne
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo
svojom odvolaní navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď

základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi,
t. j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal na riadny
výkon dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska, pretože nemohol predpokladať, že dohľad nad
Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp. že takýto je jeho obsah

podľa výkladu odporcu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom
investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech každého,
ktorý sa na odporcu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument odporcu, že upozornil
Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou

činnosťou Družstva, označil za úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade
orgánu vedomosť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska spočívajúcom v nesprávnom
výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z. z. Za obzvlášť nepochopiteľný navrhovateľ
považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci

zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky
vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý", keď
mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s
cennýmipapiermi,ktorýmimoholzabezpečiťdodržiavaniezákonaocennýchpapieroch,resp.sankciami
k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Dôvodil, že povinnosťou Národnej banky Slovenska

podľa ustanovenia § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom
podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už od
1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s cennými
papiermi, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska, napriek

tomu, že odporca v priebehu celého konania tvrdil opak. Národná banka Slovenska mala preto zisťovať
všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť
vydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre
finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s
cennými papiermi, pričom povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska bol dokonca

koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách ako tých, ktoré vyplývajú
z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty. V rámci nich aj Družstvo
činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda aj navrhovateľa. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 7
C 206/2011 bolo výpoveďou svedka U.. Y. O., T.., preukázané, že Národná banka Slovenska už v

roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené
portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorá v tom
čase akcionársky vlastnila obchodníka s cennými papiermi, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky
peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s
obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva

uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po tomto vytknutí zo strany banky rozložené
namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CIReality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 %
dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. Vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom
predstavenstva alebo konateľom, U.. P. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s cennými

papiermi. Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a
investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a. s., a obchodníkom a napriek tomu, že vydala
právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými
papiermi vo svojej činnosti pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o
cennýchpapierochvoviacerýchpodstatnýchohľadoch.Anipovydanítohtorozhodnutia,okremudelenej

pokuty v sume cca. 10.000,-- €, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch
a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať
činnosť obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť
sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie
ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi podľa navrhovateľa vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou a

ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej
investície, resp. že túto investíciu mu banka svojím zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej
miere neochránila. Poukázal tiež na to, že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi
s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila
dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho vyplýva jej tolerovanie porušovania

právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. Národná banka Slovenska rozhodnutím
zo dňa 30. 5.2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18.7.2011, zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií, pričom ustálila trvanie neaktuálnosti
Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, táto neaktuálnosť siahala spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle Národnej

banky Slovenska dňa 27. 8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom
prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti a údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo
majetkovo prepojené; údaje boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009. Údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkovýchhodnôtazákladnéstrategickézámerypodnikateľskejčinnostiDružstvabolineaktuálneužk

31.12.2006, z čoho vyplýva, že Družstvo svojím konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/, § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od
31.12.2006,avšakNárodnábankaSlovenskavočiDružstvuúradnezasiahlaažvmáji2011,kedyčinnosť
Družstva zakázala. Existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom,
ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto

návrh predčasným, nakoľko je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav
konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom
konaní, prípadne v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné
rozvrhovéuzneseniekonkurznéhosúdu(rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa11.4.2012,
sp. zn. 29 Cdo 4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej

podstaty o stave daného konkurzu. Žiadna platná právna norma preto neumožňuje vysloviť záver o
predčasnosti podania návrhu, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od
subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu a prvostupňového súdu povinný mu dané
plnenie vrátiť s tým, že ani zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov; naopak pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie

vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze
a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako
i Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania.
Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna
zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Z výsluchu správcu

konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 21.8.2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú
žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych
sporov proti Národnej banke Slovenska, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a
iným odporcom. Aktuálny stav konkurzu preto vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu
uspokojiť.Taktiežnamietal,žezozápisnícopojednávanípredprvostupňovýmsúdomvyplýva,želistinné

dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania, neboli riadne vykonané
spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010.Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
odvolaním napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdiť. Prvostupňový súd vo veci postupoval
maximálne zodpovedne, vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového

stavu veci, riadne zabezpečil listinné dôkazy aj z iných súdnych konaní v skutkovo a právne identických
veciach, mal k dispozícii aj niekoľko právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska, z ktorých
jej úradný postup podrobne vyplýva. Z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti z
dôvodu prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach na súde prvého stupňa. Na
základe správneho zistenia a posúdenia skutkového i právneho stavu veci potom v danej veci dospel

k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa,
že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecný súd musí dať
odpoveď na tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/2003, III.
ÚS 209/2004, I. ÚS 241/2007 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo
58/2012). Dôvodil, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, a
teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa a jeho

tvrdenie, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považuje za denegatio iustitiae, označil
za účelové. Zároveň uviedol, že navrhovateľ sa účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších
právne irelevantných dôkazov, ktoré iba odďaľujú vydanie rozhodnutia vo veci a zároveň sa snaží
vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu a tiež fikciu, kedy sa tak stalo,
pretože údajný nesprávny úradný postup nebol preukázaný a neexistuje. Navrhovateľ nevyužil všetky

možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadny návrh
proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho
riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Kompetencie Národnej banky Slovenska pri
vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze
vyplývajú aj z Ústavy Slovenskej republiky a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány

verejnej moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných
princípov vyplývajúcich z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konštatoval, že Národná banka
Slovenska postupovala v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými právnymi predpismi, nebola
nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými

papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené v ustanoveniach zákona o dohľade a zákona o
cenných papieroch. Navrhovateľ mohol požiadať Národnú banku Slovenska o vysvetlenie jej zákonom
zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Muselo mu byť známe, že s investíciou
je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov s tým,
že Národná banka Slovenska môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie

a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do
pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu. Až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods.
3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy

mohla Národná banka Slovenska dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava.
Uviedol, že povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola na základe novelizovaného ustanovenia §
127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zákona č. 558/2008 Z. z. stanovená vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 a počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite

zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície. Podklady,
ktoré má Národná banka Slovenska zisťovať v rámci predmetu dohľadu, sa vždy vzťahujú výlučne
ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností,
pričom žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia, a preto

reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa
ustanovenia § 129 ods. 1 písm. b/ zákona o cenných papieroch spočívajúcu v tom, že zverejnené
alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovaťtaktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Preto za dodržiavanie Prospektu investície
Družstva bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to

bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo
nebola osobitne zákonom uložená. Odporca uviedol, že Národná banka Slovenka mohla kontrolovať len
to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie
zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130

zákona o cenných papieroch. Tieto informácie Národná banka Slovenska nepotvrdzovala a ani nemohla
potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s (bývalými) ustanoveniami § 129 a § 130 zákona
o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Nesúhlasil
s tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola Národná banka Slovenska nečinná, nakoľko
vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci
jej oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade

nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj
Ústavou Slovenskej republiky. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29
Cdo 4968/2009, na ktorý poukázal navrhovateľ, odporca dôvodil, že tento primárne rieši problematiku
zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pričom z jeho odôvodnenia zároveň vyplýva, že nie je

možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom
verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ustanovení § 3 ods. 2 zákona
o konkurze a vyrovnaní. Teda zodpovednosť štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť
subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Musia byť najskôr využité všetky zákonné
možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a následne musia byť jednoznačne a nespochybniteľne súčasne

preukázané všetky tri predpoklady tejto zodpovednosti za škodu. Navrhovateľovi doposiaľ nevznikla
žiadna škoda a nemožno ani odhadnúť, v akej výške a kedy mu škoda v budúcnosti eventuálne
vznikne, pretože vznik škody a jej výška závisí na výsledku konkurzného konania, prípadne likvidácie
Družstva.Škodamôževzniknúťažvtedy,akprávoveriteľa(navrhovateľa)vočidlžníkovisastanefakticky
nevymáhateľným. K námietke navrhovateľa, že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich

incidenčných súdnych konaniach ani jeden a pol roka od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani len
zistené pohľadávky, poukázal na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa
14.9.2011,vktoromsprávcakonkurznejpodstatykonštatujekatastrofálnystavúčtovníctvaúpadcu,ktoré
bolovedenélendojúla2010apotomtodátumesavúčtovníctvenenachádzajúžiadneúčtovnézáznamy,
účtovné doklady sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácií úpadcu bola

realizovaná v hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve. Pohľadávky neboli popreté z dôvodu,
žeby boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období
pred konkurzom. K námietkam navrhovateľa, ktorý vytýkal prvostupňovému súdu nevykonanie listinných
dôkazov v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 O.s.p. dôvodil, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je
osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti,

ale z nej jasne vyplýva, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, nachádzajúce sa doteraz v súdnom
spise, oboznámil a presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V súlade s ustanovením § 121 O.s.p. netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.2.2008, sp. zn. 1 Obo 283/2006, vyplýva,
že dôkazy, na ktoré účastník dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol

desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže
dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. Je mu známe, že na Okresnom súde Bratislava I.
sú proti nemu vedené stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe a vo všetkých sporoch
majú navrhovatelia rovnakého právneho zástupcu.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v

znení účinnom od 1.7.2014, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§
214ods.2O.s.p.),keďprenariadeniepojednávaniapodľaustanovenia§214ods.lO.s.p.nebolisplnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa
nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejnevyhlásil dňa 24. septembra 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného
vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa vo veci

samej (na zaplatenie sumy 9.803,92 € spolu s príslušenstvom) potvrdil, pretože je vecne správny a
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu
už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej
časti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z

ustanovenia§157ods.2O.s.p.Vňomdalsúdprvéhostupňajasnúapresvedčivúodpoveďnapodstatnú
otázku, prečo návrhu navrhovateľa na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nevyhovel. Dôkazy
hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal
na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje

rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho

súduSlovenskejrepublikyzodňa17.6.2009,sp.zn.5MCdo8/2008).Právonaspravodlivýsúdnyproces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

Je nepochybné, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu
škodu v sume 9.803,92 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19.4.2011 do zaplatenia podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej
banky Slovenska špecifikovaným v podanom návrhu na začatie konania, ktorý mal spočívať v tom, že
Národná banka Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo
porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/, § 125c ods.

1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Národná banka Slovenska
zasiahla až v máji 2011, kedy zakázala Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola
už od 31.12.2006 evidentná, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany Národnej banky Slovenska po
24.8.2007, kedy pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio
nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo všetky získané peňažné prostriedky investované v

subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s cennými papiermi, pričom rizikovosť
rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré Národná banka Slovenska pri
výkone dohľadu sleduje a má sledovať. Národná banka Slovenska prijala od 20.8.2008 do 4.3.2011,
kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia, nedostatočné opatrenia a
zapríčinila, že navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že

obchodník s cennými papiermi poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol členom PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, toho času v konkurze vyhlásenom uznesením
Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11.4.2011, č. k. 3 K 95/2010-21, právoplatným dňa 5.5.2011,

Družstvo mu v decembri 2010 vystavilo zmenku na sumu 9.803,92 € so splatnosťou
na videnie, túto pohľadávku voči Družstvu si navrhovateľ prihlásil do konkurzu, avšak jeho pohľadávka
bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. Proti správcovi konkurznej podstaty preto
podal incidenčnú žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 2 Cbi 445/2011;
konanie nie je právoplatne skončené.

Z obsahu spisu je ďalej nepochybné, že dňa 2.6.2008 bola medzi Družstvom ako klientom a
obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., Bratislava, Poľná č. 1, IČO: 35 828 749, ako
obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ustanovenia § 43 zákona č. 566/2001
Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, predmetom ktorej (čl. I. bod 2 Zmluvy) bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť
s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj

cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov
od emitenta do portfólia Družstva v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať
a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické
zmeny v portfóliu Družstva, poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy. Podľa prílohy č. 2
k Zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia Družstva

vo výške 8 % ročne.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30.3.2010 zo strany
obchodníka s cennými papiermi Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011,
č. GUV-274/2011, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., povolenie

na poskytovanie investičných služieb. Rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, zakázala
Družstvu predaj majetkových hodnôt podľa ustanovenia § 144 ods. 4 písm. c/ zákona č. 566/2001 Z.
z. z dôvodu porušenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovenia § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zákona
č. 566/2001 Z. z., § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je ustanovenie § 9
zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch

podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení
§ 9 bližšie definuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa
konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu

pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorývyplýva zpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Úradnýpostupniejespravidlamožné v
právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, a preto je potrebné správnosť úradného postupu
posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia

stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu máaj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon
č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka

príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve
vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak
je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,

alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovanívecnejsúvislosti.
V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku

musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a

vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok
nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy

Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná
súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti príčinná súvislosť je daná
vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností, adekvátnym
dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny
nenastala.

Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná
poskytnutímmajetkovéhoplnenia,tedaposkytnutímpredovšetkýmpeňazí.Skutočnouškodou(damnum
emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým

majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného,
ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti.
Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno
o tom, že škoda vznikla.

Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, či postup Národnej banky Slovenska v preskúmavanej

veci bol nesprávny, je vymedzenie "správneho úradného postupu" a zistenie, že Národná banka
Slovenska tento postup nezachovala, keď v danej veci mal nesprávny úradný postup spočívať aj
v tom, že Národná banka Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva
a na zistené nedostatky riadne a včas nereagovala. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak v
posudzovanej veci úradným postupom je postup Národnej banky Slovenska ako orgánu štátu súvisiaci

s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka navrhovateľa, predovšetkým jeho individuálnych práv
a povinností, tak neobstojí námietka spočívajúca v tvrdení, že povinnosťou Národnej banky Slovenskabolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investícií bola
Družstvu uložená s účinnosťou až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods.
4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 125c ods. 1 zákona č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch, a preto sa na Národnú banku Slovenska nemohla vzťahovať
povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred
1.1.2009. Z toho potom vyplýva, že ak v rozhodnom období, t. j. do novelizácie zákona č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch vykonanej zákonom č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť Družstva
aktualizovať Prospekt investícií, je vylúčený aj dohľad zo strany Národnej banky Slovenska, keďže

nebolo možné kontrolovať povinnosť, ktorá v rozhodnom čase ani neexistovala. Zároveň je potrebné
uviesť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú
povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investícií až od 1.6.2010, kedy boli novelou ustanovenia
§ 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanej zákonom č. 129/2010 Z.
z., rozšírené povinnosti družstva. Pokiaľ teda Družstvo od 31.12.2006 do 1.6.2010 zo zákona takúto
povinnosť nemalo, nemohla Národná banka Slovenska túto povinnosť skúmať ani prostredníctvom

výkonu dohľadu.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto
ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu

takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za
materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo
zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom
stanovených povinností Národnej banky Slovenska. Nemohol by sa zbaviť zodpovednosti za postup

Národnej banky Slovenska v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných
práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale
musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov
viac povinností ako tie, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona; čo je proporcionálne s tým,
že nemožno poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí viac práv.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu, dávalo pokyny na nákup, či predaj toho-

ktorého finančného nástroja (čl. III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001
Z. z. o cenných papieroch). Išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi
využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovateľ si
pritom ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom

obchodovvykonávanýchprostredníctvomobchodníkovscennýmipapiermi.AždorozhodnutiaNárodnej
banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady
Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011, vykonával obchodník s
cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého

bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob
zhodnocovania na vlastné riziko, teda riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného
investovania. Zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými
papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej
banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8.1.2008,č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 16.596,96 €
(500.000,-- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky
Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s

cennými papiermi pokutu v sume 9.958,18 € (300.000,-- Sk), následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010,
č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné.

Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý
má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho

posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí
Národnej banky Slovenska. Nie je možné za nesprávny úradný postup považovať výklad zákona, právne
posúdenie veci, či aplikáciu zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu, odlišný od
subjektívneho očakávania účastníka, ktorého práv, či právom chránených záujmov, sa má rozhodnutie
dotýkať. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého
stupňa, že Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone

verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom
rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných
práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Odvolací súd považuje za potrebné osobitne poukázať na to, že postup Národnej banky Slovenska bol

v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba
na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ Národná banka
Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto
účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne
posúdila. Išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri

tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia. V
tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že všetky uvedené rozhodnutia boli vydané v súlade so
zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že subjektívne presvedčenie
navrhovateľa o tvrdenej, avšak v konaní nepreukázanej, nesprávnosti úradného postupu odporcu a
nedostatočnosti opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska, ktorá nemá oporu v zákone, sa nemusí

vždy legitímne zhodovať s objektívnou realitou.

V súvislosti s vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11.4.2011, č. k.
3 K 95/2010-21, právoplatným dňa 5.5.2011, na majetok Družstva ako úpadcu, odvolací súd uvádza,
že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporcovi môže byť v
občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie

svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Nakoľko si však navrhovateľ pohľadávku, ktorá je predmetom
tohto sporu, uplatnil v konkurznom konaní, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť
daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol navrhovateľ úspešne
uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal jej vydania v konkurznom konaní, keďže
existencia pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým

aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. V prejednávanej
veci preto nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody
(rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31.5.2006, sp. zn. 4 Cdo 199/2005).

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa v odvolaní, týkajúcou sa procesného
pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom
vyplýva, že prvostupňový súd účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov, a to nielen
založených v spise, ale aj ostatných dôkazov, spoločných pre všetky konania a nachádzajúcich sa v
spise vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 4 C 176/2011.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým

odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Odvolací súd nedoručoval navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu
prvéhostupňa,pretoževňomodporca(opakovane)uvádzaldôvody,prevecsícepodstatné,vyplývajúce
ale z jeho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa navrhovateľa k
danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá
možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.