Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Tdo/22/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813000268

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Šimonová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3813000268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísúdSlovenskejrepublikynaverejnomzasadnutíkonanomdňa24.septembra2014vBratislave
v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša
a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci obvineného H. M., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti trestnému
rozkazu Okresného súdu Prievidza zo 17. júna 2013, sp. zn. 0T 57/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovuje, že trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna 2013, sp. zn. 0T 57/2013, bol z dôvodu uvedeného v § 371
ods. 1 písm. h/ Tr. por.

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 61 ods. 3 Tr. zák. v prospech obvineného H. M..

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna
2013, sp. zn. 0T 57/2013.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Prievidza sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 57/2013, zo 17. júna 2013 bol obvinený H.
M. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na

tom skutkovom základe, že

dňa 14. júna 2013 o 14.41 hodine po tom, čo požil alkoholické nápoje a v dychu mal 1,42 MG/L alkoholu,
viedol v obci Ráztočno po ulici Handlovej, okres Prievidza, motocykel bez evidenčného čísla.

Za to bol obvinenému H. M. uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák.,
§ 37 písm. m/ Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil
súd obvinenému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 26 mesiacov.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 26. júna 2013.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 26. novembra 2013 Okresnému súdu Prievidza doručil
dovolanie z 21. novembra 2013 č. 44297/2013-61/D/593 podľa § 369 ods. 1 Tr. por. v trestnej veci
Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 57/2013, na podnet predsedu senátu Okresného súdu Prievidza
Mgr. Vojtecha Chmelana, proti trestnému rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 57/2013, zo dňa
17. júna 2013, právoplatného dňa 26. júna 2013, z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretože

týmto rozhodnutím bol porušený zákon v ustanovení § 61 ods. 3 Tr. zák. v prospech obvineného H. M..
Dovolateľ v dovolaní cituje základné fakty, pričom z odpisu registra trestov zo dňa 9. júla 2013, ktorý si
vyžiadal predseda senátu, vyplýva, že obvinený už bol za obdobný trestný čin odsúdený a to rozsudkom
Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 25/2009, zo dňa 10. marca 2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To 68/2010, zo dňa 9. septembra 2010, kde však súd upustil od uloženia

súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Prievidza, sp. zn. 3T 229/2009, zo dňa 25.
septembra 2009. Poukazuje na ustanovenia § 61 ods. 3, § 61 ods. 2 Tr. zák. s tým, že základná trestná
sadzba pre trest zákazu činnosti je 1 rok až 10 rokov. Keďže mal súd ukladať obvinenému trest v hornej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, mal mu uložiť trest zákazu činnosti v rozmedzí 5 rokov až
10 rokov, nakoľko obvinený už bol za obdobný trestný čin odsúdený. Súd však obvinenému uložil podľa

§ 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 26 mesiacov, čo je pod zákonom stanovenú trestnú
sadzbu podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade bol porušený zákon v
prospech obvineného a je teda naplnený dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Lehota na podanie
dovolania v zmysle § 370 ods. 2, ods. 3 Tr. por. uplynie dňa 17. decembra 2013. Dovolateľ navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 0T 57/2013, zo dňa 17. júna 2013 bol porušený zákon vo výroku o treste v
ustanovení § 61 ods. 3 Tr. zák. v prospech obvineného H. M., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý
trestný rozkaz Okresného súdu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému

súdu Prievidza prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odsúdený v písomnom vyjadrení k dovolaniu z 24. apríla 2014 prostredníctvom ustanoveného obhajcu
tvrdí, že podľa jeho názoru ustanovenie § 61 ods. 3, ods. 7 zákona č. 300/2005 Z. z. v platnom
znení je v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily, ktorým je zákon č. 460/1992 Zb. v znení
zákona č. 232/2012 Z. z. Ústava Slovenskej republiky. V čl. 1 bod 1 a v čl. 46, 50 Ústavy Slovenskej

republiky je ustanovený princíp právneho štátu a princíp právnej ochrany. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v právnom štáte trestné zákony nepôsobia spätne. V ustanoveniach § 61 ods. 3, ods. 7 Tr.
zák. zavedených novelou č. 313/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 2011, je upravené,
že ak kedykoľvek v minulosti páchateľ trestného činu vykonaného ohrozením pod vplyvom návykovej
látky, ako vodič dopravného prostriedku spáchal trestný čin podľa § 289, § 149 ods. 4, ods. 5 Tr. zák.,

mal mu byť uložený prísnejší trest a to v hornej polovici trestnej sadzby. Na zahladenie odsúdenia sa
neprihliada, resp. toto nemá vplyv. Tieto ustanovenia pôsobia retroaktívne a sú v rozpore s ustanovením
§ 93 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého ak bolo odsúdenie zahľadené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol
odsúdený. Právnym poriadkom tu je navodený stav, že osoba, ktorá v minulosti legálne nadobudla právo
byť označovaná za neodsúdenú, resp. bezúhonnú, je podľa súčasnej platnej právnej úpravy trestaná

ako osoba, ktorá nie je bezúhonná. Ustanovenia § 61 ods. 3 a ods. 7 svojou systematizáciou v Trestnom
zákonenarúšajúajčlenenieTrestnéhozákonaatozdôvodu,žeajkeďsúrozhodnépreukladanietrestov
a limitov zákonného rozpätia trestov, nie sú subsumované v zásadách ukladania trestov. V rozpore so
zásadou právnej istoty sú aj účinky týchto ustanovení v § 93 ods. 1 Tr. zák. a v § 36 písm. i/ Tr. zák.
K princípom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok

ako aj vzájomná bezrozpornosť právnych noriem nižšej a vyššej právnej sily. Súčasťou tejto dôvery je
zákaz spätného pôsobenia právnych noriem alebo ich častí. Tieto závery platia aj pre aplikáciu platného
práva a jeho používania na základe platnej právnej normy, ktorá dovoľuje uváženie, resp. rozhodovanie
o tom, na koho sa hľadí ako na netrestaného (§ 93 ods. 1 Tr. zák.). Toto ustanovenie Trestného zákonaje zároveň legálnou definíciou osoby, na ktorú sa z hľadiska trestného práva hľadí ako na neodsúdenú,
resp. bezúhonnú. Platnou právnou úpravou je táto zákonná fikcia pri určitých druhoch trestov popretá
a pre osobu trestanú súčasnou právnou úpravou trestom zákazu činnosti, neúčinná. V ďalšej časti

vyjadrenia obvinený poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 49/03,
PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 17/96.

Podľa názoru obvineného je nepochybné, že ak občanovi hrozí vyšší trest len z dôvodu neskoršej
zmeny právnej normy, dochádza k zhoršeniu jeho postavenia a oslabeniu jeho práva na predtým možný
nižší trest. Z týchto dôvodov navrhol obvinený, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prerušil dovolacie

konanie a podal návrh na ústavný súd o začatie konania z dôvodu, že všeobecne záväzný právny
predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie v danej trestnej veci, rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a
treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily. Návrh na prerušenie
konania odôvodňuje uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaným pod č. I. ÚS 44/98.
V prípade, ak najvyšší súd návrhu na prerušenie konania nevyhovie, obvinený žiada, aby z dôvodu, že
dovolanie je v jeho neprospech, toto dovolanie zamietol.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred dovolacím súdom, ktoré bolo vykonané po splnení zákonných
podmienok v neprítomnosti obvineného, zástupkyňa dovolateľa prehlásila, že trvá na podanom dovolaní
a žiada tomuto vyhovieť v zmysle jeho záverov. Obhajca obvineného vo svojom prednese uviedol, že
zotrvávanasvojompísomnomvyjadreníkdovolaniuministraspravodlivostistým,žežiada,abydovolací
najvyšší súd prerušil konanie a podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom. V prípade, že

najvyšší súd návrhu na prerušenie konania nevyhovie, žiada, aby z dôvodu, že dovolanie je neprospech
jeho klienta, toto dovolanie zamietol.

Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že je nepochybné, že rozhodnutím
Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 57/2013, bol porušený zákon v ustanovení § 61 ods. 3 Tr. zák.
a tým je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. tak, ako sa ho domáha dovolateľ

minister spravodlivosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 1 Tr. por.), v neprospech obvineného H. M., v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr.
por.) na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.). V dovolaní sú uvedené dôvody
dovolania podľa § 371 (§ 374 ods. 2 Tr. por.) a dovolanie je riadne odôvodnené (§ 374 ods. 1 Tr. por.).

Dovolací súd po zistení, že nie sú žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania ministra
spravodlivosti, preskúmal na verejnom zasadnutí v súlade s § 384 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania, ktoré
sú uvedené v dovolaní, pretože v súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi

dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Vúvodesvojejargumentáciedovolacísúdkonštatuje,žedovolaniejejednýmzmimoriadnychopravných
prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti
právoplatnýchrozhodnutí,apretohomožnoaplikovaťibavprípadoch,aktojeodôvodnenézávažnosťou
pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v

trestnom súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal
urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

Tieto princípy platia aj v prejednávanej veci napriek tomu, že bolo ministrom spravodlivosti podané
dovolanie proti trestnému rozkazu, ktorý sa stal právoplatným na súde prvého stupňa, ale s poukazom
na ustanovenie § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. por. zákonodarca pripustil dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok aj proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, ktoré neboli napadnuté riadnym
opravným prostriedkom.Dovolací súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 57/2013, zo 17. júna
2013 bol obvinený H. M. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 14. júna 2013 o 14.41 hodine po tom, čo požil alkoholické nápoje a v dychu mal 1,42 MG/L alkoholu,
viedol v obci Ráztočno po ulici Handlovej, okres Prievidza, motocykel bez evidenčného čísla.

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/
Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre
výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa §
61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil súd obvinenému

trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 26 mesiacov.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 26. júna 2013.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 25/2009, z 10. marca 2010 bol H. M. uznaný za
vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a prečinu
mareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Tr.zák.natomskutkovomzáklade,že

i napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Okresného dopravného
inšpektorátu v Prievidzi sp. zn. ORP-692/DI-SK-2009 zo dňa 12. októbra 2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť v ten istý deň, postihnutý za priestupok, pretože viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu a zároveň mu bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 40
mesiacov, ktorý platil od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, dňa 10. novembra 2009 o 18.05 h po

tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v krvi 1,16 mg/l alkoholu, viedol ako nevodič po ceste I/50 v obci
Jalovec, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120 bez evidenčných čísiel.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože mal za to, že
trest odňatia slobody 3 roky nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
ktorý bol uložený H. M. trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, č. 3T 229/2009, z 25. septembra

2009, vyhlásený dňa 12. novembra 2009, je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 3To 68/2010, z 9. septembra 2010 podľa § 319 Tr. por.
odvolanie okresného prokurátora zamietol. Rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T 25/2009,
zo dňa 10. marca 2010 nadobudol právoplatnosť 9. septembra 2010.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto

trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktoré podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na 1 rok až 10 rokov, ak sa páchateľ
dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin
alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku,odsúdený,uložímutrestzákazučinnostivhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejvodseku
2.Podľa § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv
zahladenie odsúdenia.

Podľa § 128 ods. 6 Tr. zák. odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol

právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.

Pri aplikácii označených zákonných ustanovení je nesporné, že obvinenému H. M. mal byť vo veci
vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 0T 57/2013, po uznaní viny z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ukladaný trest zákazu činnosti pri aplikácii
ustanovenia § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., teda mal mu byť ukladaný trest zákazu činnosti v trestnej sadzbe
od 5 do 10 rokov. Tým, že súd prvého stupňa uložil obvinenému H. M. trest zákazu činnosti v trvaní 26

mesiacov, nesporne porušil zákon v prospech obvineného H. M. v ustanovení § 69 ods. 3 Tr. zák.

DovolacísúdanalyzovalargumentyobvinenéhoH.M.kdovolaniuadospelkzáveru,ževprebiehajúcom
dovolacom konaní nie sú akceptovateľné.

Primárne treba pripomenúť, že v čase spáchania skutku (14. júna 2013) už boli súčasťou Trestného
zákona ustanovenia § 61 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. účinného od 1. novembra 2011 (prijaté zákonom č.

313/2011 Z. z.), ale i ustanovenie § 438d Trestného zákona, teda obvinený mohol predvídať sankcie za
konanie, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 Tr. zák.

K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však

nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a v praxi sa rozlišuje tzv. pravá
a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený
na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu
štátu,nepraváretroaktivitasaakceptujeakoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočne
významných cieľov verejnej moci.

Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napríklad vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr, ako

jeho platnosť (skôr, než začal existovať).

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.

Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou stúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej

úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy.

Obvinený H. M. v súvislosti so svojím návrhom na prerušenie konania a podania návrhu na začatie
konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nešpecifikuje právnu normu, podľa ktorej by mal

dovolací súd takýmto spôsobom postupovať.Samotný inštitút dovolania a konania o dovolaní je upravený v ustanovení § 368 až § 392 Tr. por. a z
jednotlivých zákonných ustanovení nevyplýva zákonná možnosť dovolacieho súdu prerušiť konanie a
podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Iný postup dovolacieho súdu by bol v rozpore

s princípom legality, ktorý je upravený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Svoju argumentáciu
môže obvinený H. M. uplatniť aj v konaní pred súdom prvého stupňa s návrhom na postup podľa § 283
ods. 5 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/
Tr. por. naplnené boli, pretože obvinenému H. M. bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Povinnosťou súdu

prvého stupňa bude vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť, pričom s poukazom na
ustanovenie § 391 ods. 1 Tr. por. bude viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.