Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205965
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614205965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky R. K.,

I. J., V.. X. X. XXXX, B. P. K. X., Y. XXX/X, B.. Č.. P. K.Ý. X., Š. XXXX/X, proti odporcovi R. K., V.. X. X.
XXXX, B. P. L.A. XXX, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania R. K., I. J. D. R. K., uzavreté dňa 12. 5. 2012 v Liptovskom Hrádku,
zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. 43, ročník 2012, na strane 81, pod poradovým číslom 13,
s a r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 6. 2014, sa
navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli

po 3 rokoch spolužitia v jednej domácnosti. Po pol roku v manželstve začalo dochádzať k nezhodám,
k vážnemu narušeniu komunikácie. Rozvrat manželstva je zapríčinený rozdielnosťou názorov na
spolužitie, rozdielnosťou prístupu k riešeniu problémov, neexistenciou spoločných záujmov.

Navrhovateľka na súdnom pojednávaní na podanom návrhu trvala. Uviedla, že manželstvo nie je možné
zachovať, viackrát sa pokúsili obnoviť spolužitie, avšak bezvýsledne.

Odporca s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

Navrhovateľka pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že s odporcom mali rozdielne názory na
život. Odporca podniká, má veľa roboty. Odporca chodieval neskoro domov, nemávali spoločné raňajky,
obedy, večere, a to ani cez víkendy. Opakovane sa o tejto skutočnosti rozprávali, k náprave to však
neviedlo. Po pol roku manželstva sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti, následne obnovili

spolužitie, nezhody však pokračovali. Od 1. 5. 2014 nebývajú v spoločnej domácnosti.

Odporca pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že nemali spoločné názory na život. On podniká,
chcel nadobudnúť peniaze, aby sa im ľahšie žilo, pre čo navrhovateľka nemala pochopenie. Keď prišiel
o väčší obnos finančných prostriedkov, potreboval, aby ho navrhovateľka podržala, čo sa však nestalo.
Obnoviť spolužitie sa pokúšal, navrhovateľka však už nechcela.Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinným dôkazom, a to sobášnym
listom, z ktorého zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 12. 5. 2012 v Liptovskom Hrádku.
Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. 43, ročník 2012, na strane 81, pod poradovým

číslom 13. U oboch účastníkov sa jedná o druhé manželstvo. V manželstve sa deti nenarodili.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel, nakoľko mal
preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoje funkcie
a nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi
spočívali v ich vzájomnom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnosti názorov manželov na

základné otázky existencie manželstva. Navrhovateľka poukázala na to, že chcela, aby s odporcom
trávili spolu čo najviac času. Odporca však, v dôsledku svojej práce (podnikanie), sa zdržiaval v
spoločnej domácnosti v rozsahu, ktorý nepovažovala za dostatočný, domov prichádzal neskoro, niekedy
netrávil doma ani víkendy. Uvedenú skutočnosť odporca dôvodil potrebou hmotného zabezpečenia
rodiny. Navrhovateľka takýto spôsob spolužitia nebola ochotná akceptovať, opakovane to odporcovi

vytýkala, odporca však svoje správanie nezmenil. Citové odcudzenie medzi manželmi vyvrcholilo
odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti. Od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti sa
manželia pokúšali obnoviť spolužitie, avšak bezvýsledne. O trvalosti rozvratu vzťahov medzi manželmi
svedčí aj skutočnosť, že k ich rozchodu došlo ešte pred uzavretím manželstva. K náprave vzťahov medzi
manželmi nedošlo ani po uzavretí manželstva, o čom svedčí skutočnosť, že už pol roka po uzavretí

manželstva sa odporca odsťahoval prvý krát zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti je manželstvo
účastníkov už len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia spolu nebývajú v
spoločnej domácnosti, netrávia spolu voľný čas, nie sú si oporou, pomocou, z manželstva nepochádzajú
maloleté deti. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby v manželstve
zotrvávali proti svojej vôli. Keďže obaja účastníci prejavili vôľu, aby ich manželstvo bolo rozvedené, za

súčasného preukázania vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi nimi, súd ich manželstvo rozviedol.

Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod
alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i
náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením, podľa ktorého v konaní o

rozvodmanželstvaúčastnícizásadnenemajúprávonanáhradutrovkonania.Súdnemalpreukázané,že
by pomery účastníkov, resp. okolnosti prípadu, odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému
z nich.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.