Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Kekely

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222220
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114222220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Telervis Plus a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený
JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom s miestom výkonu činnosti Martina Benku 6, 811 07 Bratislava,
proti odporcovi: ViE. S., H.. XX.XX.XXXX, C. H. K. X, XXX XX F. F., štátny občan SR, o zaplatenie 506,50
eur s prísl. a zmluvnými pokutami takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 126,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 126,50 eur od 20.08.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 446,- eur spolu s úrokmi z omeškania:

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 506,50 eur od 07.07.2011 do 19.08.2014,

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 380,- eur od 20.08.2014 do zaplatenia a

- vo výške 1,10 % ročne zo sumy 126,50 eur od 20.08.2014 do zaplatenia,

zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. čl. 3 Obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320102130 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom dňa 26.10.2010, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/
spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/
spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na

13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý
mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 23.06.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
26.06.2014 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu
506,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 506,50 eur od 07.07.2011 do
zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 66,- eur (t. j. mesačná pokuta vo výške 33,- eur x 2 mesiaceomeškania od júla 2011 do augusta 2011), ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške súdneho poplatku
a vo výške 85,80 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Návrh na začatie konania skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 26.10.2010 bola medzi ním a

odporcom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320102130 na čiastku 1.000,- eur za odplatu
vo výške 380,- eur. Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.380,- eur uhradiť v 13
mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 5,- eur a ďalej v pravidelných
10 mesačných splátkach vo výške 136,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy
a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,

pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej
hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy. Odporca celkovo do dňa podania návrhu uhradil sumu
873,50 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 30,- eur bola uhradená dňa 25.04.2013. V
súlade s čl. II. zmluvy bol odporca povinný hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka
bola splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná

30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v
zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 20.05.2011 upozornil odporcu na uplatnenie
práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 09.12.2011
oznámil odporcovi, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu

06.07.2011. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu odporcu. Ku
dňu vypracovania návrhu tak činí dlžná čiastka sumu 506,50 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.380,- eur a čiastkou vo výške 873,50 eur, ktorá
bola uhradená odporcom (1.380,- eur - 873,50 eur = 506,50 eur). Ďalej navrhovateľ uviedol, že v zmysle
bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa odporca zaviazal

uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške vo výške 3,30 %
z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej
čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 1.000,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta
je vo výške 33,- eur (t. j. 3,30 % z 1.000,- eur = 33,- eur). Vzhľadom na uvedené je odporca podľa

zmluvy o úvere povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur za každý začatý mesiac omeškania
až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. V zmysle ust. § 3a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. si
uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom
ustanovení, t. j. do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov, pričom výška sankcií za
omeškanie nesmie presiahnuť maximálnu výšku v zmysle ust. § 3a ods. 1 nariadenia Vlády SR č.

87/1995 Z. z. Po dosiahnutí tejto výšky si navrhovateľ uplatňuje úhradu zákonného úroku z meškania v
zmysle ust. § 3a ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Navrhovateľknávrhupripojilfotokópiezmluvyospotrebiteľskomúvereč.320102130zodňa26.10.2010,
Obchodnýchpodmienok,predžalobnejupomienky-výzvykúhradedlžnejsumyzodňa20.05.2011spolu
s hromadným poštovým podacím hárkom zo dňa 20.05.2011, oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa

09.12.2011 spolu s hromadným poštovým podacím hárkom zo dňa 13.12.2011.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol riadne doručený dňa 18.08.2014 (doručenka na č. l. 15 spisu),
písomne vyjadril podaním zo dňa 27.08.2014, v ktorom uviedol, že dňa 03.05.2013 mu zomrela
manželka, ktorá mala od firmy Kešovka pôžičku, ktorej bol ako ručiteľ. Preto vymáhajú zostatok pôžičky
od neho. Prosí preto o odpustenie zostatku pôžičky. Ak by musel zostatok pôžičky platiť, tak až po

dedičskom konaní, ktoré ešte nebolo.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 19.09.2014, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil

na úradnej tabuli dňa 11.09.2014.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Navrhovateľ ako veriteľ prostredníctvom obchodného zástupcu a E. S., H.. XX.XX.XXXX ako dlžník
a odporca ako spoludlžník uzatvorili dňa 26.10.2010 zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom

úvere č. 320102130 (na č. l. 3 spisu). Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi a odporcovi peňažnú sumu vo výške 1.000,- eur. Tento úver mal byť poskytnutý bezúčelovo
za odmenu vo výške 18 % z istiny a úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov
a za odmenu vo výške 5 % z istiny a úrok vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov
(ďalej len odplata, ktorá zahŕňa ako odmenu, tak dohodnutý úrok). Odporca spolu s dlžníkom svojím
podpisom na zmluve potvrdil prevzatie uvedenej peňažnej sumy v hotovosti, na základe čoho mal súd za

preukázané, že odporca spolu d dlžníkom prevzali v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa 26.10.2010 uvedenú
peňažnú čiastku (čl. I. zmluvy). Odporca spolu s dlžníkom sa v zmluve zaviazal, že navrhovateľovi splatí
istinuvovýške1.000,-euraodplatuvovýške380,-eur,celkomtaksumu1.380,-eurv13-tichmesačných
splátkach, a to prvých troch mesačných splátkach vo výške 5,- eur a ďalej v pravidelných rovnomerných
10-tich mesačných splátkach vo výške 136,50 eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzatvorení

zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Ďalej sa účastníci dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie
celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak. Zároveň bol v zmluve uvedený doporučený termín úhrady 24. dňa
v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. bola ku dňu

podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov uvedená vo výške 47,39 % a pri splatnosti úveru na
7 mesiacov nebola uvedená. (čl. II. zmluvy).

V čl. 1 Obchodných podmienok (na č. l. 3rub spisu), ktorými sa mal riadiť zmluvný vzťah účastníkov a s
ktorými bol odporca spolu s dlžníkom uzrozumený, čo mali potvrdiť svojim podpisom, bolo ustanovené,
že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 % a pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %.

V čl. 2 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy
o úvere do konečnej splatnosti úveru.

V čl. 3 Obchodných podmienok bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní
svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu

vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej
čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky.

Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporca doposiaľ na daný záväzkovo-

právny vzťah medzi účastníkmi uhradil sumu vo výške 873,50 eur, pričom z toho naposledy uhradená
suma bola dňa 25.04.2013 vo výške 30,- eur.

Listom zo dňa 20.05.2011 označeným ako „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“ (na č.
l. 4 spisu) žiadal navrhovateľ odporcu o úhradu neuhradenej sumy 251,- eur do 5 dní od obdržania výzvy
s upozornením, že inak si uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 8

Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči odporcovi uplatnené aj
všetky dojednané zmluvné sankcie. V zmysle pripojeného hromadného poštového podacieho hárku (na
č. l. 4rub spisu) bol tento list podaný na odoslanie poštovému doručovateľovi dňa 20.05.2011 s uvedením
adresy odporcu na doručenie H. K. X, XXX XX F. F.. Súd však nemal preukázané, že uvedený list sa
dostal do dispozičnej sféry odporcu.

Listom zo dňa 09.12.2011 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ (na č. l. 5 spisu)
oznamoval navrhovateľ odporcovi, že záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvereč. 320102130 bol v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený ku dňu 06.07.2011 z dôvodu
omeškania odporcu s jeho splácaním. Ďalej uviedol, že istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny je
zosplatnená v celkovej výške 1.006,50 eur. V zmysle pripojeného hromadného poštového podacieho

hárku (na č. l. 5rub spisu) bol tento list podaný na odoslanie poštovému doručovateľovi dňa 13.12.2011 s
uvedením adresy odporcu na doručenie H. K. X, XXX XX F. F.. Súd však nemal preukázané, že uvedený
list sa dostal do dispozičnej sféry odporcu.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010,

tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 2 písm. b), d), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010,
na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z

celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková
sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom

úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh

spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie

účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za

predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto

podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 511 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z
povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných

zanikne.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu

možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa

za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aknie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh

zanikne.

Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke
možno dohodnúť úroky.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení
účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),

zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716).

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§

53a OZ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do
31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ObZ bez
ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. 497 vymedzuje nasledujúce

podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú
peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných
častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode
hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,

teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia
pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom na jednej strane a

odporcom spolu s E. S. na druhej strane vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej
zmluvy zo dňa 26.10.2010. Aj s poukazom na to, že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust.
§ 2 ods. 2 ObZ a zo strany odporcu spolu s E. S. nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon ich
zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
navrhovateľom odporcovi spolu s E. S. ako dvom spoludlžníkom, súd dospel k záveru, že medzi
účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym
zmluvnýmtypom,spotrebiteľskýúvermôžebyťdohodnutývpodoberôznychtypovzmlúv,napr.vzmluve
o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588
OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom
na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že

zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom spolu s E. S. má pojmové znaky zmluvy o pôžičke
podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov
vo výške 1.000,- eur v hotovosti už pri samotnom podpise zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva,
že vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy navrhovateľom
ako veriteľom odporcovi spolu s E. S. ako spoludlžníkom pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán

nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na
požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy 1.000,- eur. Pokiaľ odporca vo vyjadrení k návrhu
uviedol, že k zmluve uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a E. S. ako dlžníkom pristúpil
ako ručiteľ, tieto skutkové tvrdenia odporcu nemajú žiadnu oporu v texte uzavretej zmluvy. Odporca s
E. S. uzatvárali zmluvu ako spoludlžníci, t. j. boli navrhovateľovi ako veriteľovi zaviazaní spoločne a

nerozdielne (§ 511 ods. 1 OZ). Navrhovateľ je tak oprávnený ako veriteľ požadovať celé plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Preto súd túto námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú.

Navrhovateľ svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ splnil pri podpise zmluvy a prenechal odporcovi spolu s
E. S. sumu 1.000,- eur s tým, že odporca sa s E. S. mali zaviazať vrátiť navrhovateľovi túto sumu zvýšenú
o odplatu vo výške 380,- eur, v ktorej mal byť zahrnutý jednak úrok podľa čl. I. zmluvy a jednak odmena

podľa čl. I. zmluvy (v zmluve však nie je uvedené, v čom by mala spočívať táto odmena, resp. nie je
uvedený jej kauzálny, t. j. ekonomický dôvod), a to všetko v 13-tich mesačných splátkach, a to prvých
troch mesačných splátkach vo výške 5,- eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných
splátkach vo výške 136,50 eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzatvorení zmluvy, pričom každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej

splátky.

Úrok v zmysle ust. § 658 ods. 1 OZ je odplatou za užívanie peňažnej istiny a plní sa v určitom percente
za určité obdobie. Účastníci zmluvy si tak môžu dohodnúť úroky spôsobom, ktorý spĺňa požiadavku
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, obvykle je to určitým percentom
stanoveným za príslušnú dobu, môže byť však aj stanovením konkrétnej sumy. Dohoda o výške úrokov

však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, inak by bola takáto dohoda neplatná podľa ust. § 39 OZ.
V tomto smere súd poukazuje na platnú judikatúru, podľa ktorej je možné považovať za neprimeraný
úrok taký, ktorý je dohodnutý vo výške podstatne presahujúcej úrokovú mieru obvyklú v dobe dojednania
úroku stanovenú zásadne s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov a pôžičiek.

Zo znenia ust. § 657 a § 658 OZ nevyplýva, že by si zmluvné strany nemohli popri plnení dlžníka
spočívajúcom vo vrátení sumy požičaných peňažných prostriedkov ako aj zaplatení úroku, dohodnúť
aj ďalšie plnenie dlžníka, avšak súd má za to, že v dotknutom prípade navrhovateľ použil nekalú
obchodnú praktiku, ktorou naoko poskytoval pôžičku s úrokom vo výške 20 % ročne, ak súd vychádzal,
že predmetný spotrebiteľský úver mal byť splatený v 13 mesačných splátkach [tento by aj pri prenechaní

peňažnej sumy 1.000,- eur odporcovi na celé obdobie 13 mesiacov, teda pri záväzku odporcu vrátiťnavrhovateľovi sumu 1.000,- eur naraz po uplynutí doby 13 mesiacov, bol v kapitalizovanej výške 216,67
eur; výpočet: 1.000,- eur x 20 % x (1 + 1/12, t.j. 13 mesiacov) = 216,67 eur], avšak skutočná výška úroku
bola týmto spôsobom omnoho vyššia. Táto však bola prekrytá vykonštruovaním odplaty za poskytnutie

úveru (ktorej časťou podľa zmluvy bol aj úrok 20 %), ktorej výška a ani ekonomický dôvod, ako už
bolo vyššie uvedené, nebol v zmluve vôbec ozrejmený. Súd odhliadnuc od toho, že odporca nemal mať
reálne peňažnú sumu 1.000,- eur prenechanú celú na obdobie 13 mesiacov (a už po 10 dňoch vlastne
musel vrátiť jej časť a okrem toho posledná splátka mala byť splatná podľa zmluvne určenej splatnosti
jednotlivých splátok už dňa 31.10.2011, teda za menej ako 13 mesiacov od prenechania sumy 1.000,-

eur odporcovi), poukazuje na to, že výška odplaty v sume 380,- eur za poskytnutie peňažnej sumy
1.000,- eur odporcovi na celú dobu 13 mesiacov, by tvorila v ročnom vyjadrení 35,08 % poskytnutej sumy
[výpočet: odmena 380,- eur / 13 mesiacov = 29,2307 eur/mesiac; 29,2307 eur/mesiac x 12 mesiacov /
1.000,- eur = 0,3508, t. j. 35,08 %]. Skutočná cena spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky tak bola
percentuálne vyjadrená nie priamo v zmluve, ale len odkazom na Obchodné podmienky navrhovateľa, s
ktorými mal byť odporca oboznámený (tieto sa nachádzajú na rube zmluvy a sú spolu s rozhodcovskou

doložkou podpísané odporcom), a to vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vo výške
67,70 % pri splatnosti úveru 13 mesiacov a 66,19 % pri splatnosti úveru na 7 mesiacov. Z hľadiska
peňažnej sumy bola cena spotrebiteľského úveru uvedená priamo v zmluve sumou 1.380,- eur.

Súd tak poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa
cit. 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011. V

zmluve sa nikde nenachádza údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie
zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počet
splátok (rovnako v čl. 2 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že konečnou splatnosťou úveru sa
v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je
od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru), nemožno považovať podľa názoru súdu za

konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského
úveruužnaprvýpohľadbezakýchkoľvekmatematickýchoperáciípresnevedieť,kedydôjdekukonečnej
splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá
zmluva neobsahovala. Súčasne treba poukázať na to, že v zmluve sú uvedené dve varianty podmienok

poskytnutia predmetného spotrebiteľského úveru, a to možnosť pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov
a pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Ako už bolo vyššie uvedené, pri stanovení splátok podľa čl.
II. zmluvy však pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov malo dôjsť k splatnosti poslednej splátky dňa
31.10.2011 (13 splátok pri splatnosti: 1. splátky dňa 05.11.2010, 2. splátky dňa 05.12.2010, 3. splátky
dňa 04.01.2011, 4. splátky dňa 03.02.2011, 5. splátky dňa 05.03.2011, 6. splátky dňa 04.04.2011,

7. splátky dňa 04.05.2011, 8. splátky dňa 03.06.2011, 9. splátky dňa 03.07.2011, 10. splátky dňa
02.08.2011, 11. splátky dňa 01.09.2011, 12. splátky dňa 01.10.2011 a 13. splátky dňa 31.10.2011), t.
j. v čase 12 mesiacov a 5 dní po poskytnutí spotrebiteľského úveru odporcovi. Možno tak konštatovať,
že navrhovateľ opätovne použil nekalú praktiku, na základe ktorej sa mal javiť spotrebiteľský úver ako
poskytovaný na obdobie 13 mesiacov, v skutočnosti bol však poskytnutý na kratšie obdobie na 12

mesiacov a 5 dní. V tomto kontexte tak možno považovať túto časť zmluvy, teda jej časť ustanovujúcu
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neurčitú (§ 37 ods. 1 OZ). Nemožno tak potom ani
vychádzať z toho, že v zmluve sa nachádzalo ustanovenie, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z. z. obsahovalo určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom
súd poukazuje na to, že sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z. z. o výške a počte iných poplatkov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť. Výška
celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 380,- eur, však zahŕňala aj úrok z pôžičky,
ktorý bol len percentuálne vyjadrený, teda nie je zrejmé v akej výške boli iné poplatky, ktoré boli v
zmluve označené ako odplata. Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 1.000,- eur, však v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v

čase uzavretia zmluvy, je zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, avšak rovnako
v zmysle uvedeného ustanovenia sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd tak vzhľadom na uvedené v ďalšom vychádzal z toho, že odporca bol spolu s E. S. povinný (iba)
vrátiť požičanú sumu 1.000,- eur. Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do
rozhodnutia súdu sumu vyššiu ako 873,50 eur (táto bola uhradená do 25.04.2013), je naďalej povinný

zaplatiť navrhovateľovi len sumu 126,50 eur (z celkovo žalovanej sumy 506,50 eur).Pokiaľ sa týka splatnosti predmetnej pôžičky, súd poukazujúc na už vyššie konštatovanú neurčitosť
vyplývajúcu z toho, že úver mal byť poskytnutý na 13 mesiacov s tým, že splatnosť poslednej splátky
mala nastať skôr, t. j. 31.10.2011 a súčasne s poukazom na to, že všetkých 13 splátok, ktoré boli

dohodnuté, neboli dohodnuté v rovnakej výške (prvé tri v sume 5,- eur a ďalších 10 v sume 136,50
eur) v spojení s už deklarovanou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru [ust. § 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z.] , považoval za neplatnú aj dohodu účastníkov o splatnosti poskytnutej
pôžičky (§ 37 ods. 1 OZ). Nie je totiž možné, ak povinnosťou odporcu bolo vrátiť len sumu 1.000,- eur
(teda pôžičku bez úroku a odmeny), určiť v akých vlastne splátkach a s akou splatnosťou mal odporca

zaplatiť túto sumu, ak nešlo o 13 rovnomerných splátok a navyše ak pôžička mala byť na jednej strane
poskytnutá na 13 mesiacov a na druhej strane splatnosť dojednaných splátok mala nastať skôr za 12
mesiacov a 5 dní po jej poskytnutí (31.10.2011). Vzhľadom k tomu, že uvedenú časť zmluvy postihnutou
touto neplatnosťou je možné oddeliť od jej ostatného obsahu podľa ust. § 41 OZ, táto neplatnosť tak
nespôsobuje neplatnosť celej dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd tak vychádzal z toho,
že odporca bol povinný pôžičku vrátiť na základe výzvy veriteľa (navrhovateľa) podľa ust. § 653 OZ.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu nepreukázal doručenie jeho výziev zo dňa 20.05.2011 a zo dňa
09.12.2011 odporcovi, súd v zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. považoval za výzvu na vrátenie nesplateného
zostatku pôžičky (jej istiny) až návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 18.08.2014.
Odporca bol tak povinný svoj dlh uhradiť podľa ust. § 563 OZ nasledujúceho dňa, t. j. dňa 19.08.2014.
Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu 126,50 eur,

dňom 20.08.2014 sa tak dostal odporca do omeškania s úhradou tohto peňažného záväzku.

Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal za to, že navrhovateľovi
vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa
ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 (§
10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol uzavretím

zmluvy dňa 26.10.2010, t. j. pred 01.02.2013, teda účinnosťou nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.),
t. j. vo výške 8,15 % ročne (k 20.08.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,15 %, o čom
má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.) zo sumy 126,50 eur od 20.08.2014 do zaplatenia. V
ostatnom uplatnenom rozsahu navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania nevzniklo.

Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorou si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

66,- eur (za 2 mesiace omeškania od júla 2011 do augusta 2011, za každý mesiac sumu 33,- eur), súd
na daný prípad aplikoval ust. § 544 OZ. Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal platné
uzavretie písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako to predpokladá ust. § 544 ods. 2 OZ.
Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o úvere č.
320102492. Záver o jej písomnom dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 3 Obchodných podmienok,

pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň
zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny
pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej
dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s
úhradou ktorejkoľvek splátky.

Podľa názoru súdu je možné bez najmenších pochybností považovať dotknuté ustanovenie čl. 3
Obchodných podmienok za v rozpore s ust. § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení
účinnomkudňuuzavretiazmluvy(ideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku)atedavzmysleust.§53ods.5
OZzaneplatné.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadne
pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich

účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993)
Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka, ktorá bola dohodnutá v predmetnej (formulárovej) zmluve,

ktorej obsah spotrebiteľ (odporca) nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť, ak chcel vstúpiť s navrhovateľom do
zmluvného vzťahu a ktorá zaväzuje spotrebiteľa (odporcu) na zaplatenie sankcie - zmluvnej pokuty ako
opakujúceho sa plnenia, ktorého mesačná výška zodpovedá v percentuálnom vyjadrení 3,3 % z istiny
(zrejme poskytnutej sumy 1.000,- eur) a v peňažnom vyjadrení sume 33,- eur mesačne (3,3 % x 1.000,-
eur = 33,- eur) a ktorej ročná výška tak zodpovedá v percentuálnom vyjadrení 39,60 % z istiny úveru (3,3

%x12mesiacov=39,60%)avpeňažnejsume396,-eur(33,-eurx12mesiacov=396,-eur)bezohľaduna celkovo dlžnú sumu (ktorá mohla byť v konkrétnom prípade napr. vo výške 1,- euro, v takomto prípade
by mal spotrebiteľ povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za jeden mesiac vo výške 33-násobku dlžnej sumy,
čo je bez pochybností zjavne neprimerané), je bez akýchkoľvek pochybností neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a teda zo zákona neplatnou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak teda zmluvná pokuta
nebola platne dojednaná medzi účastníkmi, nemôže sa na základe absolútne neplatného zmluvného
dojednania domáhať navrhovateľ zaplatenia predmetnej zmluvnej pokuty vo výške 66,- eur a rovnako
súd nemohol na tento prípad aplikovať ani ust. § 545a OZ, keďže výšku neplatne dojednanej zmluvnej
pokuty nemožno súdom moderovať (znížiť).

Cit. ust. § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne
súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná. Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a
popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania

vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a
zmluvnej podmienky ako celku.

Súd má zo svojej činnosti vedomosť, že rozsudkami Okresného súdu Žilina č. k. 6C/342/2013-31
zo dňa 18.03.2014, č. k. 6C/7/2014-27 zo dňa 28.03.2014, č. k. 6C/81/2014-31 zo dňa 20.05.2014,
č. k. 6C/83/2014-26 zo dňa 20.05.2014, č. k. 6C/97/2014-30 zo dňa 20.05.2014, 6C/112/2014-29

zo dňa 13.06.2014 a 6C/113/2014-27 zo dňa 06.06.2014, ktoré už nadobudli právoplatnosť, bolo
rovnaké zmluvné dojednanie (ako v prejednávanej veci ust. čl. 3 Obchodných podmienok) vyhlásené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo všetkých uvedených konaniach bol navrhovateľ v postavení
navrhovateľa, teda musí mať o týchto rozhodnutiach vedomosť. Aj z tohto dôvodu súd nemohol priznať
takémuto nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenému navrhovateľom v prejednávanej veci

právnu ochranu.

S poukazom na uvedené dôvody súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 126,50 eur (zostatok
nesplatenej istiny pôžičky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 126,50 eur od
20.08.2014 do zaplatenia a v ostatnej časti návrh zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň
z toho, že odporca bol bezpochybne úspešný v pomerne väčšej časti veci. Z tohto dôvodu mu vzniklo

proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. §
151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.