Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202206
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713202206.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa J. Š., R. K. XX/XX,
Z., štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. L. &. J. C. F., R..K..S.., X.H.. R.. U. XX, J., proti
odporcovi X. A., R..K..S.., X. R. R. L. XXXX/XX, J., A.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie mzdových
nárokov vo výške 4.388,34 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.388,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,25 % ročne zo sumy 68,64 eur od 1.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 662,64 eur od 1.6.2011 do
zaplatenia, a úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 1.265,41 eur od 1.8.2011 do zaplatenia, zo
sumy 1.045,74 eur od 1.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 357,74 eur od 1.10.2011 do zaplatenia, zo sumy
219,12 eur od 1.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 740,28
eur od 1.12.2011 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 28,77 eur od
1.8.2012 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania, predstavujúce zaplatený súdny poplatok 263,- eur a
odmenu právneho zástupcu 1.013,47 eur, odmenu na účet právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.2.2013 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť
mu istinu 4.388,34 eur s príslušenstvom. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že na základe
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 29.3.2011 u odporcu začal pracovať ako vodič nákladného vozidla.
Podľa platobného výmeru mu patrila za vykonanú prácu mesačná mzda vo výške 400,- eur a v prípade
preradenia na ťahač ďalšia odmena vo výške 130,- eur. V období od mesiaca marec do mesiaca

október 2011 vykonal pracovné cesty, za ktoré mu prislúchajú cestovné náhrady a stravné v celkovej
výške 4.359,57 eur. Cestovné náhrady mu odporca nevyplatil. V období od 2.11.2011 do 31.5.2013 bol
práceneschopným a dňa 1.6.2012 čerpal dovolenku. Nárok na náhradu mzdy za čerpanú dovolenku vo
výške 28,77 eur mu rovnako odporca nezaplatil. Pracovný pomer skončil dohodou dňom 4.6.2012. V
súvislosti s vykonanými pracovnými cestami na území Slovenskej republiky a v štátoch Európskej únie
predstavuje jeho nárok na zaplatenie stravného za mesiac marec 2011 sumu 45,- eur a 600- Kč, za
mesiac apríl 2011 639,- eur a 600,- Kč, za mesiac máj a jún 2011 1.194,50 eur a 1.800,- Kč, za mesiac

júl 2011 sumu 1.022,10 eur a 600,- Kč, za mesiac august 2011 sumu 334,10 eur a 600,- Kč, za mesiac
september 2011 sumu 171,85 eur a 1.200,- Kč a za mesiac október 2011 sumu 693,- eur a 1.200,- Kč.
Podľa výmenného kurzu platného ku dňu podania žaloby suma 6.600,- Kč predstavuje v eurách čiastku
260,02 eur. Medzi účastníkmi došlo k dohode o výplatnom termíne mzdy do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Na pojednávaní ďalej uviedol, že ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy
mal určené stále pracovisko H. J.. Po vzniku pracovného pomeru mu bolo pridelené motorové vozidlo

značky Volvo, ťahač s návesom ev. č. J. XXXCA C. Č.. J. XXXYE. Majiteľ mu pridelil služobný telefón,
prostredníctvom ktorého dostával pokyny na cestu. Vozidlo bolo pristavené na stanovišti areálu objektu
Mraziarne Poprad. Nebol mu vystavený cestovný príkaz ani poskytnutá záloha na služobnú cestu.Dostal iba objednávku kde má tovar vyzdvihnúť a kam ho má odviesť. Tovar zvyčajne prevážal do
SRN a po jeho vyložení mu bol daný pokyn na ďalšiu nakládku a prevoz tovaru. Služobná cesta
zvyčajne trvala 3 týždne. Mzdu mu odporca uhrádzal na účet, prípadne v hotovosti. V mesiaci november

2011 onemocnel. Bol dlhodobo práceneschopný. Diety si uplatňoval vždy po skončení pracovnej
cesty. Dokladom bol záznam o prevádzke motorového vozidla s uvedením cieľových krajín, časovým
ohraničením prechodu hraníc a prílohu predstavoval tachograf. Odporca predložené doklady nikdy
nespochybnil. Pri služobných cestách bol vybavený tankovacou kartou na čerpanie pohonných hmôt.
Mýto uhrádzal odporca elektronicky. Odporca voči nemu neevidoval žiadne vzájomné pohľadávky z titulu

náhrady škody a i.. V mesiacoch jún a júl 2011 mu odporca vyhotovil výplatné pásky s uvedením výšky
mzdy, ktorá nezodpovedala dohodnutej mzde, túto značne prevyšovala a v skutočnosti mu ani nebola
vyplatená. Odporca mu týmto spôsobom pomohol pri vybavovaní úveru na kúpu bytu, aby splnil bankou
požadované podmienky výšky zárobku. Z týchto miezd mu odporca vyčíslil výšku zvýšených odvodov,
ktoré boli zo mzdy poukázané zamestnávateľom a túto sumu následne odporcovi refundoval.

Odporca sa k veci ústne ani písomne nevyjadril. Písomným podaním zo dňa 25.7.2013 požiadal

súd o predĺženie lehoty na podanie písomného vyjadrenia. Napriek súhlasu súdu písomné vyjadrenie
nedoručil.

Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov
a to pracovnej zmluvy, platového výmeru, dohody o skončení pracovného pomeru, žiadosti o čerpanie
dovolenky,záznamovovykonanýchslužobnýchcestáchvroku2011,výplatnýchpások zistilnasledovný

skutkový stav:

Dňa 29.3.2011 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 30.3.2011 navrhovateľ u odporcu
začal pracovať ako vodič nákladného auta a ťahača vrátane návesu. Ako miesto výkonu práce je
uvedené stále pracovisko J., a ďalej územie Slovenskej republiky a krajiny EÚ. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Výplatný termín mzdy bol dojednaný najneskôr do konca nasledujúceho

kalendárneho mesiaca. Dojednaná odmena sa riadila platobným výmerom. Podľa platobného výmeru
vystaveného odporcom dňa 30.3.2011 bola navrhovateľovi stanovená mzda 400,- eur mesačne a v
prípade preradenia zamestnanca na ťahač ďalšia odmena vo výške 130,- eur. Dňa 31.5.2012 požiadal
navrhovateľ odporcu o čerpanie dovolenky za rok 2011 v počte jedného dňa. Dňa 1.6. 2012 účastníci
uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru dňom 4.6.2012. Zamestnávateľ sa zaviazal do dňa

20.6.2012 vysporiadať všetky podlžnosti voči zamestnancovi po zohľadnení vzájomných záväzkov a
pohľadávok účastníkov dohody. Navrhovateľ súdu predložil prehľad zahraničných pracovných ciest, z
ktorého vyplýva, že v mesiaci marec sa zdržiaval 23 hodín v Česku a 20 hodín v Nemecku. V mesiaci
apríl sa zdržiaval 40 dní v krajinách EÚ , 19,30 hodín v Českej republike a 24 hodín mimo miesta
pracoviska v SR. V mesiaci máj sa zdržiaval 23,35 hodín mimo miesta pracoviska v SR, 24 hodín v

Českej republike. V mesiaci jún 38,50 hodín v Českej republike, 34,49 hodín mimo miesta pracoviska
v SR. V mesiaci máj a jún bol 26 dní v krajinách EÚ. V mesiaci júl sa zdržiaval 22 dní v krajinách EÚ,
26 hodín v Českej republike a v období od 23.7. do 27.7. bol mimo miesta pracoviska, za ktorý čas mu
vznikol nárok za cestovné náhrady v celkovej výške 32,10 eur. V mesiaci august vykonal služobné cesty
tak, že 7 dní sa nachádzal v krajinách EÚ, 23,40 hodín v Českej republike a za čas mimo pracoviska v

Slovenskej republike mu vznikol nárok na cestovné náhrady vo výške 19,10 eur. V mesiaci september
sa zdržiaval dva dni v Českej republike, za čas mimo pracoviska v Slovenskej republike mu vznikol
nárok na cestovné náhrady vo výške 25,60 eur a za dni strávené v krajinách EÚ mu vznikol nárok na
stravné vo výške 146,25 eur. V mesiaci október sa zdržiaval 15 dní v krajinách EÚ, 33,45 hodín v Českej
republike a za čas strávený na služobnej ceste v Slovenskej republike mu vznikol nárok na 18,- eur.

Podľa predložených výplatných pások za mesiace marec 2011 až október 2011 je zrejmé, že odporca
navrhovateľovi uhrádzal časovú mzdu 400,- eur do mesiaca máj. V mesiaci jún má mimo časovej mzdy
navrhovateľ vyznačené prémie vo výške 870,- eur a v mesiaci júl mu bola priznaná časová mzda 760,-
eur. V mesiaci august 2011 mu bola priznaná časová mzda 400,- eur a prémie 130,- eur, v mesiaci
september časová mzda 530,- eur a rovnako 530,- eur mu bola priznaná časová mzda v mesiaci október.

Podľa § 57 Zákonníka práce , zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo
obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie lens jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu
prácealebomiestavýkonuprácealeboakmožnosťvyslanianapracovnúcestujedohodnutávpracovnej
zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý

ho na pracovnú cestu vyslal.

Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.

Podľa § 3 zákona č. 283/2002 Z.z. v platnom znení

(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu,
miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj

ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy
zamestnanca.

(2) Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa
odseku 1 dohodnúť
na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca; prerušenie pracovnej cesty sa môže

uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu
práce na pracovnej ceste.

(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby určiť podmienky pracovnej cesty podľa
odsekov 1 a jedným rozhodnutím a) pre

viacerých zamestnancov, b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.

Podľa § 4 Zákonníka práce

(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných
vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny

domiestapobytu3)alebomedzizamestnávateľomazamestnancomvopreddohodnutéhomiestapobytu
rodinynaúzemíSlovenskejrepubliky,akpodľaurčenýchpodmienokpracovnácestatrváviacakosedem
po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne
v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší
čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

(2) Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky
zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Podľa § 5 Zákonníka práce

(1) Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených

týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v
kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

(2) Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného
znenia. 6)

(3) Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní
zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného
ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.(4) Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná
počas a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom
celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový

čas trvania týchto pracovných ciest, b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom
kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné
v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, c) jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch
kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet
trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania

týchto pracovných ciest.

(5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno
v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne
od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o
25% z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie

v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na
pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ
stravné určené podľa odsekov 1 ,
alebo kráti o 25%

za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35% za bezplatne
poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z
najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5 .

(7) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky,

zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 ,
alebo kráti
spôsobom ustanoveným v odseku 6 .

(8) Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch
6 a , ak zamestnanec nemohol
využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

(9) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 7 sa môže nahradiť
vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(10) Suma stravného určená podľa odsekov 6 a sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(11) Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca [ § 4 ods.
1 písm. e) ] alebo
po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( §
3 ods. 2) , stravné

zamestnancovi nepatrí.

Podľa § 8 uvedeného zákona

(1) Sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 a a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel

podľa § 7 ods. 1 a zvyšuje ministerstvo
opatrením na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v
reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel.

Zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a
hodnoty základne je najmenej 5%; sumy náhrad sa zvýšia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny
index cien za príslušný kalendárny mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov
a hodnoty základne. Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa
ktorého bola naposledy opatrením podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 2 zvýšená suma náhrad, je 100%. Zvýšené sumy náhrad podľa prvej
vety patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

(2) Sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Sumy základných náhrad za používanie
cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta nahor.

Podľa § 10 zákona

Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad
sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10a zákona

(1) Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa
medzinárodnejzmluvyalebopodľapodmienokasadziebnazákladerozhodnutiaorgánovaleboinštitúcií
Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v nižšom rozsahu a v nižšej výške ako
podľa tohto zákona, poskytne zamestnávateľ náhradu v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom
podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a

sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.

(2) Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa
medzinárodnejzmluvyalebopodľapodmienokasadziebnazákladerozhodnutiaorgánovaleboinštitúcií
Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a
v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa tohto zákona, zamestnávateľ náhradu podľa tohto zákona

neposkytne.

Podľa § 36 zákona

(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do
sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri
vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej

skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.

(2) Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj a)
formoucestovnéhošeku,b)zapožičanímplatobnejbankovejkartyzamestnávateľaalebomedzinárodnej
platobnej bankovej karty zamestnávateľa, c) prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo
pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo

pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.

(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím a) pre viacerých
zamestnancov, b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.

(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu
do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je

členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok
zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môžezamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou
pracovnou cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej
únie, ktorý je členským štátom eurozóny.

(5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do
štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní do štátu Európskej únie,
ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania
apodmienokzahraničnejpracovnejcestyačasuapodmienokvyslaniadoštátuEurópskejúnie.Veurách
môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej

banky 19e) alebo zmenáreň 20) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom
pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom,
a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny.

(6) Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením
ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na
poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením

ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách
na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou
bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa
zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní
náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije

referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná
skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného
v eurách na dohodnutú cudziu menu.

(7) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej

skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné
dokladypotrebnénavyúčtovanienáhradavrátiťnevyúčtovanýpreddavok,akniejevkolektívnejzmluve,
alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa
určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

(8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov
vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto
zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so
zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie
však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené

písomné doklady.

(9) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti
zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len
"preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom
môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie

preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene.

(10) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti
zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len
"nedoplatokveurách"),poskytujezamestnávateľzamestnancoviveurách;podohodesozamestnancom
môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie

nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v cudzej mene.

(11) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca
(ďalej len "preplatok v cudzej mene"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej
mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok

v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách.(12)Sumu,oktorúbolposkytnutýpreddavokvcudzejmeneprizahraničnejpracovnejcestealebopriinej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca
(ďalej len "nedoplatok v cudzej mene"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej

mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok
v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách.

(13) Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto
zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje a) celkový nárok zamestnanca v eurách bez
poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor, b) celkový nárok zamestnanca v cudzej mene

bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú
bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, alebo zmenárňou nahor, c) preplatok v eurách alebo
jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol, d) preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej
mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami
zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol, e) nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na
najbližší eurocent nahor, f) nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú

menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo
zmenárňou nahor.

Podľa § 36a zákona náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa §
36 ods. 8 . Ak má
zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v

lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.

Podľa § 1 zák. č. 482/2010 Z. z., opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 6.decembra
2010, ktorým sa ustanovujú na rok 2011 základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri
zahraničných pracovných cestách

Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v
znení neskorších predpisov ustanovuje:

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na
rok 2011 ustanovujú takto: