Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miriam Kamenská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64CbZm/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207784
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113207784.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci
navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi U. V., I.. Č.. O. Y.Z. X, XXX XX O., o zaplatenie zmenkovej sumy 912,13 Eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 912,13 Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne zo sumy 912,13 Eur od 24. 06. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 912,13 Eur od 09. 09. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 3,04 Eur.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 54,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 400,08 Eur
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej
sumy 912,13 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 912,13 EUR od 24. 06. 2010
do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 912,13 Eur od 09. 09. 2010 do zaplatenia,
zmenkovúodmenuvovýške1/3%zmenkovejsumy,teda3,04Eur.Uviedol,ženavrhovateľakoindosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 29. 01. 2010 na zmenkovú
sumu 912,13 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24. 06.
2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 29. 01. 2010 na sumu 912,13 Eur, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 24. 06. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľzaplatil0,--Eur.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1Nariadenia861/2007/ES,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001
a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného
súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.
a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú
v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej
republike vybral podľa bydliska odporcu.
Dňa 09. 04. 2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca
zásielku prevzal dňa 13. 08. 2013. Odporca do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedal.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.
Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES). Súd
potom vyhlásil vo veci na pojednávaní dňa 04. 02. 2014 rozsudok č. k. 64CbZm/31/2013-65, ktorým
návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Keďže súdu bolo z jeho činnosti známe
(§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej
Slovenskej republiky, keď aj z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
oddiel Sro, vložka č. 23636/B zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov a ďalej mu bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach, pripojil si konajúci súd aj spis Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er 343/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava
proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 912,13 Eur istiny s príslušenstvom a
vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich
vykonanie mal za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§
2 O.s.p.). Súd potom za nespornú považoval v konaní skutočnosť, že dňa 29. 01. 2010 odporca ako
dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu
o úvere č. 609300106, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 350,-- Eur. Za nespornú súd
považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom
na článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola
vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že
zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej
zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z
vykonaného dokazovania súd potom považoval za preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 609300106 uzatvorená dňa
29. 01. 2010 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako
veriteľom, keď číslo zmluvy 609300106 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere odporca
uzatváral ako občan - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná
na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany
a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to
osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu
zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 14
o Dohode o vyplnení zmenky. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca pri uzatváraní hlavnéhozáväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. 609300106 zo dňa 29. 01. 2010, nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická
osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola
uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto
zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za
preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek
druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, súd dospel k
záveru, že Zmluva o úvere č. 609300106 zo dňa 29. 01. 2010 uzavretá medzi veriteľom a odporcom bola
spotrebiteľskou zmluvou a keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s
poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na
zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený v tomto
konaní ako zmenkový nárok, súd mal za to, že je povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky
skúmať, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie
podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa
všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Súd musí
na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti,
keďže verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho
úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili. Keďže zmenka, bez ohľadu na jej
abstraktnosť, je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným
právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho
konania prihliada ex offo. Súd preto vykonal dokazovanie aj dôkazmi, ktoré žiadny z účastníkov konania
neoznačil alebo nepredložil a predloženú zmenku posudzoval nielen podľa všeobecných náležitostí
vlastnejzmenkyspoukazomna§75Zák.č.191/1950Sb.,aleajzhľadiskasúladuzmenkovejsumys§4
ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., keďže aj zákonodarca výslovne uviedol, že ide o zákonné ustanovenie,
ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (§ 4 ods. 6 Zákona
č. 258/2001 Z. z. in fine). Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského
vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a
obmedzované (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení) a keďže sa jedná o kogentnú
úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. V danom prípade
potom nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať
od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. 609300106
zo dňa 29. 01. 2010. Potom, keďže výška úveru bola 350,-- Eur, aj za predpokladu, že by odporca
nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške
105,-- Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo
spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 455,-- Eur. Zmenková suma v
čase vyplnenia bola 912,13 Eur, a teda bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru,
presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z..
Ak teda zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 455,-- Eur, tak ako to upravoval
zákon, a bola vyplnená na zmenkovú sumu 912,13 Eur, bola vyplnená v rozpore so zákonom. Potom,
keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z
úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor zmenkovej sumy s § 4
ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., pričom zákonom obmedzená zmenková suma zabezpečovacej zmenky
spotrebiteľského úveru zo zákona platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, nebol daný právny základ
nárokunavrhovateľazuplatnenejzmenky,atedanávrhnavrhovateľaneboldôvodný.Súdpoukázalajna
skutočnosť, že ak by prijal argumentáciu navrhovateľa, že v prípade indosovanej zmenky, a to aj zmenky,
ktorá pôvodne bola zabezpečovacou zmenkou spotrebiteľského záväzku, je potrebné vychádzať len z
toho, že zmenka je abstraktný záväzok neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovaťinými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, znamenalo by to, že aj za súčasnej právnej úpravy,
kedy v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru vôbec nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou, by v prípade vystavenia zmenky v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru
a jej následnej indosácii, nebolo možné súdom, bez podania námietok dlžníka v podľa § 17 ods. 1
Zákona č. 191/1950 Sb., takúto zmenku vyhodnotil ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom,
resp. obchádzanie zákona a súd by musel nárok zo zmenky priznať, hoci by išlo o zmenku, ktorá podľa
zákona, hoci iného ako Zákona zmenkového a šekového, ani vystavená nemohla byť
Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.
k. 41CoZm/30/2014-94 zo dňa 19. 06. 2014 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
64CbZm/31/2013-65 zo dňa 04. 02. 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým,
že preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa článku
7 ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval
ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred
pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený
nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Aj keď v
odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa pri posudzovaní nároku zo zmenky obmedzil
len na posudzovanie zmenky, toto konštatovanie nekorešponduje s tou časťou odôvodnenia, v ktorej
okresný súd ex offo prihliadol na absolútnu neplatnosť zmenky práve z dôvodu jej použitia a vyplnenia
v úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľskú povahu. Okresný súd posudzoval platnosť zmenky len s
poukazom na § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý podmienky a vystavenie zmenky upravoval v
čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový vzťah, ktorý zmenka
zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého odporcovi ako
spotrebiteľovi regulované Zákonom č. 258/2001 Z. z., odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by táto
skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť, pretože pre takýto
postup súdu neboli splnená zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu je tak preto, že vec nesprávne
právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z porušenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.
z. a keď v nadväznosti na to nesprávne vyložil a interpretoval § 17 Zákona č. 191/1950 Sb., v dôsledku
čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne. Okresný súd mal podľa názoru odvolacieho
súdu postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 Nariadenia a o nároku zo zmenky rozhodnúť
bez pojednávania, pretože bez námietok odporcu ako dlžníka sa postup súdu podľa § 17 Zákona
zmenkového a šekového nedá odôvodniť. Postup okresného súdu, a to nie len z dôvodu, že tento
predvolal účastníkov na pojednávanie a že vykonal dokazovanie a ex offo skúmal platnosť zmenky cez
spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postup
súdu nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru,
ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový
vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym
súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením. Súd dokazovanie vykonával bez návrhu a aj bez akýchkoľvek
kauzálnych námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil, oprávňovali. Okresný
súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového. O takomto postupe súdu sa
nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania na pojednávanie. Okresný súd
bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil,
že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom
v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný
dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpil len v tom prípade, kedy nie
je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý
z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva,
že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli
preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané
dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na
tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a
nebolovykonanéaninatvrdeniaodporcu,ktorývočiformeaobsahuzmenkynevzniesolžiadnenámietky
a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá
je v originály predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené
v § 75 Zákona zmenkového a šekového, čo okresný súd v konaní zistil. Odvolací súd nepovažuje právnynázorokresnéhosúduotom,žezmenkovásumabolavyplnenádozmenkyvrozpores§4ods.6Zákona
č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom, za správny. Nesúhlasí
ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmenky musel prihliadnuť ex
offo preto, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným
súdom úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou, zrejmé, že medzi
pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporcom bola uzavretá úverová
zmluva, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil
vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože
sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá
v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorej bola spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca
meškal ku dňu splatnosti zmenky. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme,
ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke
čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon
dáva dlžníkovi z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by
takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov,
ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda
musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s
vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Aj keby bolo dojednanie zmluvných strán v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok o tom, že
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
mu vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, neplatné pre rozpor s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., nemalo
by to na prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky, podstatnejší vplyv, pretože takéto
porušenie oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom
tohto konania, uplatniť náhradu škody tak ako to vyplýva z § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Nemá
však za následok neplatnosť zo zmenky a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v článku 14
Všeobecných obchodných podmienok. Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku
možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ
všetkyprávazozmenky.Nestávasavšakprávnymnástupcom,alenovýmnadobúdateľomvšetkýchpráv
zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu
môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že
bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome
konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti
platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok
jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Odvolací súd
nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského úveru
ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu. Predmetom
sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakteru zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla
charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby odporca
ako spotrebiteľ vzniesol majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky
alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj preukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a),
b) a v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010 obsahovala zákaz plniť
dlh zmenkou. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ
zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo
záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto
výklad okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku
zaplatísumu,ktorúdoplnildozmenkypôvodnýmajiteľ,pričomsúdposudzovalnavrhovateľomuplatnený
nárok cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je
podľa Zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné. Z tohto dôvodu nemohlo
dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. tak, ako to vyplynulo z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore
s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2011 Z. z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie,
ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, by nemalo za následok
neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody. Ustanovenie § 17 Zákona
zmenkovéhoašekovéhovyjadrujezásaduabstraktnostizmenkovýchvzťahov,čoznamená,ževprípadezmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku,
čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Názor okresného súdu o tom, že odčlenenie zmenkového
abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského nie je možné, nie je preto správny. Dlžník nemôže
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s POHOTOVOSŤOU,
s. r. o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu je to
výlučne odporca, ktorý je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom
má podľa § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť a to na všetky svoje tvrdenia. Z ustanovenia §
17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok
na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a
nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti
nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú
zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie
je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko očakávať
znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového
právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom, s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy
vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z
dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému
zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v
tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a
záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale
v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 Občianskeho zákonníka) bez toho, že by musel preukazovať
dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a podobne. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z
konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo
zmenky, o ktorej okresný súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa Zákona zmenkového a šekového, nie
jemožnéjejplatnosťbezďalšiehoposudzovaťcezspotrebiteľskúzmluvuavtakomtokonanírozhodovať
o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Závery okresného súdu
tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo
predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporca ako dlžník zo zmenky žiadne
kauzálnenámietkyvočimajiteľovizmenkynevzniesol,nestačia.Takýtopostupsúdujepretovrozpores§
17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy,
ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj preukázané relevantné námietky. Zásadu
nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ
nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa navodzuje
stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť námietky
kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa zmenky a
vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná námietka
nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka
dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto
súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej
neprípustnosť. Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o sním
úzko súvisiacom nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože to, ako bola zmenka vyplnená,
či sa tak stalo v súlade s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č.
258/2001 Z. z. na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je
nárokomzospotrebiteľskejzmluvy.Ajkeďjevprípadespotrebiteľovpotrebnéprihliadaťnaichšpecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje
používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu
práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu. Zákaz zneužitia práva
je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového
právajeprísneformálnaaneumožňujesúdubezpodanianámietokdlžníkomprelomiťzásaduuvedenúv
§ 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom,
ktorýmôžemaťcharakterspotrebiteľskéhovzťahu.Okresnýsúdbudepretovďalšomkonanípostupovať
v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie jepovinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože
to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného
majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá
mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie
stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho,
že zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona
zmenkového a šekového, a preto je zmenkou platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá
také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči
terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu,
nie je okresný súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom
záväzkového vzťahu, aj keby to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.
Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 12. 09. 2014, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 18. 08. 2014.
Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.
Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.
Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno
namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku
zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.
Vzhľadom na to, že aj podľa právneho názoru krajského súdu zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak ako to stanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca
nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle § 10 Zákona
č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahuvyhovel a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v
časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 54,50 Eur za
zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia v sume 400,08 Eur
s DPH za právne zastúpenie v sume 380,92 Eur za 5 úkonov právnej služby po 51,45 Eur (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2014, písomné
stanovisko navrhovateľa k pojednávaniu, podanie odvolania), za 1 úkon právnej služby v hodnote 1 v
sume 12,86 Eur (pojednávanie dňa 28. 11. 2013 odročené bez prejednania veci), k tomu režijný paušál
4x 7,81 Eur za úkony vykonané v roku 2013, 2x 8,04 Eur za úkony vykonané v roku 2014 a 20 % DPH
v sume 63,49 Eur, z náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla z Bratislavy
do Banskej Bystrice a späť pri ceste na pojednávanie dňa 04. 02. 2014 v rozsahu 1/13 v sume 9,55
Eur (priemerná spotreba 5,2 l/100km, cena pohonných hmôt 1,434 Eur/l, sadzba základnej náhrady za
opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 422 km, 20 % DPH v sume 15,45 Eur, t. j. celkom
cestovné v sume 124,14 Eur) a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa
04. 02. 2014 v rozsahu 1/13 v sume 9,61 Eur (8 polhodín po 13,01 Eur, 20 % DPH v sume 20,82 Eur, t.
j. celkom náhrada za stratu času 124,90 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa
§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 13a ods. 4, § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1,
§ 18 ods. 3 a § 20c Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení s tým, že náhrada trov cestovného a náhrada za stratu času bola
priznaná v rozsahu ich 1/13, keďže dňa 04. 02. 2014 sa právny zástupca navrhovateľa na Okresnom
súde Banská Bystrica zúčastnil celkom na 13 pojednávaniach, s tým, že pri náhrade trov cestovného o
daň z pridanej hodnoty bola zvýšená len sadzba za opotrebenie vozidla, nie aj náhrada spotrebovaných
pohonných hmôt, keďže už cena pohonných hmôt je uvádzaná s DPH, s tým, že zaplatený súdny
poplatok nebol zvýšený o daň z pridanej hodnoty, keďže tento predstavuje hotový výdavok, nie náhradu
právnehozástupcunavrhovateľaanaviacboluhradenýpriamonavrhovateľomastým,ženáhraduiných
trov si právny zástupca navrhovateľa nevyčíslil, keď v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že
právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil náhradu trov cestovného a náhradu za stratu času za účasť na
pojednávaní dňa 31. 10. 2013, avšak takéto pojednávanie sa vo veci neuskutočnilo, keďže z dôvodu
pracovnej neschopnosti zákonnej sudkyne bolo toto pojednávanie zrušené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok
(čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.