Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202737
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614202737.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:
Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36599361 proti žalovanej: P. Q., K..
XX.XX.XXXX, I. O. Ž. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom pre toto konanie JUDr.
Marekom Doričom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 778,11 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 778,11 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 46,50 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.2.2014 domáhal, aby žalovanej bola uložená
povinnosť zaplatiť sumu 778,11 eur a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 26.1.2012
bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta (odberného zariadenia) Žehra č. 174. Vykonanou
kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení) zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle
§ 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Doba trvania neoprávneného odberu od 27.7.2011 do
26.1.2012 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z.z. Žalobca si voči
žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 778,11
eur, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200047193 zo dňa 30.1.2012 s lehotou splatnosti 13.2.2012.
Nakoľko v prípade neoprávneného odberu ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byť spáchaný
trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona bolo vo veci začaté trestné stíhanie.
Trestným rozkazom sp.zn. 4T 136/2012 zo dňa 19.6.2012 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu
krádeže, žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Na základe návrhu a listinných dôkazov s ním predložených tunajší súd vydal dňa 13.2.2014 platobný
rozkaz sp. zn.: 9Ro/68/2014-12, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho
uznesením sp. zn. 9C/176/2014 zo dňa 9.7.2014 v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil s konaním v
jeho neprítomnosti. Poukazujúc na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. súd preto pojednával v neprítomnosti
žalobcu. V písomnom vyjadrení uviedol, že pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z rozhodnutia v
trestnej veci. Žalobca v uvedenej veci nevedel presne určiť skutočný čas trvania neopravného odberu a
preto tento bol určený v zmysle právnej fikcie podľa § 1 ods. 2 druhá veta vyhlášky na dobu posledných
6 mesiacov t.j. 183 dní. Denná spotreba bola určená podľa § 1 ods. 4 písm. b vyhlášky na 207 kWh.

Celková spotreba za určený počet dní tak predstavuje 37881 kWh. Celková spotreba bola vynásobená
cenou podľa cenníka za rok 2011 sumou vo výške 0,2010 eur/kWh a v roku 2012 vo výške 0,2022 eur/
kWh. Nárok žalobcu na náhradu škody tak predstavuje sumu 7 620,54 eur. Žalobca si v rámci dispozičnej
zásady neuplatňuje škodu, akú by si mohol podľa vyhlášky uplatniť, preto žiada len sumu 788,11 eur.

Žalovaná sa na adrese trvalého bydliska uvedenej aj žalobcom v návrhu nezdržiava. Podľa oznámenia
polície sa dlhodobo zdržuje v Anglicku na nezistenej adrese kam odišla za prácou. Podľa oznámenia
obce Ž. sa žalovaná zdržiava aj s celou svojou rodinou v Anglicku, presná adresa jej pobytu nie je známa,
v obci sa nenachádza žiadna žalovanej rodina. Preto súd v zmysle § 29 O.s.p. ustanovil žalovanému
opatrovníka pre konanie a to vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Michalovce. Ustanovený
opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané a preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v jeho neprítomnosti..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to faktúrou č. 8200047193
zo dňa 30.1.2012 splatnou dňa 13.2.2012, zápisom o zistenom neoprávnenom odbere elektrickej
energie, výzvou na zaplatenie s doručenkou, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny, trestným rozkazom sp. zn. 4T/136/2012-66 zo dňa 19.6.2012, obsahom trestného spisu
tunajšieho súdu č. 4T/136/2012 a zistil tento skutkový stav :

Žalovaná na odbernom mieste Žehra 174 v období od 27.7.2011 do 26.1.2012 spôsobila žalobcovi
škodu, tým, že neoprávnene odoberala elektrinu. Škodu si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 8200047255
zo dňa 1.2.2012 splatnou dňa 15.2.2012 v celkovej sume 788,11 eur.

Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 4T 136/2012-66 zo dňa 19.6.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.6.2012 bola žalovaná uznaná vinnou pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. e/ Trestného zákona preto, že v období od najmenej 1.11.2011 do 26.1.2012 na odbernom
mieste Žehra 174 neoprávnene odoberala elektrickú energiu tak, že po odstránení plômb montážnika
VSE a demontovaní krytu elektromera boli vytiahnuté vodiče zo svorkovnice a spojené na priamo
mimo elektromera v dôsledku čoho nebol odber elektrickej energie vôbec zaznamenávaný, o čom mala
žalovaná vedomosť. Poškodenú spoločnosť - žalobcu súd odkázal s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovanej súd zistil, že hodnota
neoprávnene odobratej elektriny bola vypočítaná pri odbernom výkone 25 ampérov, pri dobe trvania
odberu 183 dní, s počtom hodín 12 za deň a počte fáz 3 pri napätí 230V vo výške 37881 kWh škody
v technických jednotkách.

Podľa § 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení platnom ku dňu zistenia
neoprávneného odberu t.j. k 26.1.2012, neoprávneným odberom energie je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o

1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,

2. dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,

4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo

5. distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného
odberu t.j. k 26.1.2012, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a./ vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení
platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 26.1.2012, škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2
cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti
cenníkovou cenou v najvyššej tarife.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu
t.j. k 26.1.2012, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta
vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom
dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného
odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného
odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od
výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického
zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných
šiestich mesiacov.

Podľa § 1 ods. 4 písm. b/ 154/2005 Z.z. v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j.
k 26.1.2012, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je
pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že na výpočet sa
použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a
časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody
spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený
odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz.

Podľa § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že je daná
zodpovednosť žalovanej na náhradu škody v žalovanej výške, ktorú si voči nej vyčíslil žalobca za
neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste Žehra 174 v období od 27.7.2011 do
26.1.2012. Táto skutočnosť bola potvrdená aj trestnom konaní, ktoré sa viedlo voči žalovanej pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e./ Trestného zákona. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanej nárok na
náhradu škody, ktorej výška bola určená podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z.., v zmysle ktorého
mal žalobca nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody, ktorá však musela byť vyčíslená na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. Takéto podklady v rámci trestného konania získané neboli a z
takýchto nevychádzal ani znalecký posudok č. 40/2012 znalca Ing. Michala Hrica zo dňa 21.3.2012,
keďže vychádzal len o tvrdenia žalovanej pri jej výsluchu v trestnom konaní, v ktorom popísala aké
elektrické spotrebiče a počas akej doby používala. Tieto skutočnosti, postačujúce pre zobjektivizovanie
škody pre účely trestného konania však podľa názoru súdu nie sú postačujúce pre civilnoprávne konanie
a určenie skutočnej škody, ktorá konaním žalovanej žalobcovi vznikla. Vzhľadom na uvedené preto
k určeniu škody došlo druhým spôsobom predvídaným v ustanovení § 39 ods. 2 cit. zákona a síce
tým, ktorý je ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Týmto
predpisom bola v čase neoprávneného odberu vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom

elektriny. Žalobca preto správne na vyčíslenie škody aplikoval citovanú vyhlášku. Súd sa stotožnil s
vyčíslením škody, ktorú predložil žalobca a zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej istiny.

O povinnosti žalovanej zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 46,50 eur súd
rozhodol v súlade s ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v platnom
znení, s poukazom na to, že žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.