Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/390/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213790
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213213790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.EvyBehranovej,vprávnejvecižalobcu:IntrumJustitiaSlovakia,s.r.o.,so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, M., o zaplatenie
413,70 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 14C/68/2013-34 zo dňa 23. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnej
podmienky a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa čiastočne vyhovel žalobe a žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 164,75 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,78 eura od 6. júla
2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33,86 eura od 6. septembra
2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 46,11 eura od 6.augusta 2010
do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Ako neprijateľnú podmienku vyhlásil ustanovenie bodu 4 Dodatku k
zmluve o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 22. októbra
2009 v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode

2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v č.l. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v č.l. 5 bod
5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.
1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2
tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o
vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku
nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti,

na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody
presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.“ Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 42 ods. 1
písm. a), ods. 4, § 43 ods. 1, 2, 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52
ods.1,§53ods.1,§53aods.1,54ods.1,2a§517ods.2Občianskehozákonníka,§3ods.1nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 a § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom
texte „OSP“). Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že právny predchodca žalobcu -

spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. ako dodávateľ poskytol a sprístupnil žalovanej ako spotrebiteľovi
verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-MobileSlovensko, a.s. za podmienok stanovených zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť
dohodnutú cenu za poskytované služby. Žalovaný vystavil za poskytnuté služby faktúry, ktoré žalovanej
doručil - faktúra č. 7005554148 z 15. júna 2010 na sumu 84,78 eura, č. 7006499109 z 15. júla 2010

na sumu 46,11 eura, č. 7007504159 z 15. augusta 2010 na sumu 36,36 eura. Zároveň si žalobca
voči žalovanej z titulu porušenia jej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení (porušenie záväzku
doby viazanosti) uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty faktúrou č.7106919982 z 15. júla 2011
na sumu 248,95 eura. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na
zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 164,75 eura dôvodná, nakoľko žalovaná využívala dodané

telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením
za služby do omeškania, je povinná zaplatiť aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy
v zákonnej výške 9% ročne odo dňa splatnosti uvedenej v príslušnej faktúre. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že žaloba v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura podľa faktúry č.
7106919982 a v časti poplatku za upomienku pre oneskorenie platby vo výške 2,50 eura podľa faktúry č.
7007504159 z 15. augusta nie je dôvodná. Medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu nebola

platne dojednaná zmluvná pokuta. Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 22. októbra 2009 síce obsahuje
dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 248,95 eura, toto ustanovenie je však absolútne neplatné. Ide
o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných
obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa,
pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej

podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je
rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež neprijateľnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť všeobecných podmienok.
Podľa Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu, preto jej

obsiahnutie vo všeobecných podmienkach nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti.
Okrem toho ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty sú tzv. typové, ich obsah určuje výlučne len
dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje a spotrebiteľ ich obsah meniť nemôže. Ak chce zmluvu
o pripojení uzavrieť, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Takéto konanie dodávateľa je
v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s obchodnými zvyklosťami. Súd prvého stupňa určil za

neprijateľnú podmienku ustanovenie bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení v znení uvedenom vo výroku
napadnutého rozsudku, pretože uvedená zmluvná podmienka znevýhodňuje spotrebiteľa. Umožňuje
žalobcovi uplatňovať si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenia povinnosti žalovanou, či
už podľa Zmluvy o pripojení, jej Dodatku, prípadne všeobecných podmienok žalobcu, pričom výška
zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti. Toto ustanovenie

je neprimerané i vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý podľa dojednaných zmluvných podmienok
mal trvať 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura pritom nerozlišuje, či k porušeniu tejto
podmienky dôjde už bezprostredne po uzavretí zmluvy, resp. tesne pred jej skončením, čo možno
považovať za značnú nerovnováhu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Zároveň súd prvého stupňa pokladal sa
dôležité poukázať na skutočnosť, že žalobca si uplatnil právo na zmluvnú pokutu zo štandardnej typovej

zmluvy, ktorú sám naformuloval a žalovaná v pozícii spotrebiteľa ju nemohla ovplyvniť, mohla ju len ako
celok prijať alebo odmietnuť. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods.
2 OSP s odôvodnením, že žalovanej ako pomerne úspešnejšej náhradu trov konania nepriznal, keďže
jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a

žiadal, aby odvolací súd napadnutú zamietajúcu časť rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že
zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 248,95 eura, trovy konania za zaplatený súdny poplatok
a náhradu trov právneho zastúpenia. Súčasne sa domáhal zmeny napadnutého určujúceho výroku
súdu prvého stupňa o dojednaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a určenia, že
zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty uvedenej v sume 248,95 eura nie je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a teda je platným zmluvným dojednaním. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnutý určujúci výrok o dojednaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Žalobca odôvodnil svoje odvolanie tým, že súdom prvého stupňa zistený skutkový stav nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a správnym hodnotením dôkazov by súd musel dospieť k odlišným skutkovým
zisteniam a následne vec aj správne právne posúdiť a žalobe vyhovieť v rozsahu uplatnenou v žalobnom

návrhu. Zmluvná pokuta medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dojednaná riadne a
platne v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne s uvedením výšky zmluvnej pokutya dojednanie je individuálne a určité. Zmluvné strany si jednoznačne písomne dohodli, porušenie
ktorých povinností zakladá oprávnenie uplatniť si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dohodnutej
výške. Primárnym cieľom zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu nie je dosiahnuť finančné

plnenie od dlžníka, ale prinútiť ho pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti.
Postavenie žalovanej ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo, žalobcovi
by nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, keby si žalovaná riadne plnila svoje povinnosti.
Žalovanej bolo poskytnuté mobilné zariadenie za zvýhodnenú akciovú cenu 1,- eur, pričom jeho
reálna hodnota predstavovala 139,- eur. Žalovanej pritom nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej

hodnote bez záväzku doby viazanosti a v takom prípade by mala možnosť uzavrieť dodatok k zmluve
o pripojení bez doby viazanosti a bez benefitov, ako i bez zmluvnej pokuty. Žalovaná mala teda
možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu vstúpi a tým i ovplyvní dojednanie o zmluvnej pokute, čo
zodpovedáindividuálnemudojednaniuapretotaktodojednanúzmluvnúpodmienkuniejemožnéoznačiť
za neprimeranú. Žalovaná v pozícii priemerného spotrebiteľa si musela a bola vedomá následkov
prípadného porušenia zmluvných povinností, ku ktorých plneniu sa zaviazala. Ochrana spotrebiteľa

má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Až nezaplatenie fakturovanej ceny za služby počas záväzku doby viazanosti malo
za následok vznik povinnosti žalovanej zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú nie je možné označiť
za neprimeranú pri náležitom a riadnom posúdení všetkých okolností, ktoré viedli k jej vyúčtovaniu. V
prípade akceptovania názoru prezentovaného súdom, súdna ochrana je poskytovaná nezodpovednému

spotrebiteľovi na úkor poctivého dodávateľa. Odvolateľ preto uplatnenú zmluvnú pokutu považuje za
spravodlivú, primeranú a plniacu si svoj účel. Záverom žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove pod sp. zn. 9Co/31/201, ktorým bolo podľa jeho názoru prekonané posudzovanie zmluvných
pokútvspotrebiteľskýchzmluváchakoneprijateľnýchpodmienokbeználežitéhoposudzovaniavšetkých
súvisiacich okolností a osobitostí konkrétneho prípadu. Žalobca si uplatnil náhradu trov prvostupňového

konania v sume 98,42 eura a odvolacieho konania v sume 49,21 eura.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§201,204OSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeopravnýprostriedokprípustný(§202OSP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 212 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožňuje, pričom na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku žalobcu voči žalovanej na zaplatenie zmluvnej
pokuty zo zmluvy o pripojení a jej dodatku uzatvoreného so žalovanou, keď súd prvého stupňa zmluvnú
podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty upravenej v dodatku k zmluve o pripojení vyhlásil za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti.Z obsahu preskúmavaného spisu, zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
- spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ako podnikom a žalovanou ako účastníčkou podľa § 43
a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 22.10.2009 vyplýva, že právny

predchodcažalobcusazaviazalžalovanejzriadiťprístupkverejnejtelefónnejsietiasprístupniťsúvisiace
služby v dohodnutom rozsahu. V dodatku k zmluve o pripojení uzavretom toho istého dňa účastníci
upravili ďalšie svoje práva a povinnosti ako i podrobnosti zmluvného vzťahu, pričom zároveň v bode
2 sa účastníci dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke 1 (24 mesiacov) účastník nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie,

na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo
vypovedaťzmluvuopripojenízdôvoduporušeniapovinnostízostranyúčastníka.Vbode4sadohodli,že
v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti určenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v
dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie

SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety
splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku. Zaplatením akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na úhradu škody v plnom rozsahu, ktorá
mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný
uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ
je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v

zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010, avšak
vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 153 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná

(ods. 3 - účinný od 15. októbra 2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku

do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1. marca 2010).

Z citovaného ustanovenia § 153 ods. 3 vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky
použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh, ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby
súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby
skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ

alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v
spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4 citovaného ustanovenia súdu ukladá, aby v súlade s
hmotnoprávnym ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie
podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý
môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi

vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj
podmienkysrovnakýmvýznamom.Výrokbymalopísaťzneniepodmienkytak,akojeuvedenévzmluve.Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s
inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2).

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o

pripojení a dodatku k zmluve, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (5).

Podľa písm. e) prílohy k Smernici č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, jednou z podmienok, ktorú možno považovať za nekalú, je podmienka

požadujúca od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
náhradu.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, sa za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

Uzavretím vyššie uvedenej zmluvy o pripojení podľa zákona o elektronických komunikáciách vznikol
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej
právny predchodca žalobcu vystupuje ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Zmluva o pripojení
a jej dodatok má charakter štandardnej zmluvy, ktorú dodávateľ používa opakovane a ktorá obsahujú

rovnaké štandardizované obchodné podmienky. Vzhľadom na uvedené predmetná zmluva o pripojení
a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle smernice Rady č.
93/13/EHS.

V predmetnej veci bolo skúmaniu podrobené dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré súd prvého
stupňa vyhodnotil za neprijateľné, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa, pretože od neho vyžaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku. Keďže je táto zmluvná podmienka objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa,
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, keby sa jeden spotrebiteľ pred neprijateľnou podmienkou chránil
a druhý nie.Občianskyzákonníkdefinovalspotrebiteľskézmluvyvustanovení§52rozdielnevobdobíod01.04.2004
do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v
ustanovení § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 citovaného ustanovenia je pritom
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 citovaného ustanovenia je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Porovnajúc obsah uzavretej zmluvy o pripojení včítane dodatku s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami je nesporné, že súd prvého stupňa v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že
právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane žalovanou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorápredstavujeinterpretačnépravidloaktoráužbolatransponovanádoprávnehoporiadkuSlovenskej
republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa

hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.Žalobca v odvolaní namietal podľa neho nesprávny záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a jej dodatku vyplýva,

že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov,
zmluvy boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy,
pričom do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný
mobilný telefón resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy,

ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej
dodatku preto s poukazom na citované ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2
smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ
nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených
zmluvách fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť
alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné

bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle
citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS),
bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty
nepreukázalapretobolonevyhnutnýmvsúladesustanovením§53ods.3Občianskehozákonníkaičl.3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako
dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola
nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa

s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej
obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
žalobcu neobstojí.

Ako druhé odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku

neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku,
ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej

závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s názorom súdu prvého stupňa, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa dodatku k zmluve o pripojení mala byť dojednaná zmluvná pokuta

v prípade porušenia niektorej z povinností žalovanej uvedenej v označených bodoch, medzi nimi i
nezaplatenie splatnej ceny za služby, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu, pričom
spotrebiteľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne dojednanej výške. Obsahom dojednania je
tiež to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia,pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je
spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu je spotrebiteľ povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia

doby viazanosti. Aj po zohľadnení výhod získaných na základe spotrebiteľskej zmluvy žalovanou ako
spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvého stupňa, že dojednaná zmluvná pokuta
ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovanou ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v
dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je dojednanie zmluvnej pokuty neplatné.

Je tomu tak predovšetkým preto, že sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú

pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy,
či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať,
že vzhľadom na kúpnu cenu mobilných telefónov, musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky
zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb s prihliadnutím
na to, že žalobca ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho
potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa

nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej
zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne
neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej
pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé
od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu

teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z
tohto hľadiska rovnako neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi žalobcom a žalovanou v citovanom dodatku k
zmluve o pripojení o zmluvnej pokute, spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné
a pre spotrebiteľa, teda žalovanú nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i
súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici
odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o
neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil
názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci

účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho
neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah
nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by

týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní
existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž
musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok,
pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie citovaného

rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv.
moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Uplatnenú zmluvnú pokutu teda nebolo
možné priznať žalobcovi v moderovanej „primeranej výške“.

Súd prvého stupňa správne v preskúmavanom rozsudku žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty
vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení a jej dodatku ako nedôvodnú zamietol. Rovnako správne

prvostupňový súd zároveň s použitím ustanovenia § 153 OSP z úradnej povinnosti ex offo vo výroku
rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neplatná.S poukazom na uvedené odvolací súd potom vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ustanovenia
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

I v odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konaniavočineúspešnémužalobcovi.Keďžežalovanásináhradusvojichtrovkonaniariadnymnávrhom
v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 OSP neuplatnila, neboli jej odvolacím súdom priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.