Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. august 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5C/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313212964
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6313212964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateľa V. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. O., J. XX proti odporcovi M.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Z., B. C. XX/
XX zast. JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom, Nitra, Podzámska 18 o zvýšenie výživného na plnoleté
dieťa takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 12P/79/2008-33 zo dňa 11.11.2008 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP/59/2008 zo dňa 18.02.2009 vo výroku o výživnom na
navrhovateľa tak, že s účinnosťou od 10.12.2013 sa výživné na navrhovateľa z v y š u j
e na sumu 250,-Eur mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť vždy do 20. dňa každého mesiaca

vopred na účet navrhovateľa.

II. Za obdobie od 10.12.2013 do 15.08.2014 vznikol odporcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 965,28
Eur, ktorý je p o v i n n ý zaplatiť na účet navrhovateľa v splátkach o výške splátky 80,-Eur mesačne
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody plátok.

III. V časti uplatneného nároku na výživné vo výške 350,-Eur od 01.09.2013 do 09.12.2013
návrh z a m i e t a.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného, ktoré bolo naposledy menené
rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/79/2008-33 zo dňa 11.11.2008 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP/59/2008 zo dňa 18.02.2009, pričom žiadal zvýšiť výživné zo sumy

132,77Eurnasumu350,-Eurmesačne.Návrhodôvodniltým,ževčaseurčeniavýživnéhobolštudentom
gymnázia v Banskej Bystrici. V súčasnosti je študentom na Karlovej univerzite v Prahe, kde študuje
medicínu. Jeho mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na bývanie vo výške 4.600,-Kč, stravu cca
4.500,-Kč, cestovné vo výške 260,-Kč, kozmetiku 500,-Kč poistka vo výške 22,99 Eur. Zároveň
má výdavky na učebnice každý semester cca vo výške 3.000,-Kč, na nákup ostatných pomôcok do
školy napr. plášť, oblečenie, špeciálna obuv, fonendoskop, rukavice, písacie potreby, kancelársky papier,
toner. Má tiež výdavky na lekára, pretože v Čechách si musí všetko hradiť a taktiež si musí nakupovať

aj oblečenie a obuv. Má aj koníčky, ale na tie mu nezostávajú peniaze.Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 25.02.2014 viedol, že nie je
pravda, že sa o deti nezaujíma, peňazí nemá nazvyš, má tri malé deti a jeho manželka je nezamestnaná.
Navrhovateľ mohol študovať aj v Martine, kde by boli výdavky nižšie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi obsiahnutými v spise
tunajšieho súdu sp. zn. 5C/45/2013, najmä návrhom na zvýšenie výživného, rozsudkom KS Žilina sp.zn.
7CoP/59/2008, rozsudkom OS Martin č.k. 12P/79/2008-33, poistkou č. 20400153358, pokladničným
dokladom z menzy na Kajetánke, pokladničným dokladom o zaplatení predplateného cestovného,
nájomnou zmluvou, vyjadrením odporcu k návrhu na zvýšenie výživného, súpisom výdavkov odporcu a

správou MO SR o príjmoch odporcu a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného
súdu Martin č.k. 12P/79/2008-33 zo dňa 11.11.2008 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 7CoP/59/2008 zo dňa 18.02.2009, kedy došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 86,30 Eur na sumu
132,77 Eur.

V súčasnosti navrhovateľ ukončil 3. ročník na Univerzite Karlovej v Prahe, 2. lekárskej

fakulte, odbor všeobecné lekárstvo, pričom bude v štúdiu ďalej pokračovať. Býva v byte spolu so svojím
bratrancom, kde výška nájmu je dohodnutá na 8.000,-Kč + 1.000,-Kč ako zálohové platby. Mesačné
predplatené cestovné je vo výške 260,-Kč a obedy v menze stoja priemerne 45,-Kč. Navrhovateľ nie je
v žiadnom pracovnom pomere, venuje sa iba štúdiu.

Odporca mal priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 03/2013 - 02/2014 vo výške 1.632,78 Eur.

Okrem navrhovateľa má v súčasnosti súdom určenú ešte jednu vyživovaciu povinnosť na malol. V. vo
výške120,-Eur.DooktóbraminuléhorokasiplnilvyživovaciupovinnosťajvočinavrhovateľovejsestreC.
vo výške 132,77 Eur mesačne. Okrem toho má ďalej dve deti 5-ročnú N. a 3-ročného O., ktorý s ním žijú
v spoločnej domácnosti. Jeho manželka je zamestnaná a má priemerný mesačný príjem vo výške okolo
345,-Eur. Jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú spolu sumu cca 1.243,-Eur, z toho výživné na

navrhovateľa a malol. V. predstavuje spolu sumu 252,77 Eur, strava cca sumu 370,-Eur, poistky cca
sumu 78,-Eur, úver sumu 195,98 Eur a ostatné výdavky. Bývajú spolu s manželkou v rodinnom dome,
ktorý si museli prerobiť a majú náklady v súvislosti s jeho udržiavaním.

V čase, kedy bolo naposledy upravené výživné na navrhovateľa bol navrhovateľ študentom 3. ročníka
GAS v Banskej Bystrici. Odporca mal priemerný čistý príjem vo výške 879,64 Eur a plnil si vyživovaciu

povinnosť na tri deti - C., navrhovateľa a V.. Malol. deti N. a O., ktoré žijú s odporcom v spoločnej
domácnosti sa narodili až dňa XX.XX.XXXX resp. dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z., výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 veta práv a druhá zákona č. 36/2005 Z.z., právo na výživné sa nepremlčuje. Možno

ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z., pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, keď došlo k zmene pomerov.

V zmysle platnej právnej úpravy, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká, kým nie je
dieťa schopné samo sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto
schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať
za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Počas štúdia dieťaťa vyživovacia povinnosť rodičov

jednoznačne trvá, pričom pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
definitívnym ukončením štúdia. Vznik schopnosti samostatne sa živiť sa spája aj so vznikom nároku na
príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia
sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť. Dosiahnutím plnoletosti, ani inou časovou hranicou, vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká.

Vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávku a príspevky poskytované v zmysle predpisov
sociálneho zabezpečenia. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti,
schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce
povolanie, ale aj od schopností a možností rodičov, je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči

navrhovateľovi trvá; je nesporné, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť a to z dôvodu pokračovania
v príprave na budúce zamestnanie štúdiom na vysokej škole dennou formou štúdia. Navrhovateľ v
konaní preukázal dôvody na úpravu vyživovacej povinnosti odporcu smerujúce k rozhodnutiu súdu o
určenie výživného, resp. jeho zvýšenie, najmä pokiaľ ide o náklady spojené so štúdiom na vysokej
škole spočívajúce v nákladoch na ubytovanie, cestovné, stravovanie ako aj spojené so zakúpením

nevyhnutných školských pomôcok. Zmena pomerov na strane navrhovateľa pritom nastala začatím
štúdia na vysokej škole.

Na strane odporcu došlo tiež k zmene pomerov. V čase posledného zvýšenia výživného na navrhovateľa
mal tri vyživovacie povinnosti. V súčasnosti má štyri vyživovacie povinnosti, čím mu pribudla jednavyživovacia povinnosť, avšak len dve z nich sú určené súdom. Dve najmenšie deti s ním žijú v spoločnej
domácnosti a náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s týmito deťmi vo veku 5 a 3 roky sú podstatne nižšie
ako náklady pri školopovinných deťom (17-ročná V. a navrhovateľ). Vyživovacia povinnosť

voči najstaršej C. bola súdom zrušená koncom minulého roka. Súd zároveň prihliadol aj na zmenu v
príjmoch odporcu, kedy od posledného zvýšenia výživného sa jeho priemerný mesačný príjem takmer
zdvojnásobil.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľa na sumu 250,-Eur
mesačne, ktorú sumu súd považuje za dostatočnú vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľa.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Vyživovaciu povinnosť si musia plniť obidvaja
rodičia. Navrhovateľ uviedol, že voči matke si návrh na určenie výživného nepodal, pretože ona mu
dobrovoľne dáva toľko, koľko môže a koľko navrhovateľ potrebuje. Súd má však za to, že nemôže
všetky náklady navrhovateľa znášať iba odporca, preto aj matka bude naďalej povinná prispievať
navrhovateľovi podľa svojich schopností a možností. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného
s účinnosťou od 01.09.2013 súd v tejto časti návrh zamietol, pretože výživné v prípade plnoletého je

možné priznať najskôr od podania návrhu, čo platí aj pre jeho zvýšenie.

Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vznikol odporcovi dlh na výživnom vo výške
965,28 Eur (za mesiace 01/2014 až 07/2014 po 117,23 Eur, alikvotná časť za 12/2013 vo výške 86,02
Eur a za mesiac 08/2014 vo výške 58,65 Eur), ktorý mu súd povolil splácať spolu s bežným výživným
vo výške 80,-eur mesačne pod stratou výhody splátok.

Súd nevykonal navrhované dôkazy - vyžiadanie výpisov z účtu navrhovateľa a potvrdenie príslušného
orgánu o registrácii zmluvy o nájme, pretože to nepovažoval v danom konaní za potrebné. Navrhovateľ
sám uviedol, že mu matka prispieva na jeho výživu dobrovoľne podľa svojich schopností a možností
tak, aby mohol vykryť svoje výdavky, ale teraz sa situácia zmenila a už mu nebude môcť prispievať
takou sumou. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto bolo právom navrhovateľa žiadať od

odporcu zvýšenie výživného vzhľadom na skutočnosť, že u oboch došlo od posledného zvýšenia
výživného k zmene pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Čo sa
týka nájomnej zmluvy, tu súd poukazuje na skutočnosť, že aj keby navrhovateľ nebýval v byte, vznikali
by mu náklady v súvislosti s ubytovaním na internáte, čo by bolo takmer porovnateľné v závislosti
na ubytovacích možnostiach, kde ceny internátov sa môžu pohybovať takmer vo výške nájomného

uvedeného navrhovateľom.

Za rozpor s dobrými mravmi by bolo možné považovať prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové
pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe
plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu

nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a
svoju situáciu rieši požadovaním výživného. Tu má súd za to, že navrhovateľ sa štúdiom pripravuje na
budúce povolanie, nevlastní majetok vyššej hodnoty, a preto nie sú splnené podmienky na to,
aby súd návrh na zvýšenie výživného z tohto dôvodu zamietol. Vzťah rodič a dieťa sú povinní budovať
obaja a aj sa obaja snažiť o jeho zlepšenie a rozvíjanie.

O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej BystriciV odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu
a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie
exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).