Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/293/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221691
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 3. júna 2013 č. k. 9C/154/2012-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomzodňa03.06.2013č.k.9C/154/2012-45zamietolnávrhžalobcuohľadne
ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1100 eur, pričom
vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zák.
č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2, § 42 ods. 2 a § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Prvostupňový súd mal
na základe vykonaných dôkazov za preukázané, že exekučný súd v danej veci konal priebežne, bez
zbytočných prieťahov, pričom aj s poukazom na rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002 samotné nedodržanie
zákonnej lehoty automaticky neznamená prieťahy v konaní. Dĺžka exekučného konania od skončenia

žiadosti o udelenie poverenia (25. 08. 2009) do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (04. 01.
2011) vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej
povahy, aby iba na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva žalobcu
na rozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej dobe v spojení s
porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva
na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd). V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup (existencia prieťahov v

exekučnom konaní) ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienemalapotrebnénáležitostiaexekučný
súd ich musel odstraňovať, nebolo možné o nej rozhodnúť (vydať poverenie) v lehote 15 dní ako určuje
zákon.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému žalovanému
v konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Komárno zo dňa 03. 06. 2013 č. k. 9C/154/2012-45 zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na opätovné
prejednanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácienovou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom de iure a de facto
došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Vôbec nebolo odôvodnené stanovisko
súdu v tom smere, prečo účastníkom konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. Zodpovednosť

štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy náležite vo veci konajú, ale dĺžku konania
ovplyvňujú„mimosúdne“faktory,napr.rozsahnevybavenejsúdnejagendy.Presvedčeniesúduorozpore
exekučného titulu so zákonom je prejavom nesústredenej činnosti súdu, pretože tento vyhodnocoval aj
tie skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc k tomu záveru, že podané
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poznamenáva, že v danej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP)
v tom smere, aby preukázal splnenie základnej esenciálnej náležitosti, pre možnosť konštatovania
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorou

mal byť žalobcom namietaný nesprávny úradný postup. Pri neexistencii tejto esenciálnej náležitosti už
nebolo potrebné sa zaoberať existenciou ďalších dvoch náležitostí, ktorými sú vznik samotnej škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Samotné nedodržanie
zákonnej lehoty sa aj v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR automaticky nepovažuje za porušenie
základného práva účastníka konania, nakoľko je potrebné predovšetkým zohľadniť všetky okolnosti

prípadu. Tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní o nesprávnej aplikácii ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z., na prejednávaný prípad (tzv. priama retroaktivita) nie je správne, pretože prvostupňový súd
postupoval a aj aplikoval znenie ust. § 9 ods. 1, 2 cit. zák. ku dňu 31. 12. 2012. K avizovanému
stavu právnej neistoty odvolací súd poznamenáva, že exekučný súd mohol vydať poverenie v danej
exekučnej veci až po tom, ako takmer po uplynutí jedného roku súdny exekútor reagoval na výzvu

exekučného súdu a doložil požadované zmluvy o úvere. Ak teda nejaký stav právnej neistoty na strane
žalobcu vznikol, tak predovšetkým jeho pričinením, resp. súdneho exekútora, ktorý požadované doklady
potrebné k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie predložil súdu s takmer ročným oneskorením. Pri
viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné
uviesť, že odvolací súd nepovažoval podané odvolanie žalobcu za dôvodné v časti, v ktorej sa namietal

postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, pretože takýto dôvod
v odvolaní zistený a špecifikovaný vôbec nebol. Taktiež ani samotné nevykonanie dôkazov v intenciách
podaného žalobného návrhu nezakladá postup odňatia možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa
pri rozhodovaní danej veci správne aplikoval platné právo, pričom rozhodol vecne správne a zároveň
aj v súlade s konštantne platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, zachovajúc právo

účastníkov na spravodlivý a v primeranom čase realizovaný súdny proces.
S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a ich
náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.