Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010217
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814010217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava-samosudcaJUDr.JánGallo,nahlavnompojednávaníkonanomdňa23.06.2014,

v trestnej veci obžalovaných X. R. a spol., takto

r o z h o d o l :

l. Obžalovaný X. R., nar. XX.XX.XXXX Y. K., V. L. K.,
Č. XXXX/XX, L. J. L. L.,
Š. Č.. XX, nezamestnaný,

2. Obžalovaný J. R., nar. XX.XX.XXXX Y. K., V. L. L., N.. Š.-
K. Č.. XX, okr. Rožňava, študent Strednej odbornej školy

obchodu a služieb Rožňava,

s ú v i n n í,

že dňa 05.03.2014 v čase okolo 01.00 hod. v obci Betliar, okr. Rožňava, na ul. Novej, spoločne po
vzájomnej dohode , sa vlámali na oplotený pozemok pri rodinnom dome č. 406, majiteľa Ing. R. H.
tak, že vylomili visiaci zámok na zabezpečovacej reťazi na vchodovej bráne, potom vnikli na dvor a zo

stodoly za rodinným domom odcudzili 14 kW elektromotor, čím poškodenému Ing. R. H. odcudzením
elektromotora spôsobili škodu vo výške najmenej 500,- € a poškodením visiaceho zámku zn. FAB škodu
vo výške najmenej 3,- €,

t e d a

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného, čin spáchali závažnejším spôsobom konania
- násilím,

č í m s p á c h a l i

v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z.
s poukazom na § 138 písm.e/ Trestného zákona

Súd podľa § 40 ods.l písm.a/ Trestného zákona u p ú š ť a od potrestania obžalovaných X. R. C. J. R..

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť
uhradiťpoškodenémuIng.R.H.,X..XX.XX.XXXX,L.L.,N..X.Č..XXX,škoduvovýške503,- €(päťstotri

Eur). o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na X. R. C. J. R. pre spolupáchateľstvo prečinu krádeže
podľa § 20, § 2l2 ods.2 písm.a/ Trestného zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods.1 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní upozornil obžalovaných a prokurátora, že skutok popísaný v obžalobe na
rozdiel od obžaloby, mieni kvalifikovať ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2
písm.a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.e/ Trestného zákona. Oboznámil tiež s trestnou
sadzbou u tohto prečinu a možnosť navrhovať ďalšie dôkazy v súvislosti so zmenou právnej kvalifikácie.

Obžalovaní X. R. C. J. R. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku
o možnosti urobiť vyhlásenie o vine, ako aj po poučení , že súd mieni kvalifikovať skutok popísaný v
obžalobe podľa ustanovenia § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, kde je trestná sadzba od 1 až
do 5 rokov, vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku kladeného im za vinu, tak, ako je popísaný vo

výrokovej časti tohto rozsudku. Po ich vyhlásení kladne zodpovedali aj na otázky uvedené v § 333 ods.3
písm.c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku. Okresný prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaných o vine
s výhradou právnej kvalifikácie, pretože trval na právnej kvalifikácii tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd vyhlásenie obžalovaných uznesením prijal, keďže nie sú dôvodné pochybnosti o skutkových

tvrdeniach v obžalobe a nie je potreba vykonania kontradiktórneho hlavného pojednávania a vzhľadom
na toto ich vyhlásenie, dokazovanie spáchania skutkov kladených im za vinu nevykonal, vykonal len
dokazovanie ohľadom majúceho sa uložiť trestu.

Vina obžalovaných nepochybne vyplýva z ich výpovedí z prípravného konania, kde sa k spáchaniu

skutku, ktorý sa im kladie za vinu a ktorý je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, v celom rozsahu
priznali, ich priznanie je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto
dôkazovjemožnévyvodiťzáver,žekonanímpopísanýmvovýrokovejčastitohtorozsudkunaplnilivšetky
pojmové znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm.e/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, keď

neoprávnene vnikli do domu iného za použitia násilia, kde sa zmocnili vecí popísaných vo výrokovej časti
rozsudku. Totiž v zmysle ustanovenia § 122 ods.4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním,
ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním
inej zabezpečovacej prekážky použitím sily a ľsťou. Znak vlámania v danom prípade je naplnený
nedovoleným prekonaním zabezpečovacej reťaze na vchodovej bráne jej násilným odstránením.

Na rozdiel od obžaloby súd ich konanie kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, ide o prísnejšiu právnu kvalifikáciu, o čom procesné strany boli
aj zákonne poučené, teda o možnosti navrhnúť v určenej lehote nové dôkazy.

Súd konanie obžalovaných ohľadne skutku kvalifikoval prísnejšou právnou kvalifikáciou, teda ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, nakoľko popísaného
konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania - vlámaním, vychádzajúc z týchto úvah:

Záver o zavinení páchateľa sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynú z

dokazovania. Zavinenie je potrebné vyvodiť zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin
spáchaný, nevynímajúc konanie páchateľa, vrátane aj jeho priznania. V posudzovanej veci zavinenie
obžalovaných spočíva v skutočnosti, že neoprávnene vnikli do domu iného, ktorým sa rozumie nielen
bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, v
danom prípade do stodoly, vnikli násilím, keď vylomili visiaci zámok na vchodovej bráne do dvora. Toto

konanie v zmysle ustanovenia § 122 ods.4 Trestného zákona napĺňa znaky vlámania a takto v zmysle
ustanovenia§138písm.e/Trestnéhozákonaideozávažnejšíspôsobichkonania.Konalitedasdopredu
premysleným úmyslom a vedomosťou, že zmocniť sa cudzích vecí nachádzajúcich sa v uzamknutom
dome bude možné len neoprávneným vniknutím do tohto objektu a to za použitia sily a následne svoj
úmysel aj realizovali.Podľa § 38 ods.1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie

vyššej trestnej sadzby.

Podľa stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné ustanovenie § 38 ods.1 Trestného
zákona vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti, ako zákonného znaku
trestného činu. Ak je táto konkrétna okolnosť aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej

sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou napriek tomu, že
je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu. To platí aj vtedy,
ak jedno ustanovenie v osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných
skutkových podstát trestného činu. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov
podľa znakov základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť,

ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Len pri aplikácii tohto ustanovenia osobitnej časti
Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti
inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin - skutok a tú istú skutkovú
okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber
právnej kvalifikácie trestného činu.

Podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona sa páchateľ potrestá, keď neoprávnene vnikne do obydlia
iného alebo tam neoprávnene zotrvá a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm.e/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného

činu vlámaním.

Z uvedeného vyplýva, že znak „vlámaním“ je totožný so znakmi skutkovej podstaty ustanovenia § 212
ods.2 písm.a/ Trestného zákona , podľa ktorého sa postihuje páchateľ, ktorý si prisvojil cudziu vec tým,
že sa jej zmocní a tento čin spácha vlámaním.

Zvyššieuvedenéhotedavyplýva,žetáistáokolnosť„vlámanie“jeokolnosťou,ktorápodmieňujepoužitie
vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a zároveň je zákonným znakom ako súčasť
základnej skutkovej podstaty iného trestného činu,

v danom prípade krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a preto v takomto prípade, aj keď
ide o alternatívu jednočinného súbehu, môže byť tá istá okolnosť použitá kvalifikačne len raz. Z vyššie
uvedených dôvodov súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona.

Súdpriurčenídruhuavýmerytrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34anasl.Trestnéhozákona.

Podľa § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Podľa ods.4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Obžalovaní doposiaľ súdne trestaní neboli. V mieste bydliska sú hodnotení v podstate kladne.
Obžalovaný X. R. je nezamestnaný, obžalovaný J. R. je študentom Strednej odbornej školy obchodu a
služieb v Rožňave. Podľa správy zo školy je uzavretej povahy, vyučujúcich rešpektuje, so spolužiakmi

nemá konflikty, prospechovo patrí k slabším žiakom.

Podľa ustanovenia § 40 ods.1 písm.a/ Trestného zákona od potrestania páchateľa prečinu, ak ním
nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchaniaprečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu
spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné
prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na vek obžalovaných, na to, že
konanie úprimne oľutovali, sľúbili, že v budúcnosti sa už podobného konania nedopustia, doteraz súdne
trestaní neboli, dospel k záveru, že už samotné prejednanie veci zabezpečí ich prevýchovu a nápravu
a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia upustil od potrestania.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
uhradiť poškodenému Ing. R. H. škodu vo výške 503,- Eur , za ktorú zodpovedajú v zmysle 420 ods.1
Obč.zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5

dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.