Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/8/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2201899876
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2201899876.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľky : Y. V., A.. Q., U.. XX.XX.M., R. R. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Tomášom Plankom,
so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody č. 10, proti odporcovi : B. H., U.. XX.XX.M., R. R. Č.. XXX, zast.
advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. č. 2, o návrhu
na odstránenie vedľajšej stavby takto

r o z h o d o l :

Súd zriaďuje vecné bremeno vlastníkovi vedľajšej stavby odporcu - B. H. U.. XX.XX.M., R. R. Č..
XXX k novovytvoreným parceliam registra „. V. L. XXX/X Q. D. O. H. XmX, K. U. D. XXX/X Q. D. O.
H. XXmX U. E. H. L.. Ú.Q. R., Q. I. D. B.. B. E. H. N. XX.X.XXXX D. Č. XC X/XXXX O. N. XX.X.XXXX

D. Č. XXX/XX Správy katastra Dunajská Streda.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady za zriadené vecné bremeno 120,-€ do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podanou na tunajší súd dňa 11.1.2001 domáhala odstránenia vedľajšej
stavby - sklad obilia so základmi, zasahujúce na D..Č.. XXX K. XXX/X H. L.. Ú.. R., Q. U. M. Č.. XXX

E. L. H. N. E. s odôvodnením, že odporca v rozpore so stavebným povolením nedodržal vzdialenosť
jedného metra pri umiestnení stavby od hranice D..Č.. XXX vo vlastníctve žalobkyne, keď táto stavba
čiastočne leží na D..Č.. XXX K. XXX/X.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že stavba bola riadne zameraná, nezasahuje na
parcelu žalobkyne.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15. 11. 2005 číslo konania X V. X/XXXX - XXX súd uložil povinnosť
odporcovi odstrániť vedľajšou stavbou - sklad obilia so základmi nachádzajúce sa na parcele číslo XXX
K. XXX/X L. Ú. R., Q. U. M. Č. XXX Správy katastra Dunajská Streda do tridsiatich dní od právoplatnosti
rozsudku. Súčasne o trovách konania vyhlásil, že rozhodne samostatným uznesením. V dôsledku včas
podaného odvolania odporcom krajský súd zrušil rozsudok súdu 1. stupňa pre jeho nepreskúmateľnosť
a nepresvedčivosť, keďže absentovalo vyhodnotenie znaleckých posudkov B.. I., keď súd 1. stupňa
hodnotil znalecké D. B.. L. K. B.. E. a nevykonanal kartometrické vyšetrenie, ako podklad pre

určenie presnosti kartometricekej mapy vzhľadom na závery znaleckého posudku Slovenskej technickej
univerzity. Konštatoval, že pri použití správneho právneho predpisu bolo nedostatočné zdôvodnené
odstránenia stavby , jeho účelnosti tak ako to vyžaduje citované zákonné ustanovenie. Uložil súdu
1. stupňa doplniť znalecký posudok B.. E. v intenciách a záverov znaleckého posudku Slovenskejtechnickej univerzity, aby sa vyjadrili k presnosti údajov z konkrétnej mapy a na základe tejto skutočnosti
zaujali stanovisko k polohe hranice a správnosti umiestnenia stavby odporcu a doplnil výsluchom
účastníkov dokazovanie o účelnosti odstránenia stavby.

Navrhovateľka dôvodila podanie návrhu na odstránenie stavby odvolávajúc sa na správanie sa
žalovaného tvrdiac, že žalovaný umiestnil stavbu sčasti na jej parcele, keď vytiahol len špagát bez
zamerania a tým určil miesto umiestnenia stavby. Napriek upozorneniu žalobkyne, že stavba je
nesprávne osadená, žalovaný neakceptoval požiadavky navrhovateľky. Rovnako ani jej žiadosť, aby

si dal riadne zamerať stavbu. K zameraniu umiestnenia stavby došlo až následne B.. B. L. na žiadosť
navrhovateľky, ktorý skonštatoval, že stavba zasahuje na pozemok vo vlastníctve navrhovateľky v šírke
40cm. Navrhovateľka odmietla ponuku odporcu na možnosť dohody, keď on napriek svojmu prísľubu,
že prestane chovať ošípané v drevených výbehoch, tieto zachoval a chová ošípané aj v murovanej
stavbe, napriek tomu, že stavba mala slúžiť ako sklad obilia. Uvedený spôsob užívania stavby nad mieru
primeranú pomerom zaťažovalo navrhovateľku pachmi a hlukom, v dôsledku čoho mala byť uložená

aj poriadková pokuta odporcovi, bývalým Okresným úradom, odbor životného prostredia v Dunajskej
Strede.

Z výpovede odporcu súd zistil, že nie je ochotný vyhovieť návrhu na odstránenie stavby. Považoval tento
spor za účelový, tvrdiac, že navrhovateľka, spolu so svojim synom vyvoláva susedské spory. Mal za

to, že stavba bola osadená v súlade so stavebným povolením. Zameranie bolo vykonané B.. I.. Tvrdil,
že má právoplatné rozhodnutie o zmene spôsobu užívania stavby, keď chov ošípaných nemá nejakým
spôsobom zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľky a ani ju nemôže rušiť. Tvrdil, že parcela na
ktorom je postavená vedľajšia budova, bola ešte vlastníctvom jeho právnych predchodcov, a už vtedy
existovali spory medzi susedmi.

Súd doplnil výpoveď účastníkov konania na pojednávanie dňa 3. 3. 2008. Z výpovede navrhovateľky
súd zistil , že v priebehu vedeného konania odporca znížil chov ošípaných ale úplne nezrušil, v dôsledku
čoho sa stále šíri zápach. Tvrdila, že pri výkopových prácach bola presvedčená o ich realizácii na
jej pozemku. Odporca mal prisľúbiť, že po odstránení drevenej vedľajšej stavby , chov ošípaných

prenesie do murovanej stavby, nakoniec chov prebieha v oboch budovách. Z dôvodov uvedených trvala
na odstránení vedľajšej stavby pre šírenie zápachu. Navrhovateľka nepoprela, že ona chová ošípané
najviac však tri kusy v prístavbe rodinného domu a hnojisko má zriadené v záhrade, ale v prípade
odporcu sa jednalo o vyše 50 ošípaných.

Odporcanesúhlasilsodstránenímvedľajšejstavby,ktorúpovažovalzaumiestnenúnasprávnommieste.
Tvrdil, že chová len okolo 12 kusov ošípaných , pričom v drevenej budove mal len jednu. Hnojisko má
vybudované s betónovým podkladom. Naďalej mieni pokračovať v chove ošípaných v redukovanom
množstve. Tvrdenia účastníkov sa rozchádzali, čo do existencie oplotenia pred začatím so stavbou
vedľajšie budovy, keď navrhovateľka tvrdila, že žiadne zbytky oplotenia sa na hranici medzi pozemkami

nenachádzali a odporca tvrdil opak.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu neprávom zadržuje.
Podľa § 135c ods. 1 až 3 Obč. zák. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,

môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil /ďalej len vlastník stavby/.

Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Základnou podmienkou úspechu o vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, aktívnej
legitimácie. Aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva Q. M. Č.. XXX L.. Ú.. R., D. L. C. Ž. H. H. D..Č..

XXX N. E..Č.. XX Q.. D. O. H., D..Č.. XXX/X Q.. D. O. H.G. XXXmX, D..Č.. XXX/X Q. O. H. XXXXmX K.
D..Č.. XXX/X Q. O. H. XXXmX. Ž. C. H. U. H. U. M. Č.. XXX L.. Ú.. R., D..Č.. XXX Q. O. H.G. XXXXmX,
D..Č.. XXX N. E..Č.. XX Q.. D. O. H. XXXmX. Z kópie pozemkovej mapy vyplýva, že uvedené parcely
účastníkov konania sú susediacimi parcelami.Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania /čl. 58, a čl. 112/, výpoveďou svedkov
B.. H. R. /.. XXX/, B.. B. L. /.. XXX/, B. T. /.. XXX/, B.. M. I. /.. XXX/, zadovážením listinným dôkazom

M. Č.. XXX H. L.. Ú.. R. /.. XX/, vyjadrenie Okresného úradu v Dunajskej Strede /čl. 13/, oznámenia o
začatí stavebného konania /čl. 14/, rozhodnutia bývalého Okresného úradu, odbor pôdohospodárstva
čl. 15, geometrický plán B.. M. I. o zameraní stavby /čl. 17/, prehlásenie B. T. - stavebného dozoru čl.
19, stavebné povolenie /čl. 21/, kolaudačného rozhodnutia /čl. 24/, žiadosť žalovaného o zmenu funkcie
stavby /čl. 25/, Rozhodnutie Okresného úradu v Dunajskej Strede o povolení zmeny účelu stavby /čl.

35/, odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu /čl. 34/, oznámenie správneho orgánu o podanie odvolania /
čl. 33/, rozhodnutie Krajského úradu v Trnave /čl. 30, konanie o priestupku /č. 40/, nesúhlas žalobkyne
o zmene stavby /čl. 41/, oznámenie o vykonaní miestnej obhliadky /čl. 42/, spisu Okresného úradu
v Dunajskej Strede /čl. 60/, znaleckého posudku B.. R. vypracované na žiadosť žalovaného /čl. 61 a
106/, nariadením znaleckého dokazovania znalcami B.. L. /.. XX, výpoveď znalca /čl. 95/, znaleckým
posudkom B.. I. /čl. 129/ výpoveď znalca /čl. 147/, Ústavom vypracovaného znaleckého posudku /

čl. 176/, výpoveď pracovníka ústavu /čl. 202/, znaleckého posudku B.. E. /.. XXX/, jeho výpovede /
čl. 220/,dodadtku k znaleckému posudku Č..XX/XXXX/čl.XXX/, výsluchom znalcov B.. C. R. Q. E. F.
Z..XXX/, B.. C.Á. I. /..XXX/,Q. D. B.. J. E. K. B.. L. V. na základe ktorých dôkazov mal súd za preukázané:

Zo spisu bývalého Okresného úradu v Dunajskej Strede, odboru životného prostredia vedené pod Č..

K. bolo zistené, že žalovaný podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia vedľajšej budovy, skladu
obilia, kde uviedol osobu vykonávateľa - dodávateľa stavby B. T., a adresu vlastníkov susedných
nehnuteľností žalobkyňu. V súvislosti so zriadením stavby bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu
v Dunajskej Strede, odbor pozemkového a poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 25.2.l999
pod č. M. XX/XXXXX-XXXXX/X, na základe ktorého bol daný súhlas použitiu poľnohospodárskej pôdy

na nepoľnohospodárske účely pri výstavbu vedľajšej stavby stavebníka menom B. H., R. Č.. XXX, D..
Č.. XXX O. H. X,XXXXha. K uvedenej stavbe udelilo súhlas aj Obec Baloň, záväzným stanoviskom
XX.XX.M. D. Č.. X/XX a to výstavbe vedľajšej stavby na D..Č.. XXX bez bližšej špecifikácie účelu
stavby. Na základe oznámenia Okresného úradu v Dunajskej Strede danej dňa 1.2.l999 bolo začaté
stavebné konanie zlúčené z územným konaním a to vedľajšej budovy - skladu obilia. K uvedenému

zahájenému stavebnému konaniu mala pripomienky žalobkyňa, ktorá dala na vedomie konajúcemu
úradu, že žalovaný mieni využiť vedľajšiu budovu na účely veľkochovu ošípaných, s ktorým sa aj
doposiaľ zaoberal. Dňu 23.3.l999 bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu vedľajšej budovy -
sklad obilia pre žalovaného pod č. K. XX-XXXXX-XXX/OSP/Vh, s tým, že plánovaný objekt bude
slúžiť na odkladanie obilia a náradia. Bude jedno pozdlážny, bez podpivničenia so šikmou sedlovou

strechou. Bude umiestnený na pozemku Č.. XXX podľa situačného plánu, mierka 1:200, vzdialenosť od
hranice pozemku D.. XXX R. X,XXm, výška strechy bude maximálne 6,50m nad dokolitým upraveným
terénom. Ako výškový pevný bod sa udal upravený terén. Ďalej bol zaviazaný žalovaný, že stavba
bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a je súčasťou rozhodnutia.
Prípadné zmeny nesmeli byť urobené bez predchádzajúceho súhlasu stavebného úradu. Stavebný

dozor podľa prehlásenia pripojeného zo dňa 24.2.l999 vykonával na stavbe B. T., R. I. Č.. XXX.
Súčasťou tohto spisu bola aj kópia pozemkovej mapy, technická správa, projektová dokumentácia
stavby. Samotná stavba bola skolaudovaná na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 5.5.2000,
ako vedľajšia budova sklad obilia na pozemku D..Č.. XXX L.. Ú.. R., O. R.. Dňom 11.8.2000 podal
žalovaný žiadosť o vydanie povolenia zmeny užívania stavby vedľajšej budovy na parc.Č.. XXX kat.

úz. Baloň na pôrodnicu prasníc. Uvedenej žiadosti vyhovel Okresný úrad v Dunajskej Strede, odbor
životného prostredia rozhodnutím dňa 12.12.2000 a povolil zmenu užívania stavby vedľajšej budovy
na pôrodnicu prasníc na pozemku D..Č.. XXX/X K. XXX/X L.. Ú.. R., proti ktorému rozhodnutiu podala
v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v dôsledku čoho bolo rozhodnutie Okresného úradu zrušené
rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, odboru životného prostredia zo dňa XX.X.XXXX D. Č.. L.-O.-X/

XXXXX/XXXX/Ďu s tým, že vyhoveli odvolaniu žalobkyne zo dňa 12.12.2000 a vrátili vec I. stupňovému
orgánu nové konania a rozhodnutie s odôvodnením, že príslušný stavebný úrad rozhodoval vo veci
podľa neúplných podkladov, keď stavebný úrad v Dunajskej Strede uvedené rozhodnutie vydal bez
právoplatného záväzného posudku regionálnej veterinárnej správy a Štátneho okresného hygienika,
ktorý hája verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Tieto orgány rozhodujú o právach a právom

chránených záujmoch postupujúc podľa všeobecných predpisov správnom konaní. Ďalej stavebný úrad
taktiež opomenul rokovať o navrhovanej zmene stavby s inšpektorátom práce a rovnako sa nezaoberá
riešením technologickej koncovky, spôsob zneškodnenia odpadu z užívania stavby. Správny orgán
skonštatoval, že stavba žalovaného podľa overeného geometrického plánu Č.. XXX/XX vyhotovené B..M. I. je postavená na D..Č.. XXX/X L.. Ú.. R., vytvorená odčlenením Q. D. XXX, teda nedal za pravdu
tvrdeniam žalobkyne, že stavba zasahuje na jej parcelu.

V súvislosti s osadením stavby vypovedali svedkovia B.. M. I. a svedok B. T., L. E. B.. I. potvrdil
skutočnosť, že on bol prizvaný k zameraniu už osadenej stavby, aby presne zameral polohu už
umiestnenej stavby existujúcej budovy. Predtým, ako sa začalo s budovaním stavby, nevykonal
zameranie umiestnenia stavby. Zameranie umiestnenia stavby pred osadením vykonal B. T., ktorý
vykonával aj stavebný dozor, ktorý uviedol, že na žiadosť žalovaného zameral stavbu na parcele,

vyznačil miesto jeho osadenia podľa situačného plánu, ktorý bol súčasťou stavebného povolenia tvrdiac,
že vzhľadom na svoju odbornosť, má na to oprávnenie. Tvrdil, že informoval odporcu o tom, že má
byť upovedomený aj vlastník susediacej parcely, že kde bude osadená stavba. On sám s vlastníčkou
susediacejparcelynejednal.Tvrdil,žestavbamalabyťosadená70cmodhranicesusediacehopozemku,
pričom bolo zriadené oplotenie medzi parcelami. Oplotenie bolo v tom čase opotrebované a existovalo
medzi parcelami len čiastočne. Samotné zameranie vykonal nivelizačným prístrojom a umiestnenie

stavby na parcelu odporcu vykonal fyzickým metrom.

K spornosti umiestnenia vedľajšej budovy vo vlastníctve odporcu sa vyjadril B.. B. L., ktorý na žiadosť
navrhovateľky vypracoval znalecký posudok, v konaní ako dôkaz listinou a súčasne vo svojej výpovedi
uviedol, že vykonal zameranie na žiadosť vtedy ňou splnomocneného zástupcu v čase, keď už

nadstavba existovala na parcele žalovaného. Toto zameranie na mieste samom vykonal prístrojom
diaľkomerom značky N. F. XXX. Súčasne vykonal šetrenie aj na Katastrálnom úrade, zadovážil doklady
mapových katastrov, porovnal skutočný stav s mapovým operátom. Rovnako porovnal skutočný stav so
stavom existujúcim v katastri, s existujúcimi záznamami - meračských zmien, na základe čoho dospel
k záveru, že vedľajšia stavba na parcele odporcu zasahuje určitou časťou na parcelu navrhovateľky.

Samotnézameranieparcielvykonalprehľadomtrochzasebounasledujúcichsusediacichparciel,pričom
išlo o parcely vytvorené pri odčlenení z pôvodnej parcely. Zistil, že existuje na- lomenie na hranici medzi
parcelami účastníkov konania, ktoré nalomenie hranice vždy aj existovalo.

Zo zamerania B.. M. I. Q. N. X.X.M. Č.. D. XXXXXXXX-XX/XX vyplynulo, že vedľajšia stavba vo

vlastníctve žalovaného osadená na parcele XXX/X sa zadnej časti dotýka hranice medzi parcelami
XXX/X K. XXX/X. Zo zamerania skutočného stavu parciel XXX, XXX K. XXX/X H.É. B.. B. L. prevzaté
navrhovateľkou dňa 24.11.2000 vyplynulo, že vedľajšia budova na D..Č.. XXX/X presahuje hranicu
parciel XXX/X, XXX K. XXX/Xvo vlastníctve navrhovateľky. Odporca tvrdiac oprávnenosť stavby dal
vypracovať znalecký posudok B.. H. R. vyhotovený dňa 12.11.2002 pod č. XX/XXXX, ktorý posudok súd

považoval za listinný dôkaz predložený žalovaným, z ktorého listinného dôkazu vyplynulo, že uvedený
znalec odporučil pre odstránenie rozporov tvrdeniach účastníkov konania. Zamerať aj ďalšie susedné
pozemky,ktorýchhranicanebolazmenená.Navrholnapresnézisteniespornejhranicevykonaťmeranie,
ktoré bude napojené na pôvodné hranice a stavby, nachádzajúce sa už pri pôvodnom katastrálnom
mapovaní a to premeraním najmenej troch pozemkov na obe strany. Vyhodnotením takéhoto merania je

možné potom zistiť aj presnosť údajov medzi skutočným stavom a údajmi na pôvodných katastrálnych
mapách.
V dôsledku existujúcich rozporov v tvrdeniach účastníkov, ako aj nimi produkovaných znaleckých
posudkovakolistinnýchdôkazovanávrhuúčastníkovnanariadenieznaleckéhodokazovanianazistenie
správnosti osadenia stavby, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom pôvodne B.. R., následne po

námietkežalobkynezmenilosobuznalcaapoverilsvykonanímznaleckéhoúkonuB..C.L.stým,žejeho
úlohou bolo po vykonaní miestnej obhliadky zamerať správnosť umiestnenia vedľajšej stavby na parc.č.
XXX/X, vzhľadom na stavebné povolenie, vydané Okresným úradom v Dunajskej Strede dňa XX.X.M..
Ďalej zistiť správnosť hranice medzi parcelami XXX/X vo vlastníctve žalovaného a parcelami XXX K.
XXX/X vo vlastníctve žalobkyne. Znalec podal znalecký posudok dňa 6.3.2002 pod č. X/XXXX, kde v

závere svojho znaleckého posudku skonštatoval, že sporná stavba sa nachádza sčasti na susednej
parcele, teda na parcele žalobkyne. Samotná stavba má 60cm okap, preto je tento potrebné považovať
za súčasť stavby. Podľa priloženého zamerania stavby je zrejmé, že v časti bližšej k ulici je stavba
na pôvodnom pozemku, ale časť okapu v šírke 0,30m sa nachádza na pozemku navrhovateľa. Vo
vzdialenejšej časti stavby je situácia taká, že už samotná stavba sa nachádza 0,60m na susednom

pozemku a ešte celý opak 0,60m tiež. Čo celkovo robí 1,2m na pozemku žalobkyne. Znalec poukázal na
skutočnosť, že podľa stavebného povolenia nie je jasné, či 1m určený od majetkovej hranice je spolu s
okapom alebo bez neho. V závere rovnako tvrdil, že vzhľadom na vnútornú presnosť mapy je dovolenáchyba v určení hranice, približne 0,30m. Súčasťou znaleckého posudku bolo aj zameranie skutkového
stavu tvrdené znalcom.

Vzhľadom na námietky zo strany odporcu bol vypočutý znalec na pojednávaní, ktorý vypovedal zhodne
so svojim znaleckým posudkom pripustil, že pri umiestnenie stavby mohlo dôjsť k posunu stavby pri
osadení. Pokiaľ ide o katastrálne mapy, pripúšťajú určitú odchýlku, najviac do 50cm. Potvrdil, že pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zásadne z katastrálnej mapy.

Na návrh odporcu bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom B.. I. v dôsledku rozporov
pri výpovediach svedkov B.. R., B.. L. K. K. B.. I.. Súd zadal tú istú úlohu znalcovi B.. C. I., s tým, že
mal vypracovať aj kontrolu, rozporovať záver znaleckého posudku B.. C. L. a predložených znaleckých
posudkov B.. H. R. a zamerania B.. B. L..

Uvedený znalec v závere svojho znaleckého posudku vypracovanej dňa XX.X.XXXX D. Č.. X/XX

Z. : Pokiaľ ide o osadenie stavby vedľajšej budovy tvrdil, že bola osadená správne, to znamená
vo vzdialenosti 0,70m od hranice pozemkov navrhovateľky. Poznamenal však, že v písomnom
stavebnom povolení je uvedená vzdialenosť osadenia stavby od pozemku parcely 113m, avšak v
projekte pôdorisu stavby, ktorá je súčasťou stavebného povolenia je uvedená vzdialenosť 0,70m a pri
konaní o kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 5.5.2000 nebol tento rozdiel komentovaný Okresným úradom,

odborom životného prostredia v Dunajskej Strede, zrejme mal byť akceptovaný. Na ďalšiu otázku
zistenia správnosti hranice medzi pozemkami parcelou XXX/X vo vlastníctve odporcu a pozemkami
parcelou XXX K. XXX/X vo vlastníctve navrhovateľky znalec zaujal názor, že vzhľadom na zistené
skutočnosti užívanej hranice, prípadne eventuálneho vydržania takto užívanej hranice minimálne v
rozsahu bodov 32, 31 navrhol rozhodnúť o správnosti v priebehu tejto hranice tak, že z bodu 32 do

bodu 3 existujúci betónový podmúrik pred záhradkového oplotenia, ďalej z bodu 3 do bodu 30, ktorú
hranicu tvorí odkvap domu žalovaného v šírke 0,50m, ďalej oplotenie /v bode 13 presne/ a v bode 8
je oplotenie posunutého 0,20m do pozemku žalobkyne a ďalej z bodu 13 do bodu 31, ktorá hranica
je vzdialená 0,70m rovnobežne so spornou stavbou . Polohou hranice od úrovne bodu 31 po úroveň
bodu 52 je potrebné riešiť buď dôkazmi, že bola hranica užívaná v polohe bodov 31 až 51 do bodu 52

alebo ostatne platnosti doposiaľ právna hranica ako spojnica bodov XX-XX-XX-XX-XX. Pokiaľ ide o tretiu
úlohu - rozporovať záver znaleckého posudku B.. C. L. K. D. B.. H. R. K. K. Q. B. L. znalec sa vyjadril,
že poloha spornej stavby k evidovanej právnej hranici parciel XXX a XXX, XXX/X rozdielna je oproti
vyznačeniu v znaleckom posudku B.. L.. Tento rozdiel podľa znalca vznikol sčasti, že B.. L. stanovoval
polohu spornej hranice z mapy pozemkového katastra v Dunajskej Strede, pričom B.. I. mal vychádzal

z pôvodnej katastrálnej mapy a ďalej z časti z rozdielnosti merania na mieste samom a následnou
identifikáciou s určených lomových bodov, ale hlavne z faktu, že B.. L. osadil lom hranice pozemkov
medzi parcelami XXX K. XXX, označený ako bod č. 12 na rozhranie parciel XXX K. XXX, čo považoval
znalec za nesprávne. Podľa neho mal byť tento bod na konci pôvodného domu žalovaného v bode 33
a nie v bode 63 geometrického plánu. Dospel k záveru, že zrejme B.. L. zo svojho zamerania nezistil

rozdiel medzi mapovým a skutočným stavom hraníc v priestore domu žalovaného, preto jednoznačne
určil polohu hranice pozemkov podľa mapy pozemkového katastra. Údaj o znaleckom posudku B.. R.
nerozporoval, keďže tam hranica nebola určovaná. V prípade B.. B. L., jeho zameranie skutočného stavu
hraníc sa znalec vyjadril, že zistil približne rozdiel, ktorý zistil aj B.. L. vo svojom znaleckom posudku,
keď skonštatoval, že uvedené minimálne rozdiely v identifikácii polohy spornej hranice sú dovolenou

toleranciou podľa platných smerníc katastrálneho zákona, a identifikácie hranice pozemku z grafickej
mapy 0,50m, ktoré mohli vzniknúť z rôznosti meraní, keď napríklad B.. B. L. pre kontrolné meranie osadil
severne od spornej hranice a B.. L. prakticky zameral len hranice pozemku odporcu. Rovnako súčasťou
znaleckého posudku bol aj geometrický plán znalca Č.. X/XXXX s vyznačením rozhodujúcich údajov
týkajúcich sa umiestnenia stavby a hranice medzi pozemkami tvrdených zo znaleckom posudkom.

Znalec B.. I. bol vypočutý na pojednávaní dňa 17.10.2003, kde okrem zdôvodnenia svojho znaleckého
posudku uviedol, že k zmene v tvare hranice medzi pozemkami účastníkov konania oproti pôvodnému
stavu mohlo dôjsť po vyhotovovaní kópii katastrálnej mapy pôvodnej z roku l890, keď tá, ktorá sa
nachádza na Správe katastra v Dunajskej Strede bola vyhotovená v roku l958 a môže to byť druhá

až tretia kópia, v dôsledku čoho mohlo dôjsť skresleniu hranice, keďže lom vytvárajúci hranicu medzi
pozemkami je nepatrný. Pokiaľ išlo o samotné osadenie vedľajšej stavby tvrdil , že vzhľadom na
pôvodnú katastrálnu mapu je osadená stavba na hranici medzi pozemkami, vyznačené čiernou čiarou
na geometrickom pláne, ale stavba je správne osadená, vzhľadom na súčasnú katastrálnu mapu, ktorása nachádza na Správe katastra v Dunajskej Strede. Znalec tvrdil, že v tomto prípade nie je nevyhnutné
premeranie digitálnym meračom, ktoré by bolo o 2-3 cm presnejšie.

Navrhovateľka cestou svojho splnomocneného zástupcu sa vyjadrila, že neprijíma znalecký posudok a
žiadala vypracovať znalecký posudok ústavom. Súd pripustil tento návrh s poukazom na § 120 ods. 1
O.s.p,. a vzhľadom na opakovanú nedostatočnú určitosť znaleckých posudkov v smere požadovanom
súdom, zistenia správnosti osadenia stavby a hranice medzi pozemkami, pričom aj sám svedok B.. H. R.
spochybnil správnosť zamerania hranice vyhotovený znaleckým posudkom B.. I., pokiaľ sa nevykonajú

zamerania ďalších susediacich parciel. Súd ustanovil E. F. Z. H. R., E. W., ústav súdneho znalectva na
podanie znaleckého posudku a to uznesením dňa 2.12.2003, ktorému ústavu uložil vykonať miestnu
obhliadku zameranie, zistiť správnosť umiestnenia vedľajšej stavby žalovaného na parcele Č.. XXX/
X a v súvislosti s tým určiť správnosť hranice medzi parcelami XXX/X vo vlastníctve žalovaného a
parcelami XXX a XXX/X vo vlastníctve navrhovateľky a skonfrontovať závery znaleckých posudkov B..
C. L. K. K. B.. C. I. v záujem odstránenie rozporov tvrdených znalcami o presnosti údajov na pôvodnej

kópii pozemkovej mapy a na vyhotovených odpisoch a jednotlivých katastrálnych úradoch. Rovnako
určiť, či umiestnenie vedľajšej stavby na parcele XXX/X je správne, vzhľadom na zistenú hranicu medzi
pozemkami, teda či v nejakom rozsahu zasahuje stavba do parcely žalobkyne.

Znalecký posudok bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX D. Č.. XX/XXXX, zo záveru ktorého znaleckého

posudku vyplynulo, že na základe merania kontrolných porovnaní dospel znalec k názoru, že zdiela
názor B.. I. v závere jeho znaleckého posudku zo dňa 25.6.2003, čiže stavba žalovaného je umiestnená
v zmysle projektovej dokumentácie dobre 0,70m od hranice pozemkov. Obdobne sa stotožňuje s
poznámkami, ktoré sú uvedené v jeho znaleckom posudku v bode a/ kap. D/. Správnosť hranice medzi
parcelami XXX/X vo vlastníctve odporcu a parcelami Č.. XXX K. XXX/X vo vlastníctve navrhovateľky.

Znalec vychádzal jednak zo skutočnosti, ktoré získal z vlastných poznatkov a meraní ako aj s názorov
B.. I. v závere jeho citovaného posudku v bode b/ kap. D/. Polohou hranice navrhoval stanoviť v súlade s
jeho záverom. Pokiaľ ide o konfrontácie záverov znaleckých posudkov B.. C. L. K. B.. C. I. bolo uvedené,
že že ústav a ním konajúci znalec - zamestnanec nemal k dispozícii merané prvky ani súradnice na
základe ktorých bol vyhotovený náčrt Ing. C. L.. Z informácie o označení mapového listu na náčrte

B.. C. L. možno dedukovať, že použil k znaleckému dokazovaniu iba katastrálnu mapu, ktorú spravuje
Správa katastra v Dunajskej Strede. Z uvedeného dôvodu sa znalec nemohol vyjadriť ku konfrontácii
predmetných posudkov. K otázke tvrdenia znalcov o presnosti údajov na pôvodnej kópii katastrálnej
mapysavyjadrilústavvtomsmere,žetechnológiatvorbyaspravovaniaakoajaktualizáciekatastrálnych
máp je dostatočne známa v odbornej praxi, pričom najspoľahlivejší údaj by mali obsahovať originálne

katastrálne mapy. Postupná aktualizácia obnova katastrálnych máp vo forme prekreslovaných kópii
nepridáva na ich kvalite. Treba uvažovať ešte ani nerovnaký prístup jednotlivcov, ktorí pracovali s mapou
a do nej premietali zmeny. Navrhol ústav v týchto prípadoch meraním kartometrickým vyšetrovaním
porovnať obsah evidenčnej katastrálnej mapy s mapou pozemkového katastra. Pozemková mapa sa
používalavoperáteEvidencienehnuteľnostiajevlastnednešnoukatastrálnoumapouvoperátekatastra

nehnuteľnosti. K presnosti údajov z konkrétnej mapy možno zaujať kvalifikované stanovisko až po
zhodnotení kartometrických údajov v kapitole II znaleckého posudku cit. vyhláška a ďalšie technické
predpisy obsahujú kritériá, ktoré znalci z odboru geodézia a kartografie musia rešpektovať. Tým by mala
byť zabezpečená homogénna kvalita pri posudzovaní údajov získaných z katastrálnych máp.

V súvislosti s týmto znaleckým posudkom bol vypočutý konajúci znalec v mene ústavu B.. C. R., R.
R., N., L.. K. XXXX/X, kde znalec podrobne zdôvodnil vypracovanie znaleckého posudku, keď dostal
poverenie na vypracovanie posudku Ú. E. Q., E. H. R., U. H.Y. V. N.. B. T., ktorý riešil ďalšie 2 posudky,
a pokiaľ ide o zákonnosť postupu ústavu pre podanie znaleckého posudku sa znalec vyjadril, že
vzhľadom na poverenie dané ešte pred účinnosťou Zák.č. 382/2004 o znalcoch a tlmočníkoch, bolo

konštatované ústavom a zaujatý názor riaditeľom ústavu súdneho znalectva, že znalecké posudky,
ktorýmibolpoverenýústavpredúčinnosťouzákonasadokončiapodľapôvodnéhozákona.Súčinnosťou
od 1.9.2004 bol zaevidovaný ako znalecký ústav, E. W. E. F. Z. H. R. len v odbore stavebníctva, v odbore
geodézia a kartografie už nie je evidovaný ústav.

Vzhľadom na záver tohto znaleckého posudku splnomocnený zástupca žalobkyne žiadal vykonanie
znaleckého dokazovania došetrením celej veci vykonaním kartometrického vyšetrenia, ako to uviedol
ústav vo svojom znaleckom posudku, čo by mohlo odstrániť rozpory, ktoré existujú medzi katastrálnymi
mapami. S vykonaním tohto znaleckého úkonu bol poverený znalec B.. C. E., ktorý podal znaleckýposudok dňa 26.9.2005, pod č. X/XXXX a dospel k záveru, že po kartometrickom vyšetrení hraníc
medzi pozemkami parcely XXX , XXX/X, XXX/X, XXX/X K. XXX/X na skenovaných mapách určeného
operátu a katastrálnej mapy a ich porovnania z výsledkami merania v teréne dospel k záveru, že hranicu

medzi pozemkami žalobkyňa žalovaného tvorí spojnica bodov XX-XX-XXX-XXX-XXX-XXX-XX, ktorá je
vovytyčovacomnáčrtevyznačenáhruboučiernoufarbou.Zvyššieuvedenýchskutočnostíznalecdospel
k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú zaznamenávané vo vytyčovacom náčrte vyplýva, že
vedľajšia budova na parcele Č.. XXX/X zasahuje do pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky o šírke
0,20m pri spojnici bodov 70 a 105 /južná strana vedľajšej stavby a 1,13m pri spojnici bodov 46 až 106

severná strana vedľajšej stavby.

Vo veci bolo doplnené dokazovanie vypracovaním dodatku k znaleckému posudku číslo XX/XXXX E.
F. Z. H. R. z ktorého vyplynulo, že presnosť údajov z katastrálnej mapy vo vzťahu k vyhotoveným
kartometrickým meraním v znaleckom posudku B.. C. E. Č.E. X/XXXX sú v súlade s kartometrickým
meraním pre znalecký posudok číslo XX/XXXX. Bolo konštatované že lomové body na predmetných

hraniciach a stavebných objektoch sú z meračského hľadiska totožné, nakoľko neboli prekročené
krajné odchýlky porovnávaných kontrolných mier v zmysle vyhlášky Ú. E. Č. XX/XXXXZ.Q.. ktorou
sa vykonáva katastrálny zákon v znení skorších predpisov. Z uvedených faktov konštatoval ústav, že
presnosť údajov z obidvoch postupov ( znaleckých posudkov ) sú rovnocenné, vyhovujú platným
predpisom. K otázke presnosti údajov pôvodnej kópii katastrálnej mapy uviedol, že hranice vymedzené

právnymi vzťahmi sú najspoľahlivejšie vyjadrené a zobrazené v katastrálnych mapách, preto je
nevyhnutné z týchto máp kartometricky (digitalizáciou) získavať potrebné číselné údaje, či už súradnice,
dĺžky a podobne. Uvedené údaje sa považujú za hodnoverné v zmysle zákona číslo 162/1995 Zb.
o katastri nehnuteľností o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov.

Súd vo veci vypočulo znalcov za E. F. Z. B.. C. R. a znalca B.. I.L., keď znalci dospeli k záveru, že
v záujme upresnenia zamerania hranice medzi pozemkami navrhujú doplnenie znaleckého posudku
ústavu na porovnanie na skenovanej katastrálnej mapy a pôvodnej katastrálnej mapy, z ktorej sa
zistí správnosť hranice zameranej B.. I. oproti právnej hranici vyznačenej v katastrálnej mape, pri

zohľadnení výmery parciel oboch vlastníkov, tak ako zodpovedajú evidencii nehnuteľností .Zástupca
ústavu konštatoval, že obaja znalci B.. E. B.. I. dospeli k tým istým rozdielom pri použití rozdielnych
metód transformácie stavu reálneho a stavu katastrálneho, keď meranie pripojili na identický polohopis
katastrálnej mapy. B.. I. skonštatoval, že podľa jeho zamerania vedľajšia stavba odporcu nezasahuje
do parcely vo vlastníctve navrhovateľky, keď poukázal na merania v roku 1980 dom na parcele XXX

označený spojnicami bodov XX, XX, XX, XX, XX pričom bod 24 leží na hranici medzi parcelami XXX vo
vlastníctve navrhovateľky a XXX/X vo vlastníctve odporcu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v snahe doplniť dokazovanie v tomto smere, uložil ústav
súdneho znalectva stavebnej fakulty, neskôr poverený Výskumný ústav geodézie kartografie, doplniť

posudok porovnaním naskenovaných katastrálnej mapy a pôvodnej katastrálnej mapy za účelom
zistenia správnosti zamerania hranice medzi spornými pozemkami účastníkov konania k parcele číslo
XXX, XXX/X, XXX/X vo vlastníctve navrhovateľky na parcele číslo XXX K. XXX/X vo vlastníctve odporcu
a zistiť, či vytvorením hranice medzi pozemkami zameranými B.. C. I. došlo ku zmene výmer pozemkov
vo vlastníctve účastníkov konania a v akom rozsahu, na úkor koho. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu

výskumného ústavu geodézie a kartografie na realizácii znaleckého posudku súd dokazovanie v tomto
smere nepokračoval.

Uznesením zo dňa X. X. XXXX D. B.. J. E., znalkyňu z odboru geodézie a kartografie na zameranie
rozsahu vecného bremena v nevyhnutnej miere potrebnej pre užívanie nehnuteľnosti - vedľajšej stavby

odporcom, ktorá zasahuje do parcely číslo XXX K. XXX/X kat územie Baloň, pôvodne vedené na M.
Č. XXX.

Vzhľadom na znalecký posudok B.. J. E. Č. X/XXXX, poťažne vypracovaný geometrický plán číslo XC/X/
XXXX O. N. XX. X.XX12 , kde znalkyňa vykonala meranie metódou globálnych navigačných satelitných

systémov, kde predmetom zamerania boli trvale označená lomové body hraníc pozemkov registra V.
L. Č. XXX K. XXX a susedné nehnuteľnosti, pričom zamerané boli aj pozemky - oplotenie a stavby
v širšom okolí. Z týchto údajov znalkyňa určila výpočtami súradníc lomových bodov a následne ich
pretransformovala do systému, v ktorom sú údaje katastra nehnuteľností. Súbor z merania vytvorilavýmennú grafickú informáciu, ktorý porovnala s transformovanými mapami - katastrálna mapa, mapa
určeného operátu (mapa pozemkového katastra, pozemkovej knihy - zjednotený operát ) vo formáte
dodané I. K. L. Ú. H. R.. Zohľadnila jednak katastrálnu mapu v prílohe číslo 5 a pozemkové knihy v

prílohe číslo XX a vektorizáciou vyhotovila stav podľa katastra nehnuteľností a stav podľa pozemkovej
knihy do jednotlivých vrstiev. Samostatne porovnala geometrický plán na zameranie vedľajšie stavby
odporcu číslo XX XX XX XX - XX/XX. Porovnaním vytvorených jednotlivých vrstiev z geometrických
plánov, poľných náčrtov, vektorizovaných máp a zamerania na mieste samom, určila vlastnícku hranicu
medzi parcelami vo vlastníctve navrhovateľky a odporcu. Presah vedľajšie stavby odporcu do vlastníctva

navrhovateľky a presah okapu tejto stavby označila samostatnými parcelnými číslami v geometrickom
pláne v prílohe číslo 1 s technickou správou a výpočtami s overením. Na podklade zamerania
a vyhotoveného geometrického plánu číslo XC/X/XXXX, určila záber vedľajšie stavby odporcu na
nehnuteľnostiach navrhovateľky v registri V. L. Č. XXX, XXX/X H. U. M. Č. XXX bolo označené ako
novovytvorená parcela číslo XXX/X zastavaná plocha o výmere 6 m2 (vedľajšia stavba) a parcela
registra V. L. Č. XXX/X zastavanej plochy o výmere 12 m2 (okap vedľajšej stavby).Vzhľadom na rozsah

takto vykonaného znaleckého úkonu súd považoval za nadbytočné zrealizovať tie doplnenia znaleckého
dokazovania ohľadom zmeny výmery pozemkov vo vlastníctve účastníkov konania a ich rozsahu, ktoré
merania boli obsiahnuté v znaleckom posudku znalkyne B.. J. E..

Za účelom ocenenia predmetu vecného bremena B.. L. V., poverený znalec z odboru stavebníctva,

odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti vyčíslil hodnotu vecného bremena a zamerané
v znaleckom posudku B.. &. v celkovej hodnote 120 euro, čo predstavuje všeobecnú hodnotu práva
odplaty za zriadenie vecného bremena.

Vychádzajú z citovaného ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 občianskeho zákona, je v konaní má v byte

z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a 3, kde súd nie je
viazaný návrhom účastníkov ( § 153 ods. 2 O.s.p.), pokiaľ súd dospeje k záveru, že navrhovateľom
navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi a aj iným spôsobom,
vyplývajúcimz§135cObčianskehozákona(R42/2001). Súdprivoľbespôsobuvyporiadaniavychádzal
z poradia v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby, s princípom

na ktorom je založené občianske právo, ktoré poskytuje ochranu tomu, komu bolo zasiahnuté do práv
bez právneho dôvodu proti tomu, kto do tohto práva zasiahol. Súdom zvolený postup vo jeho prvom
rozhodnutí na odstránenie stavby, odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení uložil súdu 1. stupňa
zvážiť účelnosť odstránenia nadstavby neoprávnene zriadenej odporcom zasahujúcou na parcelu
navrhovateľky.

Vtomtosmeresúdpotomprihliadolnajmäkpovahearozsahuhospodárskejstraty,ktorábyodstránením
stavby vznikla, rozsahu zastavanej plochy, ako aj ku skutočnosti či vlastník stavby vedel, že stavia na
cudzom pozemku. Súčastne súd vzhľadom na vzniknutú stratu v prípade odstránenia stavby zohľadnil
aj možnosť iného využitia stavby. Na strane druhej súd prihliadol aj k okolnostiam, keď vlastník pozemku

riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe pred jeho realizáciou, pokiaľ vlastník pozemku
o neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie (A. XX/XXXX). Bolo nesporne poukázané, účastníkmi
ďalej nerozporované, že vedľajšia stavba zasahuje do pozemku navrhovateľky v rozsahu výmery 18
metrov štvorcových, keď navrhovateľka uviedla, že vedela o nesprávnom umiestnení stavby už v čase
budovania základov , do výstavby nezasiahla , pričom jediný dôvod ktorý jej prekážal, v súvislosti

s vedľajšou stavbou, bol šíriaci sa zápach ošípaných z priestorov vedľajšej stavby, pre ktorý účel
odporca nehnuteľnosť využíval. V tomto smere navrhovateľka mohla využiť svoje právo v zmysle § 127
Občianskeho zákona, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva pred negatívnymi vplyvmi zo susednej
parcely. Potom správanie sa navrhovateľky podaním žaloby na odstránenie stavby ako neoprávnenej z
časti, keďže je na cudzom pozemku len v časti, bolo dôvodné domáhať sa odstránenia len časti stavby

alebo zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka ( U. E. Q. XX V. XXX/XXXX).

Vedľajšia stavba presahovala do pozemkov navrhovateľky pozdĺž zadnou stenou, neprichádzalo
do úvahy odstránenie časti stavby, nakoľko by sa musela odstrániť celá zadná stena vedľajšie
budovy ležiaca pozdĺž hranice medzi pozemkami. Právny zástupca navrhovateľky považoval hodnotu

vyčísleného vecného bremena za neadekvátne nízku náhradu za záber na škodu navrhovateľky .
Poukázal na sprísnenie právnej úpravy čiernych stavieb, zavedením trestného činu neoprávnenej stavby
do Trestného zákona s účinnosťou od roku 2006 z dôvodu, ktorého považoval za dôvodné vyhovieť
návrhu na odstránenie neoprávnenej stavby. Mal za to, že nešlo o obytnú budovu, ktorej odstránenieby ohrozovalo bývanie rodiny odporcu, ale hospodársku budovu, ktorú odporca nevyužíva na pôvodný
účel. Súd, vzhľadom na nemožnosť odstrániť bez väčších škôd zasahujúcu časť stavby do pozemku
žalovanej, usúdil za najvhodnejšie a najúčelnejší spôsob vyriešenia sporu, zriadenie vecného bremena

za náhradu vyčíslenou v znaleckom posudku vo výške 120 euro, s ktorým súd sa stotožnil, keď znalec
vychádzal jednak z analýzy polohy nehnuteľnosti, na význam využitia nehnuteľnosti, analýzy prípadných
rizík spojených s využívaním ohodnocovanej nehnuteľnosti. Ide o pozemky ktoré majú obytnú
polohu s jestvujúcou okolitou zástavbou rodinných domov, ich dvorov a záhrad, s priľahlou obchodno-
občianskou vybavenosťou. Pozemky je možné napojiť na inžinierske siete, pričom verejné rozvody

kanalizácie neboli v obci vybudované. K pozemkom je prístup zo štátnej spevnenej komunikácie .
Rovnako znalec zohľadnil aj veľkosť pozemkov, ktoré sú širokej v priemere 16 metrov, čo dáva možnosť
zástavby samostatne stojacou stavbou so súčasťami. Znalec konštatoval, že sa jedná o pozemky so
zvýšeným záujmom o kúpu . Prihliadol aj na cenové ponuky realitných kancelárii v danej lokalite. Ustálil
všeobecnú hodnotu výmery 18 m2 , za meter štvorcový 6,03 euro celkom 108,54 euro. Z uvedenej
hodnoty vyčíslil výšku nájmu nárok na 8,96 euro čoho vypočítal všeobecnú hodnotu jednorázovej

odplaty za zriadenie vecného bremena. Vzhľadom na rozsah ktorým zasiahol odporca do vlastníctva
navrhovateľky, vzniknutou situáciou nebola navrhovateľka v podstatnej miere obmedzená v užívaní
svojej nehnuteľnosti, keďže sa jednalo len o výmeru 18 m2 , ktorý posun predstavuje minimálny rozdiel v
rozpätí tridsiatich centimetrov šírky, ktorou presahuje neoprávnená časť stavby do parcely navrhovateľky
z časti len čo do okapu.

Podľa § 151 O.s.p., O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na uvedené ustanovenie zákona, súd rozhodol, že o trovách konania, pre zložitosť veci
rozhodne až po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).