Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201165
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614201165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLiptovskýMikulášsamosudcomMgr.JurajomLukáčomvprávnejvecižalobcu:SECAPITAL

S.á.r.L., so sídlom 2, Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, zastúpeného: Advokátskou
kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: C. H.,
X.. XX. XX. XXXX, L. Y. Z. P., F. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 715,88 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 10. 02. 2014, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 715,88 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50

% ročne od 31. 10. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 11. 07. 2008 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty evid. č.
XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 497,91 eur. Žalovaný
sa zmluvou zaviazal pôvodnému veriteľovi poskytnutý úver vrátiť späť, zaplatiť riadne úroky vo výške a
za podmienok v zmluve dohodnutých. Žalovaný na základe zmluvy čerpal úver realizovaním transakcií
prostredníctvom karty. Všetky transakcie uskutočnené žalovaným zúčtoval pôvodný veriteľ na ťarchu
kartového účtu žalovaného, a to bezodkladne po tom, čo obdržal informácie a podklady potrebné
k zúčtovaniu. Podľa zmluvy pôvodný veriteľ vyhotovil žalovanému výpis všetkých uskutočnených

transakcií zúčtovaných na ťarchu kartového účtu žalovaného, v ktorom bude žalovaným realizovaná
banková operácia prostredníctvom kreditnej karty. Žalovaný sa zaviazal, že za predpokladu existencie
pohľadávky pôvodného veriteľa zaplatí pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku vo výške 16,60 eur. Do
dnešného dňa uhradil žalovaný sumu 83,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutý úver riadne a včas, žalobca listom zo dňa 30. 10. 2013 vyzval žalovaného k úhrade
celej dlžnej sumy, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok,
ktorá bola uzavretá dňa 23. 10. 2012 postúpila spoločnosť Y.U. Ú. L., a.s., ako postupca pohľadávku voči

žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu ako postupníka. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania
žaloby predstavuje 715,88 eur.

V doplnení žaloby zo dňa 03. 04. 2014, doručenom súdu dňa 07. 04. 2014, žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že na účte žalovaného boli uskutočnené debetné operácie v celkovej výške
484,05 eur, suma 224,- Sk bola čerpaná dňa 21. 07. 2008, suma 275,50 Sk bola čerpaná dňa 21. 07.
2008, suma 82,50 Sk bola čerpaná dňa 22. 07. 2008, suma 2.000,- Sk bola čerpaná dňa 22. 07. 2008,
suma 2.000,- Sk bola čerpaná dňa 22. 07. 2008, suma 2.000,- Sk bola čerpaná dňa 23. 07. 2008, suma2.000,- Sk bola čerpaná dňa 24. 07. 2008, suma 2.000,- Sk bola čerpaná dňa 28. 07. 2008, suma 2.000,-
Sk bola čerpaná dňa 29. 07. 2008, suma 2.000,- Sk bola čerpaná dňa 30. 07. 2008. V zmysle cenníku
a obchodných podmienok bolo žalovanému účtovanému nasledovné: 7 x 50,- Sk - výber v bankomatu

v SR a krajinách eurozóny spolu sumou 11,62 eur, 6 x 19,- Sk, 4 x 0,63 eur - poplatok za vyhotovenie
výpisu spolu v sume 6,30 eur, 1 x 33,19 eur - pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu vo výške
33,19 eur, 5 x 32,50 Sk a 1 x 1,08 eur - poplatok za úverové rizikové poistenie typu B vo výške 6,48 eur,
5 x 500,- Sk a 4 x 16,60 eur - administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky spolu vo výške
149,40 eur, úrok z dlžnej čiastky stanovený cenníkom 1.602,40 Sk a 54,63 eur, spolu vo výške 107,82

eur. Uvedené poplatky a úrok spolu vo výške 314,81 eur boli žalovanému účtované v zmysle cenníka,
ktorého výňatok žalobca predložil. Od uvedených súm boli odpočítané prijaté úhrady spolu vo výške 5
x 500,- Sk (16,60 eur), spolu vo výške 82,98 eur.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO a jej
prijatím, obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výpismi z pôžičkovej karty,

predžalobnou výzvou, zmluvou o postúpení pohľadávok, cenníkom Y. a zistil nasledovný skutkový stav:

Listinou zo dňa 09. 07. 2008 žalovaný požiadal Y. Ú. L., a.s. o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO, na
základe ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať peňažné prostriedky so schváleným úverovým rámcom
15.000,- Sk, pričom pevná mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 500,- Sk. Dňa 11. 07. 2008 Y.
bankaprijalaaschválilažiadosťžalovaného,čímsažiadosťstalazmluvouovydaníapoužívaníkreditnej

platobnej karty Y., a.s., v zmysle ust. čl. II obchodných podmienok (OP).

Podľa bodu 29 OP, klient je povinný uhradiť každú sumu, splatnú podľa zmluvy s použitím variabilného
symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na kartový účet najskôr v deň
nasledujúci po dni uzávierky a najneskôr v deň splatnosti.

Podľa bodu 58 OP zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky sa uzatvára na dobu neurčitú

a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich, alebo zrušením kartového účtu.

Z výpisu z pôžičkovej karty QUATRO za obdobie od 11. 07. 2008 do 31. 12. 2008 bolo zistené, že
žalovaný naposledy čerpal sumu 2.000,- Sk dňa 28. 07. 2008, ku dňu 30. 11. 2008 bol zaúčtovaný úrok
z dlžnej čiastky v sume 314,78 eur, celkové debetné transakcie činili 19.312,31 Sk a celkové kreditné
transakcie činili 2.500,- Sk. Z výpisu z pôžičkovej karty QUATRO za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 09.

2012 bolo zistené, že dňa 21. 10. 2009 bola zaúčtovaná zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k
vymáhaniu v sume 33,19 eur, žiadna ďalšia transakcia zaúčtovaná nebola. Za obdobie od 01. 01. 2009
do 30. 09. 2012 celkové debetné transakcie predstavovali 157,82 eur.

Dňa 23. 10. 2012 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi Y. Ú. L., a.s. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na

žalobcu. Celkový zostatok pohľadávky voči žalovanému v čase postúpenia činil 715,88 eur.

Listinou zo dňa 30. 10. 2013 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. v zastúpení žalobcu
vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vo výške 977,45 eur, ktorý bol evidovaný ku dňu 30. 10. 2013, na
základe zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným a Y. Ú. L., a.s.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov

konania a právneho zástupcu žalobcu. Zástupca žalobcu a žalovaný boli na súdne pojednávanie
riadne a včas predvolaní. Vzhľadom na predmet konania výsluch žalobcu nebolo nevyhnutné vykonať,
žalobca nemal povinnosť v konaní nič osobne vykonať, z tohto dôvodu súd doručoval predvolanie na
pojednávanie zástupcovi žalobcu. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, súd voveci rozhodol, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo veci, pričom nebol
zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žiadna zo sporových strán nenavrhla odročiť
súdne pojednávanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 05. 2014):

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
žalobu zamietol v celom rozsahu, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť.
Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že pôvodný veriteľ Y., a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu

o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Y., a.s., prijatím a schválením žiadosti žalovaného o
poskytnutie pôžičkovej karty. Predloženými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že žalovaný čerpal
prostredníctvom uvedenej karty peňažné prostriedky naposledy 30. 07. 2008, čo napokon tvrdil aj
samotný žalobca v doplnení žaloby. Rovnako mal súd z výpisu z pôžičkovej karty preukázané, že
žalovanému bola zaúčtovaná zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu, a to dňa 21.

10. 2009, žiadna ďalšia transakcia zaúčtovaná nebola, pričom uvedená skutočnosť nebola žalobcom
ani tvrdená. Rovnako tak nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalovanému vznikol na základe
predmetného zmluvného vzťahu záväzok splácať poskytnuté peňažné prostriedky pôvodnému veriteľovi
a že si žalovaný uvedený záväzok riadne a včas nesplnil. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd preukázanú
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom Y. Ú.Y. L., a.s. a
žalobcom.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, keďže boli naplnené všetky
jej definičné znaky.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05. 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie

aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. I keď si žalobca
ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej nesplnil povinnosť tvrdenia a neodôvodnil súdu splatnosť
dlhu, ktorý je predmetom konania (doplnenie žaloby bolo doručené súdu po vyhlásení rozsudku),
určenie splatnosti dlhu, s ktorým je spojené plynutie premlčacej doby je možné odvodiť na základe
iných skutočností, vyplývajúcich zo spisu. Relevantným listinným dôkazom v tomto smere je výpis z

pôžičkovej karty, ktorý preukazuje konkrétny dátum čerpania peňažných prostriedkov žalovaným, ako aj
konkrétny dátum zaúčtovania poplatkov, úrokov, prípadne sankčných plnení. Z predloženého výpisu z
pôžičkovej karty mal súd preukázané, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky naposledy v júli 2008, to
znamená povinnosť vrátiť peňažné prostriedky spolu s úrokom poskytnuté v mesiaci júl 2008, mu vznikla
nasledujúci mesiac, to znamená v auguste 2008. Skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní s plnením

peňažného záväzku je preukázaná tým, že žalobca, resp. jeho právny predchodca účtoval žalovanému
zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu. Z povahy uvedeného nároku vyplýva, že
žalovaný porušil zmluvnú povinnosť (splácať úver riadne a včas) zabezpečenú zmluvnou pokutou a
že pohľadávka voči žalovanému je vymáhateľná. Uvedená zmluvná pokuta bola v zmysle výpisu z
pôžičkovej karty zaúčtovaná žalovanému dňa 21. 10. 2009, pričom žiadna ďalšia transakcia na účte

žalovaného po tomto dátume zaúčtovaná nebola. Rozdiel debetných a kreditných operácií (za obdobie
od 11. 07. 2008 do 21. 10. 2009) predstavuje výšku žalovanej sumy (ktorá bola identická aj v čase
postúpenia pohľadávky), z čoho možno usudzovať, že žiadne ďalšie transakcie už neboli žalovaným
uskutočnené. S poukazom na uvedené skutkové zistenia (vyúčtovanie zmluvnej pokuty v októbri 2009)
premlčacia doba ohľadom uplatneného peňažného nároku začala plynúť najneskôr v novembri 2009.

V prípade ostatných transakcií zaúčtovaných na ťarchu účtu pred októbrom 2009, začala premlčacia
doba plynúť logicky skôr.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (ktorej jednou zo
zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného
vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti súd dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto

ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre
spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval
občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako
spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodnýmveriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je
samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v

občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť
od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného

na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť
svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej
úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.
zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013). V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27. 03. 2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, Najvyšší súd SR v posudzovanej
kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa
nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti 3 - ročná premlčacia doba
ohľadom uplatneného nároku uplynula najneskôr v novembri 2012. Žaloba bola doručená súdu dňa 10.
04. 2014, t. j. po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má

(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje

procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd
je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Keďže
súd zamietol žalobu v časti zaplatenia žalovanej istiny, zamietol potom aj žalobu v časti o zaplatenie

príslušenstva k uplatnenej pohľadávke (úrokov z omeškania).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešnývplnomrozsahu,vznikloprávonanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,vkonaníneúspešnému.
Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.