Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Sopoliga
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Sumár – začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k prisvojeniu si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním, poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/183/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911010649
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7911010649.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Sopoligu a prísediacich JUDr. Ivety
Ivanocovej a PhDr. Daniely Feckovej na hlavnom pojednávaní dňa 15. mája 2014 takto
r o z h o d o l :
obžalovaný G. E. I. F. B. K. Š. P. I. , nar. XX.X.XXXX v Humennom, bytom T.,
G. X, nezamestnaný, t. č. vo väzbe
v Ústave na výkon väzby Košice,
j e v i n n ý , ž e
dňa 9.6.2011 v čase od 14.00 hod. do 10.6.2011 do 06.10 hod. vošiel do objektu Materskej školy na ulici
Komenského č. 1946/11 v meste Q. tak, že nezisteným predmetom a spôsobom rozbil sklenenú výplň
na okne o rozmeroch 120 cm x 41 cm, cez ktoré sa dostal do triedy II, potom schodišťom prišiel na 1.
poschodie, kde vošiel do triedy IV., ale z miesta činu nič neodcudzil, pretože nič vhodné na odcudzenie
nenašiel a tak chcel spôsobiť poškodenej strane Materskej škole, ul. Komenského č. 1949/11 v Q. škodu
v nezistenej výške a spôsobil škodu na zariadení vo výške 400,00 €,
t e d a
- začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k prisvojeniu si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a čin
spácha vlámaním,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l
- pokus prečinu krádeže podľa § 14 ods.1 Tr.zák. k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 4, § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. na s ú h r n -
n ý trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ rokov a 4 /štyri/ mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. z r u š u j ú sa výroky o trestoch rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn.
2T/40/2012 zo dňa 3.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2014 a ktorým bol obžalovanému
pre zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a, ods.4 písm.a/ Tr.zák., zločin poškodzovania cudzej vecipodľa § 245 ods.1,2 písm.a/, ods.3 písm.c/ Tr.zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1 Tr.zák. uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov nepodmienečne,
pre výkonu ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
zároveň zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice I. sp.zn. 0T/41/2011 zo dňa
13.6.2011 a rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 2T/91/2012 zo dňa 4.3.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.3.2014 a ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok
Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/40/2012 zo dňa 3.3.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená strana Materská škola na ulici Komenského č. 1964/11 v Q., IČO:
35544619 sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
OkresnýprokurátorvTrebišovepodalnaG.E.obžalobuprespáchanieprečinukrádežepodľa§212ods.
2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní ku vzneseniu obvinenia uviedol, že priznáva, že
kritického dňa bol v Q. a bol aj v materskej škôlke, ale z nej nič nezval. Keď išiel okolo materskej škôlky,
údajne zbadal rozbité okno, preto vošiel dnu v úmysle niečo odtiaľ zobrať. Prešiel celú budovu, ale bolo
mu jasné, že pred ním sa niekto vlámal do tejto budovy, a preto čo najrýchlejšie opustil škôlku. Z budovy
nič nezobral. Ku návšteve Q. uviedol, že cestoval z U.U., kde bol za kamarátom, ktorého ale nenašiel
doma /pritom udal, že nevie jeho adresu/, preto nasadol na vlak z U., ktorým prišiel do Q., kde mal
prestúpiť na vlak do T.. Keďže mal čas, tak sa išiel pozrieť po meste Q., len tak sa poprechádzať. Ďalej
už nechcel vo veci vypovedať, pretože okno na škôlke nerozbil, nič nepoškodil a pokiaľ liezol dnu cez
okno, tak sa mohla nájsť jeho krv na skle.
NahlavnompojednávaníOkresnéhosúduTrebišovdňa10.2.2012obžalovanýzotrvalnasvojejvýpovedi
z prípravného konania a na otázku samosudcu, za kým bol v U., odpovedal, že za R. M., ale jeho adresu
udať nevedel.
Na ďalšom hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov konanom dňa 15.5.2014 obžalovaný zotrval
na svojich doterajších výpovediach a predložil súdu písomnú výpoveď, v ktorej uviedol, že predtým než
išiel za kamarátom, bol u svojej babky pozrieť sa na starého otca, ktorý mal mozgovú príhodu, odtiaľ
išiel potom do U. za kamarátom, ktorého spomínal. Uviedol novú okolnosť, že v tom čase bol závislý
na kokaíne, a preto tým, že navštívil babku sa chcel dať do poriadku. Kúpil si lístok do T., nasadol
na nesprávny vlak, takže musel v E. prestupovať, tam psychicky skolaboval a bol hospitalizovaný v
nemocnici v Q., kde ho prijali na pozorovanie a kde zotrval 3 dni. Na vlastnú žiadosť bol prepustený, celú
dobu bral lieky a injekcie. Keď bol meste Q. v obchodnom dome Kaufland si kúpil asi 2-3 pivá a na lavičke
ich vypil. Po vypití pív potreboval ísť na malú potrebu a nevie ako preskočil nejaký plot, kde videl na
objekte rozbité okno a tak sa tam išiel pozrieť bližšie. Keď prišiel k rozbitému oknu, nevie čo ho to viedlo
k takémuto konaniu, ale asi vplyv alkoholu a neuvedomoval si následky svojho konania, a preto stratil
všetky zábrany a keď vošiel dnu, pozrel si objekt a až vtedy zistil, že ide o materskú školu a že táto bola
vykradnutá. Uvedomil si, že môže mať z toho nepríjemnosti, preto upustil od ďalšieho konania a išiel na
železničnú stanicu v Q., kde prvým vlakom odišiel do P.. Podľa jeho názoru mu nebola dokázaná vina.
Súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorá je v celom svojom obsahu nevierohodná a naivná. Aj
posledná výpoveď obžalovaného vzbudzuje podľa hodnotenia súdu je zavádzajúca a vykonaná len v
jednom úmysle, a to brániť sa spôsobom ako to uzná za vhodné počítajúc s tým, ako uviedol, že ani
jeden dôkaz nesvedčí proti nemu. Jeho tvrdenia o matke a starom otcovi, o závislosti na kokaíne, o
neznámom kamarátovi, ktorého meno nepozná v U. a dôvod, prečo údajne išiel cez už rozbité okno dnu
do objektu materskej školy, sú nelogické, jednoznačne vymyslené a zavádzajúce súd.
Z miesta činu bola vykonaná ohliadka a zaistené stopy a to krvné a daktyloskopické. Daktyloskopické
stopy boli preverené v systéme ATIS a nebola zistená totožnosť s nejakým prípadom, kde sa
vedie vyšetrovanie neobjasnených prípadov. Druhým odborným posudkom krvné stopy predložené naskúmanie a označené pod bodom č. 1 a 5 ako biologické boli vyhodnotené ako stopy s prítomnosťou
ľudskej krvi. Dodatočným porovnávaním DNA profilov stôp zistených na mieste činu s bukalným
výterom zaisteným od osoby obžalovaného bolo preukázané, že pôvodcom biologických stôp č. 1 a 5
predložených na znalecké dokazovanie je obžalovaný.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vošiel cez rozbité okno do budovy, kde došlo k vlámaniu.
Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu súd zistil, že biologická stopa č. 1 bola zistená na úlomku skla
nájdenom na trávnatom poraste pod rozbitým oknom. Druhá krvná stopa podľa tejto zápisnice označená
č. 5 bola nájdená pod stolom v jedálni.
Ak by bola vierohodná výpoveď obžalovaného, že po vojdení do miestnosti zistil, že tam došlo k
vlámaniu, a preto budovu hneď opustil, by nebolo možné zistiť stopu č. 5 pod stolom a táto stopa je
dôkazom, že obžalovaný prehľadával celú miestnosť za účelom odcudzenia vecí.
Tvrdenie obžaloby o odcudzení vecí bolo potvrdené výpoveďou poškodenej Mgr. I. C.. Dňa 10.6.2011
prišla do materskej školy, keď zistila, že došlo k vlámaniu a naposledy z nej odchádzala dňa 9.6.2011
okolo 14.00 hod., keď bolo všetko v poriadku. Na druhý deň ráno zistila odcudzenie vecí uvedené v
obžalobe a rozbitie plastového okna. Táto skutočnosť sama o sebe nie je dôkazom, že obžalovaný
odcudzil veci, ktoré prokurátor uviedol v obžalobe a iný dôkaz o odcudzených veciach prokurátor
nepredniesol.
Škoda bola v prípravnom konaní vyčíslená súkromným podnikateľom tak, že hodnota odcudzených vecí
činí 700,00 € a poškodená sklenená výplň - jej náhrada vo výške 400,00 €.
Súd ďalej zistil z odpisu z registra trestov, že obžalovaný od r. 1991 až doposiaľ bol 7 krát súdne
stíhaný a odsúdený vždy za majetkové trestné činy a to v zmysle § 247 Tr.zák. č. 140/1961 Zb.
a podľa § 212 Tr.zák. súčasne platného. Okrem toho bol odsúdený aj pre drogovú trestnú činnosť
a pre dopravnú nehodu, ale tieto odsúdenia ani mu nemožno pripočítať ako recidívu, lebo ich má
zahladené. Skutočnosť zahladenia ale nie je dôvodom, aby súd nevzal do úvahy motív páchanej trestnej
činnosti obžalovaného v minulosti, ktorý jednoznačne svedčí, že vždy ním bola krádež a odcudzovanie
cudzích vecí a táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne súd presvedčila o tom, za akým účelom išiel
obžalovaný kritického dňa do materskej školy.
Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne bolo preukázané, že obžalovaný
svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu pokusu krádeže podľa § 14 ods.1, §
212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., pretože sa
vlámal do objektu Materskej školy v Q. tak, že rozbil sklenenú výplň, z ktorej chcel odcudziť predmety,
ale keďže vhodné nenašiel, odišiel z miesta činu preč, pričom rozbil sklenenú výplň okna, ktorej náhrada
činí 400,00 €.
Obžalovaný naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou v inej trestnej
veci. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, disciplinárne odmenený, ani potrestaný
nebol. Z miesta bydliska súd zistil, že E. Č. T. - H. nedisponuje požadovanými údajmi o povesti
obžalovaného. Z odpisu z registra trestov bolo ďalej zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne
stíhaný a posledné odsúdenia sú zaznamenané trestným rozkazom Obvodného súdu Bratislava 2 sp.
zn. 0T/137/2011 zo dňa 27.5.2011, kedy mu pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 2 rokov plynúcu do 27.5.2013.
V tejto veci Okresný súd v Trebišove vyniesol odsudzujúci rozsudok dňa 9.2.2012, keď uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v zmysle obžaloby v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne a pre
výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tom čase sa proti
obžalovanémuviedlovyšetrovanietrestnejčinnostivT.,ktoréeštedoposiaľniejeskončenéaboliznáme
aj trestné stíhania vedené na Okresnej prokuratúre v Pezinku pod sp.zn. 1Pv 205/11, na Okresnom
súde v Nových Zámkoch pod sp.zn. 3T/88/2012, na Okresnom súde v Pezinku a na Obvodnom súde
Bratislava II. Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie a v tomto období obžalovaný odišiel do S. a súd sa dozvedel, že tam bol zadržaný políciou
22.8.2012 vo R. a nachádza sa vo väzbe pre podozrenie z vlámania. Z odpisu z registra trestov akoaj z listinných dôkazov bolo zistené, že dňa 22.2.2015 mal obžalovaný ukončiť výkon uloženého trestu
odňatia slobody v S., a preto súd vydal príkaz na jeho zatknutie, na základe ktorého dňa 16.1.2014
prevzali policajné orgány obžalovaného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v S. a po jeho
odovzdaní rakúskymi policajnými orgánmi. Okresný súd v Trebišove vzal obžalovaného dňa 17.1.2014
do väzby z dôvodov § 71 ods.2 písm.a,c/ Tr. por., v ktorej sa nachádza doposiaľ.
V priebehu väzobného konania na žiadosť Okresného súdu v Pezinku a Obvodného súdu Bratislava II.
tunajší súd vydal súhlas na vykonanie úkonov obžalovaným a došlo k tomu, že Okresný súd Pezinok
dňa 3.3.2014 schválil uzavretú dohodu o vine a treste medzi okresným prokurátorom v Pezinku a
obžalovaným, na základe ktorej po uznaní viny zo zločinov krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/, ods.4
písm.a/ Tr.zák., poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1,2 písm.a/, ods.3 písm.c/ Tr.zák. a prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr.zák. mu uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 2 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho zaradil do výkonu trestu s minimálnym stupňom
stráženia a zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice I. sp.zn. 0T/41/2011 zo dňa
13.6.2011. Tento rozsudok sa stal právoplatný dňa 3.3.2014. Následne na druhý deň, t.j. dňa 4.3.2014,
Obvodný súd Bratislava II. po uznaní viny obžalovaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr.zák.
upustil od uloženia súhrnného trestu k rozsudku vyššie uvedeného Okresného súdu Pezinok sp.zn.
2T/40/2012 zo dňa 3.3.2014.
Aj z tejto trestnej činnosti, za ktorú bol obžalovaný odsúdený vyššie uvedenými rozsudkami, si
rozhodujúci súd vytvoril jednoznačný záver o celoživotnom motíve obžalovaného páchať majetkové
trestné činy, a preto každú jeho obranu a vysvetlenia, ktoré zvolil ako obhajovanie svojho vstupu do
materskej školy, na ktorej bolo údajne rozbité okno, neuznal, pretože doterajšia trestná činnosť páchaná
obžalovaným to jednoznačne vyvracia.
Pokus prečinu a dokonaný prečin, pre ktorý je obžalovaný stíhaný v tomto trestnom konaní, spáchal
predtým,nežbolivyhlásenéodsudzujúcerozsudky,ktorésastaliprávoplatné,ktorésúvyššiespomenuté
vo veci Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/40/2012 a veci Obvodného súdu Bratislava II. sp.zn.
2T/91/2012. V tomto prípade preto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu k obidvom vyššie
vyhláseným rozsudkom.
Priurčenídruhuavýmerytrestusprihliadnutímnazabezpečeniejehovýkonu,súdpostupovalvzmysle§
34 Tr. zák. a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomery
a možnosti nápravy páchateľa a tiež na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného nebola
zistená ani jedna poľahčujúca okolnosť, pretože síce do spáchania trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný
má zahladené všetky predchádzajúce odsúdenia, a preto sa má na neho hľadieť, akoby nebol odsúdený,
ale skutočnosť, že sa dopustil protizákonných skutkov vo veľkom počte v minulosti, je dôvodom, že
nemožno u neho použiť poľahčujúcu okolnosť s konštatovaním, že viedol riadny život. Fikcia zahladenia
odsúdenianeznamená,žebolizahladenéajjehoskutky,znamenálen,žebolizahladenétresty.Súdzistil
priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že spáchal viac úmyselných trestných činov, a preto pri určení
výšky trestu prichádzal do úvahy postup v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., čo znamená, že ak prevažuje
pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu.
Najprísnejším trestným činom, podľa ktorého súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bol trestný čin
krádeže podľa § 212 ods.4 Tr.zák., kde je zákonom ustanovená trestná sadzba v rozpätí od 3 do 10
rokov. 1/3-ina, ktorá sa má pripočítať k dolnej hranici trestnej sadzby, sa vypočíta z rozdielu trestných
sadzieb, to znamená 10 rokov mínus 3 roky sa rovná 7 rokov. 7 rokov je 84 mesiacov a 1/3-ina z toho
je 28 mesiacov. Ak sa pripočíta 28 mesiacov k dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. k 3 rokom, prichádza
do úvahy najnižší možný trest pre obžalovaného v trvaní 5 rokov a 4 mesiace. Výška tohto trestu podľa
názoru súdu je potrebná na prevýchovu obžalovaného, pretože vystihuje jeho narušenosť a nutkanie
sústavne páchať takú istú trestnú činnosť a hoci mu v doterajšom živote boli uložené rôzne druhy trestov,
väčšinou nepodmienečných, tieto tresty nemali na neho dostatočný vplyv a ochrana spoločnosti výkon
tohto trestu si vyžaduje.
Pre výkon uloženého trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože pred spáchaním trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, bol síce vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin, ale tieto tresty má zahladené.Poškodená strana uplatnila nárok na náhradu škody za odcudzenie vecí vo výške 700,00 € a za
poškodenie zariadenia vo výške 400,00 €, ale táto škoda nebola bližšie špecifikovaná a nebolo v tomto
konaní preukázané, aby obžalovaný odcudzil veci, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojej obžalobe.
Pre zistenie jej rozsahu je potrebné ďalšie dokazovanie, preto súd poškodenú stranu s nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k prisvojeniu si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a čin
spácha vlámaním,
poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.