Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/170/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209205197
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8209205197.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu Z. Y., V. N. XX/XX, Z. XX, zast. JUDr. Jankou Martonovou,

advokátkou, Bardejov, Slovenská 5, proti žalovanému J.. J. J., R.., správca konkurznej podstaty KELIS
KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. v konkurze, Levočská 9, Prešov, IČO: 31 657 818, o náhradu škody a
príslušenstvo pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Vec v časti o náhradu škody v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 55.026,-
€ od 18.8. 2005 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 11.772,- € od 2. 4.

2008 do zaplatenia, úrok z omeškania výške 6 % ročne zo sumy 33,19 € od 14. 12. 2005 do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a mi e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím podaním zo dňa 21.09.2009, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.10.2009 domáhal
vydania platobného rozkazu voči žalovanému na zaplatenie sumy 93.127,- eur. Svoj návrh odôvodnil

tým, že dňa 18.08.2005 nadobudol rozsudok číslo 236/94 v ktorom Krajský súd v Prešove nariadil
žalovanému J.. J. J., ml. správcovi konkurznej podstaty Kelis Kovoprojekt Eli s.r.o. Vyplatiť mzdu vo
výške 1.538.310,- Sk a trovy konania vo výške 111.952,- Sk, pod č. 14C 236/94. Dňa 30.04.2008 pod
číslom 28C 396/2005 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prešov, kde J.. J. ml. mu mal
zaplatiť sumu 354.643,- Sk. Žalovaný finančné čiastky nezaplatil, čím mu vznikla škoda 2.805.546,- Sk,
čoje93.127,-eur.Spomínanúškoduvypočítalajsročným10%úrokom,zobidvochsúdnychrozhodnutí.
Výkon súdnych rozhodnutí nevymohol ani cez exekúciu, ktorú Okresný súd Bardejov zamietol. Neboli

za neho zaplatené odvody do sociálnej a dôchodkovej poisťovni, čím vznikla škoda na sociálnom a
dôchodkovom zabezpečení. Žiadal vydať platobný rozkaz na zaplatenie škody, ktorá mu vznikla zlým
úradným postupom a nevydania príkazu na exekúciu. K podaniu priložil rozsudky Okresného súdu
Prešov zo dňa 27.06.2007 č.k. 28C 396/2005-66 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.06.2005, č.k.
3Co 627/2002-741. Žiadal, aby súd dal spis súdnemu znalcovi v odbore ekonomika, nech vypočíta úroky
z omeškania a škodu na dôchodkovom a sociálnom zabezpečení. Správca mu neodovzdal zápočet
odpracovaných rokov a doklad o platení poistenia.

Podaním zo dňa 29.12.2010 zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca v celom rozsahu zotrváva na
podanej žalobe a na doterajších podaniach. Svoj nárok opiera o právoplatné a vykonateľné rozsudky
Okresného súdu Prešov zo dňa 27.06.2007 č. k. 28C 396/2005-66 a sp. zn. 14C 236/94 zo dňa21.06.2005 a nález Ústavného súdu SR sp zn. IV. ÚS 15/09. Žalovaného označili ako : J.. J. J., ml.,
správca konkurznej podstaty KELIS KOVOPROJEKT ELI s.r.o. v konkurze, Levočská 9, Prešov, IČO:
31 657 818.

Následne žalobca žiadal navrhol pripustiť zmenu žaloby v znení :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14 C
236/94 zo dňa 14. 11. 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, č.k. 3 Co 627/02 zo dňa

21. 06. 2005 zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 55.026 € od 16. 12. 2002 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C
396/2005 zo dňa 27. 06. 2007, zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11 772 € od
21. 11. 2005 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Cbi
30/2003 zo dňa 27. 09. 2005, zákonný úrok z omeškania výške 9 % ročne zo sumy 33,19 € od 16. 12.
2002 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi škodu na dôchodkovom zabezpečení za obdobie od 14. 11.
1992 do 26. 10. 2005, na základe znaleckého posudku, vypracovanom znalcom z odboru ekonómie.

Zmena žaloby bola pripustená uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.03.2013, sp. zn. 1C 170/2009, čím

súd ustálil predmet konania.

Podaním zo dňa 31.05.2010 sa k veci vyjadril žalovaný. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať trovy
konania. Uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu so žalobcom, teda je nesprávne označený ako účastník.
Žalobca odôvodňuje svoj nárok z pracovného pomeru so spoločnosťou KELIS KOVOPROJEKT ELI s.r.o

a na túto bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5K 162/02-15 zo dňa 16.12.2002 vyhlásený
konkurz. On bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Do prieskumného pojednávania bola
prihlásená aj prihláška žalobcu pod č.5 ako pohľadávka 1. triedy. Predošlý správca pohľadávku poprel.
Pohľadávka bola zistená v incidenčnom konaní. Bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. Pohľadávky z
rozsudku boli zaradené ako pohľadávky voči podstate. Namieta preto nedostatok pasívnej legitimácie.

Nároky žalobcu sa vyporiadajú v rámci konkurzu. Jeho nároky budú zohľadnené v konečnej správe,
ktorá po prípadnom schválení bude podkladom pre vydanie rozvrhového uznesenia v zmysle § 32 ZKV.
O uvedenom konaní má žalobca vedomosť, nakoľko vzniesol námietky zo dňa 1.12.2009 voči konečnej
správe. Namietal preto pasívnu legitimáciu v spore a taktiež nepríslušnosť tunajšieho súdu na konanie.
Zároveň navrhol vstup vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,

Štefanovičova4,81623Bratislava1,IČO:00585441dokonaniatitulomjehopoisteniazodpovednostiza
škodu. Avšak vzhľadom k tomu, že žaloba smeruje proti úpadcovi ( v zastúpení konajúcom správcom ),
nie proti osobe správcu, súd ďalej s vedľajším účastníkom nekonal.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 5.4.2013, č.k. 1C 170/2009-288 súd žalobu zamietol v

celom rozsahu.

Proti uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.1.2014, sp. zn. 14Co/58/2013 súd zrušil rozsudok a

vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K nároku na úroky z omeškania uviedol, že v
prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi na základe právoplatných a
vykonateľných rozsudkov súdov priznané sumy:
- podľa rozsudku Okresného súdu Prešov č.k 14C/236/94-542 zo dňa 14.11.2002 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 3Co/627/2002 - 741 sumu ( mzdu ) 1.538.310,- Sk ( 51.063 Eur) za obdobie

od 14. 11. 1992 do 30. 9. 2002 v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 02. 08. 2005.
- podľa rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/296/2005-66 zo dňa 27.06.2007sumu 354.643,- Sk (11.771,99 Eur) ako náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2002 do 26.10.2005.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2008.
-podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cbi/30/2003 zo dňa 27.09.2005 bol žalovaný povinný

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.000 Sk (33,19 Eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2005.
Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 16.12.2002. Zároveň odvolací súd poukázal na § 33 ods.
1 ZKV ( zák. č. 328/1991 Zb. ). V zmysle tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že okrem pohľadávok,
ktoré sa v konkurze uplatňujú existujú aj také

pohľadávky, ktoré sú podľa zákona z uspokojenia v konkurze vylúčené. Vyplýva to z účelu konkurzu,
ktorýmjeuspokojenietýchkonkurznýchveriteľov,ktorýmvdeňvyhláseniakonkurzupatriavočiúpadcovi
majetkovoprávne nárok v z uspokojenia sú tak vylúčené, tie ich nároky, ktoré im vznikli až po vyhlásení
konkurzu. Podľa § 33 ods. 1 ZKV k ním okrem iného patria aj úroky z konkurzných pohľadávok, ktoré
vznikli pred konkurzom, avšak uplatňujú sa až za obdobie odo dňa jeho vyhlásenia bez ohľadu na
to, či ide o zmluvné alebo zákonné úroky z omeškania. Ide pritom o vylúčenie ich uspokojenia iba z

konkurznej podstaty, znamená to teda, že veriteľ ich môže počas konkurzu uplatniť proti úpadcovi na
jeho majetok, ktorý do podstaty nepatrí, alebo proti ručiteľom alebo ak sám vystupuje ako záložný veriteľ
(§ 33 ods. 1 písm.a/ ZKV). Podľa § 33 ods. 1 písm.b ZKV sú taktiež z uspokojenia z konkurznej podstaty
vylúčené trovy konania, ktoré vznikajú z účasti na konkurznom konaní. Vylúčenie sa však netýka trov,
ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s účasťou v sporoch o pravosť, výšku alebo poradie ním popretých

pohľadávok, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia § 25 ods. 2 a ktoré sa za podmienok v nich
podrobnejšie určených považujú za náklady podstaty, ide tu o prípady, keď veriteľ mal v odporovacom
konaní úspech, ak konkurzná podstata sa v dôsledku toho obohatila. Nároky vylúčené z konkurzu a v
ňom neuspokojené však nie sú konkurzom dotknuté. Konkurzný veriteľ v dôsledku toho nárok nestráca,
iba ho nemôže v konkurze prihlásiť a v ňom uplatniť. Z konkurznej podstaty sa preto tieto nároky nemôžu

uspokojiťamožnoichvšakuplatniťžalobouauspokojiťichzmajetku,ktorýúpadcovizostanealeboktorý
nadobudne dodatočne. Vyslovenie nedostatku ich uplatnenia sa teda vôbec nedotýka ich materiálnej
existencie (porovnaj Konkurz a vyrovnanie V.Steiner, Ján Mazák konkurz a vyrovnanie str.83). Záver
prvostupňového súdu, teda o nepriznaní uplatneného nároku, pokiaľ ide o úroky z omeškania nebol
správny. Prvostupňový súd prijal tento záver len s poukazom na zákon o konkurze a vyrovnaní. Navyše

časť nároku na úrok z omeškania pri pohľadávke žalobcu ako veriteľa podľa rozsudku Okresného súdu
súd Prešov č.k. 14C/236/94 za obdobie do 16.12.2002 dokonca nie je vylúčené z uspokojenia ani podľa
§ 33 ods. 1 písm.a/ ZKV. Žalobca nepochybne je veriteľom žalovaného vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré
mu boli priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov. Nepochybné je aj to, že žalovaný
ako dlžník svoj dlh nesplnil riadne a včas. Rovnako odvolací súd poukázal na § 517 OZ a uviedol, že

omeškanie dlžníka nastane, ak nesplní svoj dlh riadne a včas. Žalovaný nesplnil svoje záväzky riadne a
včas, preto omeškanie na jeho strane nastalo. Žalobca ako veriteľ má právo domáhať sa okrem splnenia
dlhu aj úroku z omeškania. Na tejto skutočností nič nemení posúdenie jeho nárokov podľa zákona
o konkurze a vyrovnaní (zákon č. 328/1991 Zb.), ktoré sa dotýkajú spôsobu uspokojenia a zároveň
možností uspokojenia úrokov z konkurzných pohľadávok, ako aj trov konania. Vyslovenie nedostatku ich

uplatnenia v konkurznom konaní sa nedotýka ich materiálnej existencie. Úlohou prvostupňového súdu
bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na úroky z omeškania v súlade ustanovením § 517 ods.l a 2 OZ
a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Vo vzťahu k náhrade škody je potrebné dokazovanie doplniť s
ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa stal dôchodcom.

Na pojednávanie nariadené na deň 24.4.2014 sa dostavil žalobca a jeho právna zástupkyňa a žalovaný.
Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v zmysle §
156 ods. 2 O.s.p. na deň 13.05.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, ich zástupcov, vedľajšieho

účastníka, výsluchom zástupcu Sociálnej poisťovne, predloženými listinnými dôkazmi tak ako boli
oboznamované na pojednávaniach ( návrhom na začatie konania
s prílohami na čl. 1 - 9, podaním žalobcu zo dňa 19.11.2009 s prílohami, podaním žalobcu zo dňa
25.1.2010, uznesením zo dňa 16.4.2010, podaním žalobcu zo dňa 16.4.2010, podaním žalovaného
zo dňa 31.5.2010 s prílohami, podaním žalovaného zo dňa 26.5.2010 s prílohami, podaním žalobcu

zo dňa 23.7.2010 s prílohami, podaní žalobcu zo dňa 29.12.2010, podaním vedľajšieho účastníka zo
dňa 30.12.2010, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 31.1.2011, uznesením zo dňa 28.11.2011,
odvolaním žalobcu zo dňa 28.12.2012 s prílohami, podaním žalobcu zo dňa 28.12.2011, podaním
žalobcu zo dňa 1.2.2012, rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.3.2012, podaniamivedľajšieho účastníka zo dňa 4.6.2012 a 5.6.2012, podaním žalovaného zo dňa 12.6.2012 s prílohami,
zápisnicou z pojednávania zo dňa 15.6.2012, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 13.6.2012,
podaním Sociálnej poisťovne Prešov zo dňa 2.8.2012, podaním Krajského súd v Košiciach zo dňa

27.9.2012, podaním Sociálnej poisťovne Prešov zo dňa 10.10.2012, podaním Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 16.10.2012 s prílohami, zápisnicou z pojednávania zo dňa 28.11.2012, podaniami
žalobcu predloženými na pojednávaní dňa 28.11.2012, podaním žalobcu zo dňa 17.12.2012, uznesením
zo dňa 3.1.2013, podaním žalobcu zo dňa 24.1.2013, podaním Krajského súdu v Košiciach zo dňa
21.1.2013, podaniami žalovaného zo dňa 28.1.2013 a zo dňa 29.1.2013, zápisnicou z pojednávania zo

dňa 30.1.2013, uznesením zo dňa 8.3.2013, podaním žalovaného zo dňa 14.3.2013, odvolaniami voči
rozsudku, vyjadrením k odvolaniu, podaním žalobcu na č.l. 314 s prílohami na č.l. 315-321, rozhodnutím
NS SR na č.l. 322, podaním SP na č.l. 329 a 330-334, 335, uznesením NS SR na č.l. 337, uznesením
KS v PO na č.l. 350, rozsudkom KS v PO na č.l. 354, výzvou na č SP Prešov a ústredie, podaním KS v
Košiciach 369, uznesením KS KE zo dňa 17.10.2011, uznesením NS SR zo dňa 13.1.2012) a pripojeným
spisom 4Er/220/2006 a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.06.2007 č.k. 28C 396/2005-66 bolo zistené, že žalovaný
J.. J. J., ml., správca konkurznej podstaty KELIS KOVOPROJEKT ELI s.r.o. v konkurze bol zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 354.643,- Sk ( mzda za obdobie od 01.10.2002 do 26.10.2005 ). Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2008 a vykonateľnosť dňa 2.4.2008.

Z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.06.2005, č.k. 3Co 627/2002-741 ( rozhodnutie o
odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.09.2002 č,k. 14C 236/94-530 ) bolo zistené,
že žalovaný J.. J. J., ml., správca konkurznej podstaty KELIS KOVOPROJEKT ELI s.r.o. v konkurze bol
zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.538.310,- Sk ( mzda za obdobie od 14.11.1992 do 30.09.2002 )

na hradiť mu trovy konania vo výške 111.952,- Sk a trovy odvolacieho konania vo výške 7.476,- Sk.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2005 a vykonateľnosť dňa 18.8.2005.

Z výpisu z Obchodného registra obchodnej spoločnosti KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o., Levočská 9,
Prešov, IČO: 31 657 818 ( ďalej aj úpadca ) bolo zistené, že dňa 16.12.2002 bol na jej majetok vyhlásený

konkurz a od 28.09.2004 je jej správcom J.. J. J.. Do uvedeného dňa bol správcom konkurznej podstaty
J.. Y. Y..

Zo záznamu č. 219/2009 Obchodného vestníka bolo zistené, že dňa 04.11.2009 boli úpadca a
konkurzní veritelia upovedomení o konečnej správe a vyúčtovaní v konkurznej veci úpadcu: KELIS

KOVOPROJEKT ELI, s.r.o., Levočská 9, Prešov, IČO: 31 657 818. Konečná správa a vyúčtovanie budú
vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 16. novembra 2009. Konkurzní veritelia a úpadca môžu do 15 dní
odo dňa, keď boli konečná správa a vyúčtovanie
vyvesené na úradnej tabuli súdu, podať proti nim námietky (§ 29 ods. 3 ZKV v znení zmien a doplnkov).
Ďalšie úkony vo veci konkurzu úpadcu vykonané neboli, uvedený záznam je posledným zverejneným

v Obchodnom vestníku.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cbi 30/2003 zo dňa 27.9.2005, ktorý bol pripojený
do spisu bolo zistené, že súd určil, že pohľadávka žalobcu Z. Y. vo výške 1.538,310,- Sk a vo výške
111.952,-Sk proti úpadcovi KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. uplatnená v konkurznom konaní vedenom

na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 5K 162/02 je oprávnená a patrí do prvej triedy ( vrátane trov
konania vo výške 1.000,- Sk, ktoré boli priznané rozsudkom ). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
10.12.2005 a vykonateľnosť dňa 14.12.2005.

Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2011 podal žalobca odvolanie proti uzneseniu sp. zn 1C 170/2009

zo dňa 28.11.2011, ktorým súd konanie v časti o výkon rozhodnutia a v časti o zaplatenie sumy
6.550,65 eur zastavil a podanie žalobcu v časti o náhradu škody a zaplatenie sumy 26.576,35eur
odmietol. Urobil tak dvoma podaniami. Podaním, ktoré realizoval sám osobne žalobca vytýka
nesprávnosť, protizákonnosť i protiústavnosť vydaného uznesenia prvostupňového súdu. Žiadal, aby
odvolací súd nariadil žalovanému právoplatné a vykonateľné rozsudky vykonať bez odkladu, aby

žalovaný splnil povinnosť z pracovného pomeru, ktorý s ním rozviazal a nech mu nariadi aj nahradiť
straty na dôchodkovom a sociálnom poistení počas trvania pracovného pomeru. Odvolanie žalobcu
doplnila právna zástupkyňa žalobcu o dôvody odvolania. Uviedla, že o uplatnenom nároku žalobcu
bolo už právoplatne rozhodnuté, no dosiaľ nebola žalobcovi vyplatená mzda vo výške 1.538.310,-Sk /66.550,65eur/. Žalobca má za to, že mu vznikla nevykonaním týchto rozsudkov vznikla škoda vo
výške 66.550,65eur. Žalobca sa domáhal vykonateľnosti vyššie citovaných rozsudkov, avšak Okresný
súd Bardejov svojím uznesením č. 4Er 220/2006 poverenie na výkon exekúcie zamietol. Konkurzné

konanie nie je právoplatne skončené a žalobca má vedomosť o tom, že jeho nároky nebudú uspokojené
v konkurznom konaní, preto svoj nárok uplatnený v tomto konaní považuje za dôvodný. Nesúhlasí
s odmietnutím nároku vo výške 26.576,35eur z dôvodu, že sa jedná o úroky z omeškania. Keďže
nedošlo k uspokojeniu jeho nároku v zmysle vyššie citovaných rozsudkov, žalobca si preto uplatňuje
voči žalovanému aj 10% ročný úrok z omeškania od podania žaloby.

Kpodanémuodvolaniužalobcusavyjadril žalovanýpodanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa3.2.2012.
Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Bardejov a má za to, že uvedené rozhodnutie
je po skutkovej a právnej stránke správne. Dôvody uvádzané v odvolaní žalobcu sú podľa vyjadrenia
žalovaného právne irelevantné pre posúdenie tejto veci.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 14Co 13/2012 zo dňa 20.3.2012 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Bardejov č. 1C 170/2009 zo dňa 28.11.2011 vo výroku o zastavení konania. Vo zvyšnej
časti uznesenie zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol,
že správne súd prvého stupňa rozhodol, keď konanie v časti o výkon rozhodnutia a v časti o zaplatenie
sumy 66.550,65eur zastavil. Totožnosť účastníkov konania i totožnosť predmetu konania znamená

totožnosť veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicata, ak v
novom konaní ide o to isté, ako v predchádzajúcom konaní. Ak žalobcovi už boli prisúdené z toho istého
dôvodu nároky celkom vo výške 66.550,65eur, nemožno v tejto časti o veci týkajúcej sa tých istých
účastníkov a toho istého predmetu konania ešte raz konať a rozhodnúť. Odvolací súd bol tiež toho
názoru, že podanie žalobcu v časti, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 26.576,35eur, môže byť návrhom

na začatie konania, teda žalobou. V podaných odvolaniach, žalobca označil ako dôvod úroky z
omeškania z právoplatne prisúdených nárokov na náhradu mzdy. Preto v tejto časti neboli podmienky
pre to, aby odvolací súd rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. V konaniach vedených na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 14C 236/94 či sp.zn. 28C 396/05 neboli predmetom úroky z omeškania
z uplatňovaných nárokov na náhradu mzdy. Nie je tak vylúčené, aby takýto nárok bol bez prekážky

právoplatne rozhodnutej veci uplatnený osobitnou žalobou.

Podaním doručeným súdu dňa 13.6.2012 sa žalovaný vyjadril k záverom odvolacieho súdu, ktoré tento
vyjadril vo svojom uznesení č. 14Co 13/2012 -145 zo dňa 20.3.2012. Uviedol, že má za to, že Okresný
súd Bardejov nie je vecne príslušným súdom na posudzovanie nárokov účastníka konkurzného konania.

Žalobca žaluje J.. J. J.Q. ako správcu konkurznej podstaty úpadcu KELIS KOVOPROJEKT ELI s.r.o.
v konkurze o nároky, ktoré sa posudzujú lex specialis podľa zákona o konkurze a vyrovnaní pred
konkurzným súdom, nie je tu daná vecná príslušnosť OS Bardejov zaoberať sa nárokmi žalobcu v tomto
konaní. Tiež stojí za zmienku skúmať, či v danom konaní nie je založená prekážka litispendencie,
nakoľko žalobca si nároky ktorých sa domáha žalobou na Okresnom súde v Bardejove uplatnil aj

na konkurznom súde a tieto jeho nároky boli právoplatne uznané. Žalobca si svoje nároky uplatnil u
správcu konkurznej podstaty a tieto boli vysporiadané v rámci konečnej správy, voči ktorej žalobca podal
odvolanie, pričom Najvyšší súd svojim rozhodnutím č. 5Obo 110/2011 zo dňa 13.1.2012 uznesenie
Krajského súdu v Košiciach č. 5K 162/2002-580 zo dňa 17.10.2011 potvrdil. Ďalej uviedol, že úroky z
omeškania z prihlásených pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v

čase od vyhlásenia konkurzu sú v zmysle § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a
vyrovnaní vylúčené z uspokojenia. Zároveň k podaniu priložil i uznesenie Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 17.10.2011 č. 5K 162/2002-580 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 5Obo 110/2011 zo dňa
13.1.2012.

Podaním zo dňa 27.01.2003 si žalobca prihláškou prihlásil do konkurzu pohľadávku voči úpadcovi
vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C 236/1994 zo dňa 18.09.2002 - mzda vo
výške 1.538.310,- Sk a trovy konania 111.952,- Sk a zaradil ju do 1. triedy.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.10.2011 č.k. 5K 162/2002-580 súd schválil konečnú

správu zo dňa 26.6.2009 o speňažení majetku úpadcu KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. a vyúčtovaní
odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty, pričom sa v uznesení vysporiadal i s námietkami
veriteľa Z. Y., ktoré boli doručené Krajskému súdu v Košiciach dňa 1.12.2009. Ten v námietkach
uviedol, že nesúhlasí s konečnou správou, nakoľko podľa nej nebudú uspokojení veritelia 1. Až 3.Triedy. Nesúhlasil ani s odmenou správcu konkurznej podstaty tak, ako ju správca sám sebe navrhol.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že čo sa týka konečnej správy, nemôže akceptovať návrh
veriteľa Z. Y., aby správcovi konkurznej podstaty bola priznaná odmena za výkon funkcie správcu vo

výške minimálnej mzdy. Spôsob výpočtu odmeny správcu je upravený v § 6 a 7 vyhlášky č. 493/1991
Z.z. a v súlade s tým bola správcovi odmena aj vypočítaná. Z obsahu spisu vyplývalo, že pohľadávka
veriteľa Z. Y. vo výške 51.062,54eur a vo výške 3.716,13eur na základe rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. 4Cbi 30/2003 je nesporná so zaradením do I. triedy. Pohľadávka vo výške 11.373,66eur na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Prešove č. 28C 396/2005 bola správcom konkurznej

podstaty uznaná ako pohľadávka proti podstate ako aj pohľadávka vo výške 33,19eur predstavujúca
trovy konania na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 4Cbi 30/2003. Nakoľko súd musí
rešpektovať ust. § 31 Zákona o konkurze a vyrovnaní, nie je možné uložiť správcovi konkurznej podstaty,
aby pristúpil k uspokojeniu pohľadávky veriteľa Z. Y., keďže vydaním takéhoto uznesenia by došlo k
zvýhodneniu jedného veriteľa oproti ostatným veriteľom. Pohľadávky proti podstate uplatnené veriteľom
a uznané správcom konkurznej podstaty môžu byť uspokojené až po nárokoch oddelených veriteľov

uvedených v § 31 ods. 1 písm. f/ Zákona o konkurze a vyrovnaní.

Uznesením sp.zn. 5Obo 110/2011 zo dňa 13.1.2012 Najvyšší súd SR potvrdil uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 17.10.2011 č. 5K 162/2002-580, ktorým súd schválil konečnú správu zo dňa
26.6.2009 o speňažení majetku úpadcu KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. a vyúčtovaní odmeny a

výdavkov správcu konkurznej podstaty. Odvolací súd sa stotožnil so závermi Krajského súdu v Košiciach
v tom, že správcovi konkurznej podstaty bola správne vyčíslená odmena za výkon funkcie správcu i
v tom, že pohľadávky odvolateľa budú vysporiadané v súlade s ust. § 32 ods. 2 ZKV tak, ako bude
rozhodnuté právoplatným rozvrhovým uznesením. Uviedol tiež, že odvolací súd v tomto odvolacom
konaní nemôže rozhodnúť o výkone súdnych rozhodnutí, ako to Z. Y. v odvolaní žiadal.

Na pojednávaní dňa 15.06.2012 žalobca uviedol, že žiada o priznanie úrokov z omeškania z rozsudku
Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co 627/02-741 vo veci sp. zn. 14C 236/94, kde mu bola priznaná mzda
za obdobie od 14.11.1992 od 30.9.2002, rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 18.8.2005, kedy mal
žalovaný mzdu vyplatiť, ale nevyplatil ju. Úroky z omeškania preto žiada za obdobie od 18.8.2005 do

11.9.2009, jedná sa o úroky zo sumy 1.538.310,- Sk po prepočte na menu euro. Taktiež sa domáhal
úrokov z omeškania z rozsudku vo veci 28C 396/2005, ktorým mi bola priznaná mzda za obdobie
1.10.2002 od 26.10.2005, rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 2.4.2008, preto žiadam priznať úroky
z omeškania zo sumy 354.643,- Sk po prepočte na menu euro za obdobie od 2.4.2008 do 11.9.2009.
Súdu predložil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 4Cbi/30/2003, ktorým bol

žalovaný zaviazaný nahradiť mu trovy konania v sume 1.000 Sk, keďže mu táto suma nebola vyplatená,
žiada tiež úroky z omeškania z tejto sumy od dňa vykonateľnosti rozsudku, teda od 14.12.2005 do
zaplatenia. Úroky z omeškania žiada zákonné v zmysle Občianskeho zákonníka. žalovaný si taktiež
neplnil povinnosti zamestnávateľa a v období od 14.11.1992 do 26.10.2005, kedy došlo k ukončeniu
pracovného pomeru a za neho neodviedol odvody do Sociálnej poisťovne na sociálne zabezpečenie.

Týmto jeho konaním mu vznikla škola na sociálnom zabezpečení, najmä na dôchodkových odvodoch.
Nevie však presne určiť výšku tejto škody za tie roky, preto by bolo možno vhodné ustanoviť do konania
znalca z odboru ekonómie, aby túto škodu vypočítal. Žalovaný mal aj povinnosti z pracovného pomeru,
dokonca mu doposiaľ nevydal ani zápočet rokov. Sociálnej poisťovni dodal rozsudky ohľadne mzdy,
Sociálna poisťovňa nie je účastníkom konkurzného konania, zrejme si neuplatňuje odvody. Pracoval v

Prešov, preto aj odvody mali byť odvádzané na Sociálnu poisťovňu v Prešove. Žalovaný J.. J. sa vyhýba
súdnym konaniam a takto sa správa už od začatia konkurzu, poukazuje na to, že vo veci sú vydané
rozhodnutia Ústavným súdom a rozhodnutie ESĽP, kde bolo konštatované porušenie jeho ústavných
práv, najmä čl. 44 Ústavy.

Podaním doručeným súdu dňa 18.5.2012 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila súdu, že žalovaný
bol v ich spoločnosti poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti správcu
konkurznej podstaty a to v roku 2005 a v roku 2008. Uviedli, že je potrebné súdom ustáliť, či uplatňovaný
nárok na zaplatenie sumy 26.576,35 eur je nárokom čo do právneho základu z titulu náhrady škody. Až
následne bude možné v konaní posudzovať otázku vstupu ich spoločnosti do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného.

Podaním doručeným súdu dňa 2.8.2012 a 10.10.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov oznámila
súdu, že dňa 10.5.2006 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXX-H., ktorým rozhodla o vzniku účasti p. Z.Y. na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení z dôvodu zamestnania u zamestnávateľa
KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o.. Účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení z
dôvodu zamestnania u tohto zamestnávateľa trvala v období od 1.4.1986 do 26.10.2005. Taktiež uviedli,

že žalobca ku dňu vystavenia predmetného oznámenia nepoberal starobný dôchodok. Poukázali na
to, že zamestnávateľ nevykázal mzdu ( počas trvania pracovného pomeru ) ani neodviedol poistné na
sociálne poistenie za žalobcu. Nie je vykázané zúčtovanie mzdy. Preto Sociálna poisťovňa nevykazuje
pohľadávku voči platiteľovi poistného - zamestnávateľovi a nie je ani možno sa vyjadriť k miere vplyvu
uvedeného na výšku dôchodku pre poistenca. Žalobca bol samostatne zárobkovo činnou osobou v

období od 28.09.1992 do 31.12.1999, zamestnancom v pracovnom pomere bol v čase od 02.11.1992 do
26.10.2005 v spoločnosti KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. a dobrovoľne nemocensky poistená osoba
bol v čase od 05.01.211 do 31.01.2012.

Podaním zo dňa 16.10.2012 Krajský súd v Košiciach súdu oznámil, že uznesením zo dňa 17.10.2011
bola schválená konečná správa a dňa 08.06.2012 bol správcom predložený návrh na rozvrh, ktorý mal

nedostatky a preto bol vyzvaný na jeho doplnenie. Z jeho doplnenia vyplýva, že pohľadávka žalobcu ( č.
5 ) v sume 54.778,66 eur nebude uspokojená ( pohľadávka 1. triedy ) a pohľadávka žalobcu vo výške
11.373,66 eur bude zaradená ako pohľadávka proti podstate.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.11.2012, č.k. 5K 162/2002-628 súd vydal rozvrhové

uznesenie, z ktorého vyplýva, že v konkurze boli prihlásené pohľadávky proti podstate v zmysle § 32
ods. 1 ZKV - pracovné nároky zamestnancov vo výške 49.620,36 eur. Pohľadávka žalobcu proti podstate
vo výške 11.404,85 eur ( pohľadávka uznaná ) sa neuspokojuje. Taktiež sa neuspokojuje pohľadávka
žalobcu č. 5 zaradená do 1. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. a) ZKV.

Podaním zo dňa 03.04.2009 žalovaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky oznámil, že k uspokojeniu
veriteľov dochádza až po nadobudnutí právoplatnosti rozvrhového uznesenia, ktoré vychádza z
konečnej správy. V štádiu pred podaním konečnej správy je možné uspokojiť len pohľadávky proti
podstate, avšak aj tieto sa uspokojujú podľa poradia určeného zákonom. Vzhľadom k tomu, že sa
ukončuje konečná správa, rozhodol, že by nebolo účelné vyplácať pohľadávky skôr, než nadobudne

právoplatnosť rozvrhové uznesenie.

Výsluchom Ing. J. Y., zamestnankyňou Sociálnej poisťovne pobočky Prešov bolo zistené, že pre
poisťovňu je rozhodujúce rozhodnutie o neplatnosti skončenia pracovno-právneho vzťahu. Menej

podstatné sú už rozsudky o náhrade mzdy. Po skončení pracovného pomeru je to už vecou medzi
zamestnancom a zamestnávateľom. Ak zamestnávateľ vyplatí mzdu a následne ju zúčtuje, tak až
po zúčtovaní vznikne odvodová povinnosť, avšak až po 1.8.2006, dovtedy nebola náhrada mzdy
vymeriavacím základom. Avšak uvedené platí, len ak pracovno-právny vzťah trvá. Vo vzťahu k
zamestnancovi sa však aj napriek tomu doplatiť odvody nebude žiadať. Môže si zamestnanec doplatiť

starobné poistenie, ale len za obdobie evidencie na ÚP, od 1.1.2004. Vždy platí, že mzda musí byť
vyplatená a zúčtovaná. V prípade, ak by bol zamestnanec v pracovno-právnom pomere, tak by to
poisťovňa zisťovala v rámci svojej kontrolnej právomoci. Ak pracovno-právny pomer netrvá, tak to
poisťovňa nemá vo svojej kompetencií. Vo vzťahu k žalobcovi sa mu započíta počet odpracovaných
rokov do dôchodku, ale nezapočíta sa mu mzda do vymeriavacieho základu. Do vymeriavacieho základu

sa mu započíta len základ zistený v evidenčnom liste za roky 1986 - 1992. U žalobcu bude tým pádom
za obdobie 1992 - 2002 nulový vymeriavací základ. Ak by aj došlo v budúcnosti k vyplateniu mzdy
na základe rozsudkov, aj tak by už nebola táto mzda braná do vymeriavacieho základu za spomínané
obdobie.

Na otázku súdu, či uvedené bude mať vplyv na výšku dôchodku žalobcu, svedkyňa uviedla, že áno,
taktiež vo vzťahu ku konkurzu uviedla, že nemali pohľadávku na odvodoch. V tomto prípade poisťovňa
riešila len poistný vzťah a to vo vzťahu ku rokom, ktoré sa k dôchodku žalobcu započítajú. Ak by sa aj
mzda zúčtovala do vyhlásenia konkurzu, tak by sa nejednalo o pohľadávku voči zamestnávateľovi.

Na otázku žalovaného, či vznikla škoda a či nevyplatená mzda bude mať vplyv na výšku dôchodku
žalobcu, svedkyňa uviedla, že áno, ale bude problematické presne ustáliť výšku.Žalobca k veci uviedol, že vzhľadom k tomu, že tu bolo povedané, že má nulový vymeriavací základ, tak
žiada, aby súd určil vymeriavací základ od 14.11.1992 do 30.9.2002 na základe rozsudku 14C/239/1994.
Týmto mu vznikla ujma na dôchodku. Z rozsudku 28C/398/2005 vyplýva, že mu bola priznaná mzda aj

za obdobie od 1.10.2002 do 26.10.2005. V rozsudku sa udáva, že žalovaný je povinný zaplatiť mzdu, nie
náhradu mzdy. Aj tu mu vznikla škoda. Pohľadávky vznikli počas konkurzu. Súdne spory trvali od roku
1992.Vrozsudku14C236/1994jejasneuvedené,žesprávcakonkurznej podstatyJ..J.jepovinnýmzdu
zaplatiť, preto pýtam, či tento rozsudok nevykoná a či nevykoná aj ďalšie spomínané rozsudky. Odporca
má povinnosti z pracovného pomeru. On s ním rozviazal pracovný pomer. Poukazuje na Uznesenie

Krajského súdu v Košiciach o rozvrhu, kde je uvedené, že sa uspokoja pracovné a ostatné nároky
zamestnancov v sume 49.620,36 € s tým, že jeho pohľadávka proti podstate ostáva neuspokojená. Preto
sa pýta, aký je on iný zamestnanec ako zamestnanci, ktorých pohľadávky budú uspokojené. Vie, že
iným zamestnancom boli vyplatené mzdy a aj odstupné. Pán doktor Pisák rozviazal praovné. pomery
a aj vyplatil výplaty počas konkurzu. Poukazuje na článok 144 Ústavy SR. Pričom je porušované jeho
základné právo užívať svoj majetok.

Následne žalovaný k veci uviedol, že z odvolania žalobcu v kontexte s rozhodnutím Krajského súdu mu
nie je jasné, či sa žalobca domáha vyplatenia sumy pred vyhlásením
konkurzualebopovyhláseníkonkurzu.Keďžeideoúrokyzomeškaniapovyhláseníkonkurzupoukazuje
na svoje vyjadrenie zo dňa 12.06.2012, kde konkrétne uvádza, že úroky z omeškania z prihlásených

pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu
sú v zmysle § 33, ods. 1 písm. a) zákona 328/1991 Zb. vylúčené z uspokojenia. To znamená, že
tieto úroky sa neprirátavajú a správca pri vysporiadavaní pohľadávok veriteľov na nich neprihliadal.
Poukazuje, že sa jedná v tomto prípade o príslušnosť konkurzného súdu v sídle úpadcu, t.j. Krajského
súdu v Košiciach. Z toho dôvodu je táto žaloba právne irelevantná. Zodpovednosť konkurzného

správcu je špeciálna zodpovednosť a nastáva len v prípade, že poruší povinnosť uloženú zákonom a
to najmä zákonom o konkurze a vyrovnaní, prípadne povinnosť uloženú Konkurzným súdom. Žalobca
nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty zodpovednosti správcu za škodu. Ak by vyhovel nárokom
žalobcu, ktoré sú právne nedôvodné, dopustil by sa porušenia povinností uložených zákonom o
konkurze a vyrovnaní voči iným veriteľom a súčasne by došlo zrejme aj k možnosti naplnenia skutkovej

podstaty trestného činu v zmysle trestného zákona. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti nepovažuje
nároky žalobcu za právne dôvodné a v nadväznosti na danú situáciu prijateľné. Nároky žalobcu budú
vysporiadané v rámci Zákona o konkurze a vyrovnaní. Tieto sa riešili aj pri schvaľovaní konečnej správy.
Konečná správa bola schválená dokonca aj rozhodnutím NS SR. Pokiaľ si spomína, tak žalobca prihlásil
do konkurzu časť svojich pohľadávok, nevie uviesť o aké sumy sa jedná. Viedol sa aj incidenčný spor a

súbežne sa žalovali veci aj na Okresnom súde v Prešove. Pohľadávky žalobcu nie sú spochybňované
aninímanisúdom.Akouviedol,jehonárokybudúvysporiadanévzmysleustanoveníZákonaokonkurze.
V tomto prípade poukazuje nato, že prednosť má záložný veriteľ. Voči jeho osobe sa možno domáhať
len náhrady škody, ale len v prípade, ak by porušil povinnosti stanovené v Zákone o konkurze. Z
tohto dôvodu vystupuje v konaní ajvedľajší účastník - poisťovňa. Proti konečnej správe žalobca podal

odvolanie o ktorom rozhodol NS SR, pričom bola potvrdená. Z konečnej správy potom vychádza aj
rozvrhové uznesenie. V rámci konkurzu je možné uspokojiť len náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so
zachovanímsprávypodstaty.Vtomtoprípadeonbol druhýmsprávcom,ažodroku2004.Gronákladovz
pracovno-právnych nárokov vznikli za predchádzajúceho správcu. Zamestnancov prepustil v roku 2005.
Oddelení veritelia sú uspokojovaní v pohľadávkach pred ďalšími veriteľmi. V prípade, ak by pripustil

uspokojenie ďalších veriteľov pred týmito veriteľmi, dopustil by sa porušenia zákona o konkurze a títo
veritelia by mohli žalovať náhradu škody. Jednalo sa o speňažovanie majetku, ktorý bol založený v
prospech oddelených veriteľov. Poukazuje na § 28 ZKV.

Podaním zo dňa 25.09.2012 žalobca podal na konkurznom súde návrh na prerušenie konania z dôvodu

prebiehajúceho súdneho konania na tunajšom súde.

Dohodou zo dňa 26.10.2005 sa žalobca aj žalovaný dohodli na skončení pracovného pomeru žalobcu
podľa § 60 ZP ku dňu 26.10.2005 z dôvodu nadbytočnosti.

Podaním zo dňa 29.06.2010 doručenom Krajskému súdu v Košiciach žalobca si uplatnil sumu 7.476,-
Sk s úrokom až do vyplatenia z rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 14C 236/94 ( pozn.
konanie na Okresnom súde Prešov a jedná sa o trovy odvolacieho konania ), sumu 1.000,- Sk nazáklade rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ( pozn. konanie sp. zn. 4Cbi 30/2003, trovy konania )
a náklady v sume 300,- eur v konkurznom konaní.

Podanímzodňa21.01.2013KrajskýsúdvKošiciach súduoznámil,ženiejemožnérešpektovaťpodanie
žalobcu na prerušenie, či zastavenie konkurzného konania. Podanie žalobcu je zmätočné. Správca
konkurznejpodstaty siplnívšetkysvojepovinnosti,ktorémuvyplývajúzozákonaokonkurzeavyrovnaní
a s finančnými prostriedkami, ktoré si žalobca prihlásil do konkurzného konania sa správa vysporiada

v rámci rozvrhového uznesenia v súlade s ust. § 30 ZKV. Správca nemôže pred právoplatnosťou
rozvrhového uznesenia uspokojovať samostatne jednotlivých veriteľov, nakoľko takýmto uspokojením
by mohlo dôjsť k poškodeniu ostatných veriteľov a to najmä oddelených veriteľov, ktorí sa uspokojujú
prednostne pred veriteľmi 1. triedy, v ktorej je zaradený aj žalobca.

Podaním zo dňa 28.01.2013 žalovaný opakovane poukázal na ust. § 33 ZKV a že úroky z omeškania

žalobcovi nemôžu byť priznané. Vo vzťahu k náhrade škody namietol premlčanie nároku v subjektívnej
aj objektívnej premlčacej dobe. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu namietol svoju pasívnu
legitimáciu.

Na pojednávaní dňa 30.01.2013 žalobca uviedol, že mu vznikla nová škoda na základe rozsudku

Okresného súdu Prešov, ktorý súdu predložil a to sp. zn. 16C/309/2007, tieto trovy tiež zapríčinil J..
J.. Tento rozsudok ale nie je právoplatný, lebo bolo podané odvolanie. Úroky z omeškania nech platí
od začiatku konkurzu. Trvá na úrokoch z omeškania ( znenie viď pripustená zmena žaloby ). Taktiež
sa ďalej domáha náhrady škody na dôchodkovom zabezpečení. Po poučení súdom nemôže žiadať
výkon súdnych rozhodnutí na základe rozhodnutí. Žalovaný nesprávne postupoval pri výkone funkcií

správcu, nakoľko za neho neodvádzal odvody a nebol sociálne poistený. Správca pri tomto pochybil,
nepostupoval v súlade so zákonom, zle vykonával svoju funkciu. Správca pochybil a aj Krajský súd,
nakoľkohomenovaldofunkciesprávcu.Vspisesatiežnachádzadôkaz,žesprávcakonkurznejpodstaty
s ním rozviazal pracovný pomer, teda, že na neho prešli povinnosti zamestnávateľa. Uvedené vyplýva
aj z predložených rozsudkov. Zlý úradný postup uplatňoval aj na ministerstve aj v rozhodnutiach

Ústavného súdu. Vo veci konkurzu podal odvolanie. Spis sa ešte nachádza na Krajskom súde v
Košiciach.

Na pojednávaní dňa 18.03.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvajú na podanej žalobe v
jej pripustenom znení. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda z právoplatných

a vykonateľných rozsudkov. Mzda mu nebola doposiaľ vyplatená, preto je žalovaný aj v omeškaní s
jej zaplatením a preto mu vzniklo právo aj na úroky z omeškania. Tým, že mzda nebola vyúčtovaná a
vyplatená, žalobcovi vznikla škoda aj na právach na dôchodkovom zabezpečení do budúcna.

Na otázku súdu na žalobcu, či už je dôchodcom, žalobca uviedol, že nie. Na Okresnom súde Bratislava I

prebieha konanie o náhradu škody nesprávnym úradným postupom súdu na základe rozhodnutia súdu v
Štrasburgu a to pre konanie na Krajskom súde v Košiciach. Súdu predložil podané dovolania vo veci vo
vzťahu k oslobodeniu od súdnych poplatkov. V tomto konaní je žalovaná SR - Ministerstvo spravodlivosti
SR, tam žaluje náhradu škody podľa zákona č. 514/2003, zatiaľ vo veci nebolo nariadené pojednávanie.

Žalobca vo svojom odvolaní voči rozsudku uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne
právne vec posúdil vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody na dôchodkovom zabezpečení.
Uviedol, že v prípade jeho nároku na starobný dôchodok sa výška starobného dôchodku bude odvíjať
od vymeriavacieho základu za uplynulé obdobie, ktorý je v čase neodvedenia poistného zo strany
žalovaného nulový. Ako dôchodca bude ukrátený na svojom nároku pre nesplnenie povinností zo

strany žalovaného. odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd nevykonal navrhovaný dôkaz a to
vypracovanie posudku znalcom z odboru ekonómie a tak si nemohol objasniť ani skutkovo otázku
predpokladaného vymeriavacieho základu. Nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu. že označený
žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Poukázal na § 14 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Ďalej
uviedol, že správca, teda žalovaný pohľadávku proti podstate mzdy uznal, avšak v návrhu na rozvrh

už pohľadávku zaradil medzi pohľadávku veriteľov prvej triedy, ktoré nebudú uspokojené z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov. odvolaní tiež uviedol, že súd nemôže spochybniť právoplatné
a vykonateľné rozsudky a odmieta mu priznať úroky z omeškania. K odvolaniu pripojil uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k 5Obo/7/2012, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republikyzrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k 5K/162/2002-628 a vrátil mu vec na ďalšie konanie,
oznámenie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 30. 09.
2013, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 30. septembra 2013 o priznaní predčasného

starobného dôchodku žalobcovi.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.09.2013 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný predčasný
starobný dôchodok v sume 276,20 eur mesačne od 07.06.2013 ( rozhodnutie zo dňa 30.9.2013 č. 530
604 2270 0 ).

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.1.2014, č.k. 3Sd/87/2013-80 súd zrušil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne zo dňa 30.9.2013 č. XXXXXXXXXX a vec jej vrátil na ďalšie konanie ( za znovu
posúdenia vymeriavacieho základu ).

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.10.2012, č.k. 16C 309/2007-155 bol žalobca ( v

postavení žalovaného ) zaviazaný zaplatiť sumu 10.212,50 eur s prísl. a to žalobcovi JUDr. Františkovi
Komkovi. Uvedená suma predstavuje trovy právneho zastúpenia vo veci vedenej Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 14C 236/1994 ( náhrada mzdy ). Rozsudok je právoplatný dňom 10.01.2014.

Podaním zo dňa 15.4.2014 Krajský súd v Košiciach súdu oznámil, že konkurzne konanie voči úpadcovi

KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. nie je ukončený. Dňa 11.2.2014 bolo vydané rozvrhové uznesenie,
pričombolipodanéodvolaniazostranyveriteľovajsprávcu.VecbudepredloženáNSSRnarozhodnutie.

Následne na pojednávaní dňa 24.4.2014 :
1/ právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa domáhajú úrokov z omeškania odo dní vydania rozsudkov

bez ohľadu na to, že ich právoplatnosti nastali neskôr.
2/ žalovaný poukázal na schválenú konečnú správu v prebiehajúcom konkurze, znenie § 31 ZKV a na
spôsob uspokojenia pohľadávok. V rozhodnutí sa konštatuje, že ak by došlo k vyplateniu pohľadávok
žalobcu zo súdnych rozhodnutí, došlo by k poškodeniu práv iných veriteľov. Vo veci bolo vydané aj
rozvrhové uznesenie, sú voči nemu podané odvolania, z jeho strany voči odmene. Všetky otázky sú

vyriešené v konečnej správe a v rozvrhovom uznesení. Ak by uspokojil žalobcu skôr ako ostatných
veriteľov, porušil by tým zákon a vystavil by sa náhrade škody z ich strany. Príslušenstvo malo byť
uplatnené vkonkurze. Zákonodarcaurčilspôsob,akýmsajednotlivíveriteliabudúuspokojovať.Žalobca
si svoj
nárok uplatnil až v roku 2008. Je pravdou, že boli vyplatení iní zamestnanci z voľných finančných

prostriedkov, ale jednalo sa o zamestnancov, ktorí sa starali o správu a za zachovanie podstaty. Zákon
o konkurze hovorí, že len týchto zamestnancov možno uspokojiť, ak sú voľné finančné prostriedky z
peňazí oddelených veriteľov. Dôležité je, či je pohľadávka uplatnená u správcu, aby sa tým mohol
zaoberať. Je názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k porušeniu k povinnosti
správcu.

3/ žalobca uviedol, že v rozhodnutí NS SR mu bolo uložené sa zaoberať sa jeho pohľadávkou. Vec
je občianskoprávna. Z jeho strany dochádza k porušovaniu § 517 OZ aj Ústavy SR. Správca koná od
začiatku protizákonne, on je taký istý zamestnanec ako ostatní, ktorí dostali výplaty aj odstupné. Za
všetko je preto zodpovedný správca. Súdu predložil rozhodnutie vo veci sp. zn. 3Sd/87/2013, týkajúce
sa zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výške jeho dôchodku. Je na neho vedená aj exekúcia

JUDr. Komku kvôli trovám za jeho služby. Správca neuznal jeho mzdu, až na základe rozhodnutia
4Cbi/30/2003. V roku 2008 správca priznal pohľadávku z druhého rozsudku, a to sp.zn. 28C 396/2005
na sumu 11.772,- eur.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er 220/2006 bolo zistené :

1/ žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.02.2006 proti žalovanému ako povinnému
na základe exekučných titulov rozsudkov Okresného súdu Prešov , sp. zn. 14C 236/260 zo dňa
18.09.2002, Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.06.2005, č.k. 3Co 627/2002-741 a Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 27.09.2005, sp. zn.4Cbi 30/2003.
2/ žiadosť súdneho exekútora bola zamietnutá uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.03.2006, č.k. 4Er/

220/2006-31 ( pre prebiehajúci konkurz na majetok dlžníka a § 14 ods. 1 písm. e) ZKV ), uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.11.2007, č.k. 5CoE 34/2007 bolo cit. uznesenie potvrdené
3/ uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.08.2008, č.k. 4Er/ 220/2006-68 bolo exekučné konanie
zastavené ( právoplatne dňa 28.08.2008 ).Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1,2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Pri uplatňovaní práv na náhradu škody a ich premlčaní plynú doby tzv. subjektívne a objektívne. Právo
na náhradu škody sa premlčí za dva roky / subjektívna doba / odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že

bola škoda spôsobená a kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí v tzv.
objektívnej dobe, teda za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To znamená, že nárok na náhradu škody je potrebné uplatniť na
súde v subjektívnej lehote, avšak v rámci plynutia lehoty objektívnej. Ak je žaloba podaná po uplynutí
subjektívnej

premlčacej doby, aj v prípade, že objektívna lehota ešte neuplynula a ak sa žalovaný premlčania nároku
dovolá, nemôže byť žalobcovi právo priznané.
Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ / každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa
uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ je : 1. protiprávne konanie /

porušením právnej povinnosti /, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
a škodou a 4. zavinenie, ktoré sa v tomto prípade predpokladá / predpokladá sa nedbanlivosť /.
Porušením právnej povinnosti sa rozumie porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkovo právneho
vzťahu alebo povinnosti uloženej priamo zákonom.

Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 činí výška úrokov z
omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu, keď
omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo.

Ku dňu 18.8.2005 a 14.12.2005 bola diskontná sadzba NBS vo výške 3 %, teda výška úroku z
omeškania činí 6 % ročne.

Ku dňu 2.4.2008 bola diskontná sadzba NBS vo výške 4,25 %, teda výška úroku z omeškania činí 8,5
% ročne.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( účinného od 01.01.2009 ) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 8 ods. 2, ods. 5 predposledná veta ZKV ( zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní )
správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu
vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Zbavením funkcie
nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie.Podľa § 25 ods. 1 ZKV rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o právnom dôvode, výške

alebo o poradí popretých pohľadávok sú účinné voči všetkým veriteľom. Súd nemôže v rozvrhu priznať
konkurznému veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.

Podľa § 33 ods. 1 ZKV z uspokojenia sú vylúčené
a) úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia

konkurzu;
b) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s
konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak;
c) nároky veriteľov z darovacích zmlúv;
d) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli
uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu;

e) nároky veriteľov uplatnené po prejednaní konečnej správy súdom;
f) nároky veriteľov, ktoré možno prihlásiť (§ 20), ak neboli uplatnené najneskôr na prieskumnom
pojednávaní;
g) tresty postihujúce majetok úpadcu, právoplatne uložené v trestnom konaní.

Predmetom konania je náhrada škody na dôchodkovom zabezpečení žalobcu za obdobie od 14. 11.
1992 do 26. 10. 2005 a úroky z omeškania :
- vo výške 9 % ročne zo sumy 55.026,- eur od 16. 12. 2002 do zaplatenia na základe rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 14C 236/94 zo dňa 14. 11. 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Prešov, č.k. 3 Co 627/02 zo dňa 21. 06. 2005 zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

55.026,-eur od 16. 12. 2002 do zaplatenia,
-vovýške9%ročnezosumy11.772,-eurod21.11.2005dozaplatenianazákladerozsudkuOkresného
súdu Prešov č.k. 28C 396/2005 zo dňa 27. 06. 2007
- výške 9 % ročne zo sumy 33,19 eur od 16. 12. 2002 do zaplatenia na základe rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č.k. 4 Cbi 30/2003 zo dňa 27. 09. 2005.

Vzhľadom na predmet konania sa súd vo svojom odôvodnení zaoberal len dôvodmi a vyjadreniami
účastníkov týkajúcich sa ustáleného predmetu konania.

Nárok na náhradu škody bol v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčený na samostatné konanie, nakoľko

doposiaľ vykonané dokazovanie nie je postačujúce na rozhodnutie súdu a je potrebné ho doplniť, pričom
o nároku na príslušenstvo pohľadávky je možné rozhodnúť aj v tomto štádiu konania. Vo vylúčenej
veci sa súd vysporiada s nárokom na náhradu škodu, rovnako s predpokladmi jej vzniku, či námietkou
premlčania vznesenou žalovaným. Ďalej sa preto súd zaoberal uplatneným nárokom na príslušenstvo
pohľadávky

Žaloba je v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) ZKV podaná proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu -
obchodnej spoločnosti KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o., Levočská 9, Prešov, IČO: 31 657 818 ( ďalej
aj úpadca ), ako to vyplýva z označenia žalovaného žalobcom na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz
dňa 16.12.2002. Správcom je od 28.09.2004 J.. J. J.. Do uvedeného dňa bol správcom konkurznej

podstaty JUDr. Y. Y.. Na konanie nie je príslušný konkurzný súd ( ako to tvrdí žalovaný ), nakoľko sa
nejedná o spor vyvolaný konkurzom ( § 88 ods. 1 písm. j ) O.s.p. ), preto je možné ho viesť aj na inom,
všeobecnom súde podľa § 7 O.s.p. a § 9 ods. 1 O.s.p.. Preto súd neprihliadal na námietku žalovaného
nepríslušnosti tunajšieho súdu na konanie. Taktiež súd
poznamenáva, že žalovaným je v tomto prípade úpadca, avšak označený v zmysle § 14 ods. 1 písm. c )

správcom konkurznej podstaty. Zodpovednosť správcu konkurznej podstaty ako osoby vykonávajúcej
túto činnosť z poverenia súdom ( v zmysle ust. § 8 ZKV ) preto v tomto konaní ani neprichádza k úvahe,
nakoľko takto označený žalovaný nie je. Nemožno si zamieňať úpadcu konajúcim správcom ( § 14 ods.
1 písm. c) ZKV ) a osoby zodpovednej v zmysle § 8 ZKV.

Ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu ( pričom v zmysle § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ), v zmysle § 33 ods. 1 ZKV okrem pohľadávok, ktoré sa
v konkurze uplatňujú existujú aj také pohľadávky, ktoré sú podľa zákona z uspokojenia v konkurze
vylúčené. Vyplýva to z účelu konkurzu, ktorým je uspokojenie tých konkurzných veriteľov, ktorým v deňvyhlásenia konkurzu patria voči úpadcovi majetkovoprávne nárok v z uspokojenia sú tak vylúčené, tie
ich nároky, ktoré im vznikli až po vyhlásení konkurzu. Podľa § 33 ods. 1 ZKV k ním okrem iného patria
aj úroky z konkurzných pohľadávok, ktoré vznikli pred konkurzom, avšak uplatňujú sa až za obdobie

odo dňa jeho vyhlásenia bez ohľadu na to, či ide o zmluvné alebo zákonné úroky z omeškania. Ide
pritom o vylúčenie ich uspokojenia iba z konkurznej podstaty, znamená to teda, že veriteľ ich môže
počas konkurzu uplatniť proti úpadcovi na jeho majetok, ktorý do podstaty nepatrí, alebo proti ručiteľom
alebo ak sám vystupuje ako záložný veriteľ (§ 33 ods. 1 písm.a/ ZKV). Podľa § 33 ods. 1 písm.b/
ZKV sú taktiež z uspokojenia z konkurznej podstaty vylúčené trovy konania, ktoré vznikajú z účasti

na konkurznom konaní. Vylúčenie sa však netýka trov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s účasťou
v sporoch o pravosť, výšku alebo poradie ním popretých pohľadávok, na ktoré sa vzťahujú osobitné
ustanovenia § 25 ods. 2 a ktoré sa za podmienok v nich podrobnejšie určených považujú za náklady
podstaty, ide tu o prípady, keď veriteľ mal v odporovacom konaní úspech, ak konkurzná podstata sa v
dôsledku toho obohatila. Nároky vylúčené z konkurzu a v ňom neuspokojené však nie sú konkurzom
dotknuté. Konkurzný veriteľ v dôsledku toho nárok nestráca, iba ho nemôže v konkurze prihlásiť a v

ňom uplatniť. Z konkurznej podstaty sa preto tieto nároky nemôžu uspokojiť a možno ich však uplatniť
žalobou a uspokojiť ich z majetku, ktorý úpadcovi zostane alebo ktorý nadobudne dodatočne. Vyslovenie
nedostatku ich uplatnenia sa teda vôbec nedotýka ich materiálnej existencie (porovnaj Konkurz a
vyrovnanie V.Steiner, Ján Mazák konkurz a vyrovnanie str.83).

Žalobca nepochybne je veriteľom žalovaného vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré mu boli priznané
právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov. Nepochybné je aj to, že žalovaný ako dlžník svoj
dlh nesplnil riadne a včas. omeškanie dlžníka nastane, ak nesplní svoj dlh riadne a včas. Žalovaný
nesplnil svoje záväzky riadne a včas, preto omeškanie na jeho strane nastalo. Žalobca ako veriteľ má
právo domáhať sa okrem splnenia dlhu aj úroku z omeškania. Na tejto skutočností nič nemení posúdenie

jeho nárokov podľa zákona o konkurze a vyrovnaní (zákon č. 328/1991 Zb.), ktoré sa dotýkajú spôsobu
uspokojenia a zároveň možností uspokojenia úrokov z konkurzných pohľadávok, ako aj trov konania.

Preto súd opätovne posúdil nárok žalobcu v súlade ustanovením § 517 ods. l a 2 OZ a § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 a rozhodol tak, že žalovanému uložil žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške

6 % ročne zo sumy 55.026,- € od 18.8. 2005 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 11.772,- € od 2. 4. 2008 do zaplatenia, úrok z omeškania výške 6 % ročne zo sumy 33,19 €
od 14. 12. 2005 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Teda súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania zo súm ( ako
žalobca žiadal ) priznaných rozsudkami : 1/ Okresného súdu Prešov č.k. 14 C 236/94 zo dňa 14. 11.

2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, č.k. 3 Co 627/02 zo dňa 21. 06. 2005 zo sumy
55.026,- eur, 2/ Okresného súdu Prešov č.k. 28C 396/2005 zo dňa 27. 06. 2007 zo sumy 11.772,- eur,
3/ Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Cbi 30/2003 zo dňa 27. 09. 2005 zo sumy 33,19 eur, avšak pri
určení počiatku omeškania súd vychádzal z dátumu vykonateľností jednotlivých rozhodnutí, nakoľko
až dňom vykonateľnosti bol žalovaný v omeškaním so zaplatením priznaných súm ( nie skôr ako žiadal

žalobca ). Žalobca sa výslovne domáhal príslušenstva zo súm priznaných rozsudkami. Rovnako súd
priznal žalobcovi výšku úrokov z omeškania podľa cit. nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby NBS podľa jej výšky podľa dátumov omeškania so zaplatením, tak ako
je uvedené vyššie. V prevyšujúcej časti ( nad priznané príslušenstvo pohľadávok ) súd žalobu zamietol
a to z uvedených dôvodov. Úroky z omeškania sú kategóriou objektívnou a v prípade neuhradenia

dlhu riadne a včas plynú bez ohľadu na subjektívne zavinenie, či inú okolnosť. Je rozdiel v nároku na
príslušenstvo a jeho vymoženie, či uspokojenie v rámci konkurzu. Z týchto dôvodov súd neprihliadal
na námietky žalovaného, ktoré podával v priebehu konania.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej ( t.j. o

celom predmete konania, vrátane vylúčenej veci ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.