Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411205047
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6411205047.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľky O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpená Združením na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, adresa pre doručovanie
O. A., A. Č.. XX, proti odporcovi GE Money, a.s. Bratislava, Bottova 7, IČO: 17324220, o návrhu na
vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V danej právnej veci sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala zaplatenia od odporcu vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 538,31 € a zároveň žiadala, aby jej odporca zaplatil primerané

finančné zadosťučinenie v rovnakej výške. Pred prvým pojednávaním zobrala navrhovateľka čiastočne
návrh späť, a to v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 538,31 €. Súd
ďalej konal o uloženie povinnosti odporcovi vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie. V priebehu
konania navrhovateľka požiadala o pripustenie zmeny návrhu, a to rozšírenie návrhu o uloženie
povinnosti odporcovi zaplatiť jej aj sumu 191,69 € s úrokom z omeškania, počítaným od 27.1.2009 do
zaplatenia vo výške 10 % ročne s odôvodnením, že potom, ako sa oboznámili s platobnou históriou,
zistili, že istina by mala byť takáto.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, poukázal na vznesenú námietku

premlčania a premlčanie žalobného návrhu v plnom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o úvere, s
obchodnými podmienkami zmluvy o úvere spoločnosti, s korešpondenciou účastníkov konania, so
žiadosťou o vydanie splátkovej karty Quatro, so schválením žiadosti o splátkovú kartu Quatro, s
platobnou históriou, s písomným vyjadrením odporcu, s ostatným spisovým materiálom.

Súd o návrhu navrhovateľky rozhodol rozsudkom č.k. 5C 126/11 zo dňa 29.10.2012. Krajský súd
v Banskej Bystrici uvedený rozsudok Okresného súdu svojim rozhodnutím č.k. 14Co 41/13 zo dňa
12.11.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil v zrušujúcom
uznesení právny názor, ktorým bol okresný súd v danej veci viazaný, a doplnil dokazovanie v zmysle

intencií krajského súdu.Navrhovateľka sa prostredníctvom podaného návrhu, ktorý upravila v priebehu konania, domáhala
od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 730 € s úrokom z omeškania vo výške 10
% ročne, počítaný od 27.01.2009 do zaplatenia. Poukázala na to, že dňa 16.02.2003 uzatvorila s

odporcom individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere č. 1021750462 na nákup tovaru zn. Zepter, pričom
výška úveru bola 11.032,-Sk, ktorú splatila v 24 mesačných pravidelných splátkach po 646,-Sk podľa
podmienok úverovej zmluvy a v dohodnutom termíne. Navrhovateľka okrem iného v návrhu poukázala
na to, že zmluva o úvere, ktorú uzavrela, je pretlačeným formulárom, bežne používaným odporcom.
Uviedla, že uvedenou skutočnosťou jej odporca vnútil aj iný úkon, než len ten, ktorý bol v danom okamihu

vo sfére jej záujmu, podpísala aj tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má
vzniknúť v budúcnosti. Poukázala na tú skutočnosť, že z uvedeného malo vyplývať to, že s odporcom sa
vbudúcnostimôžedohodnúťnaurčitomúvere,aakodporcatýmtospôsobompísomnýprísľubsplniltým,
že požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez
osobitne písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individuálne so všetkými náležitosťami
špecifikovaná, nebola dodržaná predpísaná písomná forma, a preto je neplatný. Navrhovateľka uviedla,

že na základe vopred predtlačeného textu zmluvy o úvere jej odporca poslal list zo dňa 30.12.2003,
kde uviedol, že na základe uzavretej zmluvy o úvere jej posiela nákupnú kartu OK s úverovým rámcom
20.000,-Sk, pričom navrhovateľka poukázala na to, že táto karta bola vydaná na základe Zmluvy č.
1980853627, ktorú ona nikdy s odporcom nepodpísala. Následne listom zo dňa 11.09.2007 ju odporca
informoval, že táto nákupná karta nemusí byť plne funkčná, a preto jej zaslal novú verziu kreditnej OK

karty na základe Zmluvy č. 6913952212, ktorú ona tiež s odporcom nepodpisovala. Navrhovateľka v
podanom návrhu uviedla, že z uvedenej karty priebežne vyberala finančné prostriedky a tiež pravidelne
splácala mesačné splátky. Listom zo dňa 30.10.2008 bola informovaná o výpovedi zmluvy a následnom
zablokovaní predmetnej karty a dňa 29.12.2008 bola vyzvaná, aby splatila dlh na kreditnej karte vo
výške 618,50 €. Navrhovateľka uviedla, že nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov, pristúpila

na návrh odporcu a vyplnila predvyplnenú žiadosť žalovaným o vydanie splátkovej karty Quatro s tým,
že po jej vydaní bude z účtu splátkovej karty Quatro splatený dlh voči navrhovateľovi vo výške 618,53 €.
Ďalej uviedla, že potvrdzujúcim listom o schválení žiadosti o splátkovú kartu Quatro bola informovaná,
že dlh bol vyplatený. Ďalej uviedla, že z tejto nákupnej karty OK priebežne vyberala peniaze a platila
mesačné splátky, pričom vybrala finančnú čiastku počas používania spolu vo výške 1.941,85 € a plnením

mesačných splátok odporcovi zaplatila sumu 1.861,63 € a z karty Quatro bola dňa 02.01.2009 odporcovi
zaplatená suma 618,53 €. Spolu teda zaplatila sumu 2.480,16 €, čiže odporcovi zaplatila navyše 538,31
€ a o túto sumu sa podľa jej názoru odporca bezdôvodne obohatil. Zástupca navrhovateľky, pokiaľ sa
týka druhu bezdôvodného obohatenia, poukázal na to, že podľa ich názoru sa jedná o bezdôvodné
obohatenievsúvislostisneplatnýmprávnymúkonomstým,žepodľanichZmluvaorevolvingovomúvere

nemá zákonné náležitosti, a to hlavne písomnú formu, a nedostatok tejto písomnej formy spôsobuje, že
právny úkon je neplatný. Navrhovateľka uviedla, že žiada od odporcu zaplatiť aj úroky z omeškania, a
to od 27.01.2009 do zaplatenia vo výške 10 % p. a.. Navrhovateľka v písomnom podaní, doručenom
súdu, poukázala na to, že podľa nej nemohla subjektívna premlčacia doba začať plynúť od 2.1.2009,
nakoľko by bolo absurdné a absolútne nelogické, aby z karty Quatro vyplácala sumu, o ktorej už v

tom čase vedela, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Preukázateľne sa o tejto skutočnosti, že sa
odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil, dozvedela až začiatkom januára 2011, čiže návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia je podaný v lehote. Takisto poukázala na to, že v danej veci treba aplikovať
10-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal v písomnom

podaní na to, že navrhovateľka si plnila riadne svoje povinnosti z uzavretej úverovej zmluvy, a preto jej
poskytol dodatkový produkt, a to OK kartu listom zo dňa 30.12.2003. Tento dodatkový produkt odporca
poskytol navrhovateľke na základe úverovej zmluvy, ktorá má písomnú podobu, a preto argument
navrhovateľky, že boli porušené jej práva v súvislosti s formou zmluvy, je mylná. Odporca ďalej uviedol,
že využívaním, resp. začatím využívania dodatkového produktu, OK karty, zo strany navrhovateľky,

neprišlo k uzavretiu novej zmluvy. Bolo na navrhovateľke, či právo používať OK kartu využije, alebo nie.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka sa rozhodla vlastným úkonom, že túto kartu bude využívať a
dňa01.02.2004vybralazbankomatučiastku5.000,-Sk.Pokiaľbynavrhovateľkanemalazáujemotakýto
doplnkový produkt, kartu nemusela využívať. Odporca ďalej poukázal na to, že nakoľko navrhovateľka
mala eminentný záujem túto kartu používať, robila tak v období od 01.02.2004 do 25.04.2007, kedy

naposledy urobila výber z OK karty. Odporca poprel, že by navrhovateľke vopred vnútil aj iný úkon, resp.
používanie iného produktu, toto tvrdenie navrhovateľky považuje za účelové, nakoľko navrhovateľkadobrovoľne z jej vlastného prejavu vôle začala túto kartu používať. Odporca ďalej uviedol, že v systéme
odporca evidoval OK kartu, označenú pod iným číslom, ako bola pôvodná zmluva, pretože potreboval
odlíšiť hlavný produkt od doplnkového produktu. Odporca ďalej uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka

domnieva, že by jej odporca poskytol platobnú kartu na platby v obchodoch a na výber hotovosti bez
uzavretia písomnej zmluvy, je iracionálne, až scestné. Zároveň v písomne podanom návrhu uviedol, že
sama navrhovateľka priznáva, že z kariet od odporcu za obdobie ich využívania vybrala finančnú čiastku
1.941,85 € a splácaním mesačných splátok zaplatila 2.489,16 €. Odporca uviedol, že navrhovateľka
má za to, že ak si od odporcu požičala celkove sumu 1.941,85 €, tak mala odporcovi za obdobie

užívania finančných prostriedkov v čase od 01.02.2004 do 21.01.2009 vrátiť rovnakú čiastku, ako si
požičala. Odporca uviedol, že navrhovateľka sa pravdepodobne domnieva, že odporca jej poskytol
bezplatne (bezúročne) finančné prostriedky na obdobie takmer 5 rokov. Odporca uviedol, že nie je
zrejmé, akú konkrétnu ujmu by mohol navrhovateľke spôsobiť. Odporca v písomne podanom vyjadrení
k návrhu vzniesol námietku premlčania. Zároveň vzniesol námietku premlčania aj voči rozšírenému
návrhu. Odporca poukázal na to, že nemôže navrhovateľka odôvodňovať začiatok plynutia premlčacej

lehoty skutočnosťou, že sa dozvedela o publikovaní rozhodnutia niektorého súdu. Poukázal na to,
že navrhovateľke bolo dňa 29.12.2008 oznámené, že na jej OK karte je dlh voči odporcovi vo výške
618,53 € (18.633,75 Sk), pričom dňa 12.1.2009 doručila navrhovateľka žiadosť o vydanie splátkovej
karty Quatro, v ktorej požiadala o vyplatenie dlhu v uvedenej výške spoločnosti GE Money, a.s.. Preto
v období od 29.12.2009 do 12.1.2009 sa najneskôr musela dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu, ako aj kto sa na jej úkor obohatil. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka
podala žalobu na súd až 4.5.2011, čiže nestihla subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá uplynula najneskôr
dňa 12.1.2011. Odporca uviedol, že uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty potvrdzuje navrhovateľka
aj samotná, a to v petite žalobného návrhu, kde žiada priznať úroky z omeškania od 27.1.2009. Odporca,
pokiaľ sa týka plynutia objektívnej premlčacej lehoty poukázal na to, že objektívna lehota na vydanie

bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného právneho úkonu začala plynúť buď 16.2.2006,
t. j. momentom uzavretia zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola aj ponuka na kreditnú kartu, alebo
1.2.2007, čiže momentom, keď navrhovateľka prvýkrát použila kartu a vybrala z nej finančné prostriedky.
Vzhľadom na uvedené okolnosti považuje návrh navrhovateľky v plnom rozsahu za premlčaný. Pokiaľ
sa týka možnosti aplikácie 10-ročnej premlčacej lehoty v súvislosti s úmyselným bezdôvodným konaním

odporca poukázal na to, že túto skutočnosť navrhovateľka ničím nepreukázala, že by sa mala brať
do úvahy dlhšia premlčacia lehota. Odporca sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa
ktorého subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr dňa 12.1.2009. Odporca súhlasil aj
s právnym názorom krajského súdu, pokiaľ sa týka plynutia objektívnej premlčacej lehoty s tým, že
pre začiatok plynutia objektívnej lehoty je dôležité faktické získanie bezdôvodného obohatenia, teda

deň prefinancovania prostredníctvom splátkovej karty Quatro. Odporca nesúhlasil s tvrdením zástupcu
navrhovateľky v tom, že by na danú vec bolo nutné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu,
pretože nebol preukázaný žiadnym spôsobom úmysel, pokiaľ sa týka zmlúv, ktoré využíval odporca,
pričom tieto zmluvy už využíval odporca už od r. 2001 a tieto typy zmlúv využívali aj iné spoločnosti. Až
v r. 2010, kedy začali súdy rozhodovať v tom zmysle, že chýba tu písomná forma, až vtedy sa vlastne

zistilo, že takáto písomná forma tu mala byť. Zároveň uviedol, že tento typ zmlúv sa používa naďalej,
a to nielen zo strany nebankových subjektov, ale takisto aj bánk, pokiaľ sa týka uzatvorenia zmlúv s
podnikateľmi alebo živnostníkmi. Poukázal na to, že nie je preukázaný žiadnym spôsobom úmysel, a
to už vzhľadom aj na to, že navrhovateľka využívala predmetnú kartu dobrovoľne, bolo to založené na
dobrovoľnom konaní s tým, že bolo jej najprv zo strany odporcu oznámené, že vôbec môže využívať

túto kartu, následne v rámci ďalšej korešpondencie, ktorá jej bola doručená, mohla navrhovateľka túto
kartu zahodiť a nemusela ju vôbec využívať. Následne jej bol doručený PIN, s ktorým sa oboznámila,
musela vykonať ďalší úkon, a to aktiváciu karty, až potom vlastne mohla kartu využívať. Čiže bolo na
vôli navrhovateľky, či a kedy začne túto kartu využívať. Odporca uviedol, že z ich strany nebol žiadny
úmysel, pokiaľ sa týka toho, že by sa bezdôvodne obohatili. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že

pokiaľ by aj bola 10-ročná premlčacia doba, nie je to podstatné pre posúdenie veci, pretože už skončila,
resp. uplynula subjektívna premlčacia doba a v podstate nie je už podstatné, či by si aplikovala 3-ročná
alebo 10-ročná premlčacia objektívna lehota.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase vzniku právneho
vzťahu, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru, môže byť veriteľom aj
predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom dodať dôkaz.

Podľa čl. 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi, stanovenými v čl. 7 ods. 2.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica rady č.
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Krajský súd v danej veci rozsudok Okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil

právny názor. Z právneho názoru, ktorým je okresný súd viazaný, je zrejmé, že právne závery okresného
súdu,pokiaľideokonštatovanieabsolútnejneplatnostirevolvingovejzmluvyspoukazomnaustanovenie
§ 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľskom úvere sú správne, avšak odvolací súd po oboznámení sa s obsahom listinných
dôkazov, obsiahnutých v spise, nepovažuje konštatovanie neplatnosti zmluvného vzťahu, vyplývajúcehozo zmluvy o revolvingovom úvere, ako základnej a východiskovej premisy pre právne posúdenie
uplatneného nároku za právne relevantné. V zmysle právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici
splatením dlhu a tým urovnaním vzájomných vzťahov a nárokov, vyplývajúcich z pôvodnej úverovej

zmluvy a z absolútne neplatnej revolvingovej zmluvy, a to prostredníctvom splátkovej karty Quatro na
základe zmluvy, uzatvorenej dňa 12.1.2009 sa nastolil úplne nový skutkový i právny stav, a to zaniknutím
pôvodného dlhu navrhovateľky jeho splatením v celej sume. Podľa právneho názoru krajského súdu
subjektívnu premlčaciu dobu je nutné posudzovať najneskôr od 12.1.2009, kedy bol doručený odporcovi
právne relevantný úkon, a to žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro, v ktorej navrhovateľka požiadala

ovyplateniedlhuvsume618,53€.Uzavretímzmluvyzodňa12.1.2009ovydaniesplátkovejkartyQuatro
vznikol nový právny stav uspokojením a urovnaním nárokov z predchádzajúcich vzťahov navrhovateľky
a odporcu, nešlo tak o bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu. Krajský súd zároveň
konštatoval, že pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúce faktické získanie
bezdôvodného obohatenia odporcu, a teda objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom, kedy
navrhovateľka prefinancovala prostredníctvom splátkovej karty Quatro svoj predošlý dlh odporcovi.

Týmto okamihom je určený začiatok objektívnej premlčacej doby.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka uzatvorila dňa 16.02.2003 s odporcom Zmluvu
o úvere č. 1021750462, výška úveru bola dohodnutá na sumu 11.032,-Sk, ktorý splatila navrhovateľka v
24 mesačných splátkach vo výške 646,-Sk podľa podmienok úverovej zmluvy a v dohodnutom termíne.
Na základe dodatkového produktu, OK karty, navrhovateľka mala možnosť využívať OK kartu, pričom

svojim úkonom túto kartu aj využívala, a to tak, že 01.02.2004 vybrala z bankomatu sumu 5.000,-Sk.
Navrhovateľka kartu využívala od obdobia od 01.02.2004 do 25.04.2007, kedy naposledy urobila z
tejto karty výber. Odporca oznámil navrhovateľke dňa 29.12.2008, že na karte je dlh voči odporcovi vo
výške 18.633,75 Sk (618,53 €). Dňa 12.01.2009 doručila navrhovateľka Žiadosť o vydanie splátkovej
karty Quatro, v ktorej požiadala o vyplatenie tohto dlhu v prospech odporcu. V Zmluve o úvere, ktorú

uzavreli účastníci konania, odporca uviedol aj tú skutočnosť, že touto zmluvou sa zaväzuje, že na
požiadanie zákazníka a po splnení podmienok, stanovených odporcom, poskytne v prospech zákazníka
peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaväzuje tieto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť,
zaplatiť úroky a splniť povinnosti podľa tejto zmluvy. Zákazník a GE Capital Multiservis K.s. v ďalšom
odkazujú na úpravu, obsiahnutú v obchodných podmienkach zmluvy o úvere spoločnosti GE Capital

MultiservisK.s.,ktorésúneoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy.Zobchodnýchpodmienokzmluvyoúvere
spoločnosti GE Capital Multiservis a.s. v zmysle čl. 8.1 veriteľ a zákazník podpisom zmluvy o úvere
zároveň uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere s nasledujúcim obsahom a zákazník žiada veriteľa
o poskytnutie úverového rámca podľa zmluvy o revolvingovom úvere a o vydanie úverovej karty, ktorá
mu umožní čerpať peňažné prostriedky až do výšky poskytnutého úverového rámca. Na základe ZRU

sa veriteľ zaväzuje, že na žiadosť zákazníka a po splnení veriteľom stanovených podmienok poskytne
v prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaväzuje takto poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splatiť ostatné povinnosti podľa ZRU. Na poskytnutie
úverového rámca a vydanie karty nie je právny nárok. Žiadosť zákazníka o poskytnutie úverového rámca
bude posúdená na základe údajov, ktoré uviedol v žiadosti o úver a na základe jeho platobnej morálky

voči veriteľovi. Veriteľ pri posudzovaní žiadosti zákazníka nie je viazaný žiadnou lehotou. V prípade
schválenia žiadosti veriteľ doručí zákazníkovi písomné oznámenie o schválení úverového rámca, ktoré
bude obsahovať najmä výšku úverového rámca, mesačné splátky RPMN a variabilný symbol pre platby
splátok úveru. Oznámenie sa dňom jeho doručenia zákazníkovi stáva neoddeliteľnou súčasťou ZRU.
Pokiaľ sa týka zmluvy o úvere, jedná sa o predtlačený formulár, bežne používaný odporcom s tým,

že pokiaľ sa týka uvedenej formulácie, je zrejmé, že v zmysle obchodných podmienok má dôjsť k
uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere s nie úplne jasnými podmienkami, pričom podrobné podmienky,
týkajúce sa výšky plnenia, mesačných splátok a prípadnej ročnej percentuálnej miery nákladov majú byť
špecifikované až následne v prípade žiadosti o poskytnutí finančných prostriedkov. Súd je toho názoru,
žepokiaľsatýkaZmluvyorevolvingovomúvere,tátozmluvajeabsolútneneplatnýprávnyúkonstým,že

nakoľkoúčastnícikonaniauzatvoriliindividuálnešpecifikovanúzmluvuoúverenanákuptovaru,aletouto
zmluvou odporca vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho
záujmu.Ztextutlačivavyplýva,žepodpisomželanejzmluvysaspotrebiteľsúčasnezaväzujeapodpisuje
aj tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť iba v budúcnosti. Je
zrejmé, že z toho vyplýva tá skutočnosť, že na žiadosť zákazníka sa iba v budúcnosti môžu dohodnúť

o prípadnom takomto úvere. K týmto spôsobom dal veriteľ písomný súhlas a splní ho tým, že niekomu
požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úverebez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými
náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 účinnosti v čase uzavretia
právneho úkonu nebola dodržaná predpísaná forma, a preto tento právny úkon súd považuje za

neplatný. Právny úkon, ktorý bol urobený takýmto spôsobom, nie je zmluvou, ktorá by obsahovala
dohodu strán o podstatných náležitostiach, ako o výške úroku, výške úveru, úroku z omeškania, ako aj
ďalšie ustanovenia. Súd je toho názoru, že pokiaľ sa týka zmluvy o úvere, táto zmluva o úvere je platná,
obsahuje zákonom stanovené náležitosti a zmluvu o revolvingovom úvere súd považuje za absolútne
neplatný právny úkon. Keďže v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere boli vydané platobné karty, ktoré

navrhovateľka aj riadne využívala (táto skutočnosť z jej strany spochybnená nebola), je zrejmé, že
využívala platobné karty, ktoré boli vydané titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá zmluva
však nebola uzavretá platne. Uvedená skutočnosť, a to konštatovanie neplatnosti zmluvného vzťahu,
vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom úvere však nie je podstatnou skutočnosťou pre posúdenie
návrhu navrhovateľky, nakoľko uzavretím zmluvy zo dňa 12.1.2009 o vydanie splátkovej karty Quatro
vznikol nový právny stav.

Odporca informoval navrhovateľku listom zo dňa 30.10.2008 o výpovedi zmluvy a zablokovaní OK karty,
nakoľko na nej vznikol dlh 618,53 €, na ktorého splatenie bola vyzvaná listom zo dňa 29.12.2008.
Ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej lehoty z právneho titulu prijatia bezdôvodného
obohatenia zo strany odporcu je tak zásadné, že navrhovateľka odporcov nárok, vyčíslený v sume
618,53 €, ktorý mal vzniknúť ako nedoplatok z čerpaných finančných prostriedkov z oboch použitých

kariet, a to ku dňu 29.12.2008 nespochybňovala a pristúpila na návrh odporcu, podpísala a prijala
žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro s vedomím, že jej vydaním bude z účtu splátkovej karty
Quatro splatený jej dlh voči odporcovi vo výške 618,53 € a možno mať za to, že až do tohto momentu
a do tejto sumy nepovažovala požadovaný dlh za bezdôvodné obohatenie sa odporcu na jej úkor.
Splatením dlhu, a tým urovnaním vzájomných vzťahov a nárokov, vyplývajúcich z pôvodnej úverovej

zmluvy a z absolútne neplatnej revolvingovej zmluvy, a to prostredníctvom splátkovej karty Quatro na
základe zmluvy, uzatvorenej dňa 12.1.2009, vznikol úplne nový skutkový a právny stav, a to zaniknutím
pôvodného dlhu navrhovateľky jeho splatením v celej sume (právny názor krajského súdu). Subjektívna
premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa odporkyňa dozvedela, že plnila bez právneho dôvodu
a komu plnila. Pokiaľ navrhovateľka argumentuje absolútnou neplatnosťou revolvingovej zmluvy, na

základe čoho sa mal odporca na jej úkor prijatím splátok čerpaných finančných prostriedkov z kreditných
kariet bezdôvodne obohatiť, je treba poukázať na to, že reálne a preukázateľne sa navrhovateľka mohla
dozvedieť, že sa na jej úkor odporca bezdôvodne obohatil na základe jeho oznámenia o výpovedi
zmluvy a zablokovaní kreditnej OK karty a pri oznámení, že na tejto karte vznikol dlh vo výške 618,53
€. Na splnenie tohto dlhu bola navrhovateľka vyzvaná listom odporcu zo dňa 29.12.2008. Subjektívnu

premlčaciu dobu je nutné posudzovať od tohto momentu najneskôr od 12.1.2009, kedy bol odporcovi
doručený právne relevantný úkon, a to žiadosť navrhovateľky o vydanie splátkovej karty Quatro, kde
navrhovateľka žiadala o vyrovnanie dlhu. Uzavretím Zmluvy zo dňa 12.1.2009 o vydanie splátkovej
karty Quatro vznikol nový právny stav uspokojením a urovnaním nárokov z predchádzajúcich vzťahov
navrhovateľky a odporcu, nešlo tak o bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu (právny

názor krajského súdu). Subjektívna premlčacia doba teda začala plynúť dňa 12.1.2009 a uplynula dňa
12.1.2011 (dvojročná subjektívna premlčacia doba). Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia odporcu, teda deň, kedy navrhovateľka
prefinancovaniaprostredníctvomsplákovejkartyQuatrosvojpredošlýdlhodporcovi.Týmtookamihomje
určený začiatok objektívnej premlčacej doby (právny názor krajského súdu). Súd vychádzal z právneho

názoru, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 12.1.2009 a objektívna premlčacia doba dňa
26.1.2009. Návrh navrhovateľky na súd bol podaný dňa 4.5.2011, to znamená, že uplynula subjektívna
dvojročná, ako aj objektívna, trojročná premlčacia doba. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne.
Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu sa a musí existovať

už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné
obohatenieneúmyselneapotombysihoúmyselneponechal.Účastnícikonaniauzatvorilidňa12.1.2009
Zmluvu o vydanie splátkovej karty Quatro, kedy vlastne vznikol nový právny stav uspokojením a
urovnaním nárokov z predchádzajúcich vzťahov navrhovateľky a odporcu. Navrhovateľka na základe
oznámenia, že jej vznikol dlh vo výške 618,53 €, na ktorého splatenie bola vyzvaná listom zo dňa

29.12.2008, uzavrela predmetnú zmluvu o vydanie splátkovej karty Quatro. Samotná navrhovateľka
doručilaodporcovižiadosťovydaniesplátkovejkartyQuatroanáslednepožiadalaomožnosťvyrovnaniadlhu, ktorý jej vznikol. Pri uzatváraní tohto právneho úkonu, to znamená Zmluvy zo dňa 12.1.2009
o vydanie splátkovej karty Quatro nebolo preukázané žiadne úmyselné konanie odporcu, ktoré by
smerovalokúmyslubezdôvodnesaobohatiť.Pokiaľsatýkapôvodneuzavretejzmluvymedziúčastníkmi

konania dňa 16.2.2003, a to Zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola aj Zmluva o revolvingovom úvere, ani v
tejto súvislosti nebol preukázaný žiadny úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť. V tom čase uzatvárali
predmetné zmluvy o revolvingovom úvere totožným spôsobom aj iné subjekty, pričom až v neskoršom
období súdy judikovali, že takáto forma nie je správna a je nutné uzatvárať riadne písomné zmluvy o
revolvingovom úvere. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy nebol preukázaný žiadny úmysel odporcu

bezdôvodne sa obohatiť na úkor navrhovateľky. Tento úmysel nevyplynul ani z výpovede samotnej
navrhovateľky, ani z vykonaného dokazovania.

Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, pričom obidve tieto premlčacie doby plynú
a končia nezávisle od seba, avšak ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému
právonavydaniebezdôvodnéhoobohateniapriznať,akmárneuplynulaaspoňjednazlehôt.Subjektívna

premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Súd je
však v danej veci viazaný právnym názorom krajského súdu, v zmysle ktorého, pokiaľ sa týka počiatkov
plynutia premlčacej doby, subjektívna premlčacia doba začala plynúť 12.1.2009 a objektívna premlčacia
doba dňom, keď navrhovateľka prefinancovala dlh prostredníctvom splátkovej karty Quatro, čiže dňa
26.1.2009. V každom prípade je však zrejmé, že subjektívna premlčacia doba uplynula v rámci trojročnej

objektívnej premlčacej doby. Vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak
sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že plynie ešte druhá premlčacia
doba. Pre posúdenie nároku navrhovateľky v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany
odporcu súd poukazuje na to, že pri aplikácii či už trojročnej, alebo aj desaťročnej premlčacej doby by
bol návrh navrhovateľa premlčaný. To znamená návrh navrhovateľa by sa premlčal tak v trojročnej, ako

aj v prípade, pokiaľ by súd aplikoval desaťročnú premlčaciu dobu, a to z toho dôvodu, že subjektívna
premlčacia doba uplynula už v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, ktorá objektívna premlčacia
doba uplynula dňa 26.1.2012. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 12.1.2011. Vzhľadom na to,
že sa skončilo uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, právo sa premlčalo, a to aj napriek tomu, že
plynie ešte druhá premlčacia lehota, čiže objektívna premlčacia lehota. Tu treba uviesť, že teda právo

navrhovateľa sa premlčalo vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, a to v zákonnej trojročnej
premlčacej lehote a premlčalo by sa aj v prípade, ak by súd aplikoval desaťročnú premlčaciu lehotu.
Ak sa premlčania subjekt dovolá, nemožno právo priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh navrhovateľa zamietol.

V zmysle § 142 ods. 1 OSP odporca mal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní bol úspešný,

trovy konania si neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.