Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 15P/234/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214292
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Mamráková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412214292.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV pred samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Q., zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka K., štátna občianka SR, v zastúpení: Advokátska
kancelária NIKU & Partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, otec - K., štátny občan SR, v
zastúpení: AK Neuschlová, s. r. o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o určenie výživného rozhodol

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou XXX eur mesačne k rukám matky
maloletého počnúc dňom 01.03.2011 do 08.10.2012.

II. Zročné výživné za dobu od 01.03.2011 do 8.10.2012 vo výške XXXX,XX. eur je otec povinný platiť
formou splátok po XXX.- eur mesačne spolu s bežným výživným do 15.- dňa každého mesiaca k rukám

matky počnúc mesiacom jún 2014 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky nastáva zročnosť celého
plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27.04.2012 žiadala matka, aby súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletého Q.
výživným vo výške XXX eur mesačne počnúc februárom 2010. Uvedené podanie matka podala v rámci
konania o rozvod, a preto súd postupoval podľa § 112, ods. 2 O. s. p. tak, že návrh matky vylúčil na
samostatné konanie uznesením č. k. 15P 8/2012-25 zo dňa 14.06.2012.

Návrh na určenie výživného matka odôvodnila odhadom otcových zárobkových pomerov, ako aj
potrebami maloletého dieťaťa. Matka žiadala o výživné od februára 2010, kedy sa otec zo spoločnej
domácnosti odsťahoval a na syna jej nič neprispel. Na pojednávaní dňa 10.06.2013 matka navrhla určiť
výživné za dobu od februára 2010 do 08.10.2012 vo výške XXX eur mesačne vzhľadom na to, že v
takejto výške súd určil výživné v konaní o rozvod. Matka vyčíslila zročné výživné vo výške X XXX,XX
eur, ktoré navrhla splácať spolu s bežným výživným v splátkach vo výške určenej súdom, pričom navrhla
započítať do výživného dve platby výživného vo výške XXX eur. V tejto súvislosti matka uviedla, že otec

zaplatil 20.04.2010 sumu XXX eur, v čom je zahrnuté nájomné a úhrada domácnosti, pričom otec sám
uviedol, že prispieval sumou XXX eur mesačne a na tomto istom princípe žiadajú započítať sumu XXX
eur z ďalšej platby XXX eur zaplatenej 24.05.2010.

Otec sa k návrhu vyjadril tak, že súhlasí s výškou výživného XXX eur mesačne, avšak nesúhlasil so
zaplatením zročného výživného, pretože výživné v navrhnutej sume prispieval. V roku 2009 si zobral
pôžičku XX XXX eur, ktorá mala pokryť všetky platby na ďalší rok a mala slúžiť do domácnosti, pričomju spláca výlučne sám po XXX eur mesačne. Otec uviedol, že poslal matke dve platby po X XXX eur a
to v januári 2010 a v júli 2010. Otec namietol zaplatenie spätného výživného od februára 2010, nakoľko
matka v návrhu neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal rozhodnúť o výživnom

spätne. Otec poukázal na skutočnosť, že matka v návrhu na rozvod maželstva uviedla, že vzhľadom na
skutočnosť, že otec sa stará o dcéru A., si výživné na maloletého Q. nenárokuje. Z uvedeného je podľa
otca zrejmé, že návrh na určenie spätného výživného je špekulatívny v snahe vyťažiť od otca čo možno
najvyššiu sumu, napriek tomu, že otec sa od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti podieľal podľa
svojich schopností a možností nielen na výchove a výžive dcéry a maloletého syna, ale aj na naturálnych

formách plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu 15P/8/2012, výsluchom účastníkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav:

Účastníci boli manželia, pričom počas manželstva sa narodila dcéra A. a maloletý Q.. Manželstvo
účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 15P 8/2012-68 zo dňa
12.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.10.2012. V rámci konania o rozvod súd schválil

rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a
otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého Q. sumu XXX eur mesačne. Z obsahu spisu 15P 8/2012 súd
zistil, že matka v návrhu uviedla, že odporca sa voči nej začal správať agresívne, opakovane ju fyzicky
napádal,odfebruára2010jejprestalprispievaťnadomácnosťavýživumaloletéhosyna.Vnávrhumatka
tvrdila, že otec ju vydiera prostredníctvom detí. Deti si kupuje drahými darčekmi, pričom plnoletá dcéra

už býva u odporcu. V návrahu na rozvod matka uviedla, že si vzhľadom na skutočnosť, že otec sa stará
o dcéru A., výživné na maloletého Q. nenárokuje.

Matka uviedla ako dôvody hodné osobitného zreteľa, že otec ju niekoľkokrát fyzicky napadol, vydieral
jej matku, na ktorú bola napísaná firma a prinútil ju prepísať ju na neho, pričom zabezpečil, aby telefóny,
internet a médiá písané na firmu, boli odpojené. Matka uviedla, že otec jej robil dva roky zo života

peklo a nebola schopná riešiť tieto záležitosti, pretože sa musela starať o domácnosť a deti, chodiť
do práce. Otec neprispieval na domácnosť, všetko musela hradiť zo svojho učiteľského platu. Nemala
záujem rozvádzať sa. Otec ju napadol fyzicky aj pred deťmi, pričom fyzické útoky riešila cez políciu,
ale po príchode policajtov, otec uvádzal policajtom, že chcela vyskočiť z okna, že je psychopatka. Otec
permanentne klame, tvrdí že tri roky je nezamestnaný a že ho živia rodičia.

Otecnemávedomosťotom,žebymatkanapolíciuhlásilafyzickéútoky.Vyslovilpochybosťoschopnosti
matky financovať všetko z platu učiteľky, pričom poukázal na to, že je naďalej spoločníčkou firmy O.
Ohľadom fyzických útokov otec uviedol, že z jeho strany neboli žiadne útoky voči matke, ohľadom
fyzických útokov pred deťmi uviedol, že posledné roky boli možno nejaké strkanice, bol to skôr flirt.
Otec potvrdil, že u nich jedenkrát bola polícia, ktorú zavolala matka. Príchodu policajtov podľa otca

predchádzalo to, že oznámil matke, že chce odísť. Matka ho vulgárne napadla, uviedla mu, že zavolá
políciu, čomu on neveril, že by spravila a v byte zostal. Keď prišla polícia, vyzvali matku, aby išla na
ošetrenie a ona to odmietla.

Matka uviedla, že otec sa jej opakovane vyhrážal. Raz ju napadol tak, že jej vrazil a rozbil jej peru.
Raz prišiel domov, maloletého zavrel do izby a fyzicky ju napadol tak, že do nej kopal, pričom toto

bolo ohlásené polícii, ktorá jej však oznámila, že domáce násilie sa ťažko dokazuje. Matka vyhľadala
psychologickú pomoc nielen kvôli sebe, ale aj kvôli synovi, u ktorého bolo podozrenie, že bude autistom.
Maloletý syn od psychológa však utiekol, a preto matka situáciu riešila tak, že chodila sama do
ambulancie.Situáciavrodinesastabilizovalaporozvode.Psychicképroblémyonaasynmalipoútokoch
otca v r. 2011. Čo sa týka výdavkov, matka uviedla, že výdavky, ktoré prezentovala v rozvodovom konaní,

boli rovnaké aj v roku 2010, aj v roku 2011.

Z výpovede matky súd zistil, že od februára 2010 do apríla 2011 bývali s ňou v spoločnej domácnosti
obidve deti. Vo februári 2010 sa otec odsťahoval a vrátil sa v apríli 2010 a býval v domácnosti do leta
2010 a z tohto dôvodu otec platil náklady v domácnosti a poslal na jej účet dve platby po XXX eur.
Dcéra A. bývala s matkou do apríla 2011, potom odišla k otcovi. V súčasnosti už u otca nebýva. Všetky

poplatky od februára 2010 až do rozvodu hradila matka, vrátane poplatkov za garáž, ktorú financovala
do konca roka 2011.Z výpovede otca súd zistil, že vo februári 2010 pracoval, pričom v tomto mesiaci skončil v skúšobnej
dobe, následne od 01.03.2010 do 15.08.2011 bol vedený na úrade práce a od septembra 2011 je
dobrovoľne nezamestnaný, pričom dostal od štátu príspevok na podnikanie vo výške X.XXX eur a v

tej súvislosti v roku 2011 založil živnosť, na ktorú mal byť tento príspevok použitý. Otec si prostriedky
na živobytie zaobstaral z pôžičky XX.XXX eur, pričom uviedol, že jeho otec mu dáva mesačne X.XXX
eur. Otec uviedol, že jeho živnosť je aktívna, ale príjem z nej nemá. Z titulu živnosti si platí odvody XX
eur. Ohľadom výdavkov na deti nevedel preukázať všetky platby z dôvodu, že sa platia aj v hotovosti.
Otec uviedol, že pôžička XX.XXX eur, ktorú dal matke, nebola určená na výživu maloletého, ale na chod

domácnosti. Otec nesúhlasil s tvrdením matky ohľadom odchodu z domácnosti, pričom uviedol, že z
domácnosti odišiel v roku 2011 tesne pred tým, než mala ísť k nemu bývať dcéra.

Otec uviedol, že v decembri 2011 sa stal konateľom spoločnosti D. pričom z tejto funkcie mu neplynuli
žiadne odmeny. Jeho otec mu prispieval od januára 2011.

Z lekárskeho potvrdenia z Centrálneho prijímacieho oddelenia nemocnice W. súd zistil, že dňa
27.03.2011 sa matka dostavila na ošetrenie z dôvodu zranenia, ku ktorému malo dôjsť dňa 26.03.2011. V

lekárskom potvrdení sa konštatuje, že objektívny nález mechanizmu úrazu pravdepodobne zodpovedá
údajom pacienta, pričom objektívnym nálezom bol zmliaždenie bedra vľavo, zmliaždenie pravého
predlaktia, zmliaždenie mäkkých tkanív, hlavy a zmliaždeniny hrudníka.

Z potvrdenia o príjme matky za obdobie apríl 2011 až marec 2012 súd zistil príjem XXX,XX eur netto
mesačne priemerne. Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že v kalendárnom roku 2010 mala priemerný

príjem XXX eur netto, v kalendárnom roku 2011 mala priemerný príjem XXX eur netto, v kalendárnom
roku 2012 mala priemerný príjem XXX eur netto.

Z daňového priznania otca za kalendárny rok 2011 súd zistil, že mal príjem zo živnosti X XXX eur ročne,
výdavky X XXX eur ročne, základ dane X XXX eur, daňovú povinnosť 0 eur.

Z čestného prehlásenia K. súd zistil, že matka ho kontaktovala telefonicky, keď ju manžel zbil v júli 2010.

V decembri 2010 ho kontaktovala v súvislosti so sprístupnením e-mailovej adresy gmail.com, pričom
zistila, že jej adresu prevzal manžel, ktorý jej vymazal aj údaje z počítača. Taktiež ho matka kontaktovala
s tým, že niekto jej prepichol pneumatiky na aute. V čestnom prehlásením uviedol, že 19.03.2011
navštívil spolu so svojimi deťmi matku, pričom prítomným bol doma aj jej syn Q.. V čase návštevy matke
zavolal manžel s tým, aby ho okamžite vyhodila. Po jeho odchode z matkinej domácnosti, mu matka

telefonovala asi o hodinu - hodinu a pol s plačom, že ju manžel zbil a že volala policajtov. Z tohto dôvodu
prišiel po ňu a odviezol ju na pohotovosť.

Z čestného prehlásenia T. - starej matky maloletého súd zistil, že po rozchode účastníkov, začal na
matku bývalý manžel vyvíjať nátlak a takisto na ňu osobne s tým, aby prepísala spoločosť O. na neho.
Stará matka maloletého v čestnom prehlásení uviedla, že otec po rozchode matku atakoval vulgárnymi

a výhražnými sms-kami, fyzicky ju napádal, bola niekoľkokrát nútená volať políciu, jej psychický stav
sa zhoršoval. Koncom roku 2010 začal vyvíjať tlak na prepis spomínanej spoločnosti, pričom tento tlak
vyvrcholil v júni 2011 s tým, že otec ukradol z bytu všetky dokumenty o založení spoločnosti, a preto
stará matka podala na otca oznámenie na políciu. Vzhľadom na to, že otec toto poprel a neboli dôkazy,
prepísala stará matka spoločnosť na otca.

Z predpisu zálohovej úhrady za užívanie bytu matky súd zistil, že výška mesačnej úhrady od 01.12.2011
je XXX,XX eur, náklady na energiu XX, XX. eur, daň XX,XX. eur ročne. Celkové náklady na domácnosť
matka vyčíslila v hodnote XXX eur mesačne.

Z ambulantnej spávy psychiatričky K. súd zistil, že matka jedenkrát navštívila ich ambulanciu v
auguste 2012, pričom je stav bol uzatvorený ako depresívna porucha a bolo jej doporučené užívanie

antidepresívnej medikácie, ktorú i začala. Posledná kontrola v ambulancii bola v januári 2013.

Z výpisu zdravotnej karty matky súd zistil, že dňa 21.03.2011 navštívila všeobecnú lekárku, pričom ako
subjektívne ťažkosti sú v karte zaznamenané napadnutie manželom, údery na hlavu, predlaktie s tým,
že bola vyšetrená na pohotovosti. Bola je doporučená práceneschopnosť a lexaurin.

Zo správy Centra špeciáneho pedagogického poradenstva (ďalej aj CŠPP) zo dňa 11.11.2013 súd zistil,

že matka navštívila CŠPP v súvislosti s obtiažnou situáciou a jej dopadom na vznikajúce problémy počasvyučovacieho procesu a v školskom klube maloletého Q.. Zmena rodinnej situácie pôsobila nepriaznivo
na emočné prežívanie a zvládanie bežných situácií dieťaťa. Zo správy súd zistil, že sa zrealizovali dve
stretnutia: 19.03. a 20.03.2012, pričom bola odporučená dlhodobá terapia.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd zistil, že otcovi bol poskytnutý bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške XX XXX eur dňa 17.12.2009, ktorý sa otec zaviazal splácať po dobu piatich
rokov v splátkach XXX eur mesačne.

Právna zástupkyňa otca žiadala započítať sumu X XXX eur, ktorú otec poukázal matke na účet od
decembra 2009 do júna 2010 titulom zabezpečenia domácnosti a výživy maloletého Q.. Okrem toho

hradil náklady na telefón maloletého, poplatky súvisiace so športovou činnosťou maloletého, školu v
prírode a podobne.

Právna zástupkyňa matky ohľadom započítania sumy X XXX eur uviedla, že v prípade zohľadnenia
obdobia roku 2009 až 2010 ide v skutočnosti o 24 mesiacov, pričom mesačný príspevok otca na
domácnosť činí z tejto sumy XXX,XX. eur z čoho polovica nákladov na domácnosť pozostáva z nákladov
na bývanie. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že otec bol v tom čase spoluvlastníkom bytu.

Z prehľadu transakcií na účte otca (čl.82 - 139) súd zistil, že otec prijal na účet za január až september
2012 sumu XX.XXX,XX. eur, za kalendárny rok 2011 sumu XX.XXX,XX eur, za marec až december
2010 sumu XX.XXX,XX eur. Z transakcií (čl. 103) je zrejmé, že otec má k dispozícii zlatú kreditnú kartu
( splátka zlatej karty vo výške XXX.- eur).

Z prehľadu transakcií na účte otca súd zistil, že v období marec 2011 až máj 2012 realizoval zo svojho

účtu platby v prospech maloletého v celkovej výške XXX,XX. eur.

Z daňového priznania spoločnosti O. za rok 2012 súd zistil výsledok hospodárenia pred zdanením
X.XXX,XX eur, daň XXX,XX eur. Matka je štatutárom uvedenej spoločnosti.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti D.. súd zistil, že od 16.12.2009 do 11.04.2012 bol otec
spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, pričom od 12.04.2012 je spoločníkom starý otec

maloletého, H. pričom otec naďalej vykonáva funkciu konateľa.

Otec kreditné informácie, ktoré vo výpisoch sú popísané ako jeho vklad na svoj účet, zdôvodnil tým, že
sa jedná o finančné prostriedky pochádzajúce z rodinných pôžičiek poskytnutých na základe podnikania.
Jednalo sa o sumu XX.XXX eur, ktoré si otec požičal od svojho švagra a sestry v roku 2010, resp.
2009-2010. Pôžičku si požičal ako fyzická osoba bez určenia splatnosti, pričom to nebola jednorázová

pôžička poskytnutá na zakúpenie strojov a na jednorázový vklad do spoločnosti na kúpu hardvéru,
softvéru. Ohľadom vkladov na účet otca realizovaných v máji 2012 vo výške XX.XXX eur otec uviedol,
že prostriedky pochádzajú z pôžičiek. Následne uviedol, že pôvod týchto peňazí je od majiteľa firmy -
od jeho otca.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.01.2012 súd zistil, že matke bol poskytnutý

bezúčelový spotrebný úver vo výške X.XXX eur. Na dobu 30 mesiacov, so splátkami vo výške XXX,XX
eur mesačne.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.06.2012 súd zistil, že matke bol poskytnutý
bezúčelový spotrebný úver vo výške X.XXX eur na dobu 48 mesiacov, so splátkami vo výške XX,XX
eur mesačne.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.08.2010 súd zistil, že matke bol poskytnutý
bezúčelový spotrebný úver vo výške XX.XXX eur na dobu 48 mesiacov, so splátkami vo výške XXX,XX
eur mesačne.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.06.2012 súd zistil, že matke bol poskytnutý
bezúčelový spotrebný úver vo výške X.XXX eur na dobu 24 mesiacov, so splátkami vo výške XXX,XX

eur mesačne.

Z daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb za rok 2012 súd zistil, že spoločnosť D.. mala za
rok výsledok hospodárenia XXX,XX eur, základ dane XXX,XX eur. Zo súvahy za rok 2012 spoločnostiD. súd zistil, že majetok spoločnosti činil XX.XXX eur brutto. Z výkazu ziskov a strát spoločnosti D.. k
31.12.2012 súd zistil, že výsledok hospodárenia z bežnej činnosti činil XXX eur po zdanení.

Z daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb za rok 2011 súd zistil, že spoločnosť D. mala

za rok výsledok hospodárenia X XXX eur, základ dane X XXX eur. Zo súvahy za rok 2011 spoločnosti
D. súd zistil, že majetok spoločnosti činil XX XXX eur brutto. Z výkazu ziskov a strát spoločnosti D. k
31.12.2011 súd zistil, že výsledok hospodárenia z bežnej činnosti činil X XXX eur po zdanení.

Z daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb za rok 2010 súd zistil, že spoločnosť D.. mala
za rok výsledok hospodárenia X XXX eur, základ dane X XXX eur. Zo súvahy za rok 2010 spoločnosti

D. súd zistil, že majetok spoločnosti činil XX XXX eur brutto. Z výkazu ziskov a strát spoločnosti D. k
31.12.2011 súd zistil, že výsledok hospodárenia z bežnej činnosti činil X XXX eur po zdanení.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd určil výživné vo výške XXX.- eur mesačne tak, ako v konaní o rozvod
s tým, aby súd určil aj spätné výživné, pričom dobu ponechal na úvahu súdu.

Z prehľadu transakcií na účte otca súd zistil, že dňa 11.10.2011 prijal na účet sumu X.XXX eur, ktorá mu
bola vyplácaná z úradu práce. Dňa 21.07.2010 a 13.01.2010 poukázal otec sumu X.. eur, pričom obe

transakcie boli označené ako platba na domácnosť. V kalendárnom roku 2011 otec preukázal výdavky
na plnoletú A. vo výške X.XXX eur. Z potvrdenia o podaní daňového priznania otca za rok 2012 súd
zistil, že vykázal základ dane 0 eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských rpvá a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu an čas po rozvode,
najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovaťa spravovať jeho

majetok, súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa§62Ods.2ZR Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 Ods. 3 ZR Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 ZR Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 ZR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiťv takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,

ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.

Podľa § 76 ods. 2 ZR proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné
len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého za trvania manželstva prestali
žiť v spoločnej domácnosti, pričom z výpovede účastníkov bolo preukázané, že otec v roku 2010
opustil spoločnú domácnosť a z jeho výpovede bolo preukázané, že z domácnosti odišiel tesne pred

odsťahovanímsadcéryA.knemu.Zozhodnýchvýpovedírodičovmalsúdpreukázané,žeplnoletádcéra
A. odišla bývať k otcovi v apríli 2011. Vzhľadom na to,ž e otec si preukázateľne prestal plniť vyživovaciu
povinnosť k maloletému za trvania manželstva, bolo potrebné určiť výšku vyživovacej povinnosti. Matka
sa domáhala zvýšenia výživného spätne od februára 2010 do právoplatnosti rozsudku o rozvode t. j.
od 01.02.2010 do 08.10.2012. V prejednávanje veci bolo sporné, či sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa pre priznanie výživného za dobu pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Predpokladom
priznania spätného výživného najdlhšie za dobu troch rokov je existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa.

Dôvod hodný osobitného zreteľa je najmä špecifický dôvod, pre ktorý sa nemohlo viesť konanie o
zvýšenievýživnéhoskôr,idenajmäoobjektívnydôvodzakladajúciprekážkuiniciovaťkonanieozvýšenie

výživného. Je pravdou, že matka v návrhu na rozvod uviedla, že si výživné na maloletého Q. od otca
nenárokuje.Matkavšakuviedlaajto,žeotecsivyživovaciupovinnosť neplníodfebruára2010.Matkasa
teda "nároku na výživné nevzdala" preto, že otec by si plnil vyživovaciu povinnosť, ale preto, že sa otec v
čase podania návrhu na rozvod staral o ich plnoletú dcéru. V prejednávanej veci súd nemal preukázané,
že by dôvody hodné osobitného zreteľa existovali už od februára 2010. Z listinných dôkazov, a to z

lekárskej správy zo spisu 15P/ 8/2012 mal súd preukázané, že v marci 2011 navštívila polikliniku v
W. , bola ošetrená na pohotovosti, pričom ošetrujúci lekár konštatoval zranenia zhodné s ťažkosťami
popísanými matkou. Jednalo sa o zmliaždeniny bedra, predlaktia, mäkkých tkanív hlavy, hrudníka. Súd
prisvedčil tvrdeniu matky, že zo strany otca došlo voči nej k agresívnemu správaniu, ktoré preukazujú
nielen uvedený záznam z polikliniky, ale aj výpoveď otca, ktorý síce poprel fyzické útoky, na druhej

strane však uviedol, že došlo medzi nimi pred deťmi k nejakým strkaniciam, ale on to považoval za flirt.
Taktiež otec potvrdil, že bola k nim privolaná matkou hliadka polície, ktorá posielala matku na ošetrenie.
Uvedené dôkazy súd považuje za dostatočné a vedúce k záveru, že nevhodné správanie otca, jeho
fyzický útok potvrdený lekárskou správou je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje
priznanie spätného výživného. Vzhľadom na to, že súd mal preukázanú existenciu tohto dôvodu v marci

2011, kedy došlo k útokom a matka bola ošetrená u praktického lekára a na pohotovosti, ustálil súd
vznik dôvodu hodného osobitného zreteľa a v tej súvislosti aj vznik nároku na spätné výživné dňom
1.3.2011. Aj tvrdenia matky ohľadom zlého psychického stavu jej osoby a maloletého, ako dôvody
hodné osobitného zreteľa, boli preukázané až v roku 2012 a to zo správy CŠPP, z ktorej vyplýva, že toto
centrum navštívili v marci 2012; a v prípade matky boli preukázané zo správy K. návštevy až v auguste

2012. Nakoľko matka žiadala výživné spätne od februára 2010, avšak nepreukázala existenciu dôvodu
hodného osobitného zreteľa k februáru 2010, súd zamietol vo zvyšnej časti návrh matky.V prejednávanej veci nebola sporná výška výživného, nakoľko otec s výškou výživného XXX.- eur
mesačne súhlasil, a matka uviedla, že výdavky na maloletého boli v roku 2010, 2011 rovnaké ako v
roku 2012. Z dôvodu zhodných tvrdení ohľadom potrieb maloletého a z dôvodu, že otec prezentoval

schopnosti navrhované výživné platiť, čo vyplýva zo skutočnosti, že otec má živnosť, je konateľom
spoločnosti a má príjem síce nie z podnikania, ale zo zdrojov, ktoré mu umožňujú byť dobrovoľne
nezamestnaný a ktorých výšku mal súd preukázanú výpismi z účtu otca, dospel súd k záveru, že otec
je schopný určené výživné platiť.

Súd určoval výživné za dobu od 1.3.2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode, spätne, a teda v čase
vyhlásenia rozsudku súd rozhodoval už len o zročnom výživnom, pričom určením výživného XXX eur

od 01.03.2011 do 08.10.2012 vznikol dlh na výživnom vo výške X.XXX eur (19 mesiacov po XXXeur).
Otec zaplatil na výživu maloletého v tomto období sumu XXX,XX eur ( vyplýva to z výpisov z účtu otca),
ktorú sumu súd započítal do zročného výživného, a preto zostáva zaplatiť zročné výživné X.XXX,XX eur.

Podľa § 160ods.1 OSP v súlade s návrhom matky súd uložil otcovi zaplatiť zročné výživné formou
splátok po XXX.- eur mesačne spolu s bežným výživným , ktoré je v zmysle rozhodnutia o výživnom v

rámci rozvodového konania splatné do 15. dňa každého mesiaca k rukám matky. Otec je povinný začať
splácať výživné počnúc mesiacom jún 2014. Vzhľadom na príjem otca preukázaný v rokoch 2010-2012
a počet jeho vyživovacích povinností, je súd názoru, že výšky splátok, ktoré súd určil, je v možnostiach
a schopnostiach otca splácať spolu s bežným výživným.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 O. s. p. /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na
súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O. s. p. /.