Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812201869
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6812201869.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: J. I., V..

XX.XX.XXXX, P. B., Y. T. Č.. XXX/XX, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Rožňave, Námestie baníkov č. 17/33 proti odporcovi: R. B., S.: XX XXX XXX, T. B., R. Č..
XX, zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach,
Slovenskej jednoty č. 8 o zaplatenie 35.301,97 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Michala
Treščáka trovy konania vo výške 5.916,27 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 20.03.2012 na tunajšom súde proti odporcovi návrh na začatie konania, ktorým

sa domáhal zaplatenia sumy 35.301,97 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu náhrady
škody uznanej navrhovateľom v Dohode o uznaní a splnení dlhu zo dňa 31.03.2010.

Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že z návrhu nevyplýva, akým titulom je založená zodpovednosť
odporcu za akúkoľvek stratu, poškodenie, alebo zničenie vecí navrhovateľa, navrhovateľ nepreukázal
vlastnícke právo k týmto veciam, súhlas štatutárneho zástupcu odporcu alebo inej poverenej osoby
odporcu na umiestnenie týchto vecí v priestoroch odporcu a na povinnosť ich stráženia, nepreukázal,
že veci, ktoré boli údajne odcudzené boli vypratané osobami konajúcimi v mene odporcu. Porušenie
povinností odporcu nebolo preukázané ani v trestnom konaní vedenom na OR PZ Rimavská Sobota

pod ČVS: N.-XXX/OVK-I.-XXXX. Odporca tiež uviedol, že dohoda o uznaní a splatení dlhu nemôže byť
platným právnym úkonom týkajúcim sa uznania dlhu z dôvodu, že jej predmetom by bol neexistujúci
záväzok, je neplatná pre rozpor so zásadami hospodárenia mesta a tiež z dôvodu, že bola podpísaná v
časeozdravnéhorežimumesta.Odporcavkonanítiežvzniesolnámietkupremlčaniauplatnenéhopráva.

Vo veci tunajší súd pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 6C/20/2012-169 zo dňa 27.05.2013, ktorým
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd dohodu účastníkov konania zo dňa 31.03.2010 posúdil podľa
obsahu ako dohodu o urovnaní podľa § 585 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení (ďalej len Občiansky zákonník).

Uvedený rozsudok tunajšieho súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13Co/662/2013-214 zo dňa 24.09.2013. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho súdu nebolo
preukázané, že účastníci uzavreli dohodu o urovnaní, že dohoda uzavretá medzi účastníkmi dňa
31.03.2010 bola uzavretá platne. Bola vznesená námietka premlčania a z vykonaného dokazovaniazatiaľ vyplýva, že nárok navrhovateľa za stratu predmetov uložených v priestoroch odporcu bol v čase
podpísania dohody dňa 30.03.2010 voči odporcovi premlčaný.

Odvolací súd bližšie uviedol, že:

- súd zaujal záver, že ide o platne uzavretú dohodu o urovnaní. Mal preto uviesť, na základe akých
skutočností zistil, že ide o disimulovaný právny úkon, a teda že ide o dohodu o urovnaní a nie o dohodu
o uznaní dlhu. Ak totiž súd dospeje k záveru, že uzavretý dvojstranný právny úkon medzi účastníkmi
nie je tým právnym úkonom, za ktorý ho obaja účastníci považujú, musí uviesť z čoho zistil, že vôľa
účastníkov uzatvárajúcich úkon bola iná, než ako ju prejavili v dohode, najmä keď spochybňujúce

tvrdenie nevzniesol ani jeden z účastníkov.

- súd nevyriešil jednoznačne ani otázku, či dohoda bola uzatvorená platne.

Ak svedok Q. podpísal dohodu dňa 16.03.2010, podpísal ju v čase ozdravného režimu mesta a na
platnosť podpísania tejto dohody bol potrebný súhlas hlavného kontrolóra, pretože mesto bolo ešte
v ozdravnom režime. Nemožno platne uzavrieť zmluvu podpisom jedného z účastníkov k určitému
dňu, ak táto predtým bola podpísaná za druhého účastníka osobou, ktorá v čase podpisu nemala

všetky právomoci takúto dohodu podpísať. Ku konvalidácii podpisu na dohode nemôže dôjsť, ak dohodu
podpísala neoprávnená osoba alebo na platnosť nepostačoval iba jej podpis, aj keď neskôr už ďalšieho
súhlasu nebolo treba. Súhlas na zmluve musí byť platný v čase podpisu účastníka, inak pre neho zmluva
nemôže byť záväzná. Za tohto stavu veci je uzavretá dohoda neplatná.

Nemožno akceptovať záver súdu prvého stupňa, že nariadenie Mesta Tornaľa týkajúce sa hospodárenia

s mestským majetkom nezakazovalo primátorovi podpísať dohodu a ani neustanovovalo, že podpis
takejto dohody podlieha schváleniu mestského zastupiteľstva. Zo zásad všeobecne záväzného
nariadenia hospodárenia s nakladaním majetkom Mesta Tornaľa vyplýva, že mestské zastupiteľstvo
schvaľuje vždy nakladanie s majetkovými právami mesta nad hodnotu 331,94 Eur. Uzavretá dohoda
je rozhodne dohodou, ktorá sa týka nakladania s majetkovými právami, naviac, keď v dohode existuje

záväzok o zaplatení sumy 35.301,97 Eur v mesačných splátkach po 1.000,- Eur.

Pokiaľ ide o premlčanie, odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že: V trestnom konaní si
navrhovateľ neuplatňoval náhradu škody voči mestu, ale sám uviedol: „Bol som poučený o nároku na
náhradu škody podľa § 46 ods. 3 a uvádzam, že mi bola spôsobená krádežou stavebných strojov a vecí
celková škoda vo výške nie menej ako 300 000,- Sk, škodu, ktorú si budem v prípade zistenia páchateľa

vymáhať od neho a to v plnej výške.“ Z uvedeného vyplýva, že vlastne nedošlo ani k riadnemu uplatneniu
náhrady škody v adhéznom konaní, pretože nebola určená ani výška škody, ani osoba, voči ktorej si
škodu navrhovateľ uplatňuje. Navrhovateľ teda v momente zistenia škody vedel, že mu škoda vznikla.
Zo všetkých jeho následných tvrdení a výpovedí vyplýva, že za túto škodu robí zodpovedným odporcu.
Dvojročná premlčacia lehota teda začala plynúť v deň, keď sa navrhovateľ o škode dozvedel a mal za

to, že za túto škodu zodpovedá odporca.

Súd poukazuje na ustanovenie § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd je
teda viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vykonal
dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov tvoriacich súdny spis, ako aj výsluchom
navrhovateľa a svedka Ľ. Q. a zistil nasledovné:

Z Dohody o uznaní o splatení dlhu uzavretej dňa 31.03.2010 vyplýva, že veriteľ (navrhovateľ) mal so
súhlasom dlžníka (odporcu) a po vzájomnej dohode s ním umiestnené a uskladnené veci v dohode

uvedené v priestoroch odporcu.

Podľa bodu 1. tejto dohody boli hnuteľné veci navrhovateľa bez jeho súhlasu a oznámenia vypratané
odporcom a tento nevie uviesť, kde sa tieto veci nachádzajú.Podľa bodu 2. tejto dohody si veriteľ (navrhovateľ) nárok na náhradu škody uplatňuje na Okresnom súde
Revúca v konaní sp. zn. 6C/37/2010.

Podľa ďalšieho textu dohody pod nadpisom "Predmet dohody" dlžník uznáva svoj záväzok zo

zodpovednosti za škodu a zaväzuje sa ju veriteľovi nahradiť v celkovej výške 35 301,97 €, a to v
mesačných splátkach vo výške 1000,- €, splatných počnúc mesiacom apríl 2010 pod stratou výhody
splátok.

Podľa bodu 3. tejto časti dohody veriteľ sa zároveň zaviazal, že po podpísaní dohody zoberie návrh na
začatie konania na Okresnom súde Revúca vo veci sp. zn. 6C/37/2010 späť.

V časti dohody pod názvom "Záverečné dojednania" zmluvné strany prehlásili, že túto dohodu uzavreli

slobodne a vážne, nie za nevýhodných podmienok, že sa oboznámili s jej obsahom a tomu porozumeli.

Podľa dátumu na dohode táto mala byť podpísaná dňa 31.03.2010, pričom podľa overovacej doložky
za žalovaného bola podpísaná svedkom Q., ktorý v tom čase vykonával funkciu zástupcu primátora s
právomocami primátora dňa 16.03.2010.

Z odporcom predloženého Všeobecne záväzného nariadenia - Zásady hospodárenia a nakladania s

majetkom Mesta Tornaľa a s majetkom štátu, ktorý mesto užíva č. 2/2010 vyplýva, že tieto zásady sa
vzťahujú na majetok, ktorý je vo vlastníctve mesta a aj na majetok, ktorý je v spoluvlastníctve mesta
a iného subjektu.

Podľa § 2 ods. 1 tohto nariadenia majetok mesta tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve mesta.

Podľa § 4 ods. 1 tohto nariadenia pri hospodárení a nakladaní s majetkom mesta sa v rámci mesta delí
právomoc medzi mestské zastupiteľstvo, primátora mesta a zamestnanca mesta.

V § 4 ods. 3 sú potom uvedené spôsoby nakladania s majetkom mesta, ktoré vždy podliehajú schváleniu
mestským zastupiteľstvom.

Podľa § 4 ods. 6 tohto nariadenia primátor mesta rozhoduje v tých prípadoch, keď nie je daná

rozhodovacia právomoc mestského zastupiteľstva, resp. zamestnanca mesta.

Navrhovateľ v rámci výsluchu uviedol, že jeho nárok na náhradu škody prvotne pán primátor Katona
a hlavný kontrolór odmietli. Následne však došlo z jeho strany k predloženiu určitých dokladov a k
vzájomnému rokovaniu s primátorom a hlavným kontrolórom, výsledkom ktorého bola Dohoda o uznaní
o splatení dlhu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že považuje dohodu o uznaní a splatení dlhu za neplatnú. Podľa
Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Tornaľa o zásadách hospodárenia a nakladaní s majetkom
mesta, § 4 ods. 3 písm. m), mestské zastupiteľstvo schvaľuje vždy nakladanie s majetkovými
právami mesta nad hodnotu 331,94 Eur. Mesto Tornaľa nikdy predmetnú dohodu neschválilo a ani
nesplnomocnilo zástupcu primátora na uzavretie takejto dohody.

Zároveň odporca súdu predložil uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Tornaľa z rozhodujúceho
obdobia a to zo dňa 20.11.2009, 18.03.2010, 25.03.2010 a 01.04.2010. Z uvedených uznesení
mestského zastupiteľstva mesta Tornaľa súd zistil, že predmetom rokovania mestského zastupiteľstva
nebolo schválenie dohody účastníkov konania o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 31.03.2010

Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2013 súd vypočul svedka Ľ. Q., ktorý v čase podpisu dohody

vykonával u odporcu funkciu zástupcu primátora s právomocou primátora. Tento k veci uviedol, že o
nárokoch navrhovateľa voči odporcovi sa dozvedel ešte ako poslanec mestského zastupiteľstva a tento
nárok neuznával. Ďalej uviedol, že tento nárok neuznával ani vtedy, keď nastúpil do funkcie primátora
a tomuto jeho postoju zodpovedalo aj vyjadrenie vo veci Okresného súdu Revúca sp. zn. 6C/37/2010.Neskôr navrhovateľ doručil na mestský úrad doklady odôvodňujúce jeho nárok. Navrhovateľ si na meste
prvotne uplatňoval zaplatenie sumy cca 1 500.000,- Sk a na základe predložených dokladov, stanoviska
hlavného kontrolóra a právneho oddelenia bol zaujatý názor, že navrhovateľ môže byť v súdnom konaní

úspešný, preto je potrebné na základe vzájomných ústupkov túto vec riešiť mimosúdne. V dôsledku toho
bola podpísaná predmetná dohoda znejúca na sumu niečo cez milión korún v mesačných splátkami
po 1000,- Eur, ktorú považoval pre mesto za výhodnú a na základe, ktorej došlo k ukončeniu súdneho
sporu. V súvislosti s premlčaním uviedol, že vie, čo je to premlčanie záväzku. Znamená to, že ak sa
záväzok po určitú dobu neuplatní, tak sa premlčí. Nevedel o tom, že záväzok týkajúci sa náhrady škody

bol v čase podpísania premlčaný.

Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote ČVS: N.-XXX/OVK-I.-XXXX súd
zistil, že dňa 18.09.2007 podal navrhovateľ trestné oznámenie o spáchaní trestného činu na tom
skutkovom základe, že mal v prenájme od mesta Tornaľa objekt, v ktorom mal uskladnené stroje a veci.
Tieto veci mu mali byť odcudzené, krádežou mu bola spôsobená celková škoda nie menej ako 300 000,-
Sk. Ďalej uviedol, že “Bol som poučený o nároku na náhradu škody podľa § 46 ods. 3 a uvádzam, že mi

bola spôsobená krádežou stavebných strojov a vecí celková škoda vo výške nie menej ako 300 000,-
Sk - škodu, ktorú si budem v prípade zistenia páchateľa vymáhať od neho a to v plnej výške.“

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote ČVS:N.-XXXX/X-N.-I.-XXXX zo dňa
18.10.2007 bolo na základe trestného oznámenia navrhovateľa začaté trestné stíhanie pre prečin
krádeže. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote ČVS:N.-XXX/OVK-I.-XXXX zo

dňa 18.09.2009 bolo trestné stíhanie zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. V rámci uvedeného trestného stíhania uvedeného nebolo voči nikomu vznesené
obvinenie.

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Revúca dňa 13.05.2009 voči odporcovi žalobu o zaplatenie
25.592,51 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej vyprataním vecí, ktoré mal

navrhovateľ u odporcu uložené a ktoré boli odcudzené (tento nárok na náhradu škody je predmetom
konania v predmetnej veci).

Toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 6C/66/2009 a bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu č.
k. 6C/66/2009-9 zo dňa 22.06.2009, právoplatným 08.10.2009, podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992
Z. z. z dôvodu, že navrhovateľ v súdom určenej lehote nezaplatil súdny poplatok za návrh. Proti

uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie potvrdil uznesením č.
k. 17Co/209/2009-16 zo dňa 27.08.2009, keďže súdny poplatok bol uhradený až po uplynutí lehoty na
podanie odvolania proti uvedenému uzneseniu.

Zo spisu 6C/37/2010 súd zistil, že dňa 10.02.2010 podal navrhovateľ na tunajšom súde voči odporcovi
návrh na zaplatenie sumy 35.301,97 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá navrhovateľovi

vzniklavypratanímjehovecízobjektuodporcuaichnáslednýmodcudzením(nároknanáhradurovnakej
škody, ako je to v predmetnej veci). Navrhovateľ podaním zo dňa 14.06.2010 vzal návrh späť z dôvodu,
že došlo k vyriešeniu predmetu sporu mimosúdnou dohodou. Konanie bolo zastavené uznesením
tunajšieho súdu č. k. 6C/37/2010-33 zo dňa 15.06.2010.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Inštitút premlčania umožňuje, aby sa dlžník zbavil svojej povinnosti zaplatiť dlh, ak si veriteľ svoje právo
neuplatnil v rámci zákonom stanovenej lehoty a dlžník premlčanie pohľadávky namietne. Na premlčanie

súd neprihliada zo zákona, ale len na základe iniciatívy dlžníka uplatnením námietky. V takom prípade
súd nemôže zaviazať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy. Subjektívne právo veriteľa síce nezaniká, ale
je právne nevynútiteľné. Zásadne sa premlčujú všetky majetkové práva okrem zákonom stanovených
výnimiek vrátane ich príslušenstva, napr. úrokov z omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka

voči odporcovi je premlčaná. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody, ktorá sa v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Navrhovateľ sa dozvedel o škode najneskôr dňa 18.09.2007 (ku škode malo dôjsť v čase medzi
19.08.2007 a 18.09.2007). Navrhovateľ v momente zistenia škody vedel, že mu škoda vznikla. Zo

všetkých jeho následných tvrdení a výpovedí vyplýva, že za túto škodu robí zodpovedným odporcu a to
odpočiatku. Dvojročná premlčacia lehota teda začala plynúť v deň, keď sa navrhovateľ o škode dozvedel
a mal za to, že za túto škodu zodpovedá odporca, čiže od 18.09.2007. Dvojročná premlčacia doba teda
uplynula dňa 18.09.2009.

Navrhovateľ podal dňa 18.09.2007 trestné oznámenie v súvislosti s odcudzením jeho vecí z objektu

navrhovateľa, nemožno však konštatovať, že si uplatnil právo na náhradu škody v trestnom konaní.
Nedošlo k riadnemu uplatneniu náhrady škody v adhéznom konaní, pretože nebola určená ani výška
škody, ani osoba, voči ktorej si škodu navrhovateľ uplatňuje. Súd má teda za to, že počas trvanie
trestného stíhania ČVS: ORP-399/OVK-RS-2009 riadne plynula premlčacia doba a nedošlo k jej
spočívaniu podľa § 112 Občianskeho zákonníka.

Rovnako má súd za to, že premlčacia doba plynula i v priebehu súdneho konania tunajšieho súdu sp. zn.
6C/66/2009, keďže navrhovateľ v tomto konaní riadne nepokračoval, konanie bolo zastavené z dôvodov
spočívajúcich na jeho strane, keďže nezaplatil súdny poplatok za návrh. Takýto postup účastníka v
konaní nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu predmetnej škody v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6C/37/2010, toto

konanie začalo až 10.02.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty, a preto uplatnenie práva na súde v
uvedenom konaní nemá na plynutie premlčacej lehoty a na samotné premlčanie žiaden vplyv.

Predmetné konanie tunajšieho súdu sp. zn. 6C/20/2012 bolo začaté tiež až po uplynutí premlčacej lehoty
a to dňa 20.03.2012.

Súd má teda za to, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania až po uplynutí premlčacej lehoty

a odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Na uvedené skutočnosti musí súd
prehliadnuť.Pokiaľ ide o účastníkmi konania uzavretú Dohodu o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 31.03.2010, tú súd
považuje za neplatnú z dôvodu, že nebola schválená Mestským zastupiteľstvom Mesta Tornaľa.

Z Všeobecne záväzného nariadenia - Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Tornaľa

a s majetkom štátu, ktorý mesto užíva č. 2/2010 vyplýva, že mestské zastupiteľstvo schvaľuje vždy
nakladanie s majetkovými právami mesta nad hodnotu 331,94 Eur. Uzavretá dohoda o uznaní a splácaní
dlhu zo dňa 31.03.2010 (podpísaná za odporcu K. Q. dňa 16.03.2010) je dohodou, ktorá sa týka
nakladania s majetkovými právami, keďže v dohode existuje záväzok o zaplatení sumy 35.301,97 Eur
v mesačných splátkach po 1.000,- Eur. Pre platnosť dohody je teda potrebné jej schválenie mestským

zastupiteľstvom. Z odporcom predložených uznesení Mestského zastupiteľstva Mesta Tornaľa, prijatých
vrozhodnomobdobí,súdzistil,žeDohodaouznaníasplácanídlhuzodňa31.03.2010nebolaschválená
Mestským zastupiteľstvom Mesta Tornaľa. Vzhľadom na túto skutočnosť je uvedená dohoda o uznaní
a splácaní dlhu neplatná.

Vzhľadom na neplatnosť dohody o uznaní nezačala plynúť nová premlčacia lehota podľa § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Možno teda konštatovať premlčanie predmetného nároku navrhovateľa a s

tým súvisiacu nemožnosť jeho priznania v rámci súdneho konania.

Vzhľadom na neplatnosť dohody o uznaní a splácaní dlhu, ako aj vzhľadom na premlčanie uplatneného
nároku a na vznesenie námietky premlčania odporcom sa súd bližšie nezaoberal riešením otázky, či sú
splnené podmienky zodpovednosti za škodu, keďže námietku premlčania v predmetnej veci považoval
za dôvodnú. Súd pri uplatnení námietky premlčania nemôže premlčané právo priznať a návrh na

načatie konania zamietne, a to aj v prípade, keď ešte zodpovednosť za škodu alebo výška škody nie je
preukázaná (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2268/2004 zo dňa 23.06.2005).

Keďže nárok na náhradu škody bol navrhovateľom voči odporcovi uplatnený po uplynutí zákonnej
premlčacej lehoty a odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, nemôže byť navrhovateľovi
uplatnený nárok priznaný. Vzhľadom na uvedené súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ žiadal, aby boli vypočutí svedkovia - J.. R. A., ktorý bol v čase podpisu dohody o uznaní
a splatení dlhu hlavným kontrolórom mesta Tornaľa a mohol by sa vyjadriť ku okolnostiam podpisu

uvedenej dohody, ktorá mala byť schválená hlavným kontrolórom, aj k prejednaniu tejto dohody v
mestskom zastupiteľstve. Z výsluchu majú vyplynúť aj podstatné okolnosti, ktoré sa majú týkať aj
premlčania nároku. Ďalej navrhovateľ žiadal vypočuť i R.. R. Č. a poslancov Mestského zastupiteľstva
Mesta Tornaľa.

Podľa citovaného ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku rozhoduje súd, ktoré z účastníkmi

označených dôkazov vykoná. Súd návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov zamietol z dôvodu
procesnej ekonómie, keďže mal za preukázané, dohoda o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 31.03.2010
nebola schválená Mestským zastupiteľstvom Mesta Tornaľa. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva
z odporcom predložených uznesení Mestského zastupiteľstva Mesta Tornaľa, ktoré boli prijaté v
rozhodujúcom období. Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Mestské zastupiteľstvo

Mesta Tornaľa o schvaľovaní predmetnej dohody nerozhodovalo. Vzhľadom na túto skutočnosť
považoval súd výsluch poslancov mestského zastupiteľstva za nadbytočný. Pokiaľ ide o navrhovanú
svedkyňu R.. R. Č., tá už v konaní vypočutá bola a táto svedkyňa sa nemala vyjadriť k skutočnostiam,
ktoré by vyvracali vyššie popísané dôvody neplatnosti dohody o uznaní dlhu, či dôvody premlčania.
Rovnako výsluch svedka J.. R.Š. A. súd zamietol z dôvodu procesnej ekonómie, keďže vykonaným

dokazovanímbolapreukázanáneplatnosťDohodyouznaníasplácanídlhuzodňa31.03.2010zdôvodu,
že nebola schválená Mestským zastupiteľstvom Mesta Tornaľa. Preukazovať, či hlavný kontrolór Mesta
Tornaľa dal na túto dohodu svoj súhlas, je v tomto štádiu konania nadbytočné, nakoľko bol preukázaný
iný dôvod neplatnosti dohody o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 31.03.2010 (jej neschválenie mestským
zastupiteľstvom).O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť
procesne úspešnému odporcovi trovy konania (trovy právneho zastúpenia) vo výške 5.916,27 Eur, ktoré
pozostávajú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb z tarifnej odmeny za 10 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia,4xpísomnépodanienasúd,1xodvolanievovecisamej,4xúčasťnapojednávaní)po492,93
Eur, z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo
veci samej) vo výške 246,47 Eur, 4x režijného paušálu za úkon v roku 2012 po 7,63 Eur, 6x režijného
paušálu za úkon v roku 2013 po 7,81 Eur a 1x režijného paušálu za úkon v roku 2013 vo výške 8,04

Eur, z cestovného vo výške 238,04 Eur a z náhrady za stratu času vo výške 417,04 Eur.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.