Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207229
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212207229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu BL Telecom

debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:45 535 107, zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej X. N., J.. XX.X.XXXX,
G. XXX XX J. K. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na stane žalovaného Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom
so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania

predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 58,78 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 5.9.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 248,95 Eur
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby

právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne
a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu Služieb. Povinnosťou

žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/ Dodatku o pripojení.

S účinnosťou k 01.07.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., Vajnorská 100/A,
831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10,
825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá ako univerzálny právny nástupca prebrala celé imanie, všetky
práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s..

Dňa 6.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, ako postupca a spoločnosť
BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108 ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok,predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči
žalovanej.

Podaním zo dňa 24.4.2013 oznámilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom

Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, že vstupuje s poukazom na ustanovenie § 93 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku do konania na podporu žalovanej.

Uznesením č. 1C 94/2013-47 zo dňa 30.1.2014 súd na námietku žalobcu o neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania rozhodol v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. tak, že vstup vedľajšieho
účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica
pripúšťa.

Podaním doručeným súdu dňa 16.11.2012 žalobca na výzvu súdu uviedol ohľadom zmluvnej pokuty, že
tá nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej (dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté žalovanému na službách).
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson T280i za
cenu 1.00 € s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola

89.00 €. V uvedenom prípade teda žalovaná nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné
faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby, bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čim žalovaná porušila svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu
satisfakčnú(reparačnú).Neplnenímzáväzkuviazanostizostranyžalovanéhovznikánastraneprávneho

predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou
mobilného telefónu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Takéto dojednanie
o zmluvnej pokute odráža uvedený skutkový stav, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním kúpy
mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. V opačnom prípade, pri
neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza

k vypojeniu SIM karty z prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo
strany zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za kúpu
mobilného telefónu, ale musel by mobilný telefón predávať za plné neakciové ceny. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na Rozsudok Krajského sudu v Prešove. sp. zn. 12Co/39/2011 zo dňa 15. 06. 2011.
v ktorom sa uvádza: „Žalobca predpokladal trvanie zmluvného vzťahu minimálne po dobu 24 mesiacov

s podmienkou riadneho platenia mesačných poplatkov a neporušovanie ďalších zmluvných povinností,
uvedených v Dodatku k zmluve. Žalovaná mala právo vybrať si medzi mobilnými operátormi, do ktorej
siete chcela vstúpiť. Ak vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom, musela zvažovať aj okolnosti, aký
zmluvný poplatok mesačne bude platiť, teda účastnícky poplatok, a aký si vyberie mobilný telefón.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson T280i za

cenu 1eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy pripojení bola 89eur
Hodnota dotácie právneho predchodcu žalobcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda bola 88 eur.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej podaním zo dňa 14.11.2013 zaslal súdu vyjadrenie v
právnej veci, v ktorom uviedol, že medzi účastníkmi konania sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení. Žalobca si uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej

pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti vo výške 248,95 eur. V konkrétnom tomto konaní žalobca
poukázal na to, že žalovaná je sankcionovaná zato, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, ktoré
jej vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k Zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok,
v dôsledku čoho jej musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojená/é z prevádzky. Zmluvnú
pokutu bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá ešte žalovanej

ostávala do uplynutia doby viazanosti. Uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a
neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom. Vzhľadom na uvedené
majú za to, že v znení ako bola dojednaná zmluvná pokuta v súvislosti s porušením povinnosti na
strane žalovaného je podmienkou neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a
povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Svedčí o tom aj skutočnosť, že výška

vyššie uvedenej zmluvnej pokuty je neprimeraná k hodnote plnenia zo strany žalobcu a závažnosti
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako
spotrebiteľovi prostredníctvom štandardizovaných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorýchspotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky nijako ovplyvniť. Uvedené platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú
žiada zaplatiť navrhovateľ od odporcu ako spotrebiteľa a to v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké
zmluvné porušenie ide. V danom prípade hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, chýba tu

aspekt určitosti. Vzhľadom k uvedenému preto žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Následne na stanovisko vedľajšieho účastníka reagoval žalobca svojím podaním zo dňa 10.2.2014,
v ktorom uviedol, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v
prípade, že nesplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi
škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu

záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu
v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal
porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva
na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či
veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade,
že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj

v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej
pokuty. Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle ust. § 53 ods. 1,2,3,4
písm. k) Občianskeho zákonníka musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta
primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom
zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na

to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Z hľadiska posudzovanej primeranosti
sankcie tvorenej dohodnutou zmluvnou pokutou je právne relevantná taká výška, ktorá zahŕňa aj prípad,
keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič ani zakúpené technologické zariadenie, ani z titulu
minimálnej ceny clužby za dobu viazanosti. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého

technického vybavenia), ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za
celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom
znení. Poukázal i na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného. Podľa ust. § 142 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Jedným z predpokladov potrebných na vznik nároku na
náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nevyhnutné
sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napríklad na zaplatenie súdnych poplatkov

či hotových výdavkov. Uviedli, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si
uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva.

Žalovaná sa k veci písomne nevyjadrila.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 248,95 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.02.2014. Účastníci sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a to Zmluvu o pripojení s
dodatkom, cenníkom mobilných telefónov,

zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, prehľadom dobíjania

služby FIX, a zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu spoločnosť T-mobile Slovensko, a.s. uzavrel so žalovanou Zmluvu o
pripojení, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym
číslom XXXX XXX XXX. K tejto Zmluve bol uzavretý Dodatok, na základe ktorého bol žalovanej predaný
zľavnený mobilný telefón značky Sony Ericsson T280i za 1 euro. Týmto dodatkom sa žalovaná okrem
iného zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť

zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia zmluvných povinnosti s následkom odstúpenia od Zmluvy
bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur /7.500,-Sk/. Z prehľadu dobíjania služby FIX je
zrejmé, že žalovaná si neplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z čl. 1 písm. d) Dodatku k Zmluve o
pripojení a to riadne a pravidelne realizovať Zmluvné dobíjanie. Z tohto dôvodu bola žalovanej právnym
predchodcom žalobcu uložená zmluvná pokuta vo výške 248,95eur.

Právny predchodca žalobcu žalovanej za ním poskytnuté služby vyfakturoval faktúrami tieto sumy: var.
symb. XXXXXXXXXX zo dňa 8.09.2009 splatnou dňa 27.09.2009 sumu 248,95 eur ( zmluvná pokuta).

V zmysle čl. 13.2 písm. c/ Všeobecných podmienok zmluva zaniká aj odstúpením, pričom jedným z
dôvodov odstúpenia je aj to, že účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni
splatnosti tejto ceny.

V zmysle čl. 13.12. Všeobecných podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou zmluvnou
stranou sa končí platnosť a účinnosť Zmluvy a zmluva sa ruší ku dňu doručenia písomného oznámenia
oodstúpeníodzmluvydruhejzmluvnejstrane.Zánikomzmluvyzanikajúarušiasavšetkyprávnevzťahy
založené Zmluvou, resp. vzniknuté na základe Zmluvy.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také

zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 5 ods.7 cit. zák. účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.Podľa § 42 ods.1 písm. a) cit. zák. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) cit. zák. účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu
dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) cit. zák. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka ( účinného ku dňu vzniku právneho vzťahu ), od zmluvy môže
účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa čl. 12 Všeobecných podmienok ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade
peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu so
spoločnosťou T - Mobile, má spoločnosť T- Mobile voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania vo výške
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 52 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky

zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú

pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o
pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007

Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom
a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex
specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom
na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka).

Vzťahymedziúčastníkminazákladezmluvyvzniklivdobe,kedy Slovenskárepublika užtransformovala
do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na

okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť

predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného

obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť

faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce
sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí

aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri

samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného
účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovanýv súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,

ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať

vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,

aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to
s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku

nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a
prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako
je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len
cenu dojednaného

mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne

vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako

neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako
vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa

zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj
zmluvných strán ( Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 6Co 113/2010 ).

Žalobcasivtomtoprípadeuplatňujesankciuvpodobezmluvnejpokutyzaporušeniezmluvnejpovinnosti
vyplývajúcej zo Zmluvy o pripojení vo výške 248,95 eur. Žalovaná je sankcionovaná za to, že nedodržala

konkrétne určené povinnosti, ktoré jej vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k Zmluve o
pripojení a Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho jej musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie
vypojená/é z prevádzky. Zmluvnú pokutu bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi bez ohľadu na
dĺžku doby, ktorá ešte žalovanej ostávala do uplynutia doby viazanosti. Uvedená zmluvná podmienka
takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým

aspektom. Z ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, ale pre účely posúdenia
prípadného nekalého charakteru zmluvnej pokuty hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z
konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných podmienok, ale tiež zo všeobecného
zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa

ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v znení ako
bola dojednaná zmluvná pokuta v súvislosti s porušením povinnosti na strane žalovanej je podmienkou
neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Svedčí o tom aj skutočnosť, že výška vyššie uvedenej zmluvnej pokuty
je neprimeraná k hodnote plnenia zo strany žalobcu a závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo

strany žalovanej. K námietke žalobcu k údajnej možnosti žalovanej individuálne vyjednať zmluvnú
pokutupoukazujemenato,žezmluvaopripojeníajjejdodatoksútypickýmištandardnýmiformulárovými
listinami. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany dodávateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny
zo strany spotrebiteľa. Žalobca ponúka žalovanej svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom
štandardizovaných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné

podmienky nijako ovplyvniť. Uvedené platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od
žalovanej ako spotrebiteľa a to v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie ide.
V danom prípade hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, chýba tu aspekt určitosti. Takto
formulovaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa anie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska
informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď

zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju
odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé,
že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším
zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-
C 244/98). Dojednania o zmluvnej pokute odporujú ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka,

nakoľko spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne obchádzajú systém
ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí nárok na
zaplatene zmluvnej pokuty pre jej neprijateľnosť. Preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení s ustanovením § 151

odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v danej veci si žalovaná trovy konania neuplatnila,
súd sa jej prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal, i keď v konečnom dôsledku bol v
konaní úspešná. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd vyslovil, že ani on nemá nárok na náhradu
trov konania.

Trovy konania si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník vo výške 58,78 eur.

Vychádzal pritom z hodnoty veci - uplatnenej žalobou vo výške 248,95 eur. O trovách konania
vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej a žalobcu zaviazal na ich úhradu.

V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokátovi patrí odmena za úkony právnej služby - 1. prevzatie a
príprava zastúpenia ( § 10 ods.1, §14 ods.1 písm. a) cit. vyhl. ), 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie

zo dňa 14.11.2013 ( § 10 ods.1, §14 ods.1 písm. b) cit. vyhl.), za úkon právnej služby po 21,58 eur
a paušál 1 x 7,81 eur ( 2013 ), spolu 58,78 eur. Preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej na trovách konania - na trovách právneho zastúpenia sumu 58,78* eur, ktoré je žalobca
povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.