Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202354
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513202354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu G. T., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom L. P. XXX, pr. zast. JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom, AK, Levočská
1, Stará Ľubovňa proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31
690 904, pr. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK, Boženy Němcovej 22, Košice v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/2722/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný Arbitrážnym
súdom Košice.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 229,18 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Vladimíra Dlugolinského, advokáta, vedený vo E., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.5.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 2C/2722/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice. Žalobu odôvodnil
tým, Arbitrážny súd Košice nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku a predmetný
rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, zákonom o ochrane
spotrebiteľa, Občianskym zákonníkom a v rozpore so smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993,

rozhodcovský súd neuplatnil na daný prípad právne predpisy vzťahujúce sa na túto problematiku a
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je vzhľadom na uvedené nezákonné.
Žalobcovi bol dňa 15.4.2013 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť žalovanému do 5 dní od doručenia istinu vo výške 157,40 eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276 eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal,
pričom podmienkou prihliadania na odpor žalobcu bolo zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške
72 eur. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa žalobca domáhal z dôvodu podľa § 40 ods. 1písm. c) zák.

č. 244/2002 Z.z., t.j. preto, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na
to, žerozhodcovskázmluva,odktorejArbitrážnysúdKošiceodvodzovalsvojuprávomocnaprejednanie
návrhu žalovaného na začatie konania zo dňa 2.1.2012 proti žalobcovi, je neplatná s poukazom na
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú
podmienku a neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. Keďže medzi žalobcom a
žalovaným nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Žalobca uzavrel zo žalovaným dňa 13.1.2009 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej iba „poistná
zmluva“) súčasťou ktorej boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie zjednávané Rapid
life životnou poisťovňou, a.s., (ďalej iba „VPP“). Uzavretá poistná zmluva má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, pričom ide o štandardnú formulárovú zmluvu (typovú, adhéznu). Žalobca uzatváral zmluvu akofyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný pri poskytovaní
poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. V zmysle znenia poistnej
zmluvy sú jej súčasťou aj VPP, teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti VPP. Pri podpise

zmluvy žalobca nemohol ani len tušiť, k čomu všetkému sa zaväzuje v poistných podmienkach, ktoré
tvorí 12 strán husto a drobno písaného textu, ktorý nemohol ovplyvniť. Žalobca ako spotrebiteľ pri
uzatváraní poistnej zmluvy v porovnaní so žalovaným ako dodávateľom sa jednoznačne nachádzal v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred odporcom. Žalobca poukázal aj na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 217/2012 zo dňa 21.3.2012, v ktorom najvyšší
súd uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom
slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Podľa žalobcu rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže z poistnej zmluvy je zrejmé,
že jej súčasťou majú byť VPP, tak rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy, v deň
podpisuzmluvyanieindividuálnetak,akosauvádzavrozhodcovskomrozsudku.Natejtoskutočnostinič
nezmení ani to, že žalobca v deň podpisu zmluvy podpísal aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce
na tú istú rozhodcovskú doložku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že uvedený názor judikoval už aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, tiež v uznesení
Krajského súdu Prešov 20 CoE 24/2011 zo dňa 31.5.2011.
Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) neprijateľnou
podmienkou, teda aj neplatnou.

Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora (ES) sp. zn. C-168/05 zo dňa 27.4.2006 vo veci Elisa
María Mostaza Carlo c/a Centro Móvil Milenium.
Okrem uvedeného aj konanie pred Arbitrážnym súdom Košice bolo pre žalobcu oveľa prísnejšie a
nevýhodnejšie ako konanie pred všeobecným súdom s poukazom na miestnu príslušnosť, súdne
poplatky i lehotu na podanie odporu.

Napokon žalobca taktiež uviedol, že žalovaným uplatnený nárok podľa čl. XVII. bodu 7a VPP v žalobe
doručenej Arbitrážnemu súdu Košice je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k ) OZ s
poukazom na dĺžku poistného vzťahu a výšku požadovaného nároku. Žalobca toto zmluvné dojednanie
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi
predpismi, preto je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák.

č. 244/2002 Z.z.
Podľa názoru žalobcu si mal žalovaný nárok podľa čl. XVII bodu 7a VPP uplatniť a vysporiadať pri
ukončení poistnej zmluvy, čo sa však nestalo a žalovaný si tento nárok u žalobcu nikdy neuplatnil, ani ho
nevyzval na plnenie tohto nároku, neurčil jeho výpočet, ale ho rovno žaloval na rozhodcovskom súde.
Navyše výpočet tohto nároku žalovaného nevyplýva ani z návrhu na začatie konania doručeného spolu

s rozhodcovským rozsudkom.
K zrušeniu poistenia došlo na základe žiadosti navrhovateľa, ako to vyplýva z oznámenia o zániku
poistenia zo dňa 17.3.2009, a to ku dňu 20.3.2009, pričom v tomto oznámení sa neuvádza, že by žalobca
mal platiť žalovanému nárok podľa čl. XVII. bodu 7a VPP.
Žalobca súčasne žiadal, aby súd v súlade s ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského

konania nie je spotrebiteľským sporom a konanie podlieha poplatkovej povinnosti zo strany žalobcu.
Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z.). V
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecnému súdu neprislúcha hodnotiť predmet sporu
v merite veci, ani svojou činnosťou nahrádzať alebo hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovským

súdom, ale mal by iba preskúmavať zákonnosť postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a
dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.
Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov
predložených žalovaným ako navrhovateľom v rozhodcovskom konaní (obdobne ako v konaní predvšeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu). Namietal, že žalobca v žalobe nešpecifikoval,
či žalobca podal voči rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a kedy sa tak stalo. Uviedol, že
nedošlokodňatiuprávanaprístupkrozhodcovskémusúdu,keďžežalobcamoholprotirozhodcovskému

rozsudku podať odpor, čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného v skrátenom konaní
a vo veci by prebiehalo ďalšie konanie za účasti oboch účastníkov sporu. Skutočnosť, či bol podaný
odporprotirozhodcovskémurozsudkupovažujezaprávnevýznamnú,pretoževprípadepodaniaodporu
žalobcom je prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným daná zo zákona
a všeobecný súd by nemal založenú príslušnosť v takomto spore konať a rozhodovať pre nedostatok

podmienky konania. Preto vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 a 3 O.s.p. s návrhom na zastavenie
konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal konať
ako prvý v danom spore.
Žalovaný uviedol, že je nesporné, že dňa 13.1.2009 uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX s dohodnutou dobou poistenia v trvaní od 14.1.2009 do 14.1.2024, súčasťou ktorej
boli VPP z 1.1.2009 a osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008, ktoré boli podpísané žalobcom dňa

13.1.2009 a ktorých súčasťou bola aj rozhodcovská doložka.

Namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od
ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby boli zrejmé aj žalobcovi ako účastníkovi zmluvného
vzťahu, aby si ich všimol a venoval im náležitú pozornosť. Uviedol tiež, že rozhodcovská zmluva bola

pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobcovi tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým
bol v danom prípade pán D. J., a preto považuje žalovaný za nespochybniteľné, že vstupoval do
poistného vzťahu so žalobcom ako s informovaným spotrebiteľom. Žalovaný tiež predložil záznam
o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.2009, ktorým
preukazuje informovanosť a vedomosť žalobcu o všetkých podmienkach vzťahu vrátane rozhodcovskej

doložky.Existenciupohľadávkyuplatnenejvrozhodcovskomkonaníneovplyvňuje,ženebolazapočítaná
pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenie,
či predchádzajúcu písomnú výzvu, pretože VPP presne upravujú moment jej vzniku a nárokovateľnosť
žalovaného. Žalobca mal možnosť odmietnuť osobitné dojednania bez vplyvu na zvyšok jeho poistného
vzťahu. Mal možnosť v určenej lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy odmietnuť článok XV. VPP,

čím sa jeho právo ovplyvniť poistný vzťah v tom, že vylúči z neho definitívne rozhodcovskú doložku
výrazne presunulo do oblasti jej slobodnej vôle a jej vlastného ničím neovplyvneného rozhodovania.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012
a argumentáciu generálneho prokurátora v predmetnej veci. Uviedol, že je potrebné zohľadniť prvú
možnosť spotrebiteľa prijať rozhodcovskú doložku dobrovoľným podpisom osobitných zmluvných

dojednaní č. 02/2008 a následne druhú možnosť odmietnutia rozhodcovskej doložky v lehote 30 dní
od podpisu poistnej zmluvy a VPP a osobných zmluvných dojednaní. Žalovaný považoval predmetnú
rozhodcovskú doložku za platnú aj s poukazom na rozhodnutie napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10CoE/51/2011.
Tvrdenie o nedodržaní individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky neobstojí a je neudržateľné aj

vzhľadom na skutočnosť, že od žalobcu ako spotrebiteľa je nutné vyžadovať primeranú a obvyklú mieru
zodpovednosti za svoje právne jednanie, t.j. i za uzatváranie zmlúv a za preberanie svojich záväzkov.
Ďalej žalovaný poukázal na uznesenia odvolacích súdov, kde odvolacie súdy v skutkovo obdobnej
právnej veci v rámci vykonávacieho konania posúdili rovnakú rozhodcovskú doložku za nepochybne
individuálne dojednanú, napr. uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoE/48/2011, sp.

zn. 10CoE/51/2011, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/174/2011, sp. zn.
17CoE/224/2012, sp. zn. 17CoE/209/2012 a ďalšie. Podľa žalovaného vzniká stav právnej neistoty
vyvolaný rozporom rozhodovacej činnosti súdov, ktoré v obdobných skutkových veciach vyslovujú
odlišné právne názory.
K zániku poistnej zmluvy došlo na základe žiadosti žalobcu doručenej žalovanému dňa 11.3.2009, a

to ku dňu 20.3.2009 s nedoplatkom poistného vo výške 20,80 eur. Dňa 2.1.2012 podal na Arbitrážny
súd Košice taktiež návrh na vymoženie pohľadávok podľa časti XVII. ods. 7a. VPP z 21.5.2007, kde
odporca vyčíslil pohľadávku na sumu 157,40 eur a táto zodpovedala nákladom odporcu vynaloženým na
uzavretie poistenia. Predmetom konania teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške
províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia v súlade s čl. XVII. bod 7a) VPP

po zániku poistného vzťahu na žiadosť žalobcu. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom
konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na
osobitnépísomnéaleboinéupozornenie,čipredchádzajúcupísomnúvýzvu.PríslušnéustanovenieVPP
totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bola navrhovateľkaako klientka upovedomená finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta). Keďže predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka, ktorej právnym
dôvodom bolo zaplatené poistné, ale samostatná pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako

nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke.
Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik od
poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP.

S poukazom na označené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd v prípade nesplnenia podmienok pre

vedenie súdneho žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi uložil nahradiť žalovanému trovy konania.
K rozhodcovskému súdu žalovaný poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským
súdom, ktorý je nezávislý od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na
prejednávanie sporov v rozhodcovskom konaní.

Dňa 26.2.2014 bolo súdu doručené elektronicky a následne dňa 27.2.2014 aj poštou podanie

žalovaného,ktorýmdoplnilsvojevyjadreniekžalobeaobšírnejšieprávnezdôvodnilzávery,ktoréuviedol
vo vyjadrení k žalobe.

Pojednávania dňa 26.3.2014 sa nezúčastnil žalovaný a právny zástupca žalovaného, ktorí svoju
neprítomnosť neospravedlnili, hoci predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi doručené

riadne a včas. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a
jeho právneho zástupcu.

Napojednávaníprávnyzástupcažalobcutrvalnažalobe.Zdôraznil,žežalobcanemalmožnosťovplyvniť
obsah predmetnej rozhodcovskej doložky, mohol ju iba prijať ako celok alebo odmietnuť. Pokiaľ ide o

možnosť odmietnuť XV. časť VPP, žalobca ani v 30-dňovej lehote po uzavretí nemohol vedieť, čo vlastne
môže odmietnuť. Ak by sa malo jednať o individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, tak žalovaný
by mal predložiť rozhodcovskú doložku tak, aby žalobca bol náležite poučený o význame rozhodcovskej
doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie a po preukázateľnom poučení,
vyhotovení náležitého dôkazu, by mal dať žalobcovi na výber prijať alebo neprijať rozhodcovskú doložku.

Ale určite nie tak, že v lehote 30 dní môže rozhodcovskú doložku odmietnuť, ale skôr, aby sa žalobca
mohol v 30 dňovej lehote vyjadriť, či ju prijme alebo nie.

Žalobca sa pripojil k vyjadreniu svojho právneho zástupcu a doplnil, že pri poistnej zmluve sa nehovorilo
individuálne o rozhodcovskej doložke, teda táto nebola individuálne dojednaná. Žalobca nedostal najprv

upovedomenie o začatí rozhodcovského konania, ale bolo mu doručené naraz všetko, teda aj návrh, aj
upovedomenie, aj rozhodcovský rozsudok.

Záverom právny zástupca žalobcu dodal, že pokiaľ by sa malo na rozhodcovskú doložku v štandardnej
spotrebiteľskej zmluve pozerať ako na individuálne dojednanú, nemala by takáto doložka vzbudzovať

pochybnosť o skutočnom, vážnom, určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli
poskytnuté informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, čo musí byť aj náležite
preukázané.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom

žaloby zo dňa 15.5.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 3.7.2013 i doplnením vyjadrenia zo
dňa 25.2.2014, listinnými dôkazmi, najmä poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.2009,
Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Rapid life zdravotnou poisťovňou, a.s.
z 1.1.2009, Osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 02/2008, Záznamom o požiadavkách a potrebách
klienta k PZ č. XXXXXXXXXX, kópiou spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2722/2012, rokovacím

poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho v návrhu
opísal žalobca s tým, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 17.4.2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania poistnej zmluvy
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ

preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie

sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí

byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.

Podľa XV. časti bodu 9 VPP sa zmluvné strany dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom
spôsobeindividuálneovplyvneniaobsahupoistnéhovzťahuzostranypoistníka.Dojednaniatohtočlánku
(XV. časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne
odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistnéhovzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí
rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy
poistníkom.

Podľa bodu 3. osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP, pričom toto

ustanovenie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku.

Podľa bodu 4. osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 napriek odseku 1 osobitných zmluvných
dojednaní sa zmluvné strany dohodli za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne
ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej
zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria

súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým
bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva
uzavretámedziúčastníkmikonaniamácharakterspotrebiteľskejzmluvyatátomusíspĺňaťajpožiadavky

upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodoval a ktorej platnosť žalobca namieta. Okrem podpisu žalobcu na konci VPP podpísal žalobca
aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán s

riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom, rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv

spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú odôvodnené.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo
najmä v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu
nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu
zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne aj na inú podmienku,
ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v

intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava
niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných
zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravenú v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú

podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie, pričom v
súladesustanovením§788ods.3Obč.zákonníkavšeobecnépodmienkypoistenia(poistnépodmienky)
tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou

súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal

žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút
rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru
súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako

dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti
takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver
ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane
zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na
druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa

rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej
doložky nevie, ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda

nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné, dosiahnuť cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda
zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné
obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský

súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný

pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),
súd ho na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené, aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,

pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66 500 eur,
pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradným doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho

poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku
bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne, ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku
právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že

za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou
prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským
súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej

zmluvy,oslobodenýodsúdnychpoplatkovvzmysle§4ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.osúdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v
skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať
žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor protiplatobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu, sa tento ruší bez toho,

aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci vo výške 48,46 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov tiež značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na
vyššieuvedenénepovažuje).Ajtentopostupzvolenéhorozhodcovskéhosúdunasvedčujetomu,čobolo
skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené
skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, musí v prípade spotrebiteľských zmlúv
a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa

Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov a
pod.).

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky vyplýva, že žalovaný poukazuje

a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje, že nejde o neprijateľnú
podmienku, ak je individuálne dojednaná.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobcovi predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Je potrebné prihliadať aj na znenie § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. I po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého

znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej
doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobca si mohol vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na
konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej zmluve

a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca
poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje
dojem, že ten hlavný, či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasledujú rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako
mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že žalobca v dobrej

viere a na základe pokynov podpísal všetky dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej zmluvy,
pričom nebol skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje.
Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS (na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej) o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak

bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (č. 3 ods. 2). V tomto prípade bola rozhodcovská
doložka navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými
údajmi, ktoré boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe
poistníka, osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo
individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,
neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu,ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článok 5 a násl.

K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej
uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania“. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý
dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v
záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu

(ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti
uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely
medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.

Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky
je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom

rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu dodávateľa k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na
úkor spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o
týchto skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno

vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobca bol poučený o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím
poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).

Súdnadôvažokuvádza,žeposkytnutie30-dňovejlehotynaodmietnutieXV.častiVPPazároveňodseku
3 osobitných zmluvných dojednaní síce teoreticky prináša spotrebiteľovi možnosť zmeniť už dojednané
podmienky tak, že určité časti budú neúčinné, avšak to nič nemení na skutočnosti, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná. Bola začlenená v rámci VPP (na VPP následne odkazujú
osobitné zmluvné dojednania) a spotrebiteľovi bola prakticky podsunutá už vopred naformulovaná bez

zvýraznenia dôležitosti tejto zmluvnej podmienky. Žalobca tak nemal možnosť meniť, formulovať obsah
VPP alebo osobitných zmluvných dojednaní a tak aj samotnej rozhodcovskej doložky.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa právomoci súdu na konanie v zmysle § 106 ods. 1, resp.
ods. 3 O.s.p., k tejto súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobca odpor

proti rozhodcovskému rozsudku nepodal, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom
konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor
rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začal
konať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále
právomoc všeobecný súd.

Súdu je známe z úradnej činnosti, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako
oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto
prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu

neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj odvolacími súdmi a aj
NS SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu.

Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky, teda nemal právomoc vo veci
konať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného ako neúspešného
účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
žalobcu vo výške 229,18 eur, ktoré predstavuje I. odmena za 3 úkony právnych služieb - 2 x 60,07 eur
za úkony vykonané v roku 2013, 1 x 1 zo 61,87 eur a 1 x 61,87 eur za úkony právnej služby vykonané vroku 2014, a to za úkony 1. príprava a prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
(§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013), 2. spísanie
a podanie žaloby 15.5.2013 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

účinnej do 30.6.2013), 3. účasť na pojednávaní dňa 26.2.2014 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 4
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 3. účasť na pojednávaní dňa 26.3.2014 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods.
1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), II. náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. 2 x 7,81 eur k úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 a 2 x 8,04 eur k úkonom
vykonaným v roku 2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.