Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 31Cb/87/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202899442
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7202899442.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: HOOCH

a.s., sídlo: Werferova č. 1/2582, Košice, IČO: 36 187 291, zastúpený advokátskou kanceláriou:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, sídlo:
Rázusova č. 1, Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovaným: 1. Technické služby mesta Košice, spoločnosť
s ručením obmedzeným, sídlo: Rastislavova č. 98, Košice, IČO: 31 679 064, 2. Bytový podnik mesta
Košice, s.r.o., sídlo: Južné nábrežie č. 13, Košice, IČO: 44 518 684, 3. Mestské lesy Košice a.s., sídlo:
Južná trieda č. 11, Košice, IČO: 31 672 981, 4. TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením
obmedzeným Košice, sídlo: Komenského č. 7, Košice, IČO: 31 679 692, 5. ELTODO OSVETLENIE,

s.r.o., sídlo: Rampová č. 5, Košice, IČO: 36 170 151, zastúpený advokátom: JUDr. Roman Gorej, sídlo:
Žižkova č. 6, Košice, 6. CASSOVIA BIC, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, sídlo: Floriánska č.
19, Košice, IČO: 31 674 534, žalovaní v 3., 4. a 6. rade zastúpení advokátom: JUDr. Miroslav Katunský,
sídlo: Floriánska č. 16, Košice, v konaní o zaplatenie 169.999,79 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 2., 3., 4., 5. a 6. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 164.997,92 eur istiny.

II. Žalovaní v 2., 3., 4., 5. a 6. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 1.348,43

eur a zmluvnú pokutu vo výške 2.050,74 eur.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žalovaní v 2., 3., 4., 5. a 6. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 43.441,38
eur, ktoré sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným. Trovy konania v časti
18.523,31 eur predstavujú náhradu za zaplatené súdne poplatky a vo zvyšnej časti predstavujú právo

žalobcu na nahradenie jeho trov právneho zastúpenia.

V. Povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní v 2., 3., 4., 5. a 6. rade povinní splniť spoločne a
nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14. februára 2002 a vedenou pod sp. zn. 31Cb 87/2002
žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 2.905.376,80 Sk s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 2.905.376,80 Sk od 17. júla

2000 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných, spolu s trovami konania titulom neuhradenia pohľadávky získanej postúpením
od spoločnosti EKOTHERMAL 99, spol. s r.o., ako nezaplatenej časti ceny diela za prevzatie a
zneškodnenie odpadu v mesiaci jún 2000 vyúčtovanej faktúrou č. 0006300824, splatnou dňa 16. júla2000 na sumu 3.250.914,50 Sk na základe ručenia podľa ust. § 106 ods. 1 Obchodného zákonníka
platného pred novelou č. 500/2001 Z.z. v spojení s § 768c ods. 1 Obch. zák..

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14. februára 2002 a vedenou pod sp. zn. 33Cb 237/2002
žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 1.800.000,- Sk s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 1.800.000,- Sk od 17. marca
2001 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných, spolu s trovami konania titulom neuhradenia pohľadávky získanej postúpením

od spoločnosti EKOTHERMAL 99, spol. s r.o., ako nezaplatenej časti ceny diela za prevzatie a
zneškodnenie odpadu v mesiaci február 2001 vyúčtovanej faktúrou č. 0102280233, splatnou dňa 16.
marca 2001 na sumu 2.568.265,90 Sk na základe ručenia podľa ust. § 106 ods. 1 Obchodného
zákonníka platného pred novelou č. 500/2001 Z.z. v spojení s § 768c ods. 1 Obch. zák..

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14. februára 2002 a vedenou pod sp. zn. 32Cb 237/2002 žiadal,

aby súd uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
416.036,90 Sk s 20% ročným úrokom z omeškania od 1. marca 2001 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
0,05%dennedozaplateniastým,žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikávrozsahuplneniapovinnosť
ostatných žalovaných, spolu s trovami konania titulom neuhradenia nezaplatenej časti ceny diela za
zimnú údržbu mestských komunikácií v meste Košice v mesiaci január 2001 vyúčtovanú faktúrou č.

20010104 na sumu 678.542,- Sk, z ktorej žalovaný v 1. rade uhradil sumu 100.000,- Sk, pričom žalobca
časť vyúčtovanej pohľadávky 162.505,80 Sk postúpil tretej osobe. Zostatok pohľadávky 416.036,90 Sk
zostala neuhradená žalovaným v 1. rade.

Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb 87/2002-150 zo dňa 6. júna 2002 bolo rozhodnuté o

spojení vecí sp. zn. 33Cb 237/2002 a sp. zn. 32Cb 237/2002 na spoločné konanie pod sp. zn. 31Cb
87/2002.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob 80/2003-176, právoplatným dňa 24. septembra 2003
v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb 87/2002-151 zo dňa 6. júna 2002 bolo

konanie proti žalovanému v 1. rade zastavené a zároveň rozhodnuté o trovách konania medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

UznesenímOkresnéhosúduKošiceIIč.k.31Cb87/2002-273,právoplatnýmdňa16.novembra2004súd
pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalovaní v 2. až 6. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi sumu 5.121.413,70 Sk s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 2.905.376,80 Sk od
17. júla 2000 do zaplatenia, 0,05% denný úrok z omeškania zo sumy 1.800.000,- Sk od 17. marca 2001
do zaplatenia, zmluvnú pokutu 73.014,40 Sk a 20% ročný úrok z omeškania zo sumy 416.036,90 Sk od
1. marca 2001 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných, alebo uspokojením žalobcu z majetku úpadcu

Technické služby mesta Košice, spoločnosť s ručením obmedzeným,

Rastislavova č. 98, Košice, IČO: 31 679 064, zaniká v rozsahu prijatého plnenia povinnosť ostatných

žalovaných.

Žalovaní v 2., 3., 4. a 6. rade v odpore proti platobným rozkazom a vo svojich písomných vyjadreniach
zo dňa 3. decembra 2002 a dňa 15. marca 2004 žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu,
že na základe vývoja právnej úpravy nedošlo k vzniku ručenia za žalovaného v 1. rade. A je potrebné

sa osobitne zaoberať otázkou účinnosti zákona č. 500/2001 Z.z. na práva a povinnosti účastníkov
ručiteľského vzťahu. Z úpravy §768c ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že na to, aby sa nárok z právneho
vzťahu, ktorý vznikol pred účinnosťou novozavedenej úpravy posudzoval podľa doterajších predpisov,
musel vzniknúť pred 1. januárom 2002, z čoho je možné ďalej vyvodiť, že nárok, ktorý vznikol až v
čase účinnosti novozavedenej úpravy, hoci právny vzťah, z ktorého vyplýva už skôr, sa spravuje už

novou právnou úpravou. V posudzovanom prípade to znamená, že nová právna úprava zákonné ručenie
nepozná a nepredpokladá preto ani vznik právneho nároku z tohto právneho dôvodu, je nepochybné, že
po účinnosti zákona č. 500/2001 Z.z. nárok na ručenie spoločnosti za záväzky inej spoločnosti majúcej
rovnakého spoločníka či rovnakých spoločníkov nemôže platne vzniknúť. Žalovaní majú za to, že kvzniku nároku žalobcu voči žalovaným v 2. až 6. rade nedošlo skôr, ako naňho prešli práva z ručenia od
jeho právneho predchodcu podľa ust. §307 ods. 3 Obch. zák., teda momentom doručenia oznámenia
o postúpení zabezpečovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu. Postúpenie zabezpečenej

pohľadávky právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 2. až 6. rade až listom zo dňa 10. apríla
2002, v dôsledku čoho je nepochybné, že práva z ručenia prešli na žalobcu až po účinnosti zák.
č. 500/2001 Z.z.. V prípade odlišného právneho posúdenia otázky prechodu práv z ručenia a nároku
žalobcu voči žalovaným, je potrebné použiť aj §306 ods. 2 veta prvá (veriteľ je oprávnený domáhať sa
splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplní svoj splatný záväzok v primeranej lehote

po tom, čo ho na to veriteľ vyzval) a § 340 ods. 2 Obch. zák.. V intenciách naznačenej právnej úpravy
je pre vznik nároku veriteľa voči ručiteľovi rozhodujúca právna skutočnosť písomnej výzvy veriteľa voči
dlžníkovi a márne uplynutie primeranej doby od doručenia tejto výzvy dlžníkovi ako aj následná splatnosť
ručiteľského záväzku. Rovnaký právny názor okamihu vzniku nároku ručiteľa zaujala aj súdna prax. Je
nevyhnutné sa zaoberať s otázkou prechodu práv z ručiteľa na žalobcu a tiež momentom splatnosti
ručiteľského záväzku. V naznačených otázkach majú žalovaní za to, že k vzniku účinného ručenia

nedošlo, čo vylučuje ich vecnú legitimáciu.

Nakoľko žalobca v konaní predložil dve zmluvy o zneškodnení odpadov, je potrebné sa vysporiadať
s otázkou, či na žalobcu prešli práva a nároky jeho právneho predchodcu, ktoré si uplatnil v tomto
konaní. Predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok boli pohľadávky zo zmluvy o zneškodnení odpadov

č. 002/1998 zo dňa 15. mája 1998 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 31. augusta 1998 a nie pohľadávky zo
zmluvy o zneškodnení odpadov č. 0089/1998 zo dňa 1. apríla 1999. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu
zmlúv o postúpení pohľadávky a rovnako aj oznámenia ručiteľom o postúpení pohľadávok. Z uvedeného
je možné vyvodiť záver, že predmetom postúpenia nebola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu,
ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

Žalovaní zotrvali na svojom postoji o nedostatočnom preukázaní rozsahu a druhu odpadu prijatého na
likvidáciu právnym predchodcom žalobcu, ako aj rozsahu a skladby výkonov, ktoré žalobca vykonal
pre žalovaného v 1. rade v rámci zimnej údržby. Žalovaní žiadali, aby bola objasnená skutočnosť o
zaradení a fakturácii všetkého prijatého odpadu od žalovaného v 1. rade do najnáročnejšej kategórie.

Žalovaný v 5. rade v písomnom podaní zo dňa 20. septembra 2004 navrhol, aby súd voči nemu žalobu

zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie s poukazom na § 106 ods. 1 Obch. zák. do novely č.
500/2001 Z.z. a ust. § 768c ods. 1 Obch. zák.. Žalovaný v 5. rade nepoprel existenciu svojho zákonného
ručenia do 31. decembra 2001, avšak poukázal na zánik tohto ručenia dňom 1. januára 2002, dokedy
mal veriteľ u žalovaného uplatniť nárok z ručenia (subjektívne oprávnenia). Vzhľadom na skutočnosť,
že právny vzťah ručenia zanikol ešte pred uplatnením subjektívneho nároku zo strany žalobcu, nemohol

žalobcovivzniknúťanisubjektívnynároknauplatnenieručiteľskéhozáväzkuvočižalovanémuv5.radea
vôbecužniejemožné,abyžalobcauplatňovalsvojenárokynaručenievčase,kedymutoprávnypredpis
neumožňuje, z čoho vyplýva, že žalobcovi vôbec nevznikla pohľadávka na plnenie voči žalovanému v
5. rade. Žalobca by mal nárok na plnenie od žalovaného v 5. rade z titulu ručenia iba v tom prípade, ak
by svoj nárok uplatnil (po splnení zákonných predpokladov) voči žalovanému v 5. rade (vznik nároku -

právneho vzťahu) v čase kedy bola platná a účinná právna norma, ktorá také ručenie pripúšťa. V tom
prípade by bolo žalobcove právo chránené § 768c ods. 1 Obch. zák.. Žalovaný v 5. rade poukazuje,
že výzva veriteľa podľa § 306 ods. 1 Obch. zák. mu bola doručená až v priebehu konania dňa 11.
apríla 2002 a jej právny význam je z hľadiska vzniku nároku žalobcu - vzniku povinnosti žalovaného
platiť. K doručeniu výzvy došlo v čase účinnosti zák. č. 500/2001 Z.z., kedy už žalovaný nebol ručiteľom

pôvodného dlžníka, pretože ručenie podľa ust. § 106 Obch. zák. bolo v tom čase neplatné a neúčinné.
Podľa názoru žalovaného ručenie zaniklo prijatím novej právnej úpravy ako aj zánikom podmienky
uvedenej v § 106 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k 31. decembru 2001, t.j. zánikom existencie
totožnosti spoločníka, keďže ručenie je obmedzené na obdobie trvania tejto podmienky, resp. netrvá
do budúcnosti.

Žalobca vo svojich písomných stanoviskách zo dňa 9. januára 2004 a zo dňa 6. apríla 2004 uviedol,
že obe faktúry č. 6300824 a č. 102280233 boli vystavené na základe zmluvy č. SP 89/1998 (údaj sa
nachádza vpravo hore na faktúrach pod ich číslom). Dňom 1. apríla 1999 bola zmluva č. D 002/1998nahradená zmluvou č. SP 89/1998. Vo fakturovanom období jún 2000 (faktúra č. 6300824) a február
2001 (faktúra č. 102280233) bola dojednaná cena za odpad 911 01 vo výške 1.098,- Sk + DPH/1 tona a
za odpad 911 02 vo výške 1.970,- Sk + DPH/1 tona (čl. III zmluvy SP 89/1998). Cenový výmer č. 1/2000

zo dňa 18. februára 2000 vydaný Okresnými úradmi Košice I - IV určil rozsah tovaru s regulovanými
cenami pre územie okresov Košice I - IV a stanovil s účinnosťou od 1. februára 2000 aj maximálnu
cenu za termické zneškodňovanie tuhého odpadu sumou 1.098,- Sk/t bez DPH. Keďže rozhodnutie bolo
záväzné pre všetky právnické a fyzické osoby zabezpečujúce spaľovanie odpadu na území okresov
Košice I - IV, ani spoločnosť EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. nemohla účtovať TSMK, s.r.o. Košice sumu

vyššiu než 1.098,- Sk + DPH/t, hoci vyššiu sumu mala dojednanú v zmluve pre zneškodnenie odpadu
911 02. EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. predkladala svoje faktúry s prílohou, v ktorej sa nachádzal doklad
o množstve dovezeného odpadu (sumár vážnych lístkov). Ak by objednávateľ (TSMK Košice s.r.o.) trval
na potvrdení iného tlačiva než vážneho lístka, bol povinný ho odovzdať na váhe v dvoch vyhotoveniach
pri preberaní odpadu EKOTHERMAL 99, spol. s r.o.. To sa nikdy nestalo a zmluvné strany považovali
za vhodnú a dostatočnú evidenciu odpadu práve tzv. vážne lístky, z ktorých bol každý jeden podpísaný

zamestnancom TSMK s.r.o.. TSMK s.r.o. nikdy faktúry nerozporovali, tieto spoločnosti EKOTHERMAL
99, spol. s r.o. nevrátili, pohľadávku z faktúry č. 63008240 dokonca výslovne uznali a navrhli na jej
úhradu splátkový kalendár listom č. 0376/00. Pohľadávky z oboch faktúr uznala správkyňa konkurznej
podstaty JUDr. Dana Čukylová, čo vyplýva jednak z konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach č.k.
3 K 137/01, ako aj z jej stanoviska zo dňa 5. októbra 2002. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi

§ 323 ods. 23 Obch. zák..

Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávku z faktúry č. 20010104 za čistenie a údržbu komunikácií TSMK,
s.r.o. nikdy nerozporovala, žalobcovi túto nevrátila, túto pohľadávku

čiastočne plnili a po prihlásení do konkurzného konania bola uznaná správkyňou konkurznej podstaty.
Čiastočná úhrada TSMK, s.r.o. na túto faktúru má účinky uznania záväzku podľa ust. § 323 ods. 2
Obch. zák. a § 407 ods. 3 obch. zák., ak možno usudzovať na to, že plnením dlžníka uznáva aj zvyšok
záväzku. To, že TSMK, s.r.o. neuznávali aj zvyšok dlhu nevyplýva zo žiadneho úkonu vykonaného v čase

realizácie čiastkovej úhrady a ani nikdy neskôr, nevyplývalo to ani z korešpondencie medzi TSMK, s.r.o.
a žalobcom. Takéto uznanie vytvára domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Žalovaní doposiaľ
netvrdili ani nepreukázali, že po uznaní záväzku nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých dlh zanikol a
preto domnienku dlhu v žalovanej výške nevyvrátili.

Úvahy žalovaných, že nárok na plnenie ručenia vzniklo po 1. januári 2002 je podľa žalobcu nesprávny,
nakoľko títo nesprávne stotožňujú a zamieňajú pojmy „prechádza právo“ a „vzniká nárok“ v ust. § 307
ods. 4 Obch. zák. a § 786c ods. 1 Obch. zák..

Zmluvy o postúpení pohľadávok sú podľa žalobcu určité a zrozumiteľné, sú v nich postupované

pohľadávky nezameniteľne špecifikované číslami faktúr, dátumom ich vystavenia a splatnosti, ako aj
neuhradeného zostatku a postupovanej sumy a nie je v nich uvedený žiaden chybný údaj. Aj oznámenia
o postúpení pohľadávok EKOTHERMAL 99, spol. s r.o., ako postupcom ručiteľom sú obe pohľadávky
špecifikované takýmto označením faktúr a iba nepresné uvedenie čísla zmluvy o zneškodnení odpadov
pred lomítkom nemôže mať tie následky, ktoré popisujú žalovaní.

Okresný súd Košice II dňa 2.3.2005 vo veci vydal rozsudok, ktorým uložil žalovaným v 2. až 6. rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.121.413,70 Sk spolu s 12% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 416.036,90 Sk od 1.3.2001 do 31.12.2001, zmluvnú pokutu 0,05% zo sumy
416.036,90 Sk od 1.3.2001 do 31.12.2001 a nahradiť žalobcovi trovy konania. V prevyšujúcej časti súd

žalobu zamietol.

Proti citovanému rozsudku podali žalovaní v 2. až 6. rade odvolanie (proti časti ukladajúcej im povinnosť
platiť). Proti zamietavému výroku rozsudku podal odvolanie aj žalobca, avšak toto odvolacie konanie
bolo neskôr z dôvodu neuhradenia zodpovedajúceho súdneho poplatku zastavené.

O odvolaní žalovaných v 2. až 6. rade neskôr rozhodol Krajský súd v Košiciach svojim Uznesením č.
k. 1Cob 100/2005 zo dňa 28.2.200, ktorým odvolaním napadnutú časť rozsudku zrušil a vec vrátil súdu
1. stupňa na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu bolo pre rozhodnutie vo vecipotrebné s poukazom na znenia § 306 ods. 1 a § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka vysporiadať sa
s otázkou, či nárok veriteľa voči ručiteľom vznikol za účinnosti právnej úpravy platnej do 31.12.2001,
pretože podľa názoru odvolacieho súdu ručenie v danom prípade nevzniklo okamihom splatnosti

peňažných nárokov. Predmetom ďalšieho konania už teda bolo iba rozhodnutie o povinnosti žalovaných
v 2. až 6. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.121.413,70 Sk spolu s 12% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 416.036,90 Sk od 1.3.2001 do 31.12.2001, zmluvnú pokutu 0,05% zo
sumy 416.036,90 Sk od 1.3.2001 do 31.12.2001 a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Účastníkom konania bolo dané poučenie súdom podľa ust. § 120 ods. 4 Obč. súd. por., podľa ktorého
všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej,
pretože na dôkazy označené a predložené neskôr, súd neprihliada.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov: C. J., N.. K. I., N. I., N. Z. - R.Q., K.. K. Č., N. W.,
predloženými

listinnými dôkazmi a to výpismi z obchodného registra žalovaných v 1. až 6. rade zo dňa 29. januára
2002, listom žalovaného v 1. rade označeným „návrh splátkového kalendára“ zo dňa 17. októbra 2000,
faktúrou č. 0006300824, faktúrou č. 0102280233, faktúrou č. 20010104 s prílohou sumár výkonov,

zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19. júla 2000, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.
júla 2000, výzvou na zaplatenie zo dňa 8. februára 2001 a dňa 9. júla 2001, zmluvou o zneškodnení
odpadu č. D 002/1998 s dodatkom č. 1, zmluvou o zneškodnení odpadu č. SP 0089/1998, zmluvou
č. 1/2000 o poskytovaní prác pre zimnú údržbu mestských komunikácií mesta Košice na sezónu
2000/2001, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12. júla 2001 a jej zrušení zo dňa 4. januára

2002, oznámením o postúpení zo dňa 13. júla 2001, predžalobnou upomienkou zo dňa 25. januára
2002, oznámením ručiteľom o postúpení pohľadávok zo dňa 10. apríla 2002, fotokópiami doručeniek
doporučených zásielok, súpisom vážnych lístkov za likvidáciu odpadu mesiac jún 2000 a február 2001,
vážnymi lístkami na likvidáciu odpadu mesiac jún 2000 a február 2001, listom žalovaného v 1. rade zo
dňa 5. októbra 2002, prihláškou pohľadávky žalobcom zo dňa 6. mája 2002 v konkurznom konaní sp. zn.

3 K 137/01 Krajský súd Košice, cenovým výmerom č. 1/2000 Okresných úradov Košice I - IV zo dňa 18.
februára 2000, výkazom prác zimnej údržby za mesiac január 2001 spracovaný žalobcom, výdajkami
- prevodkami na pohonné hmoty, faktúrami č. 20031208, č. 20031209, č. 20021209, č. 20021208, č.
20020402, č. 20020401, oznámením Správy komunikácií - list zo dňa 7. decembra 2004 s prílohami
podklady k fakturácii prác zimnej údržby, stanoviskom k fakturácii prác zimnej údržby mesiac január

2001, uznaním zo dňa 21. marca 2003 a 30. augusta 2002, oznámením o výške úrokových sadzieb v
peňažných ústavoch v sídle dlžníkov a zistil tento skutkový stav:

Konateľ spoločnosti EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. C. J. vypovedal, že EKOTHERMAL 99, spol. s r.o.
mal od roku 1998 zmluvu o zneškodnení odpadu s TSMK, s.r.o. a na jej základe sa odpad likvidoval,

ktorý bol dovezený TSMK, s.r.o.. Celé to prebiehalo tak, že nákladné vozidlá, ktoré boli plné, vchádzali
do spaľovne, kde sa riadne odvážili na rampe. Potom komunálny odpad vysypali do zásobníka a taktiež
sa auto zvážilo. Rozdiel medzi váhou pred a po sa zapísal do lístka, ktorý podpisoval zamestnanec
EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. a šofér vozidla, ktorý bol poverený TSMK, s.r.o.. Na základe týchto
vážnych lístkov sa vyhotovila suma, koľko ton sa za uvedený mesiac zlikvidovalo a na základe toho sa

vystavila faktúra. Faktúra sa odovzdala TSMK, s.r.o. na odsúhlasenie podľa vlastnej evidencie vážnych
lístkov, ktoré každý vodič musel odovzdať na ekonomickom oddelení. Na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či vrátili TSMK, s.r.o. faktúry alebo sa vyjadrili, že s fakturovanými čiastkami nesúhlasia, svedok
uviedol, že nie nikdy, bolo to odsúhlasené na základe vážnych lístkov. Technické služby nenamietali a
pohľadávku uznali.

Svedok N.. K. I. v rokoch 1996 - 1999 ako zástupca konateľa EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. a od roku
1999 pôsobiaci u žalobcu ako člen predstavenstva a.s. majúci na starosti poskytovanie služieb zimnej
údržby, mimo iného vypovedal, že zmluvu č. 1 z roku 2000 v súvislosti so zimnou údržbou podpísal ešte
s jednou členkou predstavenstva. Na otázku súdu, či od 18. decembra 2000 žalobca začal vykonávať

poskytovanie prác zimnej údržby, svedok uviedol, že sa na to nepamätá, spomína si, že práce boli
realizované po podpísaní zmluvy, teda v januári 2001. K predloženým sumárom založených na čl. 24-26
súdneho spisu sp. zn. 32Cb 237/2002 svedok vypovedal, že mesačne za kalendárny mesiac, teda sám
vypracovával sumár výkonov prác, ktoré vykonal žalobca, na základe toho sa potom vystavovala faktúra.Či ide presne o výkaz, ktorý dostal k nahliadnutiu uviesť nevie. Po spracovaní výkazov za príslušný
mesiac prebiehali konzultácie približne 10 dní, ktorých sa osobne zúčastňoval s tým, že rokoval so
zástupcami TSMK I. ako aj N. W. za Správu komunikácií. Počas rokovaní sa robili určité korektúry z

hľadiska jednotlivých úkonov, ktoré sa vykonali s tým, že HOOCH a.s.

vypracovala konečný výkaz, s ktorým všetci súhlasili a tento bol podkladom k fakturácii, taktiež sa aj

s faktúrou zasielal.

Svedok N.. K.. I. na otázku súdu, či suma vyúčtovaná vo faktúre č. 20010104 na sumu 678.524,70 Sk
bola suma, ktorá bola odkonzultovaná medzi svedkom a pracovníkmi TSMK a Správou komunikácií,
uviedol, že išlo o takúto sumu, ktorá bola po vzájomnej dohode ustálená. Svedok si nespomenul, či
doručoval faktúru č. 20010104, pripustil, že doručoval faktúry. Na uvedenú faktúru bolo poukázaných

100.000,- Sk. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či interné doklady a to výkazy prác zimnej údržby
január2001založenénačl.195-197súdnehospisu31Cb87/2002bolipodkladomprefakturáciu,svedok
uviedol, že áno.

N.. K.. I. na otázku právneho zástupcu žalovaných v 2., 3., 4. a 6. rade, ako sa svedok dozvedel o

zaplatení faktúry za mesiac január 2001, svedok uviedol, že mu to povedal exriaditeľ TSMK p. Z. - R.. Na
otázkuprávnehozástupcužalovanýchv2.,3.,4.a6.rade,včomboliobtiažnerokovaniamedzisvedkom
a zástupcami TSMK a Správou komunikácií, svedok uviedol, že sa pozeral na každú korunu s tým, že
z hľadiska výkonov sa upravovali najviac počty kilometrov. Na otázku právneho zástupcu žalovaných v
2., 3., 4. a 6. rade, kto konkrétne odsúhlasil výkon prác za mesiac január 2001, svedok uviedol, že za

TSMK to bol pán I. a za Správu komunikácií pán N. W..

Svedok N. I. v rokoch 1989 až do augusta 2001 vedúci strediska čistoty v TSMK, s.r.o. mimo iného
vypovedal, že z hľadiska výkonu svojej funkcie, zabezpečovali zimnú údržbu v rámci mesta s tým, že
ak Mesto Košice požadovalo väčší počet mechanizmov a vlastnými kapacitami nestačili, obrátili sa

na ďalších dodávateľov s tým, že konkrétny rozsah prác zadával v denníku dispečer zimnej údržby,
ten povolával jednotlivé druhy vozidiel a vodičov s tým, že im dával rozpis, aké práce majú konkrétne
vykonať. V denníku dispečera sa zaznamenával počet mechanizmov, ŠPZ, mená vodičov a možno aj
iné veci. Čo sa týka výkonu jednotlivých prác, tak dodávateľ vystavoval výkazy, tieto TSMK spracovalo a
postupovalo ich Správe komunikácií, ktorá ich odsúhlasovala. Čo sa týkalo spracovania výkazov nami,

tak my sme výkazy spracovávali na základe informácií, ktoré sme mali my k dispozícií. Ak by sme
zistili, že niečo nie je v poriadku, tak dodávateľ by svoje výkazy musel upraviť. My sme výkazy potom
postupovali Správe komunikácií už po tejto úprave. My by sme nepustili nič, čo by nezodpovedalo
skutočnosti. Správa komunikácií potvrdila výkaz a ten sa vrátil TSMK, pracovníčka TSMK N. C. ich
dávala na vedomie dodávateľom vrátane spoločnosti HOOCH a.s..

Svedok N.. I. na otázku súdu uviedol, že K. I. pozná, nie je si istý, či za mesiac január 2001 odsúhlasoval
s K.. I. vykonanie prác zimnej údržby, nevedel uviesť, či dostal výkaz prác zimnej údržby od spoločnosti
HOOCH a.s..

Svedok N.. I. na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť, či faktúra za mesiac január 2001
v súvislosti so zimnou údržbou obsahovala údaje, ktoré nezodpovedali skutočne vykonaným prácam,
uviedol, že nemá vedomosť, nemá informácie, prečo nebola uvedená faktúra uhradená. Svedok ďalej
vypovedal, že ak už práce boli odsúhlasené Správou komunikácií Košice, faktúra sa mohla vystaviť.
Vystavená faktúra 20010104 podľa jeho vedomostí nebola z hľadiska rozsahu prác sporná. Ak by faktúra

bola sporná, on by o tom mal vedomosť z hľadiska rozsahu prác.

Svedok N. Z. - R., štatutárny zástupca TSMK do roku 2002 vypovedal, že po podpise zmluvy o
poskytovaní prác pre zimnú údržbu so žalobcom, začal zhotoviteľ vykonávať jednotlivé práce. Na otázku
súdu,zakéhodôvodunebolauhradenáfaktúrač.20010104nasumu687.542,70Skzodňa 12.februára

2001, splatná dňa 28. februára 2001svedok uviedol, že uvedenú faktúru nemohol uhradiť v plnej výške, nakoľko Mesto Košice nepoukázalo
dostatok finančných prostriedkov TSMK, s.r.o.. Neboli uhradené aj ďalšie faktúry iným dodávateľom za
zimnú údržbu. K návrhu splátkového kalendára zo dňa 17. októbra 2000 svedok uviedol, že podpis

na tomto návrhu splátkového kalendára patrí jemu s tým, že neuhradenie faktúry č. 006300842 bolo z
dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

SvedokN..Z.-R.naotázkusúdu,čifaktúryč.006300824ač.01002280233vystavenézazneškodnenie
odpadu na základe zmluvy č. 79/1998 z hľadiska ceny vykonaných prác a rozsahu vykonaných prác boli

sporné, uviedol, že sporné neboli.

Svedok N. W., od roku 1994 do súčasnosti referent pre čistenie a zimnú údržbu v Správe komunikácií
Košice s.r.o. mimo iného vypovedal, že má na starosti aj rozsahu a kvalitu zimnej údržby. Na otázku
súdu, ako vykonávali svoju činnosť TSMK Košice v januári 2001 svedok uviedol, že menšie problémy
boli, avšak štandardne bol výkon v mesiaci január 2001 v súvislosti so zimnou údržbou vykonávaný.

Výkon kontroly Správou komunikácií sa realizoval ako celok a nezameriaval sa na kontrolu kvality a
rozsahu prác, ktorú vykonával HOOCH a.s.. Svedok rozsah a kvalitu prác konzultoval s pánom Pilátom,
zástupcom TSMK, s.r.o. s tým, že výkon prác v mesiaci január 2001 bol štandardný, samozrejme, že
dochádzalo ku kráteniu niektorých položiek alebo uplatňovaných položiek TSMK, s.r.o., a to ešte pred
fakturáciou TSMK pre Mesto Košice. Na otázku súdu, či svedok má vedomosť o tom, aby po vyúčtovaní

prác TSMK Mestu Košice boli ešte nejaké úpravy, resp. zmeny fakturácie z dôvodu rozsahu a kvality
prác, ku ktorým vy sa svedok vyjadroval, svedok uviedol, že si myslí, že nie. Svedok pri kontrole v teréne
rozsahu a kvality prác zimnej údržby v mesiaci január 2001 videl aj vozidlá spoločnosti HOOCH a.s.
vykonávajúcich zimnú údržbu, nakoľko išlo o vozidlá, ktoré predtým patrili EKOTHERMAL 99, spol. s
r.o., biele Manny.

Svedkyňa K.. Z. Č., správkyňa konkurznej podstaty TSMK, s.r.o. vypovedala, že správkyňou konkurznej
podstaty je od 25. apríla 2002. Prieskumné pojednávanie úpadcu TSMK, s.r.o. sa uskutočnilo dňa 12.
júla 2002 s tým, že žalobca je veriteľom v tomto konkurznom konaní pod č. 1, kde si prihlásil pohľadávky
vo výške 6.891.316,70 Sk. Pohľadávka, ktorú prihlásil veriteľ, v tomto konaní žalobca, bola v plnej výške

ňou uznaná s tým, že bola zaradená do 1. triedy. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, aby niektorí z
veriteľov túto pohľadávku poprel, nepoprel ju ani úpadca, preto v tejto súvislosti nemá vedomosť o
tom, aby sa o prihlásenej pohľadávke viedla incidenčná žaloba alebo spor. K písomnej odpovedi zo
dňa 5. októbra 2002 svedkyňa uviedla, že túto vyhotovila a oznámila žalobcovi HOOCH a.s. uznanie
pohľadávky na prieskumnom pojednávaní v prihlásenej výške, pritom vychádza zo stanoviska úpadcu,

ktorý takúto prihlásenú pohľadávku nepoprel.

Z výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Košice I žalovaných v 1. až 6. rade vyplýva, že týchto
založilo a ich jediným spoločníkom bolo od ich vzniku až do 29. januára 2002 Mesto Košice.

Počas súdneho konania došlo u žalovaného v 3. rade Mestské lesy Košice, s.r.o. od 1. januára 2005 k
zmene právnej formy na Mestské lesy Košice a.s..

Zo zmluvy o zneškodnení odpadu č. SP 0089/1998 vyplýva, že od 1. apríla 1999 na dobu neurčitú sa
EKOTHERMAL 99, spol. s r.o., ako zhotoviteľ, zaviazal v prospech objednávateľa TSMK, s.r.o. prebrať

odpad za dohodnutú cenu 1.098,- Sk/t + 6% DPH, kód odpadu 911 01, 913 01, alebo 1.970,- Sk + 6%
DPH, kód odpadu 911 02, 913 02 a 917, ostatný odpad 2.698,- Sk + 6% DPH. Zmluvné strany dohodli
15-dňovú lehotu splatnosti od doručenia faktúry. V prípade omeškania so zaplatením faktúry bol
povinný objednávateľ

uhradiť 0,05% úrok z omeškania za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Povinnosť uhradiť úroky z
omeškania vznikne objednávateľovi až po uplatnení nároku zhotoviteľa predložením vyúčtovania úroku
z omeškania (čl. II bod 1, čl. III bod 1, čl. IV bod 1 veta druhá, bod 2 a 4 zmluvy).

Zo zmluvy č. 1/2000 o poskytovaní prác pre zimnú údržbu mestských komunikácií Mesta Košice
na sezónu 2000/2001 vyplýva, že na dobu určitú od 18. decembra 2000 do 28. februára 2001 sa
žalobca, ako zhotoviteľ zaviazal v prospech objednávateľa TSMK, s.r.o. vykonávať zimnú údržbu
miestnych komunikácií v Meste Košice a s tým súvisiace práce ako domácu pohotovosť, pohotovosťna pracovisku, výkon sypačom, traktorom, náhradné pomocné práce a strojné zametanie za dohodnutú
odplatu bližšie špecifikovanú v čl. IV zmluvy označeného ako cena prác. Ceny prác za jednotlivé
výkony uhradí objednávateľ na základe faktúr, ktorých súčasťou musí byť úhrn výkonov za fakturované

obdobie potvrdený objednávateľom a Správou komunikácií Košice. V prípade omeškania objednávateľ
s úhradou faktúry sa zaväzuje objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z
dlžnej čiastky za každý deň omeškania (čl. II bod 2, čl. III bod 1, čl. IV bod 1, 2 a 5 zmluvy).

Zlistuzodňa17.októbra2000vyplýva,žeTSMK,s.r.o.zdôvodunepriaznivejfinančnejsituácienavrhuje

žalobcovi splátkový kalendár na úhradu jeho záväzku z faktúry č. 006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk.
List bol podpísaný riaditeľom TSMK, s.r.o. N. Z. - R..

V odpovedi zo dňa 5. októbra 2002 správkyňa konkurznej podstaty K.. Z. Č. úpadcu TSMK, s.r.o.
oznamuje žalobcovi, že na prieskumnom pojednávaní bola prihláška žalobcu vo výške 6.891.316,70 Sk
uznaná.

Z prihlášky doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 7. mája 2002 v konkurznom konaní úpadcu č.
k. 3K 137/01 vyplýva, že touto si žalobca ako veriteľ uplatnil nároky z faktúry č. 20010104 sumu
416.036,90 Sk, zmluvnú pokutu od 1. marca 2001 do 25. apríla 2002 vo výške 87.152,- Sk, 20% ročný
úrok z omeškania od 1. marca 2001 do 25. apríla 2002 vo výške 95.532,- Sk, trovy súdneho konania

29.690,- Sk, z faktúry č. 0102280233 sumu 1.800.000,- Sk, 0,05% denný úrok z omeškania od 17.
marca 2001 do 25. apríla 2002 vo výške 363.600,- Sk, trovy súdneho konania 98.000,- Sk a z faktúry č.
0006300824 sumu 2.905.376,80 Sk, 0,05% denný úrok z omeškania od 17. júla 2000 do 25. apríla 2002
vo výške 939.444,- Sk, trovy súdneho konania 146.265,- Sk + 10.220,- Sk trovy právneho zastúpenia.
T.j žalobca si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 6.891.316,70 Sk.

Z faktúry č. 0006300824 vyplýva, že za likvidáciu odpadu v mesiaci jún 2000 o množstve 2.691 ton x
1.089,- Sk vyúčtovala spoločnosť EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. spoločnosti TSMK, s.r.o. dňa 1. júla
2000 sumu 3.250.914,50 Sk s DPH, splatnú dňa 16. júla 2000. Prílohou faktúry boli vážne lístky.

Z faktúry č. 0102280233 vyplýva, že za likvidáciu odpadu v mesiaci február 2001 o množstve 2.126,4 ton
x 1.089,- Sk vyúčtovala spoločnosť EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. spoločnosti TSMK, s.r.o. dňa 1. marca
2001 sumu 2.568.265,90 Sk s DPH, splatnú dňa 16. marca 2001. Prílohou faktúry boli vážne lístky.

Zo zmluvy o postúpení uzavretej dňa 19. júla 2000 vyplýva, že postupca EKOTHERMAL 99, spol. s r.o.

postupuje na žalobcu ako postupníka peňažnú pohľadávku vo výške 2.905.376,80 Sk dlžníka TSMK,
s.r.o. z neuhradenej faktúry č. 0006300824 vystavenej dňa 1. júla 2000 na sumu 2.955.376,80 Sk bez
DPH, splatnou dňa 16. júla 2000, z ktorej

dlžník uhradil postupcovi sumu 50.000,- Sk dňa 13. júla 2000. S postúpenou pohľadávkou prechádzajú
aj jej všetky práva s ňou spojené (bod 1, 2 zmluvy o postúpení).

EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. listom zo dňa 19. júla 2000 doručeným dňa 31. júla 2000 TSMK, s.r.o.

tomuto oznámil postúpenie svojej pohľadávky vo výške 2.905.376,80 Sk z faktúry č. 0006300824 na
žalobcu a zároveň písomne listom zo dňa 10. apríla 2002 oznámil aj ručiteľom postúpenie pohľadávok
takto: žalovanému v 2. rade dňa 11. apríla 2002, žalovanému v 3. rade dňa 11. apríla 2002, žalovanému
v 4. rade dňa 11. apríla 2002, žalovanému v 5. rade dňa 11. apríla 2002 a žalovanému v 6. rade dňa
11. apríla 2002.

Žalobca listom zo dňa 8. februára 2001 doručeného TSMK, s.r.o. dňa 8. februára 2001 požiadal o úhradu
sumy 2.905.376,80 Sk z faktúry a listom zo dňa 9. júla 2001 doručeným dňa 9. júla 2001 TSMK, s.r.o.
túto požiadal o úhradu pohľadávok spolu so výške 4.705.376,80 Sk z faktúry č. 0006300824 a z faktúry
č. 0102280233.

Zo zmluvy o postúpení uzavretej dňa 12. júla 2001 vyplýva, že žalobca ako postupca postupuje na
AGW, a.s. ako postupníka peňažnú pohľadávku vo výške 4.705.376,80 Sk z faktúry č. 0006300824
a z faktúry č. 0102280233 dlžníka TSMK, s.r.o.. Zo zrušenia zmluvy vyplýva, že dňa 4. januára 2002sa žalobca a spoločnosť AGW, a.s. dohodli na zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa
12. júla 2001 v plnom rozsahu, pričom dlžník je povinný zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi, ktorý je znova
veriteľom TSMK, s.r.o.. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 25. januára 2002 vyzval žalovaného

v 1. rade na úhradu pohľadávky vo výške 4.705.376,80 Sk s úrokmi z omeškania.

Z evidencie vážnych lístkov spracovanej EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. a jednotlivých vážnych lístkov
podpísaných vodičom (za TSMK, s.r.o.) a pracovníkom EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. opatrených aj
pečiatkami EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. vyplýva, že v mesiaci jún 2000 a február 2001 bolo

TSMK, s.r.o. odovzdaných do spaľovne 2.691,6 ton odpadu a v mesiaci február 2001 bolo odovzdaných
do spaľovne 2.126,4 ton odpadu. Každý vážny lístok obsahuje dátum a hodinu vystavenia, evidenčné
číslo vozidla privážajúceho odpad, popis vozidla, klasifikáciu odpadu 911 01 a hmotnosť dovezeného a
odovzdaného odpadu, ako aj mestskú časť, miesto zvozu (producent, pôvodca) odpadu.

Z cenového výmeru č. 1/2000 zo dňa 18. februára 2000, ktorým sa určuje rozsah tovaru s regulovanými

cenami a určujú maximálne ceny klasifikácie produkcie prijatého Okresnými úradmi Košice, I, II, III a IV
vyplýva, že klasifikácia 90 00 22 Technické zneškodňovanie tuhého komunálneho odpadu - spaľovanie
tuhého odpadu je 1.098,- Sk/t. Rozhodnutie je záväzné pre všetky právnické a fyzické osoby, ktoré
zabezpečujú predmetné služby na území okresov Košice I - IV. Cenový výmer nadobúda účinnosť dňa
1. februára 2000.

Z výkazu prác zimnej údržby január 2001 spracovanej žalobcom dňa 31. januára 2001 vyplýva, že v
dňoch 23., 24., 25., 30. a 31. januára 2001 druh nasadených mechanizmov, ich evidenčné číslo, mená
vodič, množstvo kilometrov, ako aj dĺžka času v pracovnej pohotovosti.

Podľa ust. § 536 ods. 1 a 2, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.): „Zmluvou o
dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo

jej časti. Objednávateľ je

povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo tohto zákona

nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.“

Medzi EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným v 1. rade (TSMK, s.r.o.) ako
objednávateľom došlo dňa 1. apríla 1999 na dobu neurčitú k uzavretiu zmluvy o zneškodnení odpadu
č. SP 0089/1998 za dohodnutú odplatu podľa druhu a kategorizácie prevzatého odpadu takto 1.098,-

Sk/t + DPH kód odpadu 911 01, 913 01, alebo 1.970,- Sk /t + DPH kód odpadu 911 02, 913 02 a 917,
ostatnýodpad2.698,-Sk+6%DPH,ktorúodmenumalzhotoviteľpovinnosťvyúčtovaťfaktúrouslehotou
splatnosti 15 dní od jej doručenia. V prípade omeškania so zaplatením faktúry bol povinný objednávateľ
uhradiť 0,05% úrok z omeškania za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Povinnosť uhradiť úroky z
omeškania mala vzniknúť objednávateľovi až po uplatnení nároku zhotoviteľa predložením vyúčtovania

úroku z omeškania. Tejto zmluve predchádzala zmluva o zneškodnení odpadu č. D 002/1998 uzavretá
dňa 15. mája 1998.

Žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným v 1. rade (TSMK, s.r.o.), ako objednávateľom dňa 2.
januára 2001 na dobu určitú od 18. decembra 2000 do 28. februára 2001 zmluvu č. 1/2000 o poskytovaní

prác pre zimnú údržbu mestských komunikácií Mesta Košice na sezónu 2000/2001. Žalobca sa zaviazal
v prospech objednávateľa TSMK, s.r.o. vykonávať zimnú údržbu miestnych komunikácií v Meste Košice
a s tým súvisiace práce ako domácu pohotovosť, pohotovosť na pracovisku, výkon sypačom, traktorom,
náhradné pomocné práce a strojné zametanie za dohodnutú odplatu bližšie špecifikovanú v čl. IV zmluvy
označenéhoakocenaprác.Ceny práczajednotlivévýkonysaobjednávateľ zaviazaluhradiťnazáklade

faktúr, ktorých súčasťou mal byť úhrn výkonov za fakturované obdobie potvrdený objednávateľom
a Správou komunikácií Košice. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry sa zaviazal
objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania.Zhotoviteľ diela spoločnosť EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. práce spojené s prevzatým odpadom na
zneškodnenie od objednávateľa TSMK, s.r.o. v mesiaci jún 2000 vyúčtoval dňa 1. júla 2000 faktúrou

č. 0006300824 sumu 3.250.914,50 Sk s DPH, splatná dňa 16. júla 2000, z ktorej faktúry žalovaný v
1. rade uhradil časť vo výške 50.000,- Sk pôvodnému veriteľovi dňa 13. júla 2000, ktorá úhrada medzi
sporovými stranami nebola sporná. Zhotoviteľ diela rovnako práce spojené s prevzatým odpadom na
zneškodnenie od objednávateľa TSMK, s.r.o. v mesiaci február 2001 vyúčtoval dňa 1. marca 2001
faktúrou č. 0102280233 sumu 2.568.265,- Sk s DPH, splatná dňa 16. marca 2001.

Zhotoviteľ diela (veriteľ) dvomi písomnými zmluvami zo dňa 19. júla 2000 a zo dňa 16. marca 2001
postúpil na žalobcu pohľadávku z faktúry č. 0006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk so všetkými právami
sňouspojenýmiatiežzfaktúryč.0102280233vovýške1.800.000,-Skspolusprávamisňouspojenými.
Následne postupca listom doručeným žalovanému v 1. rade ako priamemu dlžníkovi dňa 31. júla 2000
a 20. marca 2001 oznámil postúpenie pohľadávok z faktúry č. 0006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk a

tiež z faktúry č. 0102280233 vo výške 1.800.000,- Sk na žalobcu.

Podľa ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza
aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo pokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.“

Uzavretím písomných zmlúv o postúpení pohľadávok z faktúr č. 0006300824 vo výške 2.905.376,80
Sk a č. 0102280233 vo výške 1.800.000,- Sk, došlo dňa 19. júla 2000 a dňa 16. marca 2001 k právnej
zmene veriteľa týchto pohľadávok, pričom postupca (EKOTHERMAL 99, spol. s r.o.) stratil postúpené
pohľadávky s príslušenstvom pripadajúcim na postúpenú časť, ako aj so všetkými právami viažucimi sa

na postúpené pohľadávky, a postupník (žalobca) sa stal ich novým veriteľom (nadobúdateľom).

Na platnosť postúpenia pohľadávok sa nevyžadoval súhlas dlžníka. Preto bezodkladnými oznámeniami
postupcu zo dňa 31. júla 2000 a zo dňa 20. marca 2001 vznikla dlžníkovi (žalovanému v 1. rade)
povinnosť plniť dlh v rozsahu postúpenia postupníkovi, ako novému veriteľovi.

Následne síce žalobca uvedené postúpené pohľadávky ďalej postúpil zmluvou zo dňa 12. júla 2001 na
spoločnosť AGW, s.r.o., avšak táto zmluva o postúpení bola v celom rozsahu zrušená dohodou medzi
žalobcom ako postupcom a AGW, s.r.o. ako postupníkom písomne dňa 4. januára 2002. Veriteľom
pohľadávok preto naďalej zostal žalobca, čo v konaní nebolo sporné ani spochybnené.

Spoločnosť EKOTHERMAL 99, spol. s r.o. ako postupca o postúpení pohľadávky 4.705.376,80 Sk
(2.905.376,80 Sk + 1.800.000,- Sk) na žalobcu upovedomil písomne dňa 11. apríla 2002 aj žalovaných
v 2. až 4. rade, ako ručiteľov.

Žalobca faktúrou č. 20010104 dňa 12. februára 2001 vyúčtoval žalovanému v 1. rade cenu prác zimnej
údržby za mesiac január 2001 vo výške 678.542,70 Sk, splatnú dňa 28. februára 2001, z ktorej žalovaný
v 1. rade uhradil žalobcovi dňa 1. marca 2000 sumu 100.000,- Sk, ktorá úhrada nebola v konaní medzi
sporovými stranami sporná.

Žalovanív2.až6.radesabránilitvrdením,ženevznikolručiteľskýzáväzokodôvodňujúctoargumentom,
že upovedomenie od postupcu im bolo doručené v čase, kedy už právny poriadok nepoznal ručenie
podľa § 106 Obch. zák., o ktoré ustanovenie žalobca voči ním uplatňuje svoje práva.

Podľa ust. § 106 ods. 1 vety druhej Obch. zák. v znení zák. č. 11/1998 Z.z. až zák. č. 127/1999 Z.z.

(úprava účinná od 1. februára 1998 do 31. decembra 2001) a § 768c ods. 1 Obch. zák.: „Ak tá istá osoba
alebo tie isté osoby sú jedinými spoločníkmi vo viacerých spoločnostiach, za záväzky ktorejkoľvek z ich
spoločností ručia svojím majetkom aj ich ostatné spoločnosti. Ak nie je ustanovené inak, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002, vznik týchto právnychvzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.“

Intertemporálne ustanovenie upravuje, že právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa riadia
podľa doterajších predpisov (t.j. platných a účinných do 31. decembra 2001).

Základnými podmienkami tohto zákonného ručenia (podľa § 106 ods. 1 Obch. zákonníka platného
do 1.1.2002) je existencia (vznik) záväzku a existencia tzv. „jednoosobových“ spoločností s ručením

obmedzeným, z ktorých u jednej z nich došlo ku vzniku záväzku. Samozrejme, že uvedené podmienky
musia nastať za účinnosti právnej úpravy upravujúcej toto ručenie (§ 106 ods. 1 veta druhá Obch. zák.).

Ďalej je potrebné uviesť, že podľa ust. § 312 Obch. zák. na zákonné ručenie platia primerane aj
ustanovenia zákona o ručení uvedené v § 303 až § 312 Obch. zák..

Pre vznik zákonného ručenia je rozhodujúca existencia platného záväzku, ktorý sa ručením
zabezpečuje.

V prejednávanom prípade bolo preukázané, že peňažné záväzky na úhradu ceny diela vznikli 17. júla
2000, 1. marca 2001, 17. marca 2001, t.j. okamihom ich splatnosti.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ

písomne vyzval, pričom toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Veriteľ vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie svojej pohľadávky 2.905.376,80 Sk uplatnenej faktúrou
č. 0006300824 svojim listom zo dňa 8.2.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 8.2.2001), neskôr

opätovnelistomzodňa20.3.2001(doručenýžalovanémuv1.radedňa22.3.2001)ataktiežsvojimlistom
zo dňa 9.7.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 9.7.2001).

Veriteľ vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie svojej pohľadávky 1.800.000,- Sk uplatnenej faktúrou
č. 0102280233 svojim listom zo dňa 9.7.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 9.7.2001).

Veriteľ vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie svojej pohľadávky 416.036,90 Sk uplatnenej faktúrou
č. 20010104 svojim listom zo dňa 20.3.2001 (doručený žalovanému v 1. rade dňa 22.3.2001).

Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva

z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

Právny predchodca žalobcu (postupca) oznámil žalovaným postúpenie predmetných pohľadávok
žalobcovi svojimi listami zo dňa 10.4.2002, ktoré si žalovaní prevzali dňa 11.4.2002.

S postúpenou pohľadávkou prechádza nie len jej príslušenstvo, ale aj všetky práva s ňou spojené,
vrátane práv vyplývajúcich zo zabezpečenia záväzkov, teda aj ručiteľské práva, zmluvná pokuta a ďalšie
(diel VI Obchodného zákonníka).

Žalovaní spochybnili výpočet jednotkovej ceny a celkové množstvo odpadu v žalovaných faktúrach.

Súd poukazuje, že žalobca vo faktúrach vyúčtoval cenu 1.098,- Sk/t + DPH, čo z hľadiska zmluvy (čl.
III) je najnižšou dohodnutou cenou s pomedzi jednotlivých kategórií odobratých odpadov. Naviac takto
účtovaná cena zodpovedá aj cenovému výmeru č. 1/2000 účinného od 1. februára 2000, ktorým sa
určuje rozsah tovaru s regulovanými cenami a určujú maximálne ceny klasifikácie produkcie prijatého

Okresnými úradmi Košice I, II, III a IV.

Ďalej súd zistil, že množstvo odovzdaného odpadu objednávateľom (žalovaným v 1. rade) a jeho
prevzatie zhotoviteľom (EKOTHERMAL 99, spol. s r.o.) vyplýva z vážnych lístkov za mesiac júl 2000a február 2001, ktoré sú podpísané vodičmi objednávateľa privážajúceho odpad a zamestnancom
zhotoviteľa spolu s jeho pečiatkou, ktorý vykonával váženie vozidiel privážajúcich odpad do spaľovne
zhotoviteľa. Pretože žalovaní nepredložili

ani neoznačili dôkazné prostriedky, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť údaje o množstvách a kategorizácii
dovezeného odpadu vo vážnych lístkoch, súd preto z týchto dôkazov v ďalšom vychádzal, pričom
nezistil, aby vyúčtované množstvá odpadu dovezené na likvidáciu do spaľovne odporovali údajom vo

vážnych lístkoch, preto v tejto časti (2.905.376,80 Sk + 1.88.000,- Sk) nepovažoval obranu žalovaných
za skutkovo a právne odôvodnenú.

Žalovaní sa rovnako bránili aj v prípade faktúry č. 0102280233 vystavenej za práce zimnej údržby v
mesiacijanuár2001.Vovšeobecnejrovinenamietali,ževyúčtovanienezodpovedáskutočnémurozsahu
vykonaných prác.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čiastkovú úhradu uvedenej faktúry žalovaným v 1. rade, ako aj na
uznanie tejto, ako aj ďalších pohľadávok prihlásených do konkurzného konania správcom konkurznej
podstaty žalovaného v 1. rade ako úpadcom.

Podľa ust. § 323 ods. 1 vety prvej a 3 Obchodného zákonníka: „Ak niekto písomne uzná svoj určitý
záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Uznanie záväzku
má účinky aj voči ručiteľovi.“

Žalovaný v 1. rade pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok písomne listom zo dňa 17. októbra 2000

právne účinným spôsobom uznal pohľadávku z faktúry č. 0006300824 vo výške 2.905.376,80 Sk a
výslovne sa zaviazal, že ju žalobcovi splatí v splátkach.

Následne na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 12. júla 2002 vo veci konkurzu úpadcu
(žalovaného v 1. rade, konkurz vyhlásený dňa 25. apríla 2002) vedenom na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. 3 K 137/01 správca konkurznej podstaty JUDr. Z. Č., oprávnená nakladať s majetkom
podstaty, ako osoba oprávnená na výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze, uznala prihlásené pohľadávky žalobcu vo
výške 6.891.316,70 Sk a to pohľadávku 416.036,90 Sk z faktúry č. 20010104, zmluvnú pokutu 0,05%
denne od 1. marca 2001 do 25. apríla 2002 a 20% ročný úrok z omeškania od 1. marca 2001 do 25.

apríla 2002, trovy súdneho konania 29.690,- Sk, z faktúry č. 0102280233 sumu 1.800.000,- Sk, 0,05%
denný úrok z omeškania od 17. marca 2001 do 25. apríla 2002, trovy súdneho konania 98.000,- Sk a
z faktúry č. 0006300824 sumu 2.905.376,80 Sk, 0,05% denný úrok z omeškania od 17. júla 2000 do
25. apríla 2002, trovy súdneho konania 146.265,- Sk + 10.220,- Sk, ktoré pohľadávky následne správca
uznal aj písomne v liste zo dňa 5. októbra 2002 adresovanom žalobcovi. Uznanie pohľadávky správca

konkurznej podstaty potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom, pričom uviedol, že ani úpadca,
ani ostatní veritelia v konkurznom konaní prihlásené pohľadávky žalobcu nepopreli a doposiaľ nemá
vedomosť ani o žiadnych incidenčných sporoch, ktoré by sa viedli v prípade popretia v prihlásených
pohľadávkach.

Uznanie žalovanej pohľadávky podľa ust. § 323 Obch. zákonníka zakladá právnu domnienku, že
uznaný záväzok v čase uznania trval, ktorú však možno vyvrátiť. Právnym účinkom uznania je prechod
dôkazného bremena na dlžníka ohľadne predloženia a označenia dôkazných prostriedkov, ktoré by
vyvrátili oprávnenosť, alebo existenciu uznaných záväzkov (dlhov).

Žalovaní sa v súdnom konaní dostatočne nezamerali na splnenie ich procesnej (dôkaznej) povinnosti v
zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 Obč. súd. por., keď síce spochybňovali fakturácie, avšak konkrétne netvrdili,
ktoré práce zimnej údržby neboli vykonané, prípadne v čom bolo nesprávne vyúčtovanie likvidácie
odpadu. Nevyjadrili sa najmä k sumáru prác zimnej údržby, ktorý spracoval žalobca a ktorý sumár mal
byť súčasťou vystavenej faktúry za

tieto práce. Bránili sa tvrdením, že práce neboli odovzdané a odsúhlasené v zmysle zmluvy o dielo,
najmä že s nimi nesúhlasila Správa komunikácií Košice. Na svoje tvrdenia navrhli vypočuť svedkov.Výsluchmi svedkov označených žalovanými ale aj žalobcom bolo preukázané, že žalobca práce zimnej
údržby vykonával v subdodávke pre žalovaného v 1. rade a ten bol v zmluvnom vzťahu so Správou
komunikácií mesta Košice.

Správa komunikácií v podaní zo dňa 7. decembra 2004 v plnej výške potvrdila odsúhlasenie prác
zimnej údržby v mesiaci január 2001 predložených žalovaným v 1. rade. Svedok N. Z. - R., štatutárny
zástupca žalovaného v 1. rade do roku 2002, mimo iného uviedol, že zimné práce za mesiac január
2001 neboli žalobcovi vyplatené v plnej výške z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov rozpočtovo

prichádzajúcich na tento účel od Mesta Košice. Svedok nepotvrdil ani spornosť žalovaných faktúr na
zneškodnenie odpadu. Napokon účtovné doklady predložené Správou komunikácií Košice preukazujú,
že platby za zimnú údržbu pre mesiac január 2001 Mesto Košice uhrádzalo v splátkach dňa 21. marca
2001 a 20. augusta 2002. Svedkovia N.. W., referent úseku kontroly kvality a rozsahu prác zimnej údržby
v Správe komunikácií Košice, M. Pilát, vedúci strediska čistoty v TSMK, s.r.o. uviedli, že práce zimnej
údržby boli realizované v subdodávke aj žalobcom, ich priebeh a výkon bol bežný, faktúry za práce sa

vystavovali až potom, čo tieto boli vzájomne odsúhlasené. Pracovníci žalovaného v 1. rade by Správe
komunikácií ani svojim dodávateľom „nepustili nič“, ak by sa zistilo, že „niečo nie je v poriadku“, v inom
prípade by musel dodávateľ svoje výkazy upraviť.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak Správa komunikácií by sa nezhodla na rozsahu a kvalite

prác zimnej údržby, nedošlo by k akceptácii prác a výkonov predložených žalobcom žalovanému v 1.
rade (TSMK, s.r.o.). Z vykonaných dôkazov súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v tomto procese
schvaľovania prác zimnej údržby preukazovali, že práce vykonávajúce žalobcom a následne nám aj
vyúčtovaných boli rozporované žalovaným v 1. rade alebo Správou komunikácií.

Svedecké výpovede v tomto smere preukázali mechanizmus odsúhlasovania prác zimnej údržby medzi
Správou komunikácií, TSMK, s.r.o. a žalobcom, a z nich je zrejmý aj spôsob odovzdania diela a
následného odsúhlasenia prác pred vystavením faktúr (žalobcom pre žalovaného v 1. rade a tiež
žalovaným v 1. rade pre Správu komunikácií), pričom tieto výpovede nepotvrdili tvrdenia žalovaných o
neodovzdaní a neodsúhlasení prác.

Z tohto pohľadu súd z hľadiska procesnej ekonómie považoval za nadbytočný výsluch svedkyne N. C.,
ako podriadenej pracovníčky vedúceho strediska čistoty TSMK, s.r.o. M. I., ktorý odsúhlasoval rozsah
prác zimnej údržby predkladaných Správe komunikácií, čo vyplýva aj z dokladu založeného na čl. 281
súdneho spisu. Najmä ak svedok I. vypovedal, že podľa jeho vedomostí vystavená faktúra č. 20010104

za zimnú údržbu vykonávanú žalobcom v mesiaci január 2001 nebola z hľadiska rozsahu prác sporná a
ak by bola sporná, tak by o tom mal svedok vedomosť z hľadiska rozsahu vykonaných prác. Z hľadiska
takýchto dôkazov sa potom dôkazný prostriedok výsluchom navrhovanej svedkyne N.. C. nejaví nutným,
alebo zjavne potrebným, preto súd návrhu na vykonanie tohto dôkazu nevyhovel.

Súd prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade čiastočne uhradil faktúry č. 20010104 a
č. 0006300824, pričom v súdnom konaní zo strany žalovaných neboli predložené žiadne dôkazné
prostriedky, ktoré by preukazovali nesúhlas žalovaného v 1. rade s vystavenými faktúrami, prípadne že
došlo k ich reklamácii, alebo vráteniu na prepracovanie. Súd z vykonaných dôkazov nezistil ani v jednom
prípade, aby po vystavení faktúr do začatia súdneho konania, v prípade likvidácie odpadu a

zimnej údržby, došlo

k nejakému spochybneniu vyúčtovania, prípadne k reklamácii rozsahu prác alebo kvality vykonaných

prác, prípadne k porušeniu zmlúv zhotoviteľom diela.

Žalovaní podľa ust. § 120 Obč. súd. por. neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení o neexistencii alebo
neoprávnenosti fakturácie prác za likvidáciu odpadu a zimnú údržbu komunikácií, čím nevyvrátili právnu
domnienku o uznaní žalovaných záväzkov, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo stavu, že v uznanom

rozsahu záväzky v čase uznania trvali.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 300 Obchodného zákonníka: „Ak strany dojednanú
pre prípad porušenia zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutuzaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Okolnosti vylučujúce
zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.“

Ajkeďboloporušeniezmluvyspôsobenéporušenímpovinnosti,ktorúdlžníknemoholsplniťpreokolnosti
vylučujúce zodpovednosť, je dlžník povinný zmluvnú povinnosť zaplatiť.

Objednávateľ (žalovaný v 1. rad) diela porušil čl. V bod 5 zmluvy č. 1/2000 o poskytovaní prác zimnej
údržby tým, že bol v omeškaní s úhradou faktúry č. 20010104, preto bol povinný žalobcovi uhradiť

dohodnutú zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 416.036,90 Sk od 1. marca 2001.

Podľa ust. § 365, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z

omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa ust. §
502. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie
sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v
mieste sídla dlžníka.“

Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebola v zmluve č. 1/2000 o poskytovaní prác pre zimnú údržbu
dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, preto sa v tomto prípade na výšku sadzby úroku z omeškania
vzťahuje § 502 Obch. zák..

Z oznámenia VÚB a.s. pobočky Košice, ČSOB a.s. pobočky Košice, Slovenskej sporiteľne a.s. pobočky
Košice, HVB a.s. pobočky Košice vyplýva, že uvedené peňažné ústavy poskytovali v roku 2001 úvery
za ročné úrokové sadzby v rozpätí od 9,65% do 12,25%.

Na pojednávaní dňa 13.5.2009 konajúci súd na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu žaloby tak, že

petit znie nasledovne: „Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 169.999,79 eur
s 12% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.809,90 od 1.3.2001 do 31.12.2001, zmluvnú pokutu
0,05% denne zo sumy 13.809,90 eur od 1.3.2001 do 31.12.2001 a nahradiť trovy konania, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
žalobcom prijatého plnenia povinnosť ostatných žalovaných.“.

Na základe vyššie uvedených skutočností teda konajúci súd spoľahlivo zistil, že žalobcom uplatnený
nárok voči žalovanému v 1. rade na zaplatenie 169.999,79 eur (5.121.413,70 Sk) istiny s 12% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 13.809,90 od 1.3.2001

do 31.12.2001 (za oneskorenú úhradu faktúry č. 20010104) a zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy
13.809,90 eur od 1.3.2001 do 31.12.2001 (za oneskorenú úhradu faktúry č. 20010104) bol v čase
podania žaloby opodstatnený. Po matematickom prepočte uplatneného úroku z omeškania predstavuje
tento úrok sumu 1.389,31 eur a uplatnený nárok na zmluvnú pokutu predstavuje sumu 2.112,91 eur.

Správkyňa konkurznej podstaty majetku žalovaného v 1. rade dňa 12.3.2007 uhradila v rámci
príslušného konkurzného konania žalobcovi finančnú čiastku vo výške 202.763,- Sk. Tieto skutočnosti
súd zistil z podania žalobcu zo dňa 4.6.2007, z Listu správkyne konkurznej podstaty žalovaného v 1.
rade a z obsahu konkurzného spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. značka 3K 137/01.

Z obsahu pripojeného konkurzného spisu súd zistil, že toto plnenie správkyne konkurznej podstaty
žalovaného v 1. rade predstavuje uhradenie pomernej časti z celej prihlásenej pohľadávky žalobcu
podľa jeho Prihlášky zo dňa 6.2.2002 (t.j. aj z pohľadávok uplatnených v tomto konaní). Pohľadávka
bola prihlásená v celkovej sume 6.891.316,70 Sk a v rámci konkurzu bola táto pohľadávka uspokojená

v pomere 0,0294229 z celku. Tieto skutočnosti súd zistil z Prihlášky pohľadávky zo dňa 6.2.2002 a z
Konečnej správy správcu konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade zo dňa 9.5.2006 nachádzajúcej sa
na č.l. 110 konkurzného spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. značka 3K 137/01.Počas konania došlo k čiastočnej úhrade uplatnenej pohľadávky v časti 0,0294229 z celku, preto vyššie
uvedené nároky žalobcu zostali neuhradené v tomto rozsahu: 164.997,92 eur istiny (169.999,79 eur
krátených o časť 0,0294229, t.j. o 5.001,87 eur), 1.348,43 eur úrok z omeškania (krátenie o 0,0294229

z celku, t.j. o 40,888 eur) a zmluvná pokuta 2.050,74 eur (krátenie o 0,0294229 z celku, t.j. o 62,17 eur).

Podstatným pre rozhodnutie vo veci samej je zistenie, či žalovaní v 2. až 6. rade v zmysle § 106
Obchodného zákonníka platného do 31.12.2001 s poukazom na znenie §768c ods. 1 Obchodného
zákonníka ručia za záväzky žalovaného v 1. rade. Počas konania vo veci samej zaujali konajúce súdy

2 rozličné vzájomne si odporujúce výklady príslušných zákonných ustanovení.

Jedno stanovisko k danej právnej problematike je to, že žalovaní v 2. až 6. rade za predmetné záväzky
neručia, pretože ručenie malo vzniknúť až po oznámení postúpenia pohľadávok na žalobcu týmto
žalovaným,kčomudošloaždňa11.4.2002,t.j.užzaúčinnostiObchodnéhozákonníka(novelaZákonom
č. 500/2001 Z.z.), keď už takéto ručenie neexistovalo.

Druhýprávnynázorjeten,žeručenievznikloešteprednovelizácioupríslušnéhozákonnéhoustanovenia
(§ 106 Obchodného zákonníka) a preto žalovaní v 2. až 6. rade ako tzv. „jednoosobové“ spoločnosti
s ručením obmedzeným ručia aj za záväzok žalovaného v 1. rade, ktorý mal rovnakého jediného
spoločníka ako ostatní žalovaní.

V konaniach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (IV. ÚS 33/2011 a IV. ÚS 603/2012), ktoré
inicioval žalobca ako sťažovateľ a ktoré sa týkalo priamo predmetu tohto sporu zaujal Ústavný súd SR
právny názor, že v danom prípade zmenou právnej úpravy §106 Obchodného zákonníka Zákonom č.
500/2001 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2002, nedošlo k zániku už vzniknutých subjektívnych

ručiteľských práv a povinností a ručenie zaniká iba zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
Ústavný súd zároveň uviedol, že podľa jeho názoru výklad relevantných právnych noriem, podľa ktorého
žalovaní za záväzky neručia, nekorešponduje spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi
posudzovaného konania.

Podľa§56ods.6Zákonač.38/1993Z.z.oorganizáciiÚstavnéhosúduaokonanípredním:„AkÚstavný
súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo
veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať
a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.“

Konajúci súd v ďalšej časti tohto odôvodnenia bude citovať príslušnú časť Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 33/2011 zo dňa 25.5.2011, ktorá bližšie odôvodňuje vyššie citovaný
závervsúvislostisprávnymposúdenímpredmetusporu(existencia,resp.neexistenciaručenia).Stýmto
odôvodnením sa konajúci súd v plnom rozsahu stotožňuje a vyplýva z neho aj obsah rozhodnutia vo

veci samej. Príslušné odôvodnenie Ústavného súdu Slovenskej bude uvedené v odlišnom písme ako
je ostatná časť tohto rozsudku.

Podľa § 106 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka (úprava účinná do 31.12.2001) ak tá istá osoba
alebo tie isté osoby sú jedinými spoločníkmi vo viacerých spoločnostiach, za záväzky ktorejkoľvek z nich

ručia svojim majetkom aj ich ostatné spoločnosti.

Podľa § 786c ods. 1 Obchodného zákonníka ak nie je ustanovené inak, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Intertemporálne ustanovenie ustanovuje, že právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2002 sa riadia
podľa doterajších predpisov (t.j. platných a účinných do 31. decembra 2001).

Žalovaní v 2. až 6. rade ako právnické osoby - obchodné spoločnosti (spoločnosti s ručením

obmedzeným) boli zriadené jediným spoločníkom - Mestom Košice, a to od ich založenia až do
času vzniku žalovaných pohľadávok, preto takto založené spoločnosti ex lege ručia navzájom za svoje
záväzky.Základnými podmienkami tohto zákonného ručenia (ručenia, ktoré vzniklo zo zákona) je existencia
(vznik) záväzku a existencia tzv. „jednoosobových“ spoločností s ručením obmedzeným, z ktorých u
jednej došlo ku vzniku záväzku. Z tohto možno logicky vyvodiť, že uvedené podmienky musia nastať za

účinnosti právnej úpravy upravujúcej toto ručenie (§106 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka). V
posudzovanom prípade ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah zákonného ručenia
vznikol pred 31. decembrom 2001 („V prejednávanom prípade právny vzťah ručenia vznikol za účinnosti
právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2001“).

Podľa § 312 Obchodného zákonníka na ručenie, ktoré vzniklo zo zákona platia primerane aj ustanovenia
zákona o ručení uvedené v § 305 až § 311 Obchodného zákonníka.

Pre vznik zákonného ručenia je rozhodujúca existencia platného záväzku, ktorý sa ručením
zabezpečuje. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré krajský súd nespochybnil, vyplýva, že
v danom prípade peňažné záväzky na úhradu ceny diela vznikli 17. júla 2000, 1. marca 2001, 17. marca

2001 okamihom ich splatnosti, keď súčasne vznikla povinnosť dlžníka plniť a zároveň právo veriteľa na
prijatie plnenia.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo na to veriteľ
písomne vyzval, pričom toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vyzvala dlžníka na zaplatenie svojej pohľadávky
v sume 416.036,90 Sk listom zo dňa 20. marca 2001 (doručený dlžníkovi dňa 22. marca 2001), na
zaplatenie svojej pohľadávky v sume 2.905.376,80 Sk listom z 8. februára 2001 (doručený dlžníkovi 8.
februára 2001) a na zaplatenie svojej pohľadávky v sume 1.800.000,- Sk listom z 9. júla 2001 (doručený

dlžníkovi 9. júla 2001).

Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva
z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

Postupca oznámil žalovaným v 2. až 6. rade postúpenie predmetných pohľadávok sťažovateľke svojimi
listami z 10. apríla 2002, ktoré si žalovaní prevzali 11. apríla 2011.

V prípade, že dôjde k postúpeniu pohľadávky zabezpečenej ručením, nový veriteľ vstupuje do právneho
postavenia pôvodného veriteľa a táto zmena nemá žiadny dopad na právny režim zabezpečovaných

záväzkov (práv a povinností). Záväzok ručiteľa sa mení len v osobe veriteľa, teda v osobe, ktorej
pohľadávku ručiteľ ručením pohľadávku zabezpečuje. Obsah záväzku sa nemení (pozri Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 30/2006).

Z doposiaľ uvedeného možno podľa názoru ústavného súdu vyvodiť (aj) záver, že zmenou právnej

úpravy § 106 Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.
januára 2002, nedošlo k zániku už vzniknutých subjektívnych ručiteľských práv a povinností. Ručenie
vzniká iba zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje (§ 311 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaní v 2. až 6. rade ručia za pôvodné záväzky

žalovaného v 1. rade a preto ich súd zaviazal na zaplatenie predmetných nárokov žalobcu.

Žalobca si uplatňoval svoje nároky aj po ich čiastočnej úhrade (správkyňou konkurznej podstaty
žalovaného v 1. rade) v pôvodne uplatnenej sume, preto súd žalobu ako neoprávnenú v časti ohľadom
čiastočne uhradených nárokov žalobcu zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo akrozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

t.j žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože žalobca zastúpený advokátom mal vo veci
neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (neúspech bol iba

v časti 0,0294229 z uplatnenej pohľadávky, ktorá bola uhradená správkyňou konkurznej podstaty
žalovaného v 1. rade počas tohto súdneho konania).

Náhrada trov konania žalobcu čiastočne predstavuje náhradu za zaplatené súdne poplatky v celkovej
sume 18.775,65 eur, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť v zmysle Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch. Konkrétne teda išlo o poplatok za: 1. podanie žaloby vo veci pôvodne vedenej pod sp.
značkou 32Cb 237/02 (20.800,- Sk), 2. podanie žaloby vo veci pôvodne vedenej pod sp. značkou

32Cb 87/02 (146.265,- Sk), 3. podanie žaloby vo veci pôvodne vedenej pod sp. značkou 33Cb 237/02
(90.000,- Sk), 4. uhradené súdne poplatky v súvislosti so zabezpečením výpisov z obchodného registra
ohľadom žalovaných (6 x po 200,- Sk a 1 x 100,- Sk) a 5. podanie odvolania dňa 22.6.209 (10.199,50
eur).

Ďalšia časť náhrady trov konania žalobcu v celkovej sume 24.943,30 eur predstavuje nároky žalobcu
na nahradenie trov právneho zastúpenia a to podľa nižšie uvedenej špecifikácie.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktoré vznikli v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 32Cb
237/02 až do spojenia veci s vecou pod č. k. 31Cb 87/02. Tieto trovy právneho zastúpenia predstavujú:

1. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 2.520,- Sk, (prevzatie zastúpenia a spracovanie a
podanie žaloby), 2. odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 8.810,36 Sk (podanie vyjadrenia
k odporu, návrh na spojenie konania z 8.4.2002 a čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1.
rade zo dňa 14.5.2002) a 3. 5 x režijný paušál po 100,- Sk. Celková suma po prepočte na euro teda
predstavuje 1.061,25 eur (31.971,08 Sk). To všetko podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 19 Vyhlášky MS

SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci a podľa s §
13 ods. 1, § 16 ods. 1 a 3 a § 19 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktoré vznikli v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 33Cb

237/02 až do spojenia veci s vecou pod č. k. 31Cb 87/02. Tieto trovy právneho zastúpenia predstavujú:
1. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 3.900,- Sk (prevzatie zastúpenia a spracovanie a
podanie žaloby), 2. odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 16.250,- Sk (vyjadrenie k odporu,
návrh na spojenie konania a čiastočné späťvzatie žaloby) a 3. 5 x režijný paušál po 100,- Sk. Celková
suma po prepočte na euro teda predstavuje 1.893,71 eur (57.050, Sk). To všetko podľa § 13 ods. 1, §

16 ods. 1 a § 19 Vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci a podľa s § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a 3 a § 19 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktoré vznikli v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 31Cb

87/02 až do spojenia veci s vecami vedenými pod č. k. 33Cb 237/02 a 32Cb 237/02. Tieto trovy právneho
zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 5.000,- Sk (prevzatie
zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), 2. odmenu za 6 úkonov právnej pomoci v hodnote po
16.250,- Sk (vyjadrenie k odporu, návrh na spojenie konania, čiastočné späťvzatie žaloby, účasť na
pojednávaní dňa 6.6.2002, účasť na pojednávaní dňa 30.9.2002 a podanie odvolania dňa 27.1.2003), 3.

odmenu za jeden úkon právnej pomoci v hodnote 4.620,- Sk (1 z hodnoty celého úkonu - pojednávanie
dňa 29.4.2002 - odročené bez prejednania veci), 4. 8 x režijný paušál po 100,- Sk a 1 režijný paušál v
hodnote 136,- Sk. Celková suma po prepočte na euro teda predstavuje 4.192,92 eur (126.316,- Sk). To
všetko podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 19 Vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnej pomoci a podľa s § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a 3 a § 19 Vyhlášky MS
SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca
si tiež uplatnil aj nárok na

uhradenie odmeny za účasť na pojednávaní dňa 9.12.2002, tento nárok súd žalobcovi nepriznal z
dôvodu, že právny zástupca žalobcu so tohto pojednávania nezúčastnil.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu po spojení vecí v konaní pod sp. značkou 31Cb 87/2002 za
účinnosti a podľa Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tieto trovy právneho zastúpenia predstavujú:
1. odmenu za 5 úkonov právnej pomoci v hodnote po 22.892,- Sk (návrh na pripustenie zmeny žaloby,
podanie zo dňa 9.1.2004, účasť na pojednávaní dňa 23.2.2004, podanie zo dňa 8.4.2004 a účasť na
pojednávaní dňa 4.10.2004), 2. odmenu za 8 úkonov právnej pomoci v hodnote po 23.050,- Sk (účasť

na pojednávaní dňa 2.3.2005, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.5.2005, vyjadrenie zo dňa 6.11.2006,
účasť na pojednávaní dňa 25.7.2007, podanie návrhu zo dňa 9.10.2007, vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 9.10.2007, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2008, návrh na zmenu žaloby zo dňa 16.10.2008),
3. odmena za jeden úkon právnej pomoci v hodnote 5.762,50 Sk (1 z hodnoty úkonu, pojednávanie
dňa 30.5.2007 bolo odročené bez prejednania veci), 4. odmenu za 7 úkonov právnej pomoci v hodnote

po 765,17 eur (účasť na pojednávaní dňa 4.2.2009, účasť na pojednávaní dňa 13.5.2009, podanie
odvolaniadňa22.6.2009,podaniezodňa2.8.2011,podaniezodňa11.4.2013,podaniezodňa25.4.2013
a účasť na pojednávaní dňa 25.3.2014, 3, 5 x režijný paušál v hodnote 136,- Sk, 2 x režijný paušál
v hodnote 150,- Sk, 1 x režijný paušál v hodnote 164,- Sk, 4 x režijný paušál v hodnote 178,- Sk, 2 x
režijný paušál v hodnote 190,- Sk, 3 x režijný paušál v hodnote 6,95 eur, 1 režijný paušál v hodnote

7,41 eur, 2 x režijný paušál v hodnote 7,81 eur a 1 režijný paušál v hodnote 8,04 eur), 5. príslušnú
daň z pridanej hodnoty (20% z hodnoty úkonov a rež. paušálov vykonaných po 1.6.2003 od kedy je
právny zástupca žalobcu platcom DPH). To všetko podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 a §19 ods. 3 Vyhlášky
MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a s
§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celková suma po prepočte na euro teda
predstavuje 17.795,42 eur. Pri vyúčtovaní odmeny za úkony vykonané v tomto období si žalobca tiež
uplatnil aj nárok na uhradenie odmeny za podanie odvolania zo dňa 12.4.2005 proti rozsudku, ktorý
bol medzičasom vydaný, tento nárok súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že tento úkon považoval súd
za bezúčelný, nakoľko toto odvolacie konania bolo zastavené z dôvodu, že žalobca neuhradil príslušný

súdny poplatok.

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na nahradenie
trov konania v celkovej sume 43.718,95 eur. Správkyňa konkurznej podstaty žalovaného v 1. rade
počas konania už žalobcovi uhradila časť z vyššie uplatnených trov konania žalobcu v sume 277,57

eur. Konkrétne uhradila 0,294229 z trov konania žalobcu uplatnených v prihláške svojej konkurznej
pohľadávky(uplatnenétrovy284.157,-Sk).Zuvedenéhodôvodusúdžalobcovivrámcináhradyjehotrov
konania v tomto konaní priznal žalobcovi nárok na nahradenie trov konania bez tejto časti už uhradených
trov konania, t.j. priznal mu iba nárok na nahradenie trov konania v sume 43.441,38 eur.

V druhej vete výroku IV tohto rozsudku je uvedená konkrétna suma 18.523,31 eur, ktorá v rámci práva
žalobcu na nahradenie trov konania zodpovedá jeho nároku na náhradu za zaplatené súdne poplatky. K
tejto sume súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že správkyňa konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného
v 1. rade) uhradila zo súdnych poplatkov, ktoré boli prihlásené v konkurze ich časť v rozsahu 0,0294229
z celku (prihlásené boli všetky vyššie uvedené poplatky s výnimkou poplatku za podanie odvolania vo

výške 10.199,50 eur).

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie

navrhnuté právnym zástupcom žalovaných na pojednávaní dňa 25.3.2014, konkrétne pripojenie
konkurzného spisu za účelom zistenia výšky plnenie poskytnutého v konkurze úpadcom (žalovaným v1. rade), nebolo vykonané z dôvodu jeho nadbytočnosti, pretože konajúci súd sa s výškou poskytnutého
plnenia dostatočne vysporiadal.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto

rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.