Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201383
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213201383.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobkyne Z. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., zastúpenej HODOR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Hlavná 77/85, 040 01 Košice - Staré Mesto proti žalovanému Ľ.N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX F., o zaplatenie 1.889,53 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.889,53 EUR, spolu s 5,25 % ročnými
úrokmi z omeškania zo sumy 1.088, 55 EUR od 30.1.2014 do zaplatenia a spolu s 5,25 % ročnými
úrokmi z omeškania zo sumy 800,98 EUR od 31.1.2014 do zaplatenia, v lehote
do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasavtomtokonanípoviacerýchúpraváchžaloby,načosúdreagovaluzneseniamiopripustení
zmeny žaloby, resp. o zastavení konania, domáha, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej
1.889,53 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.889,53 € od 30.1.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobkyňa odvodzuje od toho, že po rozvode manželstva s odporcom
splácala spoločný úver výlučne ona sama a má nárok na to, aby jej žalovaný uhradil polovicu dlhu,
ktorú za neho zaplatila.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodov, že od neho žalobkyňa nikdy
nepožadovala zaplatenie pomernej časti, on mená dostatok prostriedkov na ich zaplatenie, nemal

prehľad o splátkach a na žiadnom inom spoločnom konaní ho na platenie žalobkyňa
nevyzvala.

Súd dňa 26.2.2014 prejednal a ukončil dokazovanie vo veci bez prítomnosti žalovaného postupom
podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, výpismi a potvrdeniami Slovenskej
sporiteľni a.s., zmluvou č.l. 6 - 8, spisom tunajšieho súdu 4C 189/2008, ostatným spisovým materiálom.Účastníci uzavreli manželstvo dňa 9.9.1995. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom 4C
189/2008-32 zo dňa 12.8.2009 a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2009. Počas
trvania manželstva nebolo zrušené ich BSM. Účastníci po zániku manželstva neuzavreli dohodu o

vyporiadaníBSManatunajšomsúdenebol dodnešnéhodňapodanýnávrhnajehovyporiadanie.
Účastníci spoločne dňa 9.7.2004, teda počas manželstva, ako dlžníci uzavreli s veriteľom Slovenská
sporiteľňa, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im veriteľ poskytol úver vo výške
3.319,39 € (100.000,- Sk) a dlžníci sa zaviazali splácať tento úver v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 46,47 € (1.400,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2004

a posledná splátka bola splatná dňa 20.6.2014. Bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 10,3
% ročne. Úver bol poskytnutý z dôvodu investícií do nehnuteľnosti. Účastníci tieto finančné prostriedky
z poskytnutého úveru použili na spoločné potreby svojej domácnosti počas trvania ich manželstva. Do
13.10.2009, t.j. do právoplatného skončenia manželstva účastníkov, bola zo spoločných prostriedkov
uhradené na predmetný úver suma 3.057,85 €. Následne od 14.10.2009 do 12.11.2013 boli zaplatené
splátky v celkovej výške 3.922,33 €. Ako vyplýva z č.l. 50 - potvrdenie Slovenskej sporiteľni, a.s., výška

zostatku úveru je 0,00, predmetný úver je teda splatený v celom rozsahu. Je nepochybné a žalovaný
túto skutočnosť potvrdil, že po zániku manželstva uhrádzala splátky daného úveru iba žalobkyňa, táto
skutočnosť je teda nesporná.

Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo

k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že
sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov

sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 511 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť
dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh

splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili

alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

V priebehu trvania manželstva účastníkov, ktoré zaniklo dňa 13.10.2009, si obaja vzali úver, ktorý použili

na spoločné veci a v dôsledku toho tento ich spoločný záväzok trvá aj naďalej napriek zániku ich
manželstva.Bolopreukázané,žedo13.10.2009bolo zospoločnýchprostriedkov,patriacich
do BSM účastníkov, na tento dlh uhradených celkovo 3.057,85 EUR. Od 14.10.2009, teda od prvého
dňa, kedy účastníci neboli manželia, ale stále boli obaja úverovými dlžníkmi, ktorí mali povinnosť uhradiť
svoj spoločný záväzok voči veriteľovi, uhradila celý zvyšok dlhu iba žalobkyňa a to vo výške 3.922,33

EUR. Do zániku manželstva nebolo právne významné, kto uhradil časť tohto spoločného záväzku,
keďže boli uhradené z prostriedkov patriacich do BSM (ktoré nebolo vysporiadané a teda platia zákonné
domnienky podľa § 149 a § 150 OZ), teda zo spoločných prostriedkov, pričom takto uhradená suma
ani nie je predmetom tohto konania. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sa
zmenilo vzájomné právne postavenie účastníkov medzi sebou tak, že ich podiely na zvyšku dlhu boli

rovnaké a to každý mal uhradiť 1/2 zvyšku dlhu. Ak niekto z nich uhradil väčšiu časť dlhu, než ktorá
na neho pripadala (to znamená viac než polovicu zo zvyšku), má zákonný nárok požadovať od toho
druhého to, čo uhradil za neho, t.j. rozdiel medzi uhradenou sumou a jeho polovičným podielom.

Nebolo v priebehu celého konania preukázané, aby sa účastníci o tomto spoločnom dlhu dohodli inak.

Žalobkyňa uhradila sama celý zvyšok dlhu vo výške 3.922,33 EUR, v dôsledku čoho je priamo zo zákona

oprávnená požadovať od žalovaného zaplatenie jednej polovice z tejto sumy, t.j. sumu 1.961,17 EUR.
Keďže požaduje v tomto konaní od žalovaného iba 1.889,53 EUR, čo je menej, než môže požadovať
a čo činí dlh žalovaného, súd vyhovel návrhu a v časti istina rozhodol tak, že túto sumu
uložil žalovanému uhradiť žalobkyni.

Námietkyžalovaného,ktorýmisabránilvtomtokonaní,sú právneirelevantné.Žalobkyňanemalažiadnu

povinnosť vyzývať žalobcu o úhradu dlhu, keďže žalovaný vedel o tom, že takýto dlh existuje,
keďže úver sa bral počas trvania ich manželstva a bol použitý na spoločné potreby. Rovnako musel
vedieť o tom, že splátky sú rozložené až do 20.6.2014, keďže podpísal predmetnú úverovú zmluvu
a že po rozvode ich manželstva povinnosť splácať dlh nezanikla, keďže nebol celý splatený. Táto
námietka má právny význam iba vo vzťahu k prípadnému prvému dňu jeho omeškania

sa so zaplatením tej sumy, ktorú za neho zaplatila žalobkyňa, takáto jeho námietka nemá žiadny
vplyv na žalobkyňou požadovanú istinu. To, že nemal prehľad o výške dlhu tiež nič nemení na jeho
zákonnejpovinnostiuhradiťpomernúpolovičnúčasťzvyškudlhu,pokiaľhochceluhrádzať,malmožnosť
kontaktovať žalobkyňu, aby mu dala možnosť tak učiniť. Keďže však ani potom, čo sa dozvedel o tomto
nároku voči nemu (od doručenia návrhu dňa 18.6.2013) neuhradil žiadnu časť dlhu, ktorá ešte zostávala

do celkového splatenia, je nepochybné, že ide o účelovú námietku žalovaného, ktorý sa vyhýbal svojim
povinnostiampočascelejdobyodzánikumanželstvaačinítakajnaďalej. Súvislostiskonanímourčenie
manželského výživného, resp. s konaním o určenie výživného pre bývalú manželku a týmto konaním
neexistujú. Sú to diametrálne odlišné nároky, ktoré nemožno nijako zamieňať a ktoré nemajú žiadnu
spojitosť s týmto konaním. To, že súd zamietol návrh žalobkyne na určenie manželského výživného,

resp. výživného pre bývalú manželku, nič nemení na nároku žalobkyne požadovať od žalovaného v
zmysle úplne iného zákonného ustanovenia to, čo za neho plnila na spoločný dlh. Majetkové, zárobkové
a osobné pomery žalovaného, nie sú žiadnym právnym dôvodom pre zamietnutie návrhu čo i len v
časti, týkajúcej sa istiny.Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.889,53 EUR
a to od 30.1.2014 do zaplatenia. Platením jednotlivých splátok mohla žalobkyňa po ich zaplatení nad
svoju polovicu, t.j. od okamihu, kedy zaplatila viac, než 1.961,17 EUR, požadovať každú ďalšiu sumu

od žalovaného. To, že tak učinila až od 30.1.2014 je na jej dispozícii, v časti však jej nárok na úroky
z omeškania bolo potrebné zamietnuť a to z nasledujúcich dôvodov. Žalobkyňa vzniesla nárok na
rozšírenie žaloby dňa 30.1.2014, pričom dovtedy požadovala od žalovaného iba zaplatenie 1.088,55
EUR, čo bola suma, ktorá zodpovedala do 30.1.2014 jej zákonnému nároku na časť dlhu, ktorý uhradila
za žalovaného. Prvý deň omeškania sa žalovaného so zaplatením zvyšku (t.j. rozdielu medzi celou

sumou 1.889,53 EUR a dovtedajším nárokom 1.088,55 EUR) teda nastal až nasledujúcim dňom, t.j. od
31.1.2014,pretožežalobkyňasúdunepreukázala,ženazaplatenie zvyškupožadovanéhodlhuvovýške
800,98 EUR, vyzvala žalovaného pred predmetným pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 30.1.2014. Na
zaplatenie sumy, ktorá bola dovtedy predmetom konania, bol žalovaný vyzvaný už okamihom doručenia
žaloby - 18.6.2013. Prvým dňom omeškania sa so zaplatením sumy 1.088,55 EUR, teda bol 19.6.2013.
Preto súd s prihliadnutím k zásade dispozičnosti zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 5,25 % ročné

úroky z omeškania zo sumy 1.088, 55 EUR od 30.1.2014 do zaplatenia a k zaplateniu 5,25 % ročných
úrokov z omeškania zo sumy 800,98 EUR od 31.1.2014 do zaplatenia. V
prevyšujúcom rozsahu (o zaplatenie 5,25 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 800,98 EUR od
30.1.2014 do 31.1.2014) súd žalobu zamietol.

Výška požadovaných úrokov z omeškania sa menila od zaplatenia každej sumy, ktorú žalobkyňa

zaplatila za žalobcu, keďže platila vo viacerých splátkach. Vzhľadom na to, že požaduje najmenšiu
sadzbu (5,25 % ročne) celého nároku, aká bola určená a postupne menená počas splácania časti
dlhu za žalovaného (od 14.10.2009) v zmysle toho, ako sa menila základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, je to prejav jej dispozície s predmetom konania a súd jej vyhovel v zmysle jej návrhu.

Súd zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne v lehote do 30. dní od právoplatnosti tohto

rozsudku, pretože účastníkom ešte neuplynula 3 dňová lehota na vyčíslenie trov konania, ktorá plynie
od vyhlásenia rozsudku. v tomto prípade totiž súd nevyhlasoval rozsudok na pojednávaní, na ktorom
ukončil dokazovanie, ale až na pojednávaní, ktoré za účelom vyhlásenia rozsudku odročil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.