Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216161
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612216161.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, za účasti
Okresná prokuratúra Lučenec, F. Lehára 12, Lučenec, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie majetkovej škody vo výške 25 658,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 5 131,60
Eur s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Poukázal na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol písomným
podanímsúdnemuexekútorovivykonaťexekúciu,atozdôvodunerešpektovaniazmluvnýchdojednanía

zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný T.
Y., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/167/2012, 5Er/869/2009), Zmluvy o
úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný T. T., narodený XX.XX.XXXX(spis OS Lučenec spisová
značka 12C/170/2012, 14Er/893/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný A. A.,
narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/171/2012, 17Er/1128/2009), Zmluvy
o úvere číslo XXC/XXX/XXXX, kde bol dlžníkom povinný A. A., narodená XX.XX.XXXX (spis OS R.

spisová značka 12C/198/2012, 14Er/892/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný
V. T., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/200/2012, 5Er/890/2009), Zmluvy
o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný X. E., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec
spisová značka 12C/201/2012, 5Er/98/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný B.
Y., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/202/2012, 14Er/1235/2009), Zmluvy
o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný Q. K., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová
značka 9C/177/2012, 9Er/371/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný V. M.,

narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 5C/199/2012, 5Er/1070/2009).

Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 31.05.2011 je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do
31.05.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala
vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným

titulom bola napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na
to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k

reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná právna úprava.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie vecí a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.

Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej
súvislosti s porušením jeho práv uvedených vyššie.Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na deň 11.03.2014 nezúčastnili, právny
zástupca žalobcu mal doručenie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov
konania s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s .p..

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

V prvom rade poukázal na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu. V žalobnom návrhu sa v tomto
prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku
príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum

doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale
v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať

žalobca sám.

Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako
namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe

prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky,ktorépodnikolnaodstránenieneželanéhostavu.Žalobcaneuviedol,anipovyžiadanejsúčinnostiv
rámcipredbežnéhoprerokovaniazostranyžalovaného,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočné
prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.

Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura
(každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom
rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje ďalej na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr.

Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to,
že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď,
kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli

podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote
poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011
"Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného

podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie." Ustanovenie §41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených".

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí

pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe, je k
novelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuuvedené,žesprávnosťaplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do

formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov", predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je
v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011.

Zároveňvtejtosúvislostizdôrazniltúskutočnosť,žezosamotnejdikcie§44ods.2Exekučnéhoporiadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa §41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku).
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer

zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR

z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca
2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskejzmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach
daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností
prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon
rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného

súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.

Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá
konštatuje, že "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v ústave alebo v zákone (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (I. ÚS 63/00)."

Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta

prieťahy v konaní, žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri

posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu

úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Aktedamalažalobcovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške 20 % z istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného

nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb,
ťažkostiprijejvyčísleníapreukázaní,aniochranaosobnýchúdajov,obchodnéhotajomstvačidôverných
informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Čo sa týka prípadov uplatnenia majetkovej škody vo výške istiny s príslušenstvom je potrebné poukázať
na nasledovné. Žalobca v prvom rade nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie
toho, čoho sa domáha. V druhom rade nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia a v treťom rade ani nevymožiteľnosť pohľadávky.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka žalobcu a tvrdeniu,
že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť
pohľadávky, poukazuje žalovaný na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok

nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde. V tejto súvislosti žalovaná
poukazuje na judikatúru zaoberajúcu sa touto otázkou napr. uznesenie KS v Trnave zo dňa 31.05.2012
sp. zn. 10CoE 308/2011 (V závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa
existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne
rozsúdenej veci; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku

následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.) či uznesenie KS v
Žiline zo dňa 11.07.2012 sp. zn. 20CoE 94/2012 ("uznesenie exekučného súdu o zamietnutí poverenia
oprávneným zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie obdobne
ako uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania prelamuje materiálnu právoplatnosť
rozhodcovského rozsudku, pričom zaniká prekážka rozsúdenej veci. Nadobudnutím právoplatnosti

napadnutého uznesenia pre oprávneného odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie jeho práva
na súde."). Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie
konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v
žalobách namieta.

Rovnako upozorňuje žalovaný na to, že ak by aj nastala situácia, že si toto právo žalobca uplatnil
novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal
požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od žalovaného (čo však nepreukázal a
ani preukázať nemôže) a v druhom rade, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia
okresného súdu; to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k

riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal a ani
nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní,
niektorí dlžníci by boli po smrti, a podobne.

Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a

nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát
nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné
záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.

Žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20 % z
istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a má
kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním
všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb

a fyzických osôb je odlišný. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj
"zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež

žalobca nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu." V druhom
rade požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady
nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods.

2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje

okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od

slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal
Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu

Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc

ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný
nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou

a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za

právne neopodstatnenú.

Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/167/2012-27 zo dňa 08.04.2013 spojil na
spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 12C/167/2012, 12C/170/2012, 12C/171/2012,
12C/198/2012, 12C/200/2012, 12C/201/2012, 12C/202/2012, 5C/199/2012 a 9C/177/2012 s tým, že sa

ďalej budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 12C/167/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.04.2013.

Okresný prokurátor vstúpil do konania vedeného pod spisovou značkou 12C/171/2012 písomným
podaním doručeným súdu dňa 24.01.2013. Do ostatných konaní, ktoré sa spoločne vedú pod spisovou

značkou 12C/167/2012 vstúpil na pojednávaní dňa 04.07.2013.

Okresný prokurátor uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v dôvodoch sa pridržiava
toho, čo uviedol vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhov na začatie konania v spojených veciach spisové
značky 12C/167/2012, 12C/170/2012, 12C/171/2012, 12C/198/2012, 12C/200/2012, 12C/201/2012,
12C/202/2012, 5C/199/2012 a 9C/177/2012 uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania
12C/167/2012-27 zo dňa 08.04.2013, vyjadrenia žalovaného, podstatného obsahu pripojených
spisov Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/869/2009, 14Er/893/2009, 17Er/1128/2009,

14Er/892/2009, 5Er/890/2009, 5Er/98/2010, 14Er/1235/2009, 9Er/371/2009, 5Er/1070/2009 a zistil
nasledovný skutkový stav:Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/869/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2009. Okresný
súd Lučenec výzvou zo dňa 06.11.22009 vyzval súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy,

na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Listom doručeným súdu dňa 18.11.2009 súdny
exekútor sa písomne vyjadril k výzve v tom smere, že k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doložili všetky náležitosti, ktoré podľa zákona k vydaniu Poverenia na vykonanie exekúcie
sú potrebné. Z uvedeného dôvodu preto nevyzýval právneho zástupcu oprávneného na predloženie
požadovaného dokumentu. Listom doručeným súdu dňa 18.11.2009 oprávnený žiadal o informáciu

o stave konania. Okresný súd Lučenec výzvou zo dňa 26.11.2009 vyzval súdneho exekútora pod
hrozbou poriadkovej pokuty, aby doplnil návrh na vykonanie exekúcie o úverovú zmluvu z dôvodu,
že súd je povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok, či netrpí vadami podľa § 45 ods. 1 písm.
b/, c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený listom doručeným súdu dňa
25.01.2010 súdu oznámil, že požiadavka exekučného súdu na predloženie Zmluvy o úvere nemá
oporu v Exekučnom poriadku. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/869/2009-16

zo dňa 07.04.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 07.01.2013. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/869/2009-45 zo dňa 16.04.2013 súd exekúciu zastavil,
rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2013. V konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/167/2012 (5Er/869/2009) sa žalobca domáhal

od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 070,53 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 414,11 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/893/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.09.2009. Výzvou

zo dňa 28.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere. Oprávnený listom
doručeným súdu dňa 18.11.2009 žiadal informáciu o stave konania. Keďže i napriek výzve súdny
exekútor si svoju povinnosť nesplnil, súd opätovne vo forme urgencie vyzval právneho zástupcu
oprávneného dňa 04.12.2009 na predloženie Zmluvy o úvere. Uznesením Okresného súdu Lučenec
číslokonania14Er/893/2009-17zodňa26.01.2010súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2010 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
14Er/893/2009-38 zo dňa 05.05.2010 súd exekúciu zastavil, rozhodol o trovách konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 27.09.2010. V
konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/170/2012 (14Er/893/2009)

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 1 565,80 Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 313,16 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 17Er/1128/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2009. Výzvou

zo dňa 21.12.2009 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy. Listom dourčeným súdu
dňa 14.01.2010 súdny exekútor uviedol, že oprávnený a jeho právny zástupca sa rozhodli, že nebudú
predkladať súdu Zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie, ani v priebehu exekučného konania.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 17Er/1128/2009-13 zo dňa 23.04.2010 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal

odvolanie oprávnený. Krajský súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 14CoE/128/2010-23 zo dňa
14.07.2010 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Lučenec
výzvou zo dňa 05.08.2010 vyzval súdneho exekútora o predloženie Zmluvy o úvere pod následkom
uloženia poriadkovej pokuty. Oprávnený doručil súdu Zmluvu o úvere dňa 07.09.2010. Okresný súd
Lučenec vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 22.11.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde

Lučenec pod spisovou značkou 12C/171/2012 (17Er/1128/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 227,96 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 445,59 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/892/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.09.2009. Výzvou

zo dňa 28.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy. Dňa 18.11.2009
oprávnený podal na Okresný súd Lučenec žiadosť o informáciu o stave konania. Keďže súdny exekútor
na výzvu nereagoval, súd výzvou zo dňa 04.12.2009 vyzval priamo právneho zástupcu oprávneného na
predloženie úverovej zmluvy a tiež Všeobecných obchodných podmienok. Uznesením Okresného súduLučenec číslo konania 14Er/892/2009-17 zo dňa 26.01.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica dňa 24.05.2010. Následne uznesením číslo konania 14Er/892/2009-37

zo dňa 12.07.2010 bola exekúcia zastavená, rozhodnuté o trovách konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.08.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/198/2012 (14Er/892/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 1 903,09 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 380,62 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/890/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.09.2009. Výzvou zo
dňa 06.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora o doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie o úverovú
zmluvu. Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 18.11.2009 oznámil, že má za to, že spolu s
oprávneným k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doložili všetky náležitosti, ktoré
podľa zákona sú potrebné, a preto nevyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie daného

dokumentu. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 18.11.2009 žiadal poskytnúť informáciu o stave
konania. Okresný súd Lučenec výzvou vo forme urgencie dňa 26.11.2009 vyzval súdneho exekútora
pod následkom uloženia poriadkovej pokuty, a to na predloženie Zmluvy o úvere, z dôvodu že súd je
povinný ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul netrpí vadami podľa § 45 ods. 1
písm. b/ c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Listom doručeným súdu dňa 25.01.2010

oprávnený súdu oznámil, že požiadavka na predloženie Zmluvy o úvere nemá oporu v Exekučnom
poriadku a požiadal, aby súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
5Er/890/2009-16 zo dňa 07.04.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 14CoE 123/2010-27 zo
dňa 14.07.2010 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Lučenec číslo konania a vec vrátená na

ďalšie konanie. Dňa 03.08.2010 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného
súdu Lučenec číslo konania 5Er/890/2009-35 zo dňa 13.12.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/200/2012
(5Er/890/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 130,39 Eur

a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 426,08 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/98/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 02.02.2010. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/98/2010-8 zo dňa 07.04.2010 súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica číslo konania 15CoE/121/2010-19 zo dňa 30.06.2010 bolo uznesenie okresného súdu, ktorým
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie. Okresný súd Lučenec výzvou zo dňa 06.09.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného
na predloženie Zmluvy o úvere vrátane všetkých jej príloh. Oprávneným dňa 20.09.2010 bola

doručená Zmluva o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Okresný súd Lučenec dňa
11.10.2010 vydal poverenie pre súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
5Er/98/2010-30 zo dňa 13.12.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 02.12.2013.
V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/201/2012 (5Er/98/2010)

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 259,96 Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 451,99 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/1235/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Výzvou

zo dňa 04.01.2010 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor
listom doručeným súdu dňa 18.01.2010 k výzve okresného súdu uviedol, že spolu s oprávneným sa
rozhodli, že nebudú predkladať súdom Zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie ani v priebehu
exekučnéhokonania.OkresnýsúdLučenecvýzvouzodňa19.01.2010vyzvalpriamoprávnehozástupcu
oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok. Uznesením

Okresného súdu Lučenec číslo konania 14Er/1235/2009-17 zo dňa 19.02.2010 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 27.05.2010. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 14Er/1235/2009-40 zo dňa 28.06.2010 súd exekúciu zastavil, rozhodol o trováchkonania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod spisovou značkou 12C/202/2012 (14Er/1235/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 310,46 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 462,09 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/371/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.05.2009. Výzvou
zo dňa 19.05.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy. Výzvou zo dňa
24.07.2009 súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. o doručenie

kópii Zmluvy o úvere. Pre nesplnenie povinnosti v stanovenej lehote súd zaslal rozhodcovskému súdu
urgenciu dňa 25.08.2009 a rovnako dňa 23.09.2009 vyzval aj oprávneného na predloženie Zmluvy o
úvere pod následkom uloženia poriadkovej pokuty. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 28.09.2009
podal žiadosť o informáciu o stave konania. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 12.10.2009 požiadal
okresný súd o predĺženie lehoty na doručenie Zmluvy o úvere o 60 dní. Dňa 02.12.2009 zo strany
oprávneného bola doručená Zmluva o úvere. Dňa 02.12.2009 súd vyzval oprávneného na oznámenie

zostatku dlhu na istine a príslušných poplatkov z titulu Zmluvy o úvere povinným. Uvedená výzva bola
urgovaná súdom dňa 08.01.2010. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 01.02.2010 zaslal vyjadrenie
k výzvam a žiadal o vydanie poverenia. Okresný súd Lučenec výzvou zo dňa 14.10.2010 vyzval
súdneho exekútora a oprávneného o doručenie Všeobecných podmienok poskytovania úveru k úverovej
zmluve. Všeobecné úverové podmienky boli doručené oprávneným dňa 26.10.2010. Uznesením

Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-40 zo dňa 03.11.2010 súd vyhlási exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený proti uzneseniu podal odvolanie. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-48 zo dňa 08.07.2011 súd zrušil uznesenie Okresného súdu
Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-40 zo dňa 03.11.2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo
konania 9Er/371/2009-51 zo dňa 15.08.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-54 zo dňa 06.10.2011 bola exekúcia zastavená.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2011. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo
konania 9Er/371/2009-59 zo dňa 02.01.2012 bolo rozhodnuté o trovách exekúcie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.02.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou

9C/177/2012 (9Er/371/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
3 588,60 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 717,72 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/1070/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.11.2009. Výzvou

zo dňa 27.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy. Listom doručeným
súdu dňa 18.12.2009 súdny exekútor súdu oznámil, že k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doložil všetky náležitosti, ktoré podľa zákona k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie sú
potrebné. Z uvedeného dôvodu nevyzýval oprávneného na predloženie požadovaného dokumentu.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/1070/2009-12 zo dňa 07.04.2010 bola

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Oprávnený voči
uvedenému uzneseniu podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania
14CoE/122/2010-30 zo dňa 13.07.2010 bolo uznesenie okresného súdu, ktorým bola zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne
výzvou zo dňa 09.11.2010 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a jej súčasti.

Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/1070/2009-39 zo dňa 02.03.2011 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.03.2011. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/1070/2009-44
zo dňa 11.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené a rozhodnuté o trovách exekúcie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2011. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou

značkou 5C/199/2012 (5Er/1070/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
vo výške 7 601,21 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1 520,24 Eur.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia

vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatnérozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný od 30.11.2006 do 31.05.2010, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/869/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2009. Okresný
súd Lučenec výzvou zo dňa 06.11.22009 vyzval súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy,
na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Listom doručeným súdu dňa 18.11.2009 súdnyexekútor sa písomne vyjadril k výzve v tom smere, že k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doložili všetky náležitosti, ktoré podľa zákona k vydaniu Poverenia na vykonanie exekúcie
sú potrebné. Z uvedeného dôvodu preto nevyzýval právneho zástupcu oprávneného na predloženie

požadovaného dokumentu. Listom doručeným súdu dňa 18.11.2009 oprávnený žiadal o informáciu
o stave konania. Okresný súd Lučenec výzvou zo dňa 26.11.2009 vyzval súdneho exekútora pod
hrozbou poriadkovej pokuty, aby doplnil návrh na vykonanie exekúcie o úverovú zmluvu z dôvodu,
že súd je povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok, či netrpí vadami podľa § 45 ods. 1 písm.
b/, c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený listom doručeným súdu dňa

25.01.2010 súdu oznámil, že požiadavka exekučného súdu na predloženie Zmluvy o úvere nemá
oporu v Exekučnom poriadku. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/869/2009-16
zo dňa 07.04.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 07.01.2013. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/869/2009-45 zo dňa 16.04.2013 súd exekúciu zastavil,
rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2013. V konaní vedenom

na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/167/2012 (5Er/869/2009) sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 070,53 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 414,11 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/869/2009

súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po cca polroku od doručenia žiadosti, a to spôsobom, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd podotýka, že o žiadosti súdneho exekútora
bolo rozhodnuté potom, čo i napriek dvom výzvam adresovaným súdnemu exekútorovi a oprávnenému
k exekučnému titulu neboli predložené požadované listinné dôkazy. Možno konštatovať, že rozhodnutie

okresného súdu bolo v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodovanie exekučného súdu, a
ktoré napriek urgenciám zo strany okresného súdu predložené zo strany tak súdneho exekútora ani
oprávneného neboli.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/893/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.09.2009. Výzvou
zo dňa 28.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere. Oprávnený listom
doručeným súdu dňa 18.11.2009 žiadal informáciu o stave konania. Keďže i napriek výzve súdny
exekútor si svoju povinnosť nesplnil, súd opätovne vo forme urgencie vyzval právneho zástupcu

oprávneného dňa 04.12.2009 na predloženie Zmluvy o úvere. Uznesením Okresného súdu Lučenec
číslokonania14Er/893/2009-17zodňa26.01.2010súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2010 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
14Er/893/2009-38 zo dňa 05.05.2010 súd exekúciu zastavil, rozhodol o trovách konania. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 27.09.2010. V
konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/170/2012 (14Er/893/2009)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 1 565,80 Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 313,16 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/893/2009
súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po štyroch mesiacoch od doručenia žiadosti, a to spôsobom, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd podotýka, že o žiadosti súdneho exekútora
bolo rozhodnuté potom, čo i napriek dvom výzvam adresovaným súdnemu exekútorovi k exekučnému

titulu neboli predložené požadované listinné dôkazy. Z dôvodu nepredloženia požadovaných listinných
dôkazov súd mal za to, že exekučný titul je nepreskúmateľný a z tohto dôvodu žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia bola v celom rozsahu zamietnutá. Možno konštatovať, že rozhodnutie
okresného súdu bolo v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodovanie exekučného súdu, a

ktoré napriek urgenciám zo strany okresného súdu predložené zo strany tak súdneho exekútora ani
oprávneného neboli.Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 17Er/1128/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2009. Výzvou
zo dňa 21.12.2009 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy. Listom dourčeným súdu

dňa 14.01.2010 súdny exekútor uviedol, že oprávnený a jeho právny zástupca sa rozhodli, že nebudú
predkladať súdu Zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie, ani v priebehu exekučného konania.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 17Er/1128/2009-13 zo dňa 23.04.2010 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal
odvolanie oprávnený. Krajský súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 14CoE/128/2010-23 zo dňa

14.07.2010 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Lučenec
výzvou zo dňa 05.08.2010 vyzval súdneho exekútora o predloženie Zmluvy o úvere pod následkom
uloženia poriadkovej pokuty. Oprávnený doručil súdu Zmluvu o úvere dňa 07.09.2010. Okresný súd
Lučenec vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 22.11.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod spisovou značkou 12C/171/2012 (17Er/1128/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 227,96 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 445,59 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka
17Er/1128/2009 súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po 5 mesiacoch od doručenia žiadosti, a to spôsobom, že žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolazamietnutá.Vdôsledkupodanéhoodvolania

oprávneným bolo uznesenie okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia
zrušené. Následne po výzvach okresného súdu na predloženie požadovaných listinných dôkazov súd
vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 22.11.2010. Možno konštatovať, že rozhodnutie okresného
súdu bolo v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia neobsahovala
všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodovanie exekučného súdu, a ktoré napriek

urgenciám zo strany okresného súdu predložené zo strany tak súdneho exekútora ani oprávneného
neboli.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/892/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.09.2009. Výzvou

zo dňa 28.09.2009 súd vyzval súdneho exekútora o predloženie úverovej zmluvy. Dňa 18.11.2009
oprávnený podal na Okresný súd Lučenec žiadosť o informáciu o stave konania. Keďže súdny exekútor
na výzvu nereagoval, súd výzvou zo dňa 04.12.2009 vyzval priamo právneho zástupcu oprávneného na
predloženie úverovej zmluvy a tiež Všeobecných obchodných podmienok. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 14Er/892/2009-17 zo dňa 26.01.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica dňa 24.05.2010. Následne uznesením číslo konania 14Er/892/2009-37
zo dňa 12.07.2010 bola exekúcia zastavená, rozhodnuté o trovách konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.08.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/198/2012 (14Er/892/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo

výške 1 903,09 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 380,62 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/892/2009 súd
zistil,žeOkresnýsúdLučenecrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie po štyroch mesiacoch od doručenia žiadosti, a to spôsobom, že žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Súd podotýka, že o žiadosti súdneho
exekútora bolo rozhodnuté potom, čo i napriek dvom výzvam adresovaným súdnemu exekútorovi a
oprávnenému k exekučnému titulu neboli predložené požadované listinné dôkazy. Možno konštatovať,
že rozhodnutie okresného súdu bolo v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodovanie exekučného súdu,

a ktoré napriek výzvam okresného súdu predložené zo strany tak súdneho exekútora ani oprávneného
neboli. Okresný súd priamo pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu žiadosť o udelenie poverenia
zamietol.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/890/2009 súd zistil, že súdny

exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.09.2009. Výzvou zo
dňa 06.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora o doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie o úverovú
zmluvu. Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 18.11.2009 oznámil, že má za to, že spolu s
oprávneným k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doložili všetky náležitosti, ktorépodľa zákona sú potrebné, a preto nevyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie daného
dokumentu. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 18.11.2009 žiadal poskytnúť informáciu o stave
konania. Okresný súd Lučenec výzvou vo forme urgencie dňa 26.11.2009 vyzval súdneho exekútora

pod následkom uloženia poriadkovej pokuty, a to na predloženie Zmluvy o úvere, z dôvodu že súd je
povinný ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul netrpí vadami podľa § 45 ods. 1
písm. b/ c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Listom doručeným súdu dňa 25.01.2010
oprávnený súdu oznámil, že požiadavka na predloženie Zmluvy o úvere nemá oporu v Exekučnom
poriadku a požiadal, aby súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania

5Er/890/2009-16 zo dňa 07.04.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 14CoE 123/2010-27 zo
dňa 14.07.2010 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Lučenec číslo konania a vec vrátená na
ďalšie konanie. Dňa 03.08.2010 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného
súdu Lučenec číslo konania 5Er/890/2009-35 zo dňa 13.12.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu

Banská Bystrica. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/200/2012
(5Er/890/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 130,39 Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 426,08 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisu spisová značka 5Er/890/2009

súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcii po necelých siedmych mesiacoch od doručenia žiadosti, spôsobom že žiadosť súdneho
exekútora o udelenia poverenia bola zamietnutá. Súd podotýka, že o žiadosti súdneho exekútora bolo
rozhodnuté potom, čo i napriek dvom výzvam adresovaným súdnemu exekútorovi neboli k exekučnému
titulu predložené požadované listinné dôkazy. Naopak oprávneným listom, ktorý bol súdu doručený dňa

25.01.2010 oznámil, že požiadavka exekučného súdu na predloženie Zmluvy o úvere nemá oporu v
Exekučnom poriadku. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 14CoE/123/2010-27
zo dňa 14.07.2010 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/890/2009-16 zo
dňa 07.04.2010 a vec vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd Lučenec dňa 03.08.2010 vydal poverenie
na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania

5Er/890/2009-35 zo dňa 13.12.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/98/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 02.02.2010. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/98/2010-8 zo dňa 07.04.2010 súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica číslo konania 15CoE/121/2010-19 zo dňa 30.06.2010 bolo uznesenie okresného súdu, ktorým
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie. Okresný súd Lučenec výzvou zo dňa 06.09.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného
na predloženie Zmluvy o úvere vrátane všetkých jej príloh. Oprávneným dňa 20.09.2010 bola

doručená Zmluva o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Okresný súd Lučenec dňa
11.10.2010 vydal poverenie pre súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
5Er/98/2010-30 zo dňa 13.12.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 02.12.2013.
V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/201/2012 (5Er/98/2010)

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 259,96 Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 451,99 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/98/2010 súd
zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcii po dvoch mesiacoch od doručenia žiadosti, a to spôsobom, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii zamietol. Následne uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica číslo konania 15CoE/121/2010-19 zo dňa 30.06.2010 bolo uznesenie okresného súdu, ktorým
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Po doplnení listinných dôkazov na výzvu súdu oprávneným dňa 11.10.2010 bolo vydané poverenie

a následne exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená, a to uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 5Er/98/2010-30 zo dňa 13.12.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 02.12.2013.Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/1235/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Výzvou
zo dňa 04.01.2010 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy. Súdny exekútor

listom doručeným súdu dňa 18.01.2010 k výzve okresného súdu uviedol, že spolu s oprávneným sa
rozhodli, že nebudú predkladať súdom Zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie ani v priebehu
exekučnéhokonania.OkresnýsúdLučenecvýzvouzodňa19.01.2010vyzvalpriamoprávnehozástupcu
oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 14Er/1235/2009-17 zo dňa 19.02.2010 súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica dňa 27.05.2010. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 14Er/1235/2009-40 zo dňa 28.06.2010 súd exekúciu zastavil, rozhodol o trovách
konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod spisovou značkou 12C/202/2012 (14Er/1235/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 310,46 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 462,09 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 14Er/1235/2009 súd
zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii
po necelých dvoch mesiacoch od doručenia žiadosti súdneho exekútora, spôsobom, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii zamietol. Súd podotýka, že o žiadosti súdneho

exekútora bolo rozhodnuté potom, čo i napriek výzve súdu súdnemu exekútorovi a oprávnenému neboli
do súdneho spisu k exekučnému titulu predložené požadované listinné dôkazy. Z dôvodu nepredloženia
požadovaných listinných dôkazov súd mal za to, že exekučný titul je nepreskúmateľný a z tohto dôvodu
bola aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Možno konštatovať, že rozhodnutie
okresného súdu bolo v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia

neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodovanie exekučného súdu, a ktoré
i napriek urgenciám zo strany okresného súdu neboli predložené zo strany súdneho exekútora ani
oprávneného v stanovených lehotách.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/371/2009 súd zistil, že súdny

exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.05.2009. Výzvou
zo dňa 19.05.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy. Výzvou zo dňa
24.07.2009 súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. o doručenie
kópii Zmluvy o úvere. Pre nesplnenie povinnosti v stanovenej lehote súd zaslal rozhodcovskému súdu
urgenciu dňa 25.08.2009 a rovnako dňa 23.09.2009 vyzval aj oprávneného na predloženie Zmluvy o

úvere pod následkom uloženia poriadkovej pokuty. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 28.09.2009
podal žiadosť o informáciu o stave konania. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 12.10.2009 požiadal
okresný súd o predĺženie lehoty na doručenie Zmluvy o úvere o 60 dní. Dňa 02.12.2009 zo strany
oprávneného bola doručená Zmluva o úvere. Dňa 02.12.2009 súd vyzval oprávneného na oznámenie
zostatku dlhu na istine a príslušných poplatkov z titulu Zmluvy o úvere povinným. Uvedená výzva bola

urgovaná súdom dňa 08.01.2010. Oprávnený listom doručeným súdu dňa 01.02.2010 zaslal vyjadrenie
k výzvam a žiadal o vydanie poverenia. Okresný súd Lučenec výzvou zo dňa 14.10.2010 vyzval
súdneho exekútora a oprávneného o doručenie Všeobecných podmienok poskytovania úveru k úverovej
zmluve. Všeobecné úverové podmienky boli doručené oprávneným dňa 26.10.2010. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-40 zo dňa 03.11.2010 súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený proti uzneseniu podal odvolanie. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-48 zo dňa 08.07.2011 súd zrušil uznesenie Okresného súdu
Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-40 zo dňa 03.11.2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo
konania 9Er/371/2009-51 zo dňa 15.08.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011. Uznesením

Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-54 zo dňa 06.10.2011 bola exekúcia zastavená.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2011. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo
konania 9Er/371/2009-59 zo dňa 02.01.2012 bolo rozhodnuté o trovách exekúcie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.02.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
9C/177/2012 (9Er/371/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške

3 588,60 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 717,72 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/371/2009 súd
zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcii po vyše dvoch rokoch od doručenia žiadosti súdneho exekútora, spôsobom, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii zamietol. Súd podotýka, že o žiadosti
súdneho exekútora bolo rozhodnuté potom, čo i napriek výzve súdu súdnemu exekútorovi a Stáleho

rozhodcovského súdu neboli i napriek urgenciám predložené požadované listinné dôkazy, pričom
oprávnený listom doručeným súdu dňa 12.10.2009 požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na
doručenie Zmluvy o úvere o 60 dní. Okresný súd Lučenec predtým ako rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenia poverenia tak, že ju zamietol, uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
9Er/371/2009-40 zo dňa 03.11.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Následne, keďže

oprávnený podal voči uzneseniu odvolanie, toto uznesenie bolo zrušené uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 9Er/371/2009-40 zo dňa 03.11.2010. Až následne bolo rozhodnuté o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia tak, že bola zamietnutá. Možno konštatovať, že rozhodnutie
okresného súdu bolo v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia
neobsahovala všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodovanie exekučného súdu, a ktoré
i napriek urgenciám zo strany okresného súdu neboli predložené zo strany súdneho exekútora ani

oprávneného v stanovených lehotách.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/1070/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.11.2009. Výzvou
zo dňa 27.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy. Listom doručeným

súdu dňa 18.12.2009 súdny exekútor súdu oznámil, že k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doložil všetky náležitosti, ktoré podľa zákona k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie sú
potrebné. Z uvedeného dôvodu nevyzýval oprávneného na predloženie požadovaného dokumentu.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/1070/2009-12 zo dňa 07.04.2010 bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Oprávnený voči

uvedenému uzneseniu podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania
14CoE/122/2010-30 zo dňa 13.07.2010 bolo uznesenie okresného súdu, ktorým bola zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne
výzvou zo dňa 09.11.2010 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a jej súčasti.
Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/1070/2009-39 zo dňa 02.03.2011 bola žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.03.2011. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 5Er/1070/2009-44
zo dňa 11.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené a rozhodnuté o trovách exekúcie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2011. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 5C/199/2012 (5Er/1070/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody

vo výške 7 601,21 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1 520,24 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/1070/2009
súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcii po piatich mesiacoch od doručenia žiadosti súdneho exekútora, spôsobom, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii zamietol. Súd podotýka, že o žiadosti súdneho
exekútora bolo rozhodnuté potom, čo i napriek výzve súdu neboli zo strany súdneho exekútora ani
oprávneného doložené požadované listinné dôkazy. pričom oprávnený listom doručeným súdu dňa
12.10.2009 požiadal okresný súd o predĺženie Možno konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu
bolo v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia neobsahovala všetky

listinné dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodovanie exekučného súdu, a ktoré i napriek výzve zo
strany okresného súdu neboli predložené zo strany súdneho exekútora ani oprávneného v stanovených
lehotách.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

Na posúdenie nároku žalobcu je potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. v znení ku dňu vzniku
škody, t.j. v znení pred 01.01.2013. Všeobecný súd konajúci o náhrade škody a náhrade nemajetkovej
ujmy v zmysle citovaného zákona môže sám skúmať či konal exekučný súd bez zbytočných prieťahov
(rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 134/2003).

Súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých
rozhodnutiach vyslovil názor, že lehota 15 dní na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia pre súdnehoexekútora neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a uvedené platilo aj pred 01.06.2010 (II.ÚS 245/2013-17, II.ÚS 112/2013-17).

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za

nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku
správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia taktiež nie je na mieste
posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

Exekučné konanie ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.
Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.

Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade keď nebolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho
exekútora v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 41 odsek 2 písmeno d) s poukazom na
ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, samotné nedodržanie lehoty

stanovenej v exekučnom poriadku neznamená automaticky prieťahy v konaní. Exekučným titulom boli
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Súd musel preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul. V jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť exekúcie, musel skúmať
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola v každom jednotlivom prípade uzavretá
platne. Skúmanie rozhodcovských rozsudkov si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom

na tú skutočnosť, že sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka
exekučných konaní bola primeraná náročnosti vecí.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške 20 % istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného

nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože

žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedenézo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej

závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik

ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne

neopodstatnenú súd zamietol.

Keďže zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka premlčania s poukazom na ustanovenie § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd sa aj zaoberal, či právo žalobcu nie je premlčané. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty

od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Preskúmaním všetkých žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
sú predmetom tohto konania súd zistil, že všetky žiadosti boli doručené súdu po 23.04.2009, teda právo

žalobcu premlčané z tohto hľadiska nie je.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 12C/167/2012,
12C/170/2012, 12C/171/2012, 12C/198/2012, 12C/200/2012, 12C/201/2012, 12C/202/2012,
5C/199/2012 a 9C/177/2012 s tým, že tieto sa ďalej viedli pod spisovou značkou 12C/167/2012, súd

žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov konaní o zaplatenie majetkovej škody vo výške 25 658,--
Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 5 131,60 Eur zamietol. V konaní vedenom pod spisovou značkou
12C/167/2012 (5Er/869/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
2070,53Eurazaplatenianemajetkovejujmyvovýške414,11Eur,vkonanívedenomnaOkresnomsúde
Lučenec pod spisovou značkou 12C/170/2012 (14Er/893/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného

zaplatenia majetkovej škody vo výške 1 565,80 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 313,16 Eur,
v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/171/2012 (17Er/1128/2009)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 227,96 Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 445,59 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 12C/198/2012 (14Er/892/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej

škody vo výške 1 903,09 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 380,62 Eur, v konaní vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/200/2012 (5Er/890/2009) sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 130,39 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 426,08 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/201/2012(5Er/98/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2 259,96 Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 451,99 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/202/2012 (14Er/1235/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia

majetkovej škody vo výške 2 310,46 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 462,09 Eur, v konaní
vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/177/2012 (9Er/371/2009) sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 3 588,60 Eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 717,72 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
5C/199/2012 (5Er/1070/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške

7 601,21 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1 520,24 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak trovy konania v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia si nevyčíslil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia mu žiadne trovy konania nevyplývali,

súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.