Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200125
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200125.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej

a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu
Mgr. U. B., bytom W., L. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRAJŇÁK&PARTNERS,
s.r.o., Drieňová 34, Bratislava, proti žalovanému Slovenskej advokátskej komore so sídlom Kolárska 4,
Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaPredsedníctvaSlovenskejadvokátskejkomoryzodňa
7. septembra 2012, Sp. zn. P-30/2012:1061/2011 v spojení s rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu
Slovenskej advokátskej komory zo dňa 29. marca 2012, Sp. zn.: DS VI.-36/11:1061/ 2011 na základe
žaloby takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutiežalovanéhozodňa7.septembra2012,Sp.zn.P-30/20012:1061/2011vspojení
s rozhodnutím VI. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 29. marca 2012, Sp.
zn.: DS VI. - 36/11: 1061/2011, obidve rozhodnutia len v časti o uložení peňažnej pokuty, podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Zaväzuje žalovanéhonahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške543,38Eur,ktoréježalovaný povi
n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu,
advokátskejkancelárieKRAJŇÁK&PARTNERSs.r.o.,vedenývJ.,a.s.čísloúčtu:XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7.9.2012 rozhodlo Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory
vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu VI. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory

zo dňa 29.3.2012 tak, že podľa § 59 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len zákon
o advokácii) s použitím § 33 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len
disciplinárny poriadok) toto rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 5.5.2011 podal predseda Revíznej komisie
SAK návrh na začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému koncipientovi (žalobcovi),
ktorý sa v noci z 3.3.2011 na 4.3.2011 v skorých ranných hodinách nevhodne správal k personálu
Hotel U., Tále a k prítomným koncipientom, keď zjavne v silne podnapitom stave verbálne a vulgárne

napádal prítomné osoby a poškodzoval majetok hotela a spôsobil tak škodu vo výšku 100 EUR, pričom
musela byť privolaná hliadka Policajného zboru SR, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa §
56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokátskeho koncipienta
primerane uloženú § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 2 a ods. 4 Advokátskeho poriadku SAK.V písomnom vyjadrení k predmetnému návrhu zo dňa 30.3.2011 disciplinárne obvinený potvrdil, že
skutočnosti uvedené sťažovateľom sa stali tak, ako je uvedené v sťažnosti. Vo svojom písomnom
vyjadrení sa disciplinárne obvinený ospravedlnil za svoje konanie, ktoré zdôvodnil ťažkou životnou

situáciou, v ktorej sa v čase spáchania disciplinárneho previnenia podľa svojich slov nachádzal.
Disciplinárne obvinený uviedol, že nemá problém so závislosťou na alkoholických nápojoch a zaviazal
sa, že sa podobné konanie z jeho strany už nikdy nebude opakovať. Toto svoje vyjadrenie zopakoval
aj na ústnom pojednávaní dňa 8.11.2011 a vyjadril poľutovanie nad svojím správaním ako aj nad
skutočnosťou, že nemôže vykonávať koncipientsku prax a zaviazal sa, že už k podobnému správaniu

z jeho strany nikdy nedôjde. Ako trest požadoval akýkoľvek iný trest okrem vyčiarknutia. K návrhu na
začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému sa vyjadril písomne aj jeho školiteľ, JUDr.
J. B., advokát, u ktorého je disciplinárne obvinený zamestnaný ako koncipient a ktorý je zároveň otcom
disciplinárne obvineného a to listom zo dňa 30.3.2011. Podľa vyjadrenia JUDr. J. B., si disciplinárne
obvinený v práci riadne plnil svoje povinnosti, je zodpovedný a dochvíľny a veľmi ho mrzí, že v
dôsledku pozastavenia jeho koncipientskej činnosti na základe rozhodnutia Predsedníctva SAK nemôže

vykonávať koncipientsku prax. Svedok ďalej uviedol, že disciplinárne obvinený nemal nikdy problém
s alkoholom a predchádzajúce obvinenie z výtržníctva bolo len snahou o zdiskreditovanie jeho osoby.
Tieto vyjadrenia JUDr. J. B. zopakoval aj na ústnom pojednávaní dňa 8.11.2011.

VI. Disciplinárny senát vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä so
sťažnosťou sťažovateľa Mgr. Q. R., vyjadrením disciplinárne obvineného, vyjadrením JUDr. J. B.,

advokáta, u ktorého je disciplinárne obvinený koncipientom, návrhom na začatie disciplinárneho
konania, vypočutím zástupcu navrhovateľa, vypočutím disciplinárne obvineného a svedka, JUDr. J. B.
a zistil nasledovný skutkový stav:

Ako vyplýva z dokumentov predložených sťažovateľom a ako bolo potvrdené disciplinárne obvineným,
počas trvania seminára advokátskych koncipientov, v noci z 3.3.2011 na 4.3.2011 sa v hoteli U. A.,

disciplinárne obvinený dopustil hrubého správania voči personálu predmetného hotela ako aj k ostatným
účastníkomsemináraadvokátskychkoncipientov.Počaspredmetnejnoci,disciplinárneobvinenývstave
ťažkej opitosti urážal všetkých prítomných, vyhrážal sa im fyzickým násilím a pomočil zariadenie baru a
bowlingovej dráhy. Nakoľko konanie disciplinárne obvineného nebolo možné zvládnuť strážnou službou
hotela, bola privolaná aj hliadka Policajného zboru SR, ktorá odniesla disciplinárne obvineného do jeho

hotelovej izby. Disciplinárne obvinený týmto svojím konaním navyše spôsobil hotelu materiálnu škodu
vo výške 100 €, ktorú na výzvu sťažovateľa uhradil na mieste. Z predloženého odpisu výpisu z registra
trestov zo dňa 14.9.2010 vyplýva, že voči disciplinárne obvinenému už bolo raz podmienečne zastavené
trestné stíhanie so skúšobnou dobou na jeden rok, do 14.1.2001, v ktorej sa disciplinárne obvinený
osvedčil. Vytýkaný skutok teda nie je prvá výtržnosť, ktorej sa disciplinárne obvinený dopustil.

VI. Disciplinárny senát považoval takéto správanie disciplinárne obvineného za nanajvýš hrubé,
neúctivé, dehonestujúce a nedôstojné advokátskeho stavu, a preto neakceptovateľné za žiadnych
okolností. Advokátsky koncipient rovnako ako advokát je povinný svojím slušným chovaním zachovávať
dôstojnosť advokátskeho stavu a chovať sa dôstojne a dodržiavať pravidlá slušného správania, a
to vždy, avšak najmä na verejnosti ako aj voči orgánom stavovskej samosprávy. Takéto nedôstojné

a advokátsky stav dehonestujúce správanie považoval senát za jedno z najvážnejších porušení
advokátskych predpisov.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania VI. Disciplinárny senát mal za
preukázané, že skutok, ktorý je predmetom návrhu sa stal, že ho spáchal disciplinárne obvinený, a
že konanie disciplinárne obvineného je disciplinárnym previnením, na základe čoho uznal disciplinárne

obvineného za vinného. Pri rozhodovaní o druhu a výške disciplinárneho trestu senát podľa § 25 ods.
2 disciplinárneho poriadku prihliadal na závažnosť previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané,
ako aj na skutočnosť, že voči osobe disciplinárne obvineného bolo vedené aj trestné stíhanie pre trestný
čin výtržníctva, ktoré bolo podmienečne zastavené uznesením okresného prokurátora v Humennom zo
dňa 16.12.2002, so skúšobnou dobou, ktorá uplynula 14.1.2004.VI. Disciplinárny senát opakovane zdôraznil potrebu ochrany dobrého mena advokátskeho stavu a SAK.
Správanie disciplinárne obvineného viedlo k dehonestácii nielen individuálnej osoby ale celej SAK,
čo senát považoval za neakceptovateľné. Konanie disciplinárne obvineného tak senát považoval za

obzvlášť nevhodné, pričom osobné a rodinné problémy, na ktoré sa disciplinárne obvinený odvolával,
nemôžu v žiadnom prípade ospravedlniť takéto správanie.

VI. Disciplinárny senát SAK zohľadňujúc vyššie uvedené rozhodol na svojom zasadnutí dňa 29.3.2012
tak, že disciplinárne obvineného uznal za vinného v zmysle podaného návrhu na začatie disciplinárneho
konania podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil povinnosť

advokátskeho koncipienta, primerane uloženú v ustanovení § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 2 ods. 2
a ods. 4 Advokátskeho poriadku SAK, za čo disciplinárne obvinenému uložil podľa § 56 ods. 2 písm. c)
zákonaoadvokáciidisciplinárneopatrenie,peňažnúpokutuvovýške6.544,-Eurazaviazaldisciplinárne
obvineného na náhradu paušálnych trov konania vo výške 327,20 Eur.

Voči rozhodnutiu VI. Disciplinárneho senátu podal disciplinárne obvinený dňa 7.5.2012 odvolanie, v
ktorom potvrdil, že spáchal skutky uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania a tieto skutky

opätovneoľutoval.Zároveňvpredmetnomodvolaníuviedol,žepovažujeuloženédisciplinárneopatrenie
za neprimerane prísne až likvidačné, pričom namietal, že VI. Disciplinárny senát pri rozhodovaní o
výške trestu nemal prihliadať na skutočnosť, že disciplinárne obvinený už bol za výtržníctvo raz trestaný,
keďže trestné stíhanie pre trestný čin výtržníctva bolo podmienečne zastavené uznesením okresného
prokurátora v Humennom zo dňa 16.12.2002 so skúšobnou dobou, ktorá uplynula v roku 2004. Zároveň

disciplinárne obvinený namietal, že VI. Disciplinárny senát, pri rozhodovaní o výške disciplinárneho
opatrenia, neprihliadal na jeho osobné a rodinné pomery, keďže pracuje u svojho otca za minimálnu
mzdu, pričom má v súčasnosti opätovne pozastavený výkon praxe advokátskeho koncipienta. Na
základe uvedeného navrhol, aby predsedníctvo SAK zmenilo odvolaním napadnuté rozhodnutie VI.
Disciplinárneho senátu v časti uloženého disciplinárneho opatrenia a uložilo mu disciplinárne opatrenie

- peňažnú pokutu na dolnej hranici ustanovenej zákonom o advokácii.

K odvolaniu disciplinárne obvineného sa predseda revíznej komisie SAK nevyjadril.

Na zasadnutí Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory dňa 7.9.2012 predstúpil disciplinárne
obvinený, ktorý nad rámec písomných dôvodov odvolania uviedol, že je v súčasnosti v pracovnom
pomere u svojho otca JUDr. B. s tým, že vzhľadom na pozastavený výkon praxe advokátskeho

koncipienta, vykonáva bežné práce v advokátskej kancelárii. Jeho zamestnávateľ mu vypláca minimálnu
mzdu, disciplinárne obvinený žije v spoločnej domácnosti s priateľkou v prenajatom byte, ktorá je vo
vysokom štádiu tehotenstva. Disciplinárne obvinený opätovne uviedol, že za týchto okolností považuje
disciplinárne opatrenie za likvidačné a nemá prostriedky na jeho úhradu.

Na to predstúpil predseda Revíznej komisie SAK, ktorý v rámci záverečného návrhu uviedol, že

napriek tomu, že sa písomne k odvolaniu disciplinárne obvineného nevyjadril, považuje rozhodnutie VI.
Disciplinárneho senátu za vecne správne a navrhol ho potvrdiť.

Disciplinárne obvinený v rámci záverečného návrhu uviedol, že vzhľadom na to, že už jeden rok má
pozastavený výkon praxe, skutočne nemá z čoho peňažnú pokutu zaplatiť a preto navrhol zmeniť
rozhodnutie vo výroku o disciplinárnom opatrení a primerane ho znížiť.

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory po podrobnom oboznámení sa s obsahom
disciplinárneho spisu, obsahom písomných a ústnych vyjadrení disciplinárne obvineného a jeho školiteľa
konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané a disciplinárne obvineným potvrdené porušenie
povinností kladených disciplinárne obvinenému za vinu. Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory
považovalo skutky spáchané disciplinárne obvineným, ktorými dehonestoval nielen svoju osobu,

ale aj celý advokátsky stav, za obzvlášť hrubé, neúctivé, absolútne neakceptovateľné a ničímneospravedlniteľné, preto stotožňujúc sa v plnej miere so závermi VI. Disciplinárneho senátu uvedenými
v odôvodnení rozhodnutia, s prihliadnutím na rozsah, povahu previnenia a okolnosti prípadu rozhodlo
tak, že rozhodnutie VI. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory potvrdilo.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe uviedol, že rozhodnutím VI. Disciplinárneho
senátu žalovaného zo dňa 29.3.2012 bol uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56
ods. 1 zákona o advokácii.

Predmetné rozhodnutie VI. Disciplinárny senát žalovaného odôvodnil tým, správanie žalobcu viedlo
k dehonestácii nielen individuálnej osoby ale aj celej SAK, čo senát považoval za neakceptovateľné,

obzvlášť nevhodné, pričom osobné a rodinné problémy, na ktoré sa žalobca odvolával, nemôžu v
žiadnom prípade ospravedlniť takéto správanie.

Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia z predloženého odpisu výpisu z registra trestov zo dňa
14.9.2010 vyplýva, že voči disciplinárne obvinenému, t. j. žalobcovi už bolo raz podmienečne zastavené
trestné stíhanie so skúšobnou dobou na jeden rok, do 14.1.2001 (správne 14.1.2004), v ktorej sa

disciplinárne obvinený osvedčil. Vytýkaný skutok teda nie je prvá výtržnosť, ktorej sa žalobca dopustil.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia je ďalej uvedené, že pri rozhodovaní o druhu a výške
disciplinárneho trestu senát prihliadal na závažnosť previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané,
akoajnaskutočnosť,ževočiosobedisciplinárneobvineného,t.j.žalobcubolovedenéajtrestnéstíhanie
pre trestný čin výtržníctva, ktoré bolo podmienečne zastavené uznesením okresného prokurátora v

Humennom zo dňa 16.12.2002, so skúšobnou dobou, ktorá uplynula 14.1.2004.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu VI. Disciplinárneho senátu žalovaného v časti týkajúcej sa
uloženého disciplinárneho opatrenia, podal žalobca odvolanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že je pravdou, že skutku z ktorého bol uznaný za vinného z disciplinárneho
previnenia, sa dopustil. Svoje konanie veľmi ľutuje. Personálu hotela sa na mieste viackrát ospravedlnil.

Zároveň na mieste uhradil škodu vo výške 100,- Eur, ktorú spôsobil prevádzkovateľovi hotela. Členom
predsedníctva žalovaného sa ospravedlnil na zasadnutí predsedníctva žalovaného, na ktoré bol
predvolaný. Uvedomuje si závažnosť svojho konania ako aj jeho neakceptovateľnosť a nedôstojnosť
pre advokátsky stav. V čase uvedeného skutku sa nachádzal v ťažkej životnej situácii. Jeho správanie
ovplyvnilo požitie alkoholických nápojov, ktoré bežne neužíva. Aj touto cestou sa za svoje správanie

opakovane ospravedlnil. Žalobca zároveň poukázal na to, že uvedený incident, jeho prejednanie
na disciplinárnom pojednávaní, ako aj pozastavenie praxe advokátskeho koncipienta (Uznesením
predsedníctva žalovaného zo dňa 09.09.2011, číslo: 3934/11) je pre žalobcu dostatočným ponaučením,
aby sa podobného konania už nikdy nedopustil.

Citoval § 56 ods. 3, § 3 ods. 3 zákona o advokácii, § 25 ods. 2 disciplinárneho poriadku a § 217 ods. 4

trestného poriadku a namietal, že disciplinárny senát pri rozhodovaní o výške disciplinárneho opatrenia
- peňažnej pokuty neprihliadal na osobné a rodinné pomery žalobcu. Poukázal na to, že od skončenia
vysokej školy pracuje ako advokátsky koncipient. Pracovný pomer u JUDr. J. B.. advokáta mu vznikol
dňa 11.08.2010. Od vzniku pracovného pomeru poberá len minimálnu mzdu.

Uznesením predsedníctva žalovaného zo dňa 19.05.2011. číslo 2337/11 bol žalobcovi navyše

pozastavený výkon praxe advokátskeho koncipienta. Uvedené uznesenie bolo síce zrušené Uznesením
predsedníctva žalovaného zo dňa 09.09.2011, číslo 3935/11. no Uznesením predsedníctva žalovaného
zo dňa 09.09.2011, číslo 3934/11 bol žalobcovi výkon praxe advokátskeho koncipienta znova
pozastavený a to až do právoplatného skončenia uvedenej disciplinárnej veci.Vzhľadom na dlhodobo pozastavený výkon praxe advokátskeho koncipienta, ako aj na osobné a rodinné
pomery, žalobca v odvolaní namietal, že výška peňažnej pokuty, ktorá mu bola predmetným rozhodnutím
uložená je neprimerane vysoká až likvidačná.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby predsedníctvo žalovaného zmenilo Rozhodnutie VI.
Disciplinárneho senátu zo dňa 29.03.2012. sp. zn.: DS VI. -36/11:1061/2011 v časti uloženého
disciplinárneho opatrenia tak. aby žalobcovi uložilo disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu na dolnej
hranici ustanovenej zákonom o advokácii.

Žalovaný však preskúmavaným rozhodnutím rozhodnutie VI. Disciplinárneho senátu potvrdil. Z
uvedených dôvodov, s poukazom na § 247 a nasl. O.s.p., žalobca napadol uvedené rozhodnutie z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov. Uviedol, že pri rozhodovaní o výške peňažnej pokuty disciplinárny senát neprihliadol na
jeho osobné a rodinné pomery, naopak prihliadal na skutočnosť, že bol v minulosti (pred 10 rokmi)
trestne stíhaný pre prečin výtržníctva (trestne stíhanie bolo pritom podmienečne zastavené a žalobca
sa osvedčil). Žalobca mal za to, že na uvedenú skutočnosť nemal disciplinárny senát pri rozhodovaní

o výške peňažnej pokuty prihliadať.

Predsedníctvo žalovaného svoje rozhodnutie o odvolaní žalobcu odôvodnilo tým, že skutky spáchané
žalobcom, ktorým dehonestoval nielen svoju osobu, ale aj celý advokátsky stav považuje za obzvlášť
hrubé,neúctivé.absolútneneakceptovateľnéaničímneospravedlniteľné,pretosastotožňujesozávermi
VI. Disciplinárneho senátu, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, s prihliadnutím na rozsah a povahu

previnenia a okolnosti prípadu.

Predsedníctvo žalovaného sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberalo námietkami žalobcu
uvedeným v jeho odvolaní, pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len stručné vyjadrenie o
stotožnení sa so závermi VI. Disciplinárneho senátu žalovaného. Pri posudzovaní správnosti, resp.
primeranosti uloženej peňažnej pokuty neprihliadlo na osobné a rodinné pomery žalobcu, na ktoré

žalobca v odvolaní poukazoval. Zároveň sa žiadnym spôsobom nevysporiadalo s námietkou, že
disciplinárnysenátnaskutočnosť,ževminulostibolžalobcatrestnestíhanýpreprečinvýtržníctva,nemal
pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prihliadať.

Žalobcaďalejpoukázalnaskutočnosť,žeodskončeniavysokejškolypracujeakoadvokátskykoncipient.
Pracovný pomer u JUDr. J. B., advokáta mu vznikol dňa 11.08.2010. Od vzniku pracovného pomeru

pritom poberá len minimálnu mzdu. Čistý mesačný príjem žalobcu predstavuje cca 283,38 €.

UznesenímpredsedníctvaSlovenskejadvokátskejkomoryzodňa19.5.2011.číslo2337/11bolžalobcovi
pozastavený výkon praxe advokátskeho koncipienta. Uvedené uznesenie bolo síce zrušené Uznesením
predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 9.9.2011. číslo 3935/11, no Uznesením
predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 9.9.2011, číslo 3934/11 bol žalobcovi výkon

praxe advokátskeho koncipienta znova pozastavený a to až do právoplatného skončenia disciplinárnej
veci v ktorej mu bola uložená predmetná pokuta. Od doby pozastavenia výkonu praxe advokátskeho
koncipienta pracuje len ako administratívny pracovník.

Dňa 30.10.2012 sa žalobcovej družke V. L. narodilo ich spoločné dieťa, J. B.. Od narodenia má mal.
J. B. viaceré zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na jeho zdravotnú starostlivosť a

zakúpenie potrebných liekov vo výške cca 40.- € mesačne. Okrem výdavkov na zdravotnú starostlivosť
a lieky pre maloletého syna uhrádza žalobca všetky ďalšie výdavky spojené so starostlivosťou o neho
(oblečenie, plienky, kozmetika, očkovanie, cestovné, atď..), ktoré prestavujú cca 100,- € mesačne.
Okrem toho musí zakupovať náhradné dojčenské mlieko, čo predstavuje ďalšie výdavky vo výške cca
40.- € mesačne.Žalobca býva so svojou družkou v garzónke na ul. C. XX v W., ktorej vlastníkom je žalobcova družka.
Náklady spojené s užívaním predmetnej garzónky v roku 2012 predstavovali cca 90,- € mesačne a od
01.01.2013 predstavujú cca 140,- € mesačne.

Výdavky na stravu pre žalobcu a jeho družku predstavujú mesačne cca 150,- €. Výdavky na drogériu
predstavujú cca 30,- €.

Do vzniku nároku družky žalobcu na rodičovský príspevok poberala družka žalobcu len dávku v hmotnej
núdzi.

Družka žalobcu od narodenia ich maloletého syna poberá len rodičovský príspevok vo výške 194,70
€, nakoľko nárok na materskú vyplácanú Sociálnou poisťovňou jej z dôvodu predchádzajúceho

zamestnania v zahraničí nevznikol. Zároveň poberá rodinné prídavky na maloletého vo výške 22,54 €.
Iné príjmy žalobca ani jeho družka nemajú. Príjem žalobcu spolu s príjmom jeho družky predstavuje v
súčasnosti 500,62 € mesačne. Z uvedeného príjmu žalobca uhrádza výdavky na bývanie, starostlivosť
o maloletého, výdavky na stravu, oblečenie, lieky ako aj všetky ďalšie výdavky.

Vzhľadom na finančnú a rodinnú situáciu žalobcu v čase rozhodovania IV. Disciplinárneho senátu

žalovaného, t.j. dňa 29.3.2012 ako aj v súčasnosti je uložená pokuta neprimeraná.

Žalobou napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie disciplinárneho senátu neobsahuje dostatočné a
preskúmateľné určenie výšky uloženej peňažnej pokuty z tých hľadísk, ktoré sú priamo stanovené
ustanovením § 56 ods.. 3 zákona o advokácii a § 25 ods. 2 disciplinárneho poriadku, t. j. závažnosť
previnenia, okolnosti za ktorých bolo spáchané, osobu disciplinárne obvineného a jeho osobné a rodinné

pomery. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty zjavne nevychádzal zo všetkých vyššie uvedených kritérií.
Naopak výšku peňažnej pokuty určil len na základe jediného kvalifikačného kritéria, ktorým je závažnosť
previnenia žalobcu.

Z uvedených dôvodov je rozhodnutie žalovaného nielenže nepresvedčivé, ale z pohľadu jeho prieskumu
pre nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľné.

Ďalej žalobca uviedol, že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia má byť aj náležité vysporiadanie sa s
námietkami účastníka ako poistka proti svojvôli. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore
s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a
princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo slobody, o ktorých
sa koná. Bez náležitého odôvodnenia nie je možné preskúmať správnosť právneho posúdenia veci.

Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a znamená právo účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, porušením sa účastníkovi odníma možnosť
náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu, voči ktorému chce využiť možnosť
opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia ohľadom podstatných
argumentov rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé konanie.

Žalobca poukázal ajna skutočnosť, že uloženie sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán
svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie
sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie závažnosti konania, bez bližšej špecifikácie, nie je pre
uloženie pokuty vo výške 6 544,- Eur dostatočné.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie VI.

Disciplinárneho senátu žalovaného zmenil v časti výroku ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie
- peňažná pokuta tak, že ukladá žalobcovi peňažnú pokutu na dolnej hranici stanovenej zákonom oadvokácii, alternatívne rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s poukazom na § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii
považuje uložené disciplinárne opatrenie - pokutu za primeranú a zákonnú. Žalobcovi bolo uložené
disciplinárneopatrenievoformepeňažnejpokutyato20-násobkuminimálnejmesačnejmzdy,keďzákon
umožňuje uloženie peňažnej pokuty až do výšky 100-násobku minimálnej peňažnej mzdy. Navrhol aby
krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov v napadnutej časti sú pre
nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Predmetom preskúmania, a to len v časti uloženia peňažnej pokuty, je zákonnosť rozhodnutia

disciplinárnehosenátuSlovenskejadvokátskejkomory(ďalejlendisciplinárnysenát)ktorýuznalžalobcu
podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii vinným z disciplinárneho previnenia, lebo závažným spôsobom
porušil povinnosť advokátskeho koncipienta, za čo mu uložil peňažnú pokutu vo výške 20- násobku
minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, čo je 6 544,- Eur. Na základe odvolania
žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 3 zákona o advokácii rozhodnutie disciplinárneho senátu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o
žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov bol daný rozsahom žalobných námietok.

Žalobca namietal, že uložené disciplinárne opatrenie je neprimerane prísne, namietal porušenie § 56
ods. 3 zákona o advokácii v spojení s § 25 ods. 2 disciplinárneho poriadku, lebo disciplinárny senát
neprihliadal na jeho osobné a rodinné pomery, naopak prihliadal na skutočnosť, že bol pred 10-mi

rokmi stíhaný pre prečin výtržníctva aj napriek tomu, že trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené a
žalobca sa osvedčil, namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného aj disciplinárneho senátu pre
nedostatok dôvodov, rozhodnutia sú aj nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci.

Podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne
opatrenie peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným

predpisom

Podľa § 56 ods. 3 zákona o advokácii disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada
najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.

Podľa § 57 ods. 2 zákona o advokácii postup orgánov komory pred začatím disciplinárneho konania a
postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie upraví disciplinárny poriadok komory.

Zároveň upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, možnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia
disciplinárneho senátu predsedníctvom komory (§ 70), ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s
predpisom komory.

Podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo
neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov

konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu.Osobitným predpisom je Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z.).

Podľa § 25 ods. 2 disciplinárneho poriadku pri ukladaní disciplinárneho opatrenia senát prihliadne na
závažnosť previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na

jeho osobné a rodinné predmety.

Podľa § 58 ods. 6 zákona o advokácii písomné vyhotovenie rozhodnutia o disciplinárnom previnení
obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Vo výroku rozhodnutia, ktorým je disciplinárne
obvinený uznaný zodpovedným za disciplinárne previnenie, sa uvedie i výrok o povinnosti zaplatiť
komore paušálne trovy konania do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Písomné
vyhotovenie rozhodnutia sa doručuje disciplinárne obvinenému a navrhovateľovi do vlastných rúk.

Podľa § 168 prvá veta Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne
uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodneniamusíbyťzrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovelnávrhomnavykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba
odôvodniť aj tieto výroky.

Keďže zákon o advokácii ani disciplinárny poriadok neupravujú náležitosti odôvodnenia, s poukazom na
§ 57 ods. 7 zákona o advokácii sa primerane aplikuje § 168 Trestného poriadku.

Z tohto je nepochybné, že aj vo vzťahu k uloženej peňažnej pokute bolo povinnosťou disciplinárneho

senátu výšku uloženej pokuty náležite odôvodniť, t.j. okrem iného uviesť či pri jej ukladaní prihliadal na
osobné a majetkové pomery žalobcu, ak áno aké a v akom rozsahu, prečo - z akých dôvodov uložil
pokutuprávevovýške20-násobkuminimálnejmzdyustanovenejosobitnýmpredpisom,akýmpostupom
- správnou úvahou k takejto výške dospel.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle, ako aj v rozpore s princípom právneho štátu podľa
článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady,
keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, kedy dôkazy sú v zjavnom
rozpore s výrokom a odôvodnením rozhodnutia.

V súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nedostatočne odôvodnené rozhodnutie
žalovaného porušuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na
jeho právach odoprie možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie a preto nie je možné označiť
napadnuté rozhodnutie za spravodlivé.

Z obsahu prvostupňového rozhodnutia pritom vyplýva, že prvostupňový správny orgán len citoval §
25 ods. 2 disciplinárneho poriadku a poukázal, že prihliadal na skutočnosť, že voči osobe disciplinárne
obvineného bolo vedené aj trestné stíhanie pre trestný čin výtržníctva, ktoré bolo podmienečne
zastavené uznesením Okresného prokurátora v Humennom zo dňa 16.12.2012 so skúšobnou dobou,
ktorá uplynula 14.1.2004.Odôvodnenie ktoré je len formuláciou zákonného ustanovenia, naviac len s poukazom na trestné
stíhanie spred desiatich rokov pri ktorom bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené a žalobca sa
osvedčil, nie je žiadnym odôvodnením.

Pre absenciu dôvodov je v napadnutej časti absolútne nepreskúmateľné aj rozhodnutie žalovaného,
ktorý sa vôbec nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, v ktorých žalobca poukázal na okolnosti
podstatného významu v procese ukladanie peňažnej pokuty, na ktoré bol žalovaný povinný pri ukladaní
disciplinárneho opatrenia - pokuty zo zákona prihliadať, čo vyplýva z § 57 ods. 7 v spojení s § 58 ods.
6 zákona o advokácii v spojení s § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Za súladné so zákonom nemožno v žiadnom prípade považovať odôvodnenie, že ...

„Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory považuje skutky spáchané disciplinárne obvineným,
ktorými dehonestoval nielen svoju osobu, ale aj celý advokátsky stav, za obzvlášť hrubé, neúctivé,
absolútne neakceptovateľné a ničím neospravedlniteľné, a preto stotožňujúc sa v plnej miere so
závermi VI. Disciplinárneho senátu, uvedenými v odôvodnení svojho rozhodnutia, s prihliadnutím na
rozsah a povahu previnenia a okolnosti prípadu rozhodlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.“

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) preskúmavané rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil
vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť riadiac sa záväzným

právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

Krajský súd poukazuje aj na chybu vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 8.11.2011, aj keď bolo vydané dňa 29.3.2012,
pričom v zaslanom administratívnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, aby táto chyba (zrejme chyba
v písaní) bola postupom podľa § 174 Trestného poriadku opravená.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 543,38 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky
č. 615/2004 Z.z. o náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony právnej
pomoci:

1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

(od 1.1.2013 do 31.12.2013) 130,16 Eur

- prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 1.2.2013 130,16 Eur

- písomné podanie vo veci samej, žaloba na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia to dňa 5.2.2013 130,16 Eur

- režijný paušál 2 x 7,81 Eur 15,62 Eur

1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

(od 1.1.2014 do 31.12.2014) 134,00 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014 134,00 Eur- cestovné výdavky W. (pracovisko)-U. a späť,

dňa 21.2.2014, 0,30 Eur x 150 km 45,00 Eur

- náhrada za stratu času 6 x 1 polhodina, 6 x 13,40 Eur 80,40 Eur

- režijný paušál 1 x 8,04 Eur 8,04 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia: 543,38 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.