Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/239/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110233241
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110233241.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa: I. L., M.. X.X.XXXX, Q. W. XX, Ž., proti odporcom: v rade 1/ I.. L. B., M.. XX.X.XXXX,
A. Q. J. Q. XXXX/XX, Ž., právne zastúpený JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom so sídlom Hodžova
18, Žilina, v rade 2/ DUPOS, dražobná spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO
36233935, právne zastúpený Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, v
rade 3/ Tatra banka, akciová spoločnosť - v jazyku slovenskom, Tatra bank - v jazyku anglickom, Tatra
bank Aktiengesellschaft - v jazyku nemeckom, v skratke Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3,
Bratislava, IČO 00686930, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom, domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že

dražba nehnuteľnosti, dom súpisné č. XXX, postavenom na pozemku parcela č. XXX/XX, pozemku
parcela č. XXX/X o výmere 133 m2 - záhrady a pozemku parcela č. XXX/XX o výmere 150 m 2 -
zastavané plochy a nádvoria, všetko nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území S. v meste
Žilina, zapísaných Správou katastra v Žiline, na LV č. XXX, ktorú na základe návrhu odporcu v rade
3/ ako navrhovateľa dražby vykonal podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. ako dražobník odporca v rade
2/ dňa 24.8.2010 o 11.00 hod. v mieste konania VIX Restaurant s.r.o., Sládkovičova 461/3, Žilina v

salóniku, na základe ktorej bol odporcovi v rade 1/ ako vydražiteľovi udelený príklep, priebeh ktorej bol
osvedčený notárskou zápisnicou, spísanou JUDr. Miroslavom Červenákom, notárom so sídlom Sov.
Hrdinov 200/333, Svidník je neplatná a zároveň aby súd odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal navrhovateľovi
nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodňoval tým, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Zároveň však
uviedol, že za účelom zabezpečenia pohľadávky jeho veriteľa, odporcu v rade 3/ z titulu zmluvy o
hypotekárnom úvere č. 20070152110 na vyššie uvedené nehnuteľnosti v prospech odporcu v rade 3/
ako záložného veriteľa zriadil záložné právo. Odporca v rade 3/ mu v roku 2009 zosplatnil celý zostatok

úveru a vzhľadom na to, že nebol schopný okamžite uspokojiť ním uplatňované nároky, odporca v rade
3/ ako záložný veriteľ navrhol vykonať dražbu uvedených nehnuteľností podľa Zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách (ďalej iba „ZDD“), pričom za dražobníka si zvolil odporcu v rade 2/. Odporca
v rade 2/ dražbu citovaných nehnuteľností na základe návrhu odporcu v rade 3/ ako navrhovateľa
dražby vykonal podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. dňa 24.8.2010 o 11.00 hod. v mieste konania VIXRestaurant s.r.o., Sládkovičova 461/3, Žilina, v salóniku s tým, že príklep bol udelený odporcovi v rade
1/ ako vydražiteľovi. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, spísanou JUDr. Miroslavom
Červenákom, so sídlom Sov. Hrdinov 200/333, Svidník. Navrhovateľ poukazoval na to, že odporca

ako dražobník, síce dňa 24.8.2010 o 11.00 hod. vykonal dražbu, avšak vo fáze pred vykonaním dražby
porušil viaceré ustanovenia Zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré mali za následok priamu ujmu, spôsobenú
jeho osobe, spočívajúcu najmä v dosiahnutí zjavne nízkeho výťažku z dražby. Navrhovateľ poukazoval
na vady, týkajúce sa doručovania písomností, ohodnotenia a obhliadky predmetu dražby s poukázaním
na ustanovenia § 17 ods. 5 písm. a/ a najmä ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona č. 527/2002, ustanovenia

§ 12 ods. 2, Z. z. d. V tejto súvislosti uviedol, že viaceré písomnosti mu odporcom v rade 2/ ako
dražobníkom neboli vôbec doručené, a to najmä znalecký posudok znalca Ing. Tibora Škripca zo
dňa 7.6.2010, ktorý ocenil všeobecnú hodnotu vydražených nehnuteľností na sumu 158.000,-- EUR.
Predmetná suma pritom objektívne nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľnosti, ktorá je aspoň cca
200 tis. EUR. Odporca v rade 2/ taktiež nedoručil výzvu na sprístupnenie nehnuteľností, za účelom
ohliadky znalcom Ing. Tiborom Škripcom. Z uvedeného dôvodu o termíne obhliadky znalcom nemal

žiadnu vedomosť. Znalec Ing. Tibor Škripec podľa jeho tvrdenia si tak nehnuteľnosti prezrel iba z
exteriéru, čo však samozrejme bolo zjavne nedostatočné, a preto pri vypracovaní svojho posudku musel
vychádzať zo stavu, deklarovaného v znaleckom posudku č. 15/2007, vypracovaného znalcom Ing.
Jánom Plavcom (t. j. z vyše troch rokoch starého a neaktuálneho posudku.) Zároveň však zdôraznil, že
v priebehu rokov 2007 až 2010, boli v dražených nehnuteľnostiach vykonané ďalšie investície, ktoré ich

v podstatnej miere zhodnotili. Pokiaľ by bol riadne upovedomený o termíne obhliadky, znalec by mohol
oceniť reálny stav nehnuteľností, čo by sa prejavilo vo vyššej cene najnižšieho podania na dražbe a
vo vyššom výťažku. Nehnuteľnosti boli vydražené odporcom v rade 1/, ktorý bol jediným účastníkom
dražby, a to za najnižšie podanie, ktoré absolútne nezodpovedá reálnej cene nehnuteľností. Podľa
tvrdenia navrhovateľa je preto nesporné, že nedoručovanie písomností zo strany odporcu v rade 2/ ako

dražobníka zákonným spôsobom, mu spôsobilo značnú ujmu, spočívajúcu najmä v dosiahnutí zjavne
nízkeho výťažku z dražby. Ďalej poukazoval na ďalšie vady, týkajúce sa oznámenia o dražbe s tým, že
nemá vedomosť, že by odporca v rade 2/ riadne splnil oznamovacie povinnosti podľa § 11 ods. 4 a ods.
5 ZDD. Zdôrazňoval, že dražby sa zúčastnil iba jediný subjekt a pokiaľ by oznámenie o dražbe bolo
vykonané v súlade so zákonom, dražby by sa samozrejme zúčastnili viaceré osoby, čo by sa logicky

prejavilo vo vyššej cene, dosiahnutej vydražením. Odporca v rade 1/ na dražbe nemusel vôbec licitovať.
Ďalej poukazoval na ďalšie formálne vady s odkazom na ustanovenia § 13 ods. 1, 2, § 17 ods. 2,, 3,
5, 7, 8, keď uviedol, že nemá vedomosť, že by odporca v rade 2/ riadne plnil povinnosti, uvedené v
citovaných ustanoveniach ZDD. Vo svojej poslednej námietke poukazoval na vady označenia účastníka,
kde odporca v rade 3/ ako navrhovateľ dražby počas celého konania nebol riadne označený svojim

obchodným menom, ktoré podľa výpisu z obchodného registra znie: „Tatra banka, akciová spoločnosť, v
jazyku slovenskom, Tatrabank v jazyku anglickom, Tatrabank aktiengesellschaft v jazyku nemeckom, v
skratke Tatra banka, a.s.. Poukazoval na to, že obchodný zákonník nepozná inštitút duality obchodného
mená a ani skratky obchodného mena. Za účelom transparentnosti je v úradných listinách bezvýhradne
nutné používať znenie obchodného mena spoločnosti v súlade so zápisom v obchodnom registri, k čomu

však nedošlo.

Odporca v rade 1/ sa k podanému návrhu vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
kde uviedol, že na základe zverejnenej informácie o konaní dražby, získanej z webovej stránky
registra dražieb, sa zúčastnil dňa 24.8.2010 ako záujemca na dražbe predmetných nehnuteľností. Stav
dražených nehnuteľností poznal predovšetkým z fotodokumentácie realitných kancelárií, ponúkajúcich

uvedené nehnuteľnosti na predaj na príslušných webových stránkach, ako aj vizuálnou obhliadkou
nehnuteľností. Poukázal však na to, že napriek dvom výzvam odporcu v rade 2/, ktoré boli zaslané
navrhovateľovi, navrhovateľ vykonanie obhliadky zmaril. Odporca v rade 1/ na predmetnej dražbe
uvedené nehnuteľnosti vydražil do svojho vlastníctva za vyvolávaciu cenu 158.000,-- EUR, ktorá bola
stanovená vzhľadom k vypracovanému znaleckému posudku znalca Ing. Tibora Škripca, č. 81/2010 zo

dňa 7.6.2010 a dražobnú sumu uhradil v plnom rozsahu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že na úhradu
cenyvydraženýchnehnuteľnostípoužilprostriedkyzposkytnutéhohypotekárnehoúveru,pričomnapriek
tomu, že je vlastníkom vydražených nehnuteľností, tieto nemôže užívať z dôvodu, že navrhovateľ mu ich
odmieta uvoľniť a nehnuteľnosti spolu so svojou rodinou užíva naďalej. Formálno-právnym nedostatkom
prípravy a realizácie dražby, uvádzanými navrhovateľom v jeho návrhu, ktoré mali spôsobiť neplatnosť

dražby, sa odporca v rade 1/ nevedel vyjadriť, nakoľko nemá príslušné listiny. Vzhľadom k tomu, že bolna predmetnej dražbe dobromyseľný, nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva v dobrej viere a
vydraženú sumu uhradil v plnom rozsahu, žiadal okresný súd, aby predmetný návrh zamietol.

Odporca v rade 2/ sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako

dražobník vykonal predmetnú dražbu v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ďalej
len ZDD. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom
dražby, toto jeho tvrdenie je zavádzajúce, keďže dobrovoľná dražba zo dňa 24.8.2010 bola úspešná.
Odporcovi v rade 1/ bol na nej udelený príklep, pričom v zmysle ustanovení zákona v predĺženej
lehote na uhradenie ceny, dosiahnutej vydražením v zmysle § 26 ods. 5, ZDD, uhradil cenu dosiahnutú

vydražením, čím sa stal výlučným vlastníkom ku dňu konania dražby, a to na základe právnej skutočnosti
udelenia príklepu licitátorom. Odporca v rade 2/ poukazoval na to, že vykonal dražbu na základe návrhu
na vykonanie dražby zo dňa 29.3.2010, ktorý podal odporca v rade 3/ a zmluvy o vykonaní dražby
zo dňa 21.6.2010, uzatvorenej medzi odporcom v rade 3/ a odporcom v rade 2/. Po obdŕžaní návrhu
odporca v rade 2/ v zmysle § 12 Z. z. vyzval výzvou na umožnenie ohodnotenia navrhovateľa, teda t.
č. vlastníka predmetu dražby na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby, v ktorej stanovil

termín znaleckého ohodnotenia na 26.4.2010 o 12.00 hod. Tento termín bol stanovený aj na základe
telefonickej dohody medzi odporcom v rade 2/ a vlastníkom, ktorý súhlasil s takýmto termínom. Výzva
na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby bola zaslaná navrhovateľovi na adresu, kde má
uvedený trvalý pobyt a kde sa zdržuje a ktorú im označil ako adresu, na ktorú požaduje doručovanie
všetkých písomností a na ďalšie dve adresy, o ktorých mala spoločnosť v rade 2/ vedomosť, že by bolo

možné navrhovateľovi doručiť listiny, týkajúce sa procesu dražby. Adresa, na ktorú zasielali výzvu, a
ktorú označil navrhovateľ ako adresu, kam chce, aby mu boli doručované písomnosti, korešponduje
s adresou, uvedenou žalobcom v záhlaví žaloby. Zasielanie uvedenej výzvy bolo vykonané poštovou
zásielkou s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením, teda v zmysle ustanovenia § 10
ZDD. Navrhovateľ si uvedenú poštovú zásielku neprevzal v odbernej lehote, čim sa považuje táto

zásielka za riadne doručenú, keďže aj v zmysle ustanovení O. s. p., ktoré citoval navrhovateľ vo svojej
žalobe, platí tzv. fikcia doručenia. Odporca v rade 2/ poukazoval na to, že jeho spoločnosť má záujem
o čo najtransparentnejšie vykonávanie dobrovoľných dražieb, a preto uvedenú výzvu zaslala nielen
spôsobom, aký vyžaduje zákon, ale aj obyčajnou zásielkou, teda formou hmotno-právneho doručovania,
keďže má skúsenosti s tým, že osoby dotknuté výkonom dobrovoľných dražieb, najmä vlastníci a

dlžníci si účelovo nepreberajú zásielky doručované spôsobom vyžadovaným zákonom. Odporca teda
mal za to, že týmto dostatočným spôsobom splnil podmienky, vyžadované zákonom a preukázal čo
najväčšiu snahu o adekvátne a dodatočné informovanie navrhovateľa o priebehu znaleckého zamerania
a zároveň teda aj týmto preukázal, že navrhovateľ presne vedel, kedy prebehne znalecké zameranie
a nesprístupnenie predmetu dražby na vykonanie znaleckého zamerania bolo z jeho strany účelovým

krokom. Zároveň poukazoval na to, že záložca je v zmysle § 151 m/ ods. 4 O. z. povinný strpieť výkon
záložného práva a poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť, potrebnú na výkon záložného práva a v
zmysle § 12 ods. ZDD je povinný umožniť a strpieť znalecké ohodnotenie predmetu dražby. Odporca v
rade 2/ mal za to, že ak navrhovateľ účelovo nesprístupnil predmet dražby na znalecké ohodnotenie, čím
priamo porušil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z citovaných zákonov, nie je opodstatnený argument

navrhovateľa, že vykonaním znaleckého ohodnotenia z dostupných údajov v zmysle § 12 ods. 3 ZDD
sa neprimerane znížila znalecká cena. Na vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa stanoví cena
predmetu dražby v zmysle § 12 ZDD bol oslovený znalec Ing. Tibor Škripec, ktorý v zmysle ustanovenia
§ 12 ods. 3 ZDD vykonal ohodnotenie predmetu dražby z dostupných údajov, keďže navrhovateľ v
jemu známom termíne nesprístupnil predmet dražby na vykonanie znaleckého ohodnotenia, tak, ako

mu túto povinnosť ukladá § 12 ods. 2 ZDD. Na stanovenie všeobecnej ceny odhadu predmetu dražby
bol znalcom vypracovaný znalecký posudok č. 81/2010 zo dňa 7.6.2010, pričom znalecká hodnota
nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 158.000,-- EUR. Navrhovateľ tvrdí, že takto stanovená odhadná
cena nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľností, ktorá je podľa jeho tvrdenia aspoň cca 200 tis.
EUR, avšak svoje tvrdenie nezakladá na žiadnej skutočnosti a ani nepredložil žiadny dôkaz o tom,

že ním predpokladaná cena sa opiera o relevantné fakty a nie je to len jeho názor alebo pocit ako
vlastnícka predmetu dražby o cene predmetu dražby. Navrhovateľ v žalobe uvádza, že v rokoch 2007
až 2010 boli vykonané na predmete dražby investície, ktoré ho v podstatnej miere zhodnotili, avšak
navrhovateľ odporcovi ani znalcovi v čase znaleckého ohodnotenia nepreložil žiadne listinné dôkazy o
vykonaných investíciách, pričom odporca v rade 2/ poukazoval na to, že navrhovateľ nadobudol predmet

dražby v roku 2008, a preto odporca nerozumel, ako mohol vedieť o rozsahu a výške investícií pred
dátumom nadobudnutia jeho vlastníckeho práva. Podľa názoru odporcu v rade 2/ bola znalecká cenastanovená správnym spôsobom. Znalec vykonal znalecké zameranie tak, ako mu ukladá zákon a ním
stanovená cena predstavuje reálnu hodnotu predmetu dražby v čase a mieste. Tvrdeniu navrhovateľa,
že mu znalecký posudok nebol v zmysle § 12 ods. 4 ZDD zaslaný, a to najneskôr 30 dní pred dňom

konania dražby, odporca v rade 2/ uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Odporca v rade
2/ zaslal tak, ako to presne stanovuje zákon, tento znalecký posudok navrhovateľovi na ním uvedenú
adresu, ktorú uvádza aj on sám na žalobe, a to dňa 10.6.2010, spôsobom ustanoveným v § 10 ZDD
(doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením) a teda v lehote 74 dní pred dňom konania
dražby. Uvedenú zásielku si navrhovateľ opäť neprevzal v odbernej lehote, čím sa táto zásielka považuje

za doručenú. Odporca v rade 2/ opätovne zdôraznil, že ustanovenie § 12 ods. 4 ZDD používa vo svojej
citácii, tak, ako to sám zvýraznil navrhovateľ vo svojej žalobe slovom zašle a nie doručí. Podľa názoru
odporcu v rade 2/ navrhovateľ mal dosť času na oboznámenie sa s uvedeným znaleckým posudkom a
prípadne mohol podať námietky voči výške znaleckého posudku. To však neurobil. Odporca v rade 2/
mal za to, že v prípade, ak navrhovateľ do dňa konania dražby nepodal námietky voči výške znaleckého
posudku, nemôže sa domáhať neplatnosti dražby z dôvodu výšky ocenenia predmetu dražby. Po

riadnom zákonom stanovenom vykonaní uvedených krokov uzavrel odporca v rade 2/ s odporcom v rade
3/ zmluvu o vykonaní dražby a vypracoval oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 13.7.2010. Uvedené
oznámenie bolo riadne registrované najmenej 30 dní pred dražbou v notárskom centrálnom registri
dobrovoľných dražieb, a to dňa 20.7.2010. Zároveň bolo oznámenie o dražbe riadne zaslané dotknutým
osobám v zmysle § 17 ods. 5 ZDD dňa 16.7.2010. Rovnopis oznámenia o dražbe s úradne overenými

podpismi navrhovateľa je uložený u dražobníka v dražobnom spise a je súčasťou osvedčeného odpisu
notárskej zápisnice. V liste adresovanom Mestskému úradu v Žiline zo dňa 16.7.2010, ktorého prílohou
bolo zaslané oznámenie o dražbe v zmysle § 11 ods. 4 ZDD požiadal o vyvesenie oznámenia o dražbe
na úradnej tabuli obce najmenej 15 dní pred dražbou a požiadal o potvrdenie vyvesenia oznámenia
o dražbe. Dňa 24.8.2010 obdržal potvrdenie o vyvesení uvedeného oznámenia o dražbe najmenej 15

dní pred dražbou, ktoré bolo vyvesené dňa 22.7.2010. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca v rade 2/
riadnymspôsobomneuverejnilvperiodickejtlačinajmenej15dnípreddražbouzákladnéúdajeodražbe,
ktorými súd v zmysle zákona údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby, odporca v
rade 2/ uviedol, že uvedené údaje boli zverejnené v periodikách s pôsobnosťou minimálne pre obec,
v ktorej sa predmet dražby nachádza, a to v Dražobných listoch vydavateľa spoločnosti Vendito a.s.,

Žilinsko, vydavateľa spoločnosti Region Press s.r.o.. Obe periodiká vyšli v termínoch: Dražobné listy
dňa 22.7.2010, Žilinsko v 31. týždni 6.8.2010. Zároveň odporca v rade 2 uverejnil konanie dražby aj nad
rámec zákonom stanovenom rozsahu inzercie, a to na vlastnej webovej stránke www.dupos.sk , www.reality.sk (čo bol v tom čase najnavštevovanejší realitný
server) a na www.drazba.sk . Odporca v rade 2 mal za to, že takýmto spôsobom,

spolu s uverejnením NCRDR v obchodnom vestníku a úradnej tabuli obce, označením predmetu
dražby v dostatočnom predstihu pred konaním dražby a uverejnením v periodickej tlači zabezpečil
dostatočnú informovanosť širokej verejnosti o konaní dražby, čim sa snažil transparentne zabezpečiť čo
najväčší počet účastníkov a tým aj čo najväčší výťažok z dražby. K navrhovateľom tvrdenému porušeniu
povinnosti v zmysle § 11 ods. 5, teda, že odporca v rade 2/ najmenej 15 dní pred dražbou neoznačil

predmet dražby spôsobom uvedeným v prílohe zákona, teda označením nápisom dražba v uvedených
rozmeroch a umiestnením oznámenia o dražbe na viditeľnom mieste na predmete dražby, odporca v
rade 2/ uviedol, že uvedenú povinnosť si splnil na ohliadke č. 1, vykonanej dňa 26.7.2010 o 9.00 hod.,
tak, ako bola stanovená v oznámení o dražbe. Predmet dražby bol označený lepiacou páskou s nápisom
Dražba v presne stanovených rozmeroch, podľa prílohy ZDD. Zároveň uviedol, že vykonal dve obhliadky

predmetu dražby vo vopred stanovených termínoch, tak, ako sú uvedené v oznámení o dražbe, pričom
na prvej zákonnej ohliadke sa nezúčastnil žiadny účastník a na druhej ohliadke sa zúčastnil odporca
v rade 1/. V uvedených termínoch však nebola navrhovateľom sprístupnená nehnuteľnosť, aj napriek
tomu, že je to jeho zákonná povinnosť v zmysle § 11 ZDD. Oznámenie o dražbe bolo vyvesené vo
verejne dostupnej časti objektu, v ktorom sa dražba konala. Na všetkých listinách, súvisiacich s dražbou,

uvádzal označenie navrhovateľa dražby v slovenskom jazyku Tatra banka, akciová spoločnosť, tak, ako
je uvedené v obchodnom registri, keďže úradným jazykom v Slovenskej republike je slovenský jazyk.
Odporca v rade 2/ uviedol, že navrhovateľ v celej žalobe nepredložil jasný dôkaz o porušení povinností,
uvedených v ZDD odporcom v rade 2/, a preto odporca v rade 2/ mal za to, že celá žaloba, tak, ako
je koncipovaná je účelová z dôvodu zdržania jeho povinnosti vydať predmet dražby odporcovi v rade

1/ a nemá reálny základ.Odporca v rade 3/ sa k podanému návrhu vyjadril písomne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že povinnosti,
ktorých porušenie navrhovateľ uvádza, sú zákonnými povinnosťami dražobníka, teda odporcu v rade
2/. Odporca v rade 3/ zabezpečil splnenie týchto zákonných povinností dražobníka v zmluve o vykonaní

dražby zo dňa 21.6.2010, ktorú z dražobníkom - odporcom v rade 2 uzatvoril. Odporca v rade 3/
nemá nijaký dôvod sa domnievať, že by si tieto povinnosti odporca v rade 2/ nesplnil. Práve naopak.
Voči odporcovi v rade 3/ ako navrhovateľovi dražby si odporca v rade 2/ ako dražobník splnil všetky
zákonné povinnosti. K nesprávnemu označeniu obchodného mena odporca v rade 3/ uviedol, že podľa
jeho názoru si navrhovateľ nesprávne interpretuje ustanovenie § 4 zákona, keď sa domáha neplatnosti

dobrovoľnej dražby s poukázaním na skutočnosť, že odporca v rade 3/ nebol počas konania ako
navrhovateľ dražby riadne označený svojim obchodným menom. Odporca v rade 3/ mal za to, že
označenieodporcuvrade3/uvedenímpopriobchodnommene,sídla,identifikačnéhočíslaačíslazápisu
v obchodnom registri SR, vylučuje akúkoľvek možnosť zámeny odporcu v rade 3/ v procese dobrovoľnej
dražby. Odporca v rade 3/ mal za to, že dobrovoľná dražba prebehla v súlade so zákonom, a preto
navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na pojednávaní zotrvali účastníci na svojich písomných stanoviskách. Právny zástupca odporcu v rade
1/ uviedol, že po podaní vyjadrenia došlo dňa 3.6.2011 medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/
k uzatvoreniu dohody o urovnaní sporných nárokov, na základe ktorej sa navrhovateľ z predmetnej
nehnuteľnosti vysťahoval za odplatu 3.000,-- EUR a umožnil užívanie tejto nehnuteľnosti odporcovi v
rade 1/, ktorý následne po uvoľnení tejto nehnuteľnosti vykonal jej rekonštrukciu, pričom náklady tejto

rekonštrukcie predstavujú zhruba 30.000,-- EUR.

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 7C 239/2010- 301 zo dňa 18.4.2012 návrh navrhovateľa zamietol,
odporcom v rade 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi v
rade 2/ trovy konania vo výške 414,- Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo strany odporcov nedošlo
k žiadnemu porušeniu zákonných ustanovení Zák. č. 527/2002 Z.z. v súvislosti s vykonanou dražbou

predmetných nehnuteľností.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co 338/2012-355 zo dňa 25.3.2013 vyššie uvedený rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia
krajský súd poukázal na to, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s

očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
(limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na
podstatnéotázkyanámietkyspochybňujúcezáverynamietanéhorozhodnutiavzávažnýchasamotného
rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach.

Ďalej krajský súd okrem iného uviedol, že preskúmaním obsahu spisu zistil, že neplatnosti vykonanej

dražby vyššie uvedených nehnuteľností, v tom čase patriacich navrhovateľovi sa tento domáhal s
odôvodnením, že vo fáze pred vykonaním dražby boli porušené viaceré ustanovenia zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej iba "ZDD"), ktoré mali za následok priamu ujmu, spôsobenú jeho
osobe, spočívajúcu najmä v dosiahnutí zjavne nízkeho výťažku z dražby. Navrhovateľ poukazoval na
vady, týkajúce sa doručovania písomností, ohodnotenia a obhliadky predmetu dražby s poukázaním na

ustanovenia § 17 ods. 5 písm. a/ a najmä ustanovenia § 10 ods. 1, § 12 ods. 2 ZDD. Uviedol, že viaceré
písomnosti mu odporcom 2/ ako dražobníkom neboli vôbec doručené, konkrétne znalecký posudok
(1) znalca Ing. Tibora Škripca zo dňa 07. 06. 2010, ktorý ocenil všeobecnú hodnotu vydražených
nehnuteľností na sumu 158.000,-- EUR. (Predmetná suma pritom objektívne nezodpovedá skutočnej
hodnote nehnuteľnosti, ktorá je aspoň cca 200 tis. Eur). Za ďalšie odporca 2/ taktiež nedoručil výzvu

na sprístupnenie nehnuteľností (2), za účelom ohliadky znalcom Ing. Tiborom Škripcom. Z uvedeného
dôvodutvrdil,žeotermíneobhliadkyznalcomnemalžiadnuvedomosť(znalecIng.TiborŠkripecsipodľa
jeho tvrdenia tak nehnuteľnosti prezrel iba z exteriéru, čo však samozrejme bolo zjavne nedostatočné, a
pretoprivypracovanísvojhoposudkumuselvychádzaťzostavu,deklarovanéhovznaleckomposudkuč.
15/2007, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Plavcom - t. j. z vyše troch rokoch starého a neaktuálneho

posudku.) Navrhovateľ zdôraznil, že v priebehu rokov 2007 až 2010, boli v dražených nehnuteľnostiachvykonané ďalšie investície, ktoré ich v podstatnej miere zhodnotili. Pokiaľ by bol riadne upovedomený
o termíne obhliadky, znalec by mohol oceniť reálny stav nehnuteľností, čo by sa prejavilo vo vyššej
cene najnižšieho podania na dražbe a vo vyššom výťažku. Nehnuteľnosti boli vydražené odporcom

1/, ktorý bol jediným účastníkom dražby, a to za najnižšie podanie, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že
absolútne nezodpovedá reálnej cene nehnuteľností. Mal preto za to, že nedoručovanie písomností zo
strany odporcu 2/ ako dražobníka zákonným spôsobom, mu spôsobilo značnú ujmu, spočívajúcu najmä
vdosiahnutízjavnenízkehovýťažkuzdražby.Ďalšiavadasamátýkaťoznámeniaodražbe.Navrhovateľ
tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že by si odporca 2/ riadne splnil oznamovacie povinnosti (3) podľa § 11

ods. 4 a ods. 5 ZDD. V tejto súvislosti zdôrazňoval, že dražby sa zúčastnil iba jediný subjekt a pokiaľ by
oznámenie o dražbe bolo vykonané v súlade so zákonom, dražby by sa samozrejme zúčastnili viaceré
osoby, čo by sa logicky prejavilo vo vyššej cene, dosiahnutej vydražením. Odporca 1/ na dražbe nemusel
vôbec licitovať. Ďalšie formálne vady majú vyplývať z toho, že odporca 2/ si riadne neplnil povinnosti,
uvedené v ustanoveniach § 13 ods. 1, 2, § 17 ods. 2,, 3, 5, 7, 8 ZDD.

Napokon navrhovateľ poukazoval na vady označenia účastníka, kde odporca 3/ ako navrhovateľ

dražby počas celého konania nebol riadne označený svojim obchodným menom, ktoré podľa výpisu
z obchodného registra znie: "Tatra banka, akciová spoločnosť - v jazyku slovenskom, Tatra bank - v
jazyku anglickom, Tatra bank, Aktiengesellschaft - v jazyku nemeckom, v skratke Tatra banka, a.s..
Obchodný zákonník nepozná inštitút duality obchodné mená a ani skratky obchodného mena. Za
účelom transparentnosti je v úradných listinách bezvýhradne nutné používať znenie obchodného mena

spoločnosti v súlade so zápisom v obchodnom registri, k čomu však nedošlo.

Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné najmä preto, lebo prvostupňový súd nedostatočným spôsobom dal vo svojom
rozhodnutí odpoveď na všetky otázky, ktoré boli v konaní rozhodujúce. V tejto súvislosti je potrebné
predovšetkým uviesť, že navrhovateľ v podanom návrhu veľmi konkrétne uviedol, ktoré písomnosti mu

nemali byť doručené a v čom videl postup pri vykonaní dražby za nesprávny (viď. označené body 1
až 3). Skutkové závery okresného súdu k námietkam navrhovateľa ohľadom doručovania písomností,
ohodnoteniu a obhliadke predmetu dražby s poukazom na nutnosť rozlišovania doručovateľskej a
zasielateľskej povinnosti vo vzťahu ku konkrétnym ustanoveniam s tým, že odporca 2/ si splnil
svoju zasielateľskú povinnosť stanovenú v citovaných zákonných ustanoveniach a zasielal písomné

zásielky navrhovateľovi doporučene do vlastných rúk na adresu jeho trvalého bydliska (to či sa adresát
písomnosti na adrese svojho trvalého bydliska aj skutočne zdržiaval nemá pre splnenie zasielateľskej
povinnosti právny význam) považoval odvolací súd vo vzťahu k tomu, čo bolo navrhovateľom pri
vykonaní dražby vytýkané za všeobecné, nedávajúce odpoveď na to čo bolo podstatné. Okresný súd
mal konkrétne ku každej navrhovateľom označenej listine uviesť kedy, kde a ako bola navrhovateľovi

doručená a či teda boli dodržané všetky zákonné ustanovenia (obdobne rozhodnutie odôvodniť pri
vytýkanom postupe dražby). Neobstojí, že navrhovateľ ani v samotnom návrhu na začatie konania
netvrdil, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval a uvádzal len, že mu predmetné písomnosti neboli
doručené, z ktorého dôvodu okresný súd vyhodnotil jeho námietky ako účelové a preto považoval
listové zásielky navrhovateľovi za doručené fikciou doručenia. Ustanovenie § 10 ods. 1 ZDD celkom

jednoznačne ukladá povinnosť doručiť písomnosti preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené s tým, že na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 45
až § 50 O. s. p. č. 99/1963 Z b.). Z tohto dôvodu už samotné tvrdenia, že adresát písomnosti sa v mieste
trvalého bydliska nezdržiaval produkované navrhovateľom boli postačujúce pre to, aby súd skúmal, či
došlo k účinnému doručeniu písomností zákonom predpokladaným spôsobom. Totiž len dražba, ktorá

bola uskutočnená v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách môže vyvolať zamýšľané účinky. V
opačnom prípade, ak boli porušené ustanovenia cit. zákona (podľa názoru odvolacieho súdu aj tie,
ktoré sa týkajú doručenia písomností preukázateľným spôsobom), môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd (v zákonom stanovenej lehote), aby určil neplatnosť dražby
(§ 21 ods. 2 cit. zákona).

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky nevykonania všetkých navrhovateľom navrhovaných dôkazov
odvolací súd uviedol, že zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že je
povinnosťou prvostupňového súdu vykonať všetky navrhované dôkazy. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p.
súd rozhodne , ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade odvolateľ vytýkal okresnémusúd, že nevykonal výsluch svedka I.. R. L., ktorý sa mal vyjadriť k otázke navrhovateľovho faktického
pobytu v čase doručovania písomnosti. Pravdou je, že okresný súd nevykonanie tohto dôkazu riadne
odôvodnil (viď. dôvody rozhodnutia), v ktorom smere dodržal povinnosť uloženú mu v ustanovení §

157 ods. 2 O. s. p. Zhodne s odvolateľom však bol aj odvolací súd toho názoru, že otázka skutočného
pobytu navrhovateľa v čase doručovania písomností je ťažisková pre rozhodnutie v prejednávanej veci.
Preto tento dôkaz mal byť vykonaný a tiež až potom mohol okresný súd hodnotiť výpoveď svedka ako
hodnovernú alebo nehodnovernú. V ďalšom konaní preto okresný súd výsluch menovaného svedka
vykoná a taktiež podľa doterajších výsledkov konania z dôvodu predvídateľnosti postupu súd uvedie

ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne
významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré
dôkazy nebudú vykonané, aj keď ich účastníci navrhli (§ 118 ods. 2 O. s. p.).

Len z vyššie uvedených dôvodov, bez vecného preskúmania či vykonaná dražba bola alebo nebola
vykonaná v súlade so zákonom, musel odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1,2 O.
s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Po zrušení pôvodného prvostupňového konania odvolacím súdom okresný súd vytýčil termín
pojednávania na 31.7.2013, na ktoré sa navrhovateľ a jeho právny zástupca nedostavili. E- mailovým
podaním doručeným súdu dňa 29.7.2013 právny zástupca súdu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť
navrhovateľa na pojednávaní a zároveň uviedol, že súhlasia aby súd vec prejednal a meritórne
rozhodol v ich neprítomnosti. Z dôvodu, že krajský súd uložil okresnému súdu skúmať otázku

navrhovateľovho faktického pobytu v čase doručovania písomností, súd považoval za potrebné
vykonať výsluch samotného navrhovateľa ako aj ním navrhnutého svedka R. L., ktorého adresu mal
právny zástupca oznámiť dodatočne. Súd vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 23.10.2013. Právny
zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 17.10.2013 súdu oznámil, že na základe
vypovedania plnej moci ukončil zastupovanie navrhovateľa, a preto sa pojednávania vytýčeného

dňa 23.10.2013 nezúčastní. Navrhovateľ sa na uvedený termín pojednávania nedostavil, zásielka s
termínom pojednávania , ktorá mu bola doručovaná na adresu W. XX/XXXX, Ž. sa súdu vrátila dňa
9.10.2013 s oznámením z pošty , že zásielka bola uložená na pošte dňa 19.9.2013 a neprevzatá
v odbernej lehote. Na uvedený termín pojednávania sa nedostavil ani navrhovateľom navrhovaný
svedok R. L., ktorý bol volaný z totožnej adresy ako navrhovateľ, ktorú oznámil ešte právny zástupca

navrhovateľa a u ktorého sa zásielka s termínom pojednávania taktiež vrátila súdu ako neprevzatá v
odbernej lehote dňa 9.10.2013. Ďalší termín pojednávania súd vytýčil na 16.12.2013 za účelom výsluchu
navrhovateľa a svedka, s tým, že súd požiadal ORPZ Žilina o doručenie predvolania na pojednávanie
a zároveň zistenie, či sa navrhovateľ a svedok na vyššie uvedenej adrese zdržiavajú. Dňa 20.11.2013
ORPZ Žilina súdu oznámilo, že sa im nepodarilo doručiť predmetné zásielky, nakoľko im nikto na

uvedenej adrese neotváral ani po opakovaných návštevách a oslovené osoby bývajúce v uvedenom
vchode nevedeli poskytnúť bližšie informácie . Súd ďalej zisťoval pobyt navrhovateľa cez živnostenský
register, lustráciou v sociálnej poisťovni, v Registri obyvateľov, v ktorým má navrhovateľ vedený pobyt
na adrese W. XX od 30.5.2011. Z dôvodu nedoručenia predvolania na pojednávanie navrhovateľovi a
svedkovi súd pojednávanie vytýčené na 16.12,2013 zrušil a nariadil nové pojednávanie na 29.1.2014.

Na uvedené pojednávanie s navrhovateľ nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané uložením na
pošte dňa 17.12.2013, zásielka s uvedeným oznámením sa súdu vrátila dňa 9.1.2014. Na pojednávanie
sa dostavil volaný svedok R.Š. L.. Súd pred otvorením pojednávania vzhľadom k tomu, že svedok má
totožnú adresu s navrhovateľom, dotazoval svedka, či sa navrhovateľ na ulici W. XX/XXXX zdržiava,
či sa na nej zdržiava pravidelne a či sa na nej zdržiaval v mesiaci december 2013 a január 2014, na

čo svedok uviedol, že navrhovateľ je jeho synom, bývajú spolu na uvedenej adrese a na tejto adrese
sa navrhovateľ zdržiava.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to
najmä:

- návrh na vykonanie dražby zo dňa 29.3.2010- zmluva o vykonaní dražby zo dňa 21.6.2010

- výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia zo dňa 15.4.201, ktorá bola doručovaná R. L., na adresu
B. XXXX/XX, I. L. L.. na adresu B. XXXX/XX, obidvom taktiež na adresu U. XXX/XX a zároveň bola

doručovaná na adresu spoločnosti ETH Invest s.r.o., I. L., spoločník spoločnosti, Dolné Rudiny 3, Žilina.
Uvedené výzvy boli doručené uložením na pošte a vrátené odosielateľovi

- znalecký posudok č. 81/2010 znalca Ing. Tibora Škripeca zo dňa 7.6.2010

- zaslanie znaleckého posudku 81/2010 zo dňa 10.6.2010 navrhovateľovi na adresu U. XXX/XX - na
čísle listu 99 sa nachádza obálka u uložení tejto zásielky na pošte dňa 15.6.2010

- oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.7.2010, adresované navrhovateľovi na adresu U. XXX/XX -

uvedená zásielka bola uložená na pošte dňa 20.7.2010. Zároveň uvedené oznámenie bolo doručované
zásielkou zo dňa 16.7.2010 aj na adresu navrhovateľa B. XXXX/XX

- oznámenie o dobrovoľnej dražbe doručované Správe katastra Žilina, Mestskému úradu v Žiline,
Ministerstvu spravodlivosti SR, obchodný vestník, JUDr. Miroslavovi Červenákovi, notárovi. Uvedené
oznámenia spolu s doručenkami sa nachádzajú na č. l. 79 - 88 spisu.

- oznámenie o dobrovoľnej dražbe na č. l. 89 spisu

- prezenčná listina z ohliadky zo dňa 13.7.2010, založená na č. l. 42 - 43 spisu,

- prezenčná listina z ohliadky č. 2, zo dňa 13.7.2010, založené na č. l. 44.

- fotografia z označenia predmetu dražby

- páska na označenie premetu dražby,

- výpis z www stránok reality.sk z č. l. 53

- faktúra od spoločnosti Venditio z č. l. 59, fotokópia uverejnenia inzerátu v Dražobných listoch
spoločnosti Venditio

- faktúra od spoločnosti Region press s.r.o., spolu s fotokópiou zverejnenia inzerátu z č. l. 62

- potvrdenie o vydaní inzertného letáku, spolu s rozpisom kde a všade a v akom počte bol predmetný

inzertný leták rozoslaný

- oznámenie mesta Žiliny zo dňa 10.8.2010 o vyvesení na úradnej tabuli oznámenia o dobrovoľnej
dražbe.

- notárska zápisnica N215/2010 NZ29907/2010

- potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa

20.7.2010.

- potvrdenie o uhradení ceny dosiahnutej vydražením,

- výsluchom svedkov L. L., I.. L. Š.E., L. K. R. L.

zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca v rade 1/ je zapísaný ako vlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území S.

pre obec Ž., zapísaných na LV č.XXX, a to parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 133 m2, parcely č.
XXX/XX o výmere 150 m2 - zastavané plochy a nádvoria, domu súp. č. XXX, postaveného na parcele
XXX/XX, a to v podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva na predmetnom LV je uvedené
osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby č. N215/2010 NZ2010 NCRIS, v poznámke - nadobudnuté
dobrovoľnou dražbou.Dražba predmetných nehnuteľností sa konala dňa 24.8.2010 o 11.00 hod. v priestoroch salónika VIX
Restaurant s.r.o, Sládkovičova 164/3 v Žiline. Na uvedenej dražbe bol odporcovi v rade 1/ udelený
príklep. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou NB115/2010 NZ29907/2010 NCRIS

30389/2010 notárom JUDr. Miroslavom Červenákom so sídlom vo Svidníku.

Dražbu ako dražobník vykonal odporca v rade 2/ .

Odporca v rade 3/ ako záložný veriteľ vlastníka predmetu dražby ( navrhovateľa ) návrhom zo dňa
25.3.2010 adresovanom odporcovi v rade 2/ navrhol vykonanie predmetu dražby, ktorý špecifikoval v čl.
II. návrhu, podľa Zákona o dražbách za účelom uspokojenia svojej pohľadávky, ktorú špecifikoval v čl.
IV. V čl. III označil vlastníka predmetu dražby a záložné právo navrhovateľa dražby. V čl. IV špecifikoval

svoju pohľadávku a čl. V obsahuje jeho vyhlásenie, že predmet dražby je možné dražiť a že jeho
nesplnená pohľadávka je pravá a splatná vo výške uvedenej v čl. IV bod 3. Zároveň v čl. V ods.4 je
uvedené, že začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dražbe podľa Zák. č. 527/2002
Z.z. navrhovateľ dražby písomne oznámil listom zo dňa 2.3.2010. Odporca v rade 2/ ako dražobník
návrh na vykonanie dražby prijal dňa 29.3.2010.

Listom zo dňa 15.4.2010 odporca v rade 2/ vyzval navrhovateľa, s poukazom na ustanovenie § 12
ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, na splnenie jeho zákonnej povinnosti, a to
umožniť vykonanie ohodnotenia a obhliadky predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom návrhu
odporcu v rade 3/, na vykonanie dobrovoľnej dražby. Termín ohliadky bol stanovený na 26.4.2010
o 12.00 hod. Zároveň v uvedenej výzve bol navrhovateľ upozornený, že ak v stanovenom termíne

neumožní ohodnotenie predmetu dražby, na základe § 12 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách
môžu vykonať ohodnotenie nehnuteľnosti z dostupných údajov (údajov, ktoré majú k dispozícii), čo však
môže spôsobiť výrazný pokles odhadnej ceny predmetu dražby a tým aj výťažku z dražby. Zároveň
bol vyzvaný, aby s poukazom na ustanovenie § 13 a/ ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, bez
zbytočného odkladu oznámil všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe o stave predmetu dražby, ako aj

o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby, a to v prílohe, ktorá tvorí súčasť výzvy na
umožnenie vykonania ohodnotenia. Odporca v rade 2/ zaslal uvedenú výzvu doporučenou zásielkou
na adresu navrhovateľa U. XXX/XX, Ž., ktorá zásielka sa mu z poštového úradu vrátila ako uložená
dňa 20.4.2010,s oznámením, že adresát si v odbernej lehote zásielku neprevzal. Ďalej predmetnú výzvu
zaslal aj na adresu navrhovateľa B. XXXX/XX, Ž. a na adresu spoločnosti ETH Invest, s.r.o. - I. L. -

spoločník spoločnosti, Dolné Rudiny 6, Žilina, z ktorých adries sa zásielka vrátila s oznámením, že na
uvedených adresách je adresát neznámy. Zároveň odporca v rade 2/ zasielal predmetnú výzvu aj R.J.
L. na adresu U. XXX/XX, ktorá bola taktiež uložená na pošte 20.4.2010.

Odporca v rade 2/ si objednávkou zo dňa 15.4.2010 objednal vypracovanie znaleckého posudku za
účelom vykonania dobrovoľnej dražby u Ing. Tibora Škripeca, znalca z odboru stavebníctvo, pozemné

stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, v ktorej znalcovi zároveň oznámil aj termín znaleckého zamerania
na 26.4.2010 o 12.00 hod.

Znalec v znaleckom posudku č. 81/2010 zo dňa 7.6.2010, stanovil hodnotu predmetných nehnuteľností
vo výške 158.000,-- EUR. V znaleckom posudku znalec v časti Údaje o ohliadke a zmeraní predmetu
posúdenia uvádza: „ miestna ohliadka, spojená s miestnym šetrením, vykonaná dňa 26.4.2010. Na

termín miestneho šetrenia nebola stavba prístupná, preto jej ohodnotenie bude v zmysle § 12 ods. 3
Zákona č. 527/2002 Z. z. vykonané z dostupných údajov, ktoré má znalec k dispozícii, čo je v tomto
prípade znalecký posudok č. 15/2007, vypracovaný Ing. Jánom Plevcom dňa 13.3.2007.“

Predmetný znalecký posudok bol navrhovateľovi zo strany odporcu v rade 2/ zaslaný doporučenou
listovou zásielkou do vlastných rúk dňa 10.6.2010 na adresu navrhovateľa, na ktorej mal vedené trvalé

bydlisko, U. XXX/XX, Ž.. Zásielka sa odporcovi v rade 2/ vrátila dňa 7.7.2010 s oznámením, že na pošte
bola uložená dňa 15.6.2010, adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal..Dňa 21.6.2010 uzatvorili odporca v rade 3/ ako navrhovateľ a odporca v rade 2/ ako dražobník zmluvu
o vykonaní dražby, ktorej predmetom bol záväzok dražobníka vykonať na základe návrhu navrhovateľa
dražby dražbu predmetu dražby bližšie špecifikovaného v čl. III. tejto zmluvy a právo dražobníka na

úhradu nákladov dražby vrátane odmeny, a to za podmienok stanovených v tejto zmluve. V čl. III. zmluvy
bol určený predmet dražby, v čl. IV práva a povinnosti zmluvných strán, v čl. V. podmienky priebehu
dražby, v čl. VI. Náklady dražby , v čl. VII. platnosť a ukončenie zmluvy, čl. VIII obsahuje osobitné
dojednania zmluvných strán a čl. IX spoločné a záverečné ustanovenia.

Dňa 13.7.2010 odporca v rade 2/ vyhotovil oznámenie o dobrovoľnej dražbe DU-POS DD 100/2010,

ktoré obsahovalo označenie dražobníka, navrhovateľa dražby, dátum konania dražby, čas otvorenia
dražby, miesto konania dražby, oznámenie, že ide o prvú dražbu, predmet dražby, opis predmetu
dražby, popis práv a záväzkov k predmetu dražby,, označenie znaleckého posudku, najnižšie podanie,
minimálne prihodenie, výšku dražobnej zábezpeky, spôsob zloženia dražobnej zábezpeky, adresu
a číslo účtu na zloženie dražobnej zábezpeky, lehotu na zloženie dražobnej zábezpeky, doklad
preukazujúci zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob vrátenia dražobnej zábezpeky, úhradu ceny

dosiahnutej vydražením, ohliadku predmetu dražby/ dátum a čas : ohliadka 1. Dňa 26.7.2010 o 9.00 hod,
ohliadka 2. dňa 13.8.2010 o 9.00 hod., podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, meno
notára, ktorý osvedčí priebeh dražby notárskou zápisnicou a poučenie.

Oznámenie o dobrovoľnej dražbe DU-POS DD 100/2010 bolo registrované v Notárskom centrálnom
registri dobrovoľných dražieb dňa 20.7.2010.

Predmetné oznámenie bolo zaslané Ministerstvu spravodlivosti SR, obchodný vestník, Daňovému úradu
Žilina I, Mestskému úradu v Žiline spolu so žiadosťou o zverejnenie oznámenie o dobrovoľnej dražbe
na úradnej tabuli, Správe katastra Žilina.

Navrhovateľovi bolo oznámenie zasielané dňa 16.7.2010 na adresu, ktorú má vedenú ako adresu
trvalého bydliska ako aj na adresu B. XXXX/XX, Ž. doporučenými listovými zásielkami. Zásielka z adresy

trvalého bydliska sa odporcovi v rade 2/ vrátila dňa 20.8.2010 s oznámením, že na pošte bola uložená
dňa 20.7.2010, adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal.

Mesto Žilina listom zo dňa 10.8.2010 oznámilo odporcovi v rade 2/, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe
č. DD100-15-2010 zo dňa 16.7.2010 bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta Žilina spôsobom v meste
obvyklým od 22.7.2010 do 6.8.2010 (zvesené dňa 9.8.2010).

Odporca v rade 2/ konanie dražby, miesto a čas dražby uverejnil v periodickej tlači Dražobné listy
vydavateľa spoločnosti Vendito a.s, ktorý vyšiel dňa 22.7.2010 a Žilinsko, ktorý vyšiel v 32. týždni dňa
6.8.2010. Odporca v rade 2/ uverejnil konanie dražby na vlastnej webovej stránke www.dupos.sk , www.reality.sk a www.drazba.sk .

Odporca v rade 2/ na ohliadke, vykonanej dňa 26.7.2010 o 9.00 hod., označil predmet dražby a to tak, že

predmet dražby bol označený lepiacou páskou s nápisom „ Dražba“, spolu s oznámením o dobrovoľnej
dražbe, čo mal súd za preukázané z fotografií, ktoré predložil odporca v rade 2/, a ktoré sú založené
na č. l. 46-52 spisu.

Súd na návrh odporcu v rade 2/ ohľadom doručovania písomností navrhovateľovi a pobytu navrhovateľa
vypočul navrhovateľom navrhnutých svedkov L. K., L. L. J. I.. L. Š..

L. K., ktorá je pracovníčkou odporcu v rade 2/ a ktorá zabezpečovala podklady a vykonanie dražby vo
svojej svedeckej výpovedi uviedla, že keď dostali návrh na vykonanie dražby a ako sa uzatvorila aj
zmluva o vykonaní dražby boli zo strany Tatra banky oboznámení s tým, že otázky okolo úveru riešil a
zaujímal sa o ne aj otec navrhovateľa pán R. L.. Na obidvoch od Tatra banky dostali kontakt a pokiaľ sizabezpečovali aj nejaké listiny, vychádzali z adresy, ktorá bola uvedená na LV, kde bola uvedená adresa
B. a z adresy nehnuteľnosti, ktorá bola uvedená na ul. U., preto všetky zásielky aj adresovali na adresu
B., ktorú mal navrhovateľ vedenú ako adresu trvalého bydliska. Tú mal uvedenú aj na úverovej zmluve

a potom vychádzali aj z adresy nehnuteľnosti, ktorá bola ulica U.. U pána R. L. mali taktiež adresu na
B. a U.. Potom si to lustrovali na obchodnom registri, na živnostenskom registri, nakoľko pán L. bol
spoločníkom aj v nejakých spoločnostiach, tak to potom zasielali aj na tieto adresy. Poukázala na to,
že všetky písomnosti doručovali doporučenými zásielkami, v podstate sa im vracali buď s oznámením
z adresy B. ako neznáme a z adresy U. sa im vrátili uložením aj napriek tomu, že mali telefonický

kontakt na pána I. L. a osobne s ním telefonovala a osobne si telefonicky aj dátum sprístupnenia
ohliadky dohodli. Uviedla, , že najskôr si takto telefonicky dohodli dátum sprístupnenia nehnuteľnosti,
až potom zasielala písomnú výzvu, avšak napriek týmto skutočnostiam k sprístupneniu nehnuteľnosti
nedošlo, nikto znalcovi neotvoril. Následne po vypracovaní znaleckého posudku opätovne kontaktovala
I. L., aby im uviedol adresu, na ktorú mu môžu zaslať znalecké posudky a vtedy jej povedal, že na U.
XXX/XX. A následne mu boli všetky listiny zasielané na U.M., a napriek tomu si ich stále v odbernej

lehote nepreberal. Následne potom, keď došlo k naplánovaniu dobrovoľnej dražby, boli mu zasielané
oznámenia o dobrovoľnej dražbe, ktoré si taktiež neprebral, ale opätovne telefonicky bol informovaný
o všetkých termínoch. Všetky tieto telefonáty s pánom L. realizovala svedkyňa. Išlo o telefónne číslo,
ktoré im dala k dispozícii Tatra banka. Do nehnuteľnosti sa im nepodarilo dostať ani na obhliadkach,
pretožetamnebolniktoprítomný.NadruhúobhliadkusaprišlapozrieťpaniB..Nakoľkotovšakopätovne

nebolo sprístupnené, dohodli termín tretej mimoriadnej obhliadky, ktorá sa uskutočnila v nedeľu, presný
dátum si nepamätala a následne potom prišlo k dobrovoľnej dražbe, na ktorej sa zúčastnil len I.. L. B.
a zložil zábezpeku a spravil najnižšie podanie 158.000 EUR. Pri telefonických dojednávaní termínov
navrhovateľ neargumentoval ani neupozorňoval, že by sa nezdržiaval v mieste bydliska, alebo že by
niekde inde pracoval, o tomto sa vôbec nebavili. Sám povedal, že znalecký posudok mu majú doručovať

a adresu Potočná a že tam si ho vyzdvihne.

Svedok L. L., ktorý býva na ul. U.Č., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pozná aj staršieho pána L.
aj navrhovateľa. V roku 2009 kúpil starší rodinný dom na ulici U., do ktorého sa v roku 2010 nasťahovali
a susediaci dom bol dom rodiny L., je to dom cez ulicu. S rodinou L. komunikovali, bežne tak ako je
to zvykom u susedov, pozdravili sa. Tak ako to svedok videl, býval tam navrhovateľ aj spolu so svojimi

rodičmi. Svedok sa nevedel s určitosťou vyjadriť či sa navrhovateľ v mieste svojho bydliska zdržiaval
pravidelne, resp. či odchádzal na nejakú dlhšiu dobu. Vídaval ho tam, keď sa stretli na ulici, neviedol s
ním žiadne debaty, takže sa nevedel ani vyjadriť k tomu, či nejakú dlhšiu dobu sa tam nezdržiaval. Tak
ako to vnímal a podľa toho ako sa tam navrhovateľ pohyboval, si svedok myslel, že tam býval. Rodina
svedka tam prišla bývať v lete v roku 2010 v auguste. Do augusta sa tam svedok zdržiaval každý deň,

keď robil rekonštrukčné práce, takto tam bol od ôsmeho mesiaca 2009 a keď tam osobne bol, tak tam
aj pána navrhovateľa vídaval. Bavili sa len tak zbežne, keď videl, že prerába a robil strechu, tak ho
len upozornil na to, že tí robotníci, ktorí sú tam, že nerobia a že on by to nestrpel. Svedok nevidel, že by
aj navrhovateľ niečo prerábal alebo rekonštruoval na svojom dome.

Svedok I.. L. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že odporcu v rade 1/ spoznal potom ako sa

nasťahoval do susedstva. V podstate nadviazali určitý priateľský vzťah.

Na ulici U.Č. býva celý život, od narodenia. Býva tam v rodinnom dome so svojou matkou, babkou, s
manželkou a deťmi. Sú susedia ob dom, medzi nimi je ešte rodina Q.. Pred tým ako sa tam nasťahovali
B., tam videl rodinu L., videl staršieho pána L., jeho manželku, videl tam aj navrhovateľa. Pôvodne
si myslel, že vlastníkom domu je starší pán L.. Vedel, že má dve deti - syna a dcéru. Videl tam dcéru,

že ho tam navštevovala, takmer každý týždeň tam chodila na návštevu. Uviedol, že častejšie videl R.
L., I. L. videl menej často, sporadicky. Potom až neskôr sa dozvedel, že vlastníkom bol I. L.. Potom
ako sa tam rodina L. nasťahovala, nepamätal si kedy to presne bolo, sa rozprával aj s navrhovateľom,
ktorý mu hovoril, že je to dvojdom a že tam býva spolu s rodičmi. Bližšie sa však s navrhovateľom
nekontaktoval. Nevedel uviesť ani čo robil, niečo tak zachytil, že zverolekára, alebo študoval. Bližšie

sa nerozprávali. Nevedel sa vyjadriť sa , či navrhovateľ sústavne býval v tomto dome, pretože je to ob
jeden dom, avšak vedľa býva rodina Q.V. a s nimi sa rozprával a vie, že pani Q. mu hovorila, že keďže
sa chystali robiť určitú rekonštrukciu domu, potrebovali súhlas susedov a hovorila mu, že tento súhlas
niekedy v máji 2010 od týchto susedov dostala a že má uzatvorenú s nimi nejakú zmluvu, ktorá sa
podpisovala v máji 2010.Na návrh navrhovateľa ako aj pokyn krajského súdu, súd vypočul svedka R. L., ktorý sa mal vyjadriť k
faktickému pobytu navrhovateľa v čase doručovania písomností.

Svedok R. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je v blízkom príbuzenskom vzťahu k

navrhovateľovi, vie čoho by sa mala týkať jeho svedecká výpoveď a uviedol, že vie o tom viac ako
navrhovateľ, pretože si celý spis preštudoval a konzultoval to s odborníkmi a syn to v podstate nechal
na neho. Má k dispozícii všetky listiny, ktoré boli zasielané zo strany odporcu v rade 2/, teda spoločnosti
DUPOS. JUDr. Olos, ktorý zastupoval navrhovateľa mu odovzdal všetky podklady, ktoré mal, poslal to
synovi a ten mu to odovzdal. Na otázku súdu, či svedok so synom býval v spoločnej domácnosti, odkedy
dokedy a kde, svedok uviedol, že bývali spolu v spoločnej domácnosti spolu s jeho manželkou. Najskôr

bývali na ulici B. XX, ale keďže v rámci určitého projektu prišli o dva byty, museli riešiť bytovú otázku
synovu, jeho mamy aj ich, teda jeho s manželkou a naskytla sa možnosť kúpiť v S. nový dom, tak to takto
vyriešili, pretože vtedy syn mal celkom slušný príjem. V tom čase, keď bývali na B., syn ešte študoval,
býval s nimi. Potom, keď kúpili predmetný dom, sa tam všetci presťahovali a bývali tam. Syn iný byt
nemal. V čase, keď sa presťahovali do rodinného domu, syn študoval druhú vysokú školu, vtedy končil

a robil, mal taktiež živnosť. Nemal žiadnu prevádzku, robí profesionálneho trénera v A-čkovej licencii a
nepotreboval prevádzku. Profesionálneho trénera robí od vtedy keď skončil vysokú školu v Bratislave.
Keď syn skončil školu v Žiline, nakoľko mal dve vysoké školy, v Žiline študoval Fakultu ekonomika a
menežment, tak sa zamestnal vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Žiline, kde robil asi rok a pol. Syn
končil vysokú školu práve vtedy, keď vznikol nejaký problém, že sa nesplácal úver, pretože nebolo

z čoho, pretože vtedy trénera nerobil a bol bez príjmu a teda v roku 2010 sa mohol zamestnať. Keď
sa zamestnal mal určenú pracovnú dobu, mal tu hlavný pracovný pomer. Či v roku 2010 trénoval aj
žilinských hokejistov, svedok nevedel uviesť. Začal trénovať od augusta 2013, avšak keď bola dražba a
keď bola tá záležitosť okolo jej prípravy, trénoval v tej sezóne U. Q. - dorast. Ráno zavčasu odchádzal
a neskoro večer prichádzal a celý deň bol preč. V U.P. Q. nebýval, niekedy na štadióne prespal, mal

možnosť prespať, ale kedy nevedel uviesť. Na otázku kedy je hokejová sezóna svedok uviedol, že
pokiaľ on vie, tak v apríli býva väčšinou voľno, máj, jún a časť júla je letná príprava, čiže trénujú nasucho.
Väčšinou od začiatku augusta je ľad a končí to na konci marca. V máji a júni sa robí papierová robota, ale
nie sú tréningy a robia sa aj individuálne tréningy, kde napríklad aj na navrhovateľa sa obrátili rodičia, aby
s nimi s ich deťmi teda robil individuálne tréningy. Na otázku súdu, či od nasťahovania sa do rodinného

domu v S. navrhovateľ býval niekde inde, svedok uviedol, že syn tam mal vedený trvalý pobyt. Kedy
konkrétne bol odcestovaný, kedy bol preč, to nevedel uviesť. Na otázku súdu, či mal niekde nejaký byt,
svedok uviedol, že nie.

Podľa § 80 pís. c ) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 21 ods. 2 Zák. č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu

hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa§21ods.4Zák.č.527/2002Z.z.účastníkmisúdnehokonaniaoneplatnosťdražbypodľaodseku2
sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd vychádzal z tvrdenia
navrhovateľa, že vo fáze pred vykonaním dražby boli zo strany odporcu v rade 2/ porušené viaceré
ustanovenia Zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré mali za následok priamu ujmu spôsobenú jeho osobe
spočívajúcu najmä v dosiahnutí nízkeho výťažku z dražby. Pri takomto skutkovom vymedzení návrhu
potom naliehavý právny záujem priamo vyplýva z vyššie citovaného ust. § 21 ods. 2 Zák. č. 527/2002Z.z., a preto ho netreba osobitne preukazovať. Zároveň mal súd za preukázané, že navrhovateľ
podal predmetnú žalobu v 3 mesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom udelenia príklepu
odporcovi v rade 1, t.j.24.8.2010, žaloba bola podaná na súd dňa 8.11.2010.

Súd pri zákonnom posudzovaní predmetnej veci vychádzal z ustanovení Zák. č. 527/2002 Z.z., ktorý
upravuje dobrovoľné dražby, a to vzhľadom na vznesené námietky navrhovateľa najmä z:

§ 4

Označenie osôb a vecí

Osoby a veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu.

§ 7

Navrhovateľ dražby

(1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len
"záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
zákona. 9)

(2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je

navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

§ 10

Zasielanie a doručovanie písomností a zasielanie peňažných čiastok

(1)Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo

účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na
doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 11)

§11

Ďalšie podmienky postupu pri dražbách

(1) Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom

dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

(2) Spôsob úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie
musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a hodnotu
predmetu dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe.

(3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, dražobník je povinný doplniť zasielané písomnosti o údaje

a doklady ustanovené osobitnými predpismi na základe výzvy katastrálneho úradu, v ktorého obvode
sa predmet dražby nachádza.

(4) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný
najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej
dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní

oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sapredmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo
opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

(5) Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby

označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni
oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť
umiestnenie takéhoto označenia.

§ 12

Ohodnotenie predmetu dražby

(1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby.

Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu
dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec
ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví
príslušným spôsobom odhad ceny.

(2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú
povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj
obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter
draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

(3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,

ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

(4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

§ 13

Obhliadka predmetu dražby

(1) Pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení
o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí dražobník termín obhliadky
predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci.

(2)Ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik
alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch

termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň.

§ 13a

Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní
bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o
stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby.

§ 16

Zmluva o vykonaní dražby(1) Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie
navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej
správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný

samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

(2) Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu
dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob
jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné
vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

(3) Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod

konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak
je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

(4) Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej
dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento

zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je
možné dražiť (§ 7 ods. 2).

(5) Ak sa navrhuje výkon záložného práva predajom spoluvlastníckeho podielu k veci, musia byť v
zmluve uvedené mená, priezviská, trvalý pobyt ostatných spoluvlastníkov; okrem spoluvlastníkov k

spoločným častiam bytového domu, k spoločným zariadeniam bytového domu, k príslušenstvu bytového
domu, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto bytovému domu a pritom nie je
stavebnou súčasťou bytového domu, k pozemku zastavanom bytovým domom a k oploteným záhradám
a stavbám, najmä oploteniam, prístreškom a oploteným nádvoriam, ktoré sa nachádzajú na pozemku
patriacom k bytovému domu. 12a)

(6) Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej
dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a
v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.

(7) V zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie
suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie
nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon.

(8) Ak je navrhovateľom dražby osoba, ktorá je povinná pri zadávaní zákaziek postupovať podľa
osobitného predpisu, 13) riadi sa jej postup pri uzavretí zmluvy o vykonaní dražby týmto zákonom;

budúcim peňažným záväzkom zo zmluvy sú predpokladané náklady dražby.

(9) Výšku odmeny dražobníka, ktorá bola dohodnutá v zmluve o vykonaní dražby, nie je možné
dodatočne zvýšiť.

(10) Ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti
ustanovené týmto zákonom, je neplatná.

§ 17

Oznámenie o dražbe(1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie

a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,

b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,

c) či ide o opakovanú dražbu,

d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,

e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,

f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu

miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom,

g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s

nadbytočnými ťažkosťami,

h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania
obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,

i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,

j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,

k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),

l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.

(2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby,
ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo
ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb
najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj
ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

(4) Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia

o dražbe primerane skrátiť.

(5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe

a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa,

b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné

právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii
podľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a
nevyhnutných na nakladanie s ním,c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia
navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnej správe katastra na vyznačenie poznámky,

d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby,

e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci
oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),

f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa
miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak

je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi
dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,

g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,

h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj
orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej

osoby,

i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

(6) Ak sa má doručiť oznámenie o dražbe podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo
spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu, dražobník môže oznámenie o dražbe
doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového

domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú povinní na žiadosť dražobníka
bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde
sa predmet dražby nachádza.

(7) Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo
verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.

(8) Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby;
podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods.
13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §
153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania , zo skutkového stavu uvedeného vyššie, mal súd za preukázané,

že zo strany odporcov nedošlo k žiadnemu porušeniu zákonných ustanovení Zák. č. 527/2002 Z.z.
Odporca v rade 3/ podal odporcovi v rade 2/ riadny návrh na vykonanie dražby s náležitosťami
stanovenými predmetným zákonom, medzi odporcom v rade 2/ a 3/ došlo k uzatvoreniu platnej
zmluvy o vykonaní dražby, ktorá obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Odporca v rade
2/ v štádiu pred vykonaním dražby ako aj pri samotnom vykonaní dražby splnil všetky zákonom

stanovené podmienky. K námietkam navrhovateľa ohľadom doručovania písomností, ohodnotenia a
obhliadky predmetu dražby súd uvádza, že Zák. č. 527/2002 Z.z. v ustanovení § 10 - zasielanie a
doručovanie písomností a zasielanie peňažných čiastok - upravuje všeobecný spôsob doručovania a
v ďalších svojich ustanoveniach upravuje povinnosť dražobníka zasielať určené písomnosti - § 12
ods.2, ods.4,§17 ods. 3, ods. 5. Odporca v rade 2/ si splnil svoju zasielateľskú povinnosť stanovenú

v uvedených zákonných ustanoveniach a zasielal písomné zásielky navrhovateľovi doporučene dovlastných rúk na adresu jeho trvalého bydliska Potočná 311/16, Žilina. Odporca v rade 2/ ako
dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, za účelom jeho vypracovania
vyzval navrhovateľa na umožnenie vykonania ohodnotenia a stanovil termín ohliadky v súlade s § 12

ods.2Zák.č.527/2002Z.z..Výzvu zodňa15.4.2010 podzn.DD100-03-2010naumožnenievykonania
ohodnotenia a stanoveným termínom ohliadky na 26.4.2010 o 12.00 hod. podal odporca v rade 2/ na
pošte doporučenoulistovouzásielkoudovlastnýchrúk,ktorásaodporcovivrade2/vrátilasoznámením,
že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote s uvedením na doručenke o neúspešnom pokuse
o doručenie a výzvou o opakované doručenie dňa 19.4.2010, opakované doručenie dňa 20.4.2010,

deň uloženia zásielky 20.4.2010. Odporca v rade 2/ dodržal zákonné ustanovenia, ktoré mu ukladajú
povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby pokiaľ ide o nehnuteľnosť znaleckým posudkom
a znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval v súlade s ust. § 12 ods. 3 predmetného
zákona. Nehnuteľnosť bola ohodnotená znaleckým posudkom č. 81/2010 znalca Ing. Tibora Škripeca
zo dňa 7.6.2010 metódou polohovej diferenciácie, postupom podľa § 12 ods. 3 Zák.č. 527/2002 Z.z.,
z dôvodu neumožnenia ohliadky. Znalecký posudok zaslal odporca v rade 2/ navrhovateľovi na adresu

jeho bydliska U. XXX/X, Ž. doporučenou listovou zásielkou do vlastných rúk pod zn. DD 100-7-2010 zo
dňa 10.6.2010 podanou na pošte dňa 10.6.2010, ktorá sa odporcovi v rade 2/ vrátila dňa 7.7.2010 s
oznámením, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote s uvedením na doručenke o neúspešnom
pokuse o doručenie a výzvou o opakované doručenie dňa 14.6. 2010, opakované doručenie dňa
15.6.2010,deňuloženiazásielky15.6.2010. Listomzodňa16.7.2010 podzn.DD-100-12-2010odporca

v rade 2/ zaslal navrhovateľovi Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, s uvedeným dátumom konania dražby
dňa 24.8.2010 a stanovenými obhliadkami 1. obhliadka dňa 26.7.2010 o 9.00 hod., 2. obhliadka dňa
13.8.2010 a zároveň ho požiadal o sprístupnenie predmetu dražby v termínoch obhliadok uvedených v
oznámení. Uvedený list spolu s Oznámením podal odporca v rade 2/ na pošte doporučene do vlastných
rúk dňa 16.7.2010, ktorý sa mu vrátil dňa 10.8.2010 s oznámením, že adresát zásielku neprevzal v

odbernej lehote s uvedením na doručenke o neúspešnom pokuse o doručenie a výzvou o opakované
doručenie dňa 19.7. 2010, opakované doručenie dňa 20.7.2010, deň uloženia zásielky 20.7.2010.
Odporca v rade 2/ zaslal navrhovateľovi vyššie uvedené listiny v súlade a v lehotách ustanovených v §
12 ods. 2, 4, § 17 ods. 2,3,5 Zák. č. 527/2002 Z.z. Uvedené listové zásielky boli odporcovi doručené
fikciou doručenia. S výsluchu vypočutých svedkov, a to najmä samotným navrhovateľom navrhnutým

svedkomR.L.malsúdzapreukázané,ženavrhovateľsanaadreseU.XXX/X,Žilinaskutočnezdržiaval,
a to od času keď sa spolu s rodičmi do predmetnej nehnuteľnosti nasťahoval, zdržiaval sa tam aj v
čase doručovania predmetných listových zásielok v období apríl až august 2010. Svedok potvrdil, že
navrhovateľ nemal žiadny iný prechodný, resp. iný pobyt a zdržiaval sa v mieste trvalého bydliska,
iný byt nemal, ráno z domu odchádzal a vracal sa večer. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že

navrhovateľ sa v mieste svojho bydliska zdržiaval aj v čase doručovania predmetných listových zásielok
zo strany odporcu v rade 2/ . Vzhľadom na to, že navrhovateľ si ani jednu z vyššie uvedených listových
zásielok nevyzdvihol v úložnej lehote a v mieste bydliska sa zdržiaval súd mal za to, že sa predpokladá,
že tieto listové zásielky si odporca prevziať pri vynaložení určitej súčinnosti s poštovým úradom mohol.
Keďže si zásielky neprevzal len z toho dôvodu, že sa nedostavil na poštu, hoci bol upovedomený o tom,

že poštové zásielky sú uložené na pošte, súd mal zato, že sa dostali do dispozičnej sféry navrhovateľa, a
preto navrhovateľ sa mohol dozvedieť aj o obsahu týchto listových zásielok. Z tohto dôvodu doručovanie
predmetných listových zásielok súd pokladal za účinné a k doručeniu týchto zásielok došlo dňom, kedy
sa jednotlivé zásielky vrátili naspäť odporcovi v rade 2/, a to dňami, ktoré sú uvedené vyššie. Z výsluchu
svedkyne L. K., ktorá zabezpečovala podklady a vykonanie dražby a ktorej výpoveď súd považoval

za hodnovernú, navyše vyplynulo, že pred tým ako zasielala navrhovateľovi výzvy na sprístupnenie
nehnuteľnosti za účelom ohliadky si osobne telefonicky dátum sprístupnenia ohliadky s navrhovateľom
dohodli a až potom zasielala výzvu, taktiež pokiaľ ide o doručenie znaleckého posudku opätovne
kontaktovala navrhovateľa o uvedenie adresy, na ktorú mu má byť zaslaný a uviedol jej adresu U.
XXX/XX. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukazoval iné miesto jeho pobytu, ani v samotnom

návrhu na začatie konania nepoukazoval, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval, uvádzal len, že
mu predmetné písomnosti neboli doručené. Súd preto uvedené námietky navrhovateľa vyhodnotil ako
účelové. O účelovosti jeho postoja svedčí aj jeho následný postoj v samotnom súdnom konaní, ktorý
súd považoval za potrebné popísať (uvedené vyššie ) , keď si taktiež zásielky, ktoré mu boli zo strany
súdu doručované na jeho súčasnú adresu, na ktorej sa zdržiava, čo taktiež potvrdil svedok - jeho otec,

nepreberal, nezúčastnil sa žiadneho pojednávania ani v čase keď bol zastúpený právnym zástupcom,
dokonca po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku pri ospravedlnení neúčasti na pojednávaní
prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil aby súd vec meritórne prejednal a rozhodol aj v jeho
neprítomnosti, z čoho vyplýva, že ani sám nemal záujem aby bol v konaní vypočutý.Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetné listové určené navrhovateľovi, boli
zaslané, doručované riadnym zákonne predpísaným spôsobom a zároveň navrhovateľovi aj doručené
a to spôsobom fikcie doručenia. Pokiaľ ide o námietky v spôsobe označenia odporcu v rade 3/ ako

navrhovateľa dražby súd poukazuje na znenie ust . § 4 predmetného zákona, podľa ktorého odporca
v rade 3/ bol označený spôsobom, ktoré vylučuje jeho zámenu, odporca v rade 3/ bol označený
obchodnýmmenomvslovenskomjazyku,sídlomakoajidentifikačnýmčíslom.Odporcovivrade1/bolna
dražbe udelený príklep v súlade so zákonom a odporca v rade 1/ uhradil cenu dosiahnutú vydražením.

Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie vysloveného právneho názoru súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).