Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212203235
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212203235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO a.s. , IČO: 35 787 783, Panenská 7, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovaným: 1. V. Y., nar.XX.XX.XXXX,
bytom L. K. XXXX/X, F. L., 2. J. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. K. XXXX/X, F. L., o zaplatenie 10.760,85
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
7C/60/2012-61 zo dňa 25. októbra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov

prvostupňového konania potvrdzuje.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti povolenia splácať pohľadávku v splátkach m e n í
tak, že žalovaným v 1. a 2. rade povoľuje splácať úhradu žalobcovi prisúdeného plnenia v splátkach po
170,- eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia
pod stratou výhody splátok.

Odvolací súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.277,70 eura spolu s 9,25% úrokmi z omeškania ročne
zo sumy 7.277,70 eura od 16.04.2011 až do zaplatenia. Súd povolil žalovaným splácať pohľadávku

po 50,-eur mesačne počnúc mesiacom november 2012 až do vyrovnania pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
titulom súdneho poplatku 227,60 eura a titulom trov právneho zastúpenia 392,68 eura do rúk právneho
zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade
bola dňa 06.11.2008 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej v 1. rade spotrebiteľský úver vo výške 9.958,18 eura. Žalovaná v 1. rade sa zaviazala
zaplatiť poskytnutý úver formou 120 mesačných splátok po 148,21 eura so splatnosťou prvej splátky

15.12.2008. Žalovaný v 2. rade v úverovej zmluve prehlásil, že ako partner žalovanej
v 1. rade súhlasí s jej žiadosťou o spotrebiteľský úver a so všeobecnými obchodnými podmienkami
žalobcu a súčasne vyhlásil, že spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade uhradí záväzky zo
zmlúv o úvere, vrátane príslušenstva. Žalovaná v 1. rade uhradila len časť záväzku vo výške 2.680,48eura. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalobca dňa 08.11.2011 odstúpil od úverovej
zmluvy.Odstúpenienadobudloúčinnosťadlhsastalsplatnýmdňa31.12.2011vcelomrozsahu.Žalobca
žiadal o zaplatenie istiny 10.760,85 eura, ktorá podľa špecifikácie pozostáva z dlžnej úverovej istiny vo

výške 10.126,35 eura, dlžného úroku z dlžnej úverovej istiny zahrnutý v dlžných mesačných splátkach
úveru vo výške 514,54 eura a z dlžného poistného zahrnutého v dlžných mesačných splátkach úveru vo
výške 29,96 eura. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy, ako aj postavenia účastníkov zmluvy
dospel k záveru, že predmetný právny vzťah je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Vzhľadom
na to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, súd

skúmal, či táto zmluva má všetky náležitosti, ktoré vyžadujú príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedené, že splátky sú splatné vždy k 15. dňu v
mesiaci, pričom prvá splátka je splatná dňa 15.11.2008, počet mesačných splátok je 120 a výška splátok
je vo výške 148,21 eura. Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne hovorí o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ktorá musí byť presne určená a to uvedením konkrétneho dátumu. Súd mal za
to, že v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru chýba náležitosť v zmysle § 4 ods. 2

písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na absenciu tejto povinnej náležitosti, poskytnutý
úver v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na
túto skutočnosť žalobca môže žiadať od žalovaných len skutočne požičané prostriedky, bez nároku na
úroky z úveru alebo poplatky. Úver bol poskytnutý vo výške 9.958,18 eura a žalovaný v 1. rade uhradil

sumu 2.680,48 eura, žalobca teda má nárok iba na rozdiel uvedených súm (9.958,18 eura - 2.680,48
eura), čo predstavuje 7.277,70 eura. Súd návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej túto sumu ako aj
úrok z úveru vo výške 11,9% ročne zo sumy 10.216,35 eura od 04.11.2011 do zaplatenia zamietol,
nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a súd žalobcovi nemôže priznať
plnenie nad rámec skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovaný v 1. rade pohľadávku

navrhovateľa uznal, jeho uznávací prejav však súd prvého stupňa hodnotil aj z pohľadu zákonnosti
nároku žalobcu. Nie je prípustné a bolo by to v rozpore so zásadou spravodlivosti súdneho konania,
aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie aj takého nároku žalobcu, ktorý nie je dôvodný a zákonný,
len preto, že bol ním uznaný. Preto súd nemohol akceptovať uznanie nároku žalovaným v 1. rade a
nemohol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, keďže na také rozhodnutie neboli splnené podmienky. K

prisúdenej istine priznal súd prvého stupňa aj príslušenstvo - úroky z omeškania v súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške 9,25% ročne od 16.04.2011 do zaplatenia (základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 16.04.2011 predstavovala 1,25%, teda 1,25% + 8%).
Súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania od 16.04.2011, nakoľko žalovaný v 1. rade
naposledy uhradil žalobcovi časť mesačnej splátky splatnej dňa 15.04.2011 a od tej doby žalobcovi nič

neuhradil. S poukazom na ust. § 160 OSP súd povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 50,-
eur mesačne. Výšku splátok považoval za primeranú majetkovým pomerom žalovaných, ako aj k výške
pohľadávky aj s prihliadnutím na postavenie žalobcu, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery s úhradou
na splátky. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP, pričom čistý úspech žalobcu
v konaní bol 35,26% (žalobca žiadal zaplatenie 10.760,85 eura a vyhovené mu bolo v sume 7.277,70

eura, úspech žalobcu bol 67,63% a žalovaných 32,37%, teda 67,63 % - 32,37%), čo predstavuje 620,28
eura (35,26% zo sumy 1.759,17 eur), z čoho na súdny poplatok pripadá 227,60 eura (35,26% zo sumy
645,50 eura) a na trovy právneho zastúpenia pripadá 392,68 eura (35,26% zo sumy 1.113,67 eura).

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a
to proti zamietajúcemu výroku a proti výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil keď vyvodil záver, že poskytnutý úver je bezúročný
a bez poplatkov. Podľa neho informácia o konečnej splatnosti úveru nemusí byť uvedená presným
termínom, stačí údaj o počte splátok a ich splatnosti, podľa ktorých je dátum konečnej splatnosti
určiteľný. Na lícovej strane zmluvy bol uvedený dátum splatnosti prvej splátky dňom 15.11.2008, pričom

jednoduchým výpočtom možno dospieť k dátumu konečnej splatnosti úveru, teda pri 120-tich splátkach
je to dňa 15.10.2018. Podľa žalobcu dátum konečnej splatnosti úveru bol na úverovej zmluve, aj keď
nepriamo uvedený a žalovaný si mohol pomocou údajov v zmluve termín splatnosti poslednej mesačnej
splátky jednoducho vypočítať. Preto má žalobca nárok na zaplatenie tak úrokov, ako aj poplatkov
účtovanýchvsúladesozmluvouoúvere.Poukázaltiežnaust.§153aOSP,vzmyslektoréhoakžalovaný

pred súdom uzná žalobou uplatnený nárok, súd má povinnosť rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.
Žalobca zastáva názor, že došlo k naplneniu zákonných dôvodov pre vydanie rozsudku pre uznanie.Ohľadom výšky splátok, v ktorých súd umožnil žalovaným pohľadávku splácať, uviedol, že ju nepovažuje
zaprimeranú,pretožežalovanýv1.radesvojuúdajnúzlúfinančnúsituáciunepodložilžiadnymidôkazmi,
súd prvého stupňa neskúmal majetkové pomery žalovaného v 2. rade. Zároveň poukázal na skutočnosť,

že súdom určená výška splátky je len jedna tretina z mesačnej splátky uvedenej v úverovej zmluve, len
istinu budú žalovaní splácať 12 rokov a 2 mesiace, výška splátky teda nie je primeraná k výške záväzku
a poškodzuje žalobcu ako veriteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal žalobca za to, že jeho
žalobe sa malo v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.

Žalovaná v 1. rade k odvolaniu žalobcu uviedla, že vyššiu mesačnú splátku uhrádzať nevie, nakoľko

má ďalšie pôžičky, nevlastní žiaden majetok, len auto Peugeot 106. Žalovaný v 2. rade podľa tvrdenia
žalovanej v 1. rade predmetnú zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísal a ani o pôžičku nežiadal, zmluvu
z neho podpísala ona a spoločnosť Cetelem si ani telefonicky neoverila, či žalovaný v 2. rade zmluvu
podpísal.

Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po

zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia z. č. 757/2004

Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem a nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko veriteľ poskytol
dlžníkovi peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm.

a) zákona o spotrebiteľských úveroch) ako aj spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka a
zákona o ochrane spotrebiteľa. Napokon túto skutočnosť nenamietal ani žalobca v odvolaní.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu aidentifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu
spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia

vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú

sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do
15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na
spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku

za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne vyhodnotil, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského

úveru zo dňa 06.11.2008 neobsahuje nevyhnutné náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch a to konkrétne podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, tento údaj zo zmluvy vyplýva nepriamo s tým, že žalovaný si mohol tento dátum vypočítať
podľa údajov uvedených v úverovej zmluve. Zákon vyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu konečnej

splatnosti priamo v zmluve a to za účelom ochrany spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ si skôr predstaví
ako dlho bude úver splácať a teda aké náklady naň vynaloží pri uvedení končeného dátumu splatnosti,
ako len pri uvedení počtu splátok.

Odvolací súd však dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o úvere chýba aj ďalšia náležitosť
vyžadovanázákonomospotrebiteľskýchúverochatovýška,počet,termínysplátokistiny,úrokovainých

poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. i). Absencia tejto náležitosti tiež spôsobuje, že predmetný úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Predmetná zmluva neobsahuje splátkový kalendár v presnom členení vzhľadom na výšku, počet,
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa,
najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára

ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný,prijateľný,resp.abyspotrebiteľbolvôbecschopnýposúdiťcelkovúvýškuodplatypožadovanejžalobcom
za poskytnutý úver. Tieto náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať už
v okamihu jej uzatvárania a mali by byť uvedené dostatočne veľkým písmom priamo v

zmluve, aby bol každý spotrebiteľ schopný posúdiť, či navrhovaná úverová zmluva zodpovedá jeho
potrebám a či je schopný splniť jej podmienky. Neuvedenie vyššie uvedených údajov sankcionuje Zákon
o spotrebiteľských úveroch tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 153a ods. 1 OSP ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe

uznania alebo vzdania sa nároku.

Uznanie nároku je dispozičným úkonom nárokom realizovateľným v dvojstranných záväzkových
vzťahoch, preto je možné ho uskutočniť len v sporovom konaní a za predpokladu, že vec možno skončiť
zmierom. Ide o procesný úkon žalovaného, teda musí sa urobiť vo vzťahu k súdu, nie vo vzťahu
k žalobcovi. V prípade uznania nároku súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania,
obmedzí sa len na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou a tento žalobcovi prizná.

Uznanie nároku je možné voči súdu uskutočniť vo všetkých procesných formách prepísaných zákonom
pre podania účastníkov. Ak k uznaniu nároku príde na pojednávaní, uvedie sa táto skutočnosť v zápisnici
a prítomní účastníci konania túto zápisnicu v záujme právnej istoty podpíšu.

Podľa § 5 ods. 1 OSP súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalobca namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý nepostupoval podľa § 153a OSP, keď dospel k
záveru, že na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, avšak z iných dôvodov.

Odvolací súd zistil, že žalovaní neboli poučení o následkoch uznania nároku pred súdom, teda že
súd na základe uznania žalobcovho nároku žalovanými tento v celom rozsahu prizná a nebude ho

nijako preskúmavať. Uznanie nároku žalovanej v 1. rade nespĺňa ani podmienku písomnej formy, keďže
zápisnica, v ktorej je uznanie zachytené, ňou nie je podpísaná, a toto vyhlásenie je možné podľa názoru
odvolacieho súdu považovať len ako priznanie existencie pohľadávky žalobcu, poskytnutia úveru a jeho
nesplácania a žiadosť o splácanie v splátkach. Žalovaná v 1. rade nemala vedomosť, že uznaním nároku
sa vzdáva ochrany spotrebiteľa poskytovanej právnym poriadkom. Za takýchto podmienok bolo potom

potrebné, aby súd prvého stupňa preskúmal žalobcom uplatnený nárok aj vzhľadom na právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd na tvrdenie žalovanej v 1. rade v jej vyjadrení k odvolaniu žalobcu ohľadom nepodpísania
zmluvy žalovaným v 2. rade, ktorú mala za neho podpísať žalovaná v 1. rade, nemôže nijako reagovať,
pretože žalovanými odvolanie podané nebolo a takéto tvrdenie bolo potrebné uplatniť na súde prvého

stupňa alebo najneskôr v odvolaní.

Vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06.11.2008 neobsahovala
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalovaných
zaviazal len na zaplatenie rozdielu medzi žalobcom poskytnutou sumou 9.958,18 eura a žalovanými

celkovo zaplatenou sumou 2.680,48 eura, t. j. na sumu 7.277,70 eura. Z tejto sumy súd prvého stupňa
priznalžalobcovilenzákonnýúrokzomeškaniavovýške 9,25%ročneododňa16.04.2011dozaplatenia
a vo zvyšku nárok žalobcu uplatňovaný nad tento rozsah, v časti uplatnených úrokov a iných poplatkov
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zamietol. Odvolací súd však dospel k záveru, že výška úroku z
omeškania nebola určená správne. Žalobca predmetný úver zosplatnil až dňa 31.12.2011, nakoľko v

tento deň sa stalo účinným jeho odstúpenie od zmluvy. Nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do
omeškania a teda od 01.01.2012 patrí žalobcovi úrok z omeškania a to vo výške o 8 percentuálnychbodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku. Základná úroková sadzba k 01.01.2012 bola 1%, teda úrok z omeškania mal byť správne
určený vo výške 9% od 01.01.2012 až do zaplatenia.

Odvolací súd je vo všeobecnosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, teda rozsah preskúmavacieho
práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté
výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a OSP. Výnimky z tejto zásady taxatívne stanovuje
ods. 2 § 212 OSP, v týchto prípadoch odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu, t.j. aj tie výroky, ktoré napadnuté neboli.

Vdanomprípadežalobcaakojedinýodvolateľurčenieúrokuzomeškanianenamieta,žalovaníodvolanie
nepodali. Odvolací súd vzhľadom na viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania v tejto časti nemal
právomoc zasahovať do tejto časti právoplatného rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca vo svojom odvolaní výrok o trovách konania výslovne nenapadol, osobitné odvolacie dôvody
neuviedol a odvolací súd v tejto časti trov prvostupňového konania účastníkov nezistil žiadne vecné či

právne pochybenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2
OSP potvrdil.

Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti určenia výšky splátok, v
ktorých povolil žalovaným splácať dlžnú sumu.

Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Predmetné ustanovenie umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že peňažné plnenie

sa môže vykonať aj v splátkach. Takéto rozhodnutie však musí byť dostatočne odôvodnené, pričom
hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného
plnenia, platobná schopnosť žalovaného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť
žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania (R V/1968). Rozhodnutie
teda musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili

záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov
je vhodné povoliť platenie plnenia v splátkach (R 87/1966).

Vzhľadom na majetkové pomery žalovaných odvolací súd považuje povolenie splátok za dôvodné.
Žalovaná v 1. rade opakovane uvádzala, že má ďalšie záväzky, ktoré sa snaží splácať, a že je
nezamestnaná a nemá žiaden majetok, opak preukázaný nebol.

Okrem majetkových pomerov týchto osôb, ktoré majú povinnosť plniť, však bolo potrebné zvážiť tiež
primeranosť výšky splátky k dlžnému plneniu. Odvolací súd zastáva názor, že výška splátky 50 eur
mesačnejeneprimeranákvýškepriznanéhoplnenia7.277,70eura,keďžalovaníbudútotodlžnéplnenie
splácať viac ako 12 rokov. Takto určené splátky poškodzujú veriteľa, keď k svojej splatnej pohľadávke sa
dostane za 12 rokov. Výška pohľadávky bude pri neúmerne dlhom splácaní pohľadávky narastať, a preto

splatenie tejto pohľadávky v rozumnom časovom horizonte je aj v záujme žalovaných. Odvolací súd
vzhľadom na vyššiu sumu dlžného plnenia považuje za časový horizont na jednej strane nepoškodzujúci
veriteľa a na druhej strane umožňujúci dlžníkom aj reálne mesačné splácanie, dobu troch až štyroch
rokov. Žalovaní mali v zmluve o úvere dohodnuté splátky vo výške cca. 150 eur mesačne, pri určení
takýchto splátok by však doba splácania presiahla podľa odvolacieho súdu najvyššiu únosnú dobu

splácania-4roky.Odvolacísúdpovažujezaprimeranéurčeniemesačnýchsplátokpo170eurmesačne,a to najmä s prihliadnutím na pôvodne dohodnutú výšku splátok, dobu splácania v súdom povolených
splátkach skutočnosť, ako aj skutočnosť, že ide o dvoch žalovaných.

Výrok týkajúci sa splátok odvolací súd podľa § 220 OSP zmenil tak, že povolil žalovaným splácať

pohľadávku po 170 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia pod stratou
výhody splátok.

V odvolacom konaní boli fakticky plne úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho im v zmysle
§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili,
odvolací súd im ich nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.