Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215046
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512215046.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: K.R.

D., R.. XX.XX.XXXX, D. H. K. XX,N.: XXX XX, občan SR, zast. JUDr. Alenou Lackovou, advokátkou,
AK so sídlom Hasičská 3855, Trenčín proti odporcovi: ONLU-TRANS LKW, s.r.o., Borovce č. 1, 921 09
Borovce, IČO: 46 088 253, o zaplatenie 1.565,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.169,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.169,73 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov právneho
zastúpeniavsume625,40euranáhraduinýchtrovkonaniavsume70eur,atodo3dníodprávoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.12.2012 domáhal uložil povinnosť odporcovi zaplatiť
mu 1.565,19 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 1.4.2012 do zaplatenia z titulu
nevyplatenia mzdy a cestovných náhrad za obdobie 1.3.2012-29.3.2012 a trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že bol u odporcu v pracovnom pomere od 1.3.2012 ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy s dohodnutou mesačnou brutto mzdou 392,60 eur. Pracovný pomer bol skončený
29.3.2012, kedy prevzal poštou skončenie pracovného pomeru a odporca mu nevyplatil za marec
2012 mzdu za vykonanú prácu v sume 333,13 eur. Nakoľko navrhovateľ jazdil i do zahraničia, patrí

mu nárok cestovné náhrady v sume 70 eur (25 eur vreckové + 45 eur stravné) v zmysle dohody s
zamestnávateľom. Z toho dôvodu si uplatnil cestovné náhrady za marec 2012 vo výške 1.190 eur ( 70
eur x 17 dní jazdy mimo SR) splatné k 31.3.2012. Odporca mu ani po výzve neuhradil náhradu mzdy a
cestovné náhrady, žiadal zaplatiť i zákonný úrok z omeškania.

OkresnýsúdPiešťanyvydalvovecidňa15.04.2013platobnýrozkazč.k.10Cpr/4/2013-21,protiktorému
podal odporca riadne a včas odpor. Podľa vyjadrenia odporcu bol navrhovateľ u neho zamestnaný od
1.3.2012 do 23.3.2012, ku ktorému dňu s navrhovateľom ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe a

preto mu patrí hrubá mzda 304,91 eur, po odpočítaní odvodov čistá mzda 264,09 eur za obdobie od
6.3.2012 do 23.3.2012. Pri uplatnenej výške cestovných náhrad sa odvolal na čl. X pracovnej zmluvy
uzavretej s navrhovateľom a z. č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov s tým, že navrhovateľovi
patria cestovné náhrady 647,54 eur ( 809,43 eur mínus krátenie o 25% v zmysle čl. X prac. zmluvy).Záverom uviedol, že za marec 2012 mu bola uhradená mzda a cestovné náhrady tak, že mu boli vložené
peniaze na účet a to dňa 23.3.2012 sumu 903,89 eur a 26.3.2012 suma 7,74 eur, t.j. spolu 911,63 eur.
Navrhovateľ sa mal domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pokiaľ mal pocit, že došlo k

platnému skončeniu pracovného pomeru až 29.3.2012. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť ako
nedôvodný.

Odporca sa ani na jedno pojednávanie nedostavil, za každým sa ospravedlnil a žiadal rozhodnúť na
základe ním predložených listinných dôkazov. V priebehu konania súd odporcovi zasielal zápisnice za
účelom oboznámenia sa s vykonávaným dokazovaním a odporca sa k veci vyjadril písomne. Z týchto

dôvodov súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, písomnými vyjadreniami účastníkov, výsluchmi
svedkov, pracovnou zmluvou zo dňa 01.03.2012, skončením pracovného pomeru zo dňa 23.03.2012,
vyjadrením pošty o prevzatí zásielky navrhovateľom zo dňa 27.07.2012, výplatnou páskou za marec
2012, predsporovou výzvou zo dňa 06.08.2012 (+ doručenka od odporcu), odporom, vyjadrením k výzve
odporcu zo dňa 06.08.2012, výplatnou listinou zamestnancov z marca 2012, výpočtom cestovných

náhrad na navrhovateľa za obdobie 06.03.2012 - 23.03.2012, dokladmi o vklade súm 903,89 eur a 7,74
eur, výplatnými páskami navrhovateľa za 1-2/2012, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Navrhovateľuzatvorilsodporcomdňa1.3.2012pracovnúzmluvu,sdohodnutýmdňomnástupu1.3.2012
a druhom práce: vodič MKD ( medzinárodnej kamiónovej dopravy) so skúšobnou dobou 3 mesiace.
Zmluvné strany si dohodli základnú mesačnú tarifnú mzdu 392,60 eur, splatnú k poslednému dňu

v mesiaci po mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. V zmysle čl. X si dohodli, že navrhovateľovi
patrí pri zahraničnej pracovnej ceste stravné podľa § 13 ods. 4 z. č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov, znížené o 25 %. Odporca zaslal listom datovaným 23.3.2012
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom v liste uviedol skončenie pracovného pomeru k
23.3.2012. Z potvrdenia Pošty Motešice z 27.7.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ toto skončenie

pracovného pomeru prevzal 29.3.2012. Navrhovateľ v rámci predsporovej výzvy žiadal odporcu vyplatiť
mu náhradu mzdy 375,19 eur, cestovné náhrady 1.190 eur a úrok z omeškania v lehote do 7 dní od
doručenia výzvy. Predmetná výzva bola odporcovi doručená 14.8.2012. Odporca ale navrhovateľovi
listom z 6.8.2012 ( cca 5 mesiacov po skončení pracovného pomeru) oznámil, že pracovný pomer bol
skončený platne k 23.3.2012; patril mu nárok na čistú mzdu 264,09 eur, nárok na cestovné náhrady

647,54 eur (809,43 eur mínus 25%) a sumy boli vyplatené na dva krát, dňa 23.3.2013 vo výške 903,89
eur a dňa 26.3.2012 v sume 7,74 eur.

Navrhovateľ k veci uviedol, že do 6.3.2012 bol zamestnaný vo firme Mive trans, s.r.o. a konateľka tejto
firmy K. Q. (manželka konateľa odporcu ) ho požiadala nastúpiť do práce k odporcovi za rovnakých
pracovných a mzdových podmienok. Nikdy nejednal osobne s konateľom odporcu, ale výlučne vždy s

jeho manželkou. U Mive trans, s.r.o. ukončil pracovný pomer k 6.3.2012 a u odporcu podpísal pracovnú
zmluvu s nástupom k 1.3.2012. Navrhovateľ poukázal na to, že ani spoločnosť Mive trans, s.r.o. mu
nevyplatila mzdu a cestovné náhrady za obdobie 9.1.2012 - 6.3.2012, preto ju žaluje na OS Trnava v
konaní pod sp. zn. 8Cpr/4/2012. Navrhovateľ bol do 23.03.2012 na služobnej ceste, pritom v tento deň
odstavil kamión vo Viedni a pýtal od pani Q. vyplatenie mzdy, lebo nemal vyplatenú mzdu od firmy Mive-

trans, s. r. o. za január až február 2012 a keď odchádzal na služobnú cestu v marci 2012, konateľka Mive-
trans, s. r. o. mu sľúbila, že bude mať peniaze na účte 10. - 15.03. Nakoľko peniaze na ním uvádzaný
účet neprišli do sľúbeného termínu, vznikla situácia s opustením kamiónu. Potvrdil, že dňa 23.03.2012
došla na účet jeho manželky vedený v N. D. I., O.. I.. (N. A. D. O..I..) suma 903,89 eur a dňa 26.04.2012
sumu 7,74 eur, ale poprel, že išlo o mzdu či cestovné náhrady v súvislosti s prácou u odporcu.

Navrhovateľ odôvodnil výšku požadovanej mzdy 333,13 eur tým, že ide o mzdu za obdobie od 1.3.2012
( nástup do práce) do 29.3.2012 (skončenie pracovného pomeru) a dohodnutou mesačnou hrubou
mzdou 392,60 eur. Za obdobie od 1.3.2012-29.3.2012 pri odpracovaní 8 dní denne išlo spolu o 176
hodín. Navrhovateľ vychádzal z toho, že v roku 2012 bola nezdaniteľná suma na daňovníka ročne
3644,74 eur, t.j. 303,72 eur mesačne. Počítal z odvodmi za toto obdobie v celkovej sume 52,58 eur ( do

zdravotnej poisťovne 4%, t.j.15,70 eur, poistenie v nezamestnanosti 1%, t.j. 3,92 eur, invalidné poistenie3%, t. j. 11,77 eur, starobné 4%, t.j.15,70 eur, nemocenské 1,4%, t. j. 5,49 eur. Daň vypočítal následne
takto: 392,60 eur / mesačná hrubá mzda/ - 52,58 eur /odvody/- 303,72 eur /mesačná nezdaniteľná
suma/ = 6,89 eur.

Navrhovateľ odôvodnil výšku požadovaných cestovných náhrad 1.190 eur tým, že vychádzal z 1/ zákona
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ; 2/ z obdobia 6.3.2012-23.3.2012, kedy bol na pracovnej
ceste v zahraničí; 3/ období od 1.3.2012 do 6.3.2012 a od 26.3.2012 do 29.3.2012, kedy nebol na
pracovnej ceste v zahraničí. Za obdobie 1.3.-6.3.2012 si uplatnil 3 x 3,80 eur, t.j. 11,40 eur; za obdobie
26.3.-29.3.2012 si uplatnil 4 x 3,80 eur , t.j. 15,20 eur; za zahraničnú pracovnú cestu si uplatnil za

obdobie od 6.3.-23.3.2012 45 eur x 18 dní. V zahraničí prechádzal cez krajiny Rakúsko, Nemecko,
Belgicko, Dánsko a Spojené kráľovstvo a v zmysle citovaného zákona o cestovných náhradách je
sadzba cestovných náhrad v týchto krajinách 45 eur na deň, v Spojenom kráľovstve 37 GBP, v prepočte
naeuro45eur.Čižecelkovovyčíslil cestovnénáhradypodľazákonač.283/2002Z.z.vzneníneskorších
predpisov v sume 836,60 eur ( 11,40 eur + 15,20 eur + 810 eur).

Odporca v písomných vyjadreniach súdu uviedol, že navrhovateľ mu začal 22.3.2013 vypisovať zo

zahraničia sms správy, že potrebuje mať na účte súrne výplatu ( ktorá bola splatná až v mesiaci apríl),
lebo inak opustí v zahraničí kamión aj s tovarom. Podľa jeho slov on sa v tom čase nenachádzal na
Slovensku, preto jeho manželka vyplatila 23.3.2012 sumu 903,89 eur na účet. Dodal, že navrhovateľ
doposiaľnepredložilvyúčtovaniezpracovnejcesty.Poodpočítanímzdyúčtovníčkoubolanavrhovateľovi
doplatená suma 7,74 eur. Podľa jeho tvrdenia platby za neho realizovala manželka a pokiaľ pri vkladaní

peňazí na účet uviedla iné obchodné meno, je to len pochopiteľný omyl, lebo navrhovateľ bol najprv
jej zamestnancom. Podľa jeho vyjadrenia v 1/2012 a 2/2012 zamestnávateľ Mive-trans s.r.o. vyplatil
navrhovateľovi mzdu v hotovosti. Odporca poprel, že by mal s navrhovateľom dohodu vyplácať mu
cestovné náhrady 70 eur denne pri zahraničnej pracovnej ceste, lebo cestovné náhrady sú u neho
počítané cez GPS systém.

Svedok K. D. bol zamestnaný u odporcu od 1/2011 do 2/2012 ako vodič MKD na základe pracovnej
zmluvy z 7.12.2011. Mali tiež dohodnutú mesačnú mzdu 320 eur. Komunikoval s konateľom odporcu -
pánom Q. a jeho manželkou. V zmluve nemali písomne dohodnuté cestovné náhrady na deň 70 eur a ani
mu v takej sume neboli nikdy vyplatené, ale podľa tvrdenia svedka mal takúto ústnu dohodu s manželkou
konateľa odporcu. Bol osobne prítomný, keď sa navrhovateľ dohadoval s manželkou konateľa odporcu

na výške mzdy a cestovných náhrad 70 eur na deň. Podľa vyjadrenia svedka pani Q. navrhovateľovi
povedala, že ho nezamestná u muža ( u odporcu), ale u seba v Mive-trans, s. r. o. Svedok bol prítomný aj
pri tom, keď sa písala pracovná zmluva pre navrhovateľa u odporcu a pani Q. hovorila, že ohľadom mzdy
a platieb to ostane, ako to bolo doposiaľ. Záverom svedok uviedol, že odporca mu nevyplatil náhrady za
mzdu a cestovné, ale vo februári 2012 mu prišla na účet suma 6,37 eur.

Z obsahu potvrdení Dexia banky súd zistil, že dňa 23.3.2012 bola na účet znejúci na meno Ž. D. vložená
suma 903,89 eur osobou: K. Q.. Dňa 26.4.2012 bola na účet znejúci na meno Ž. D. vložená suma 7,74
eur osobou: K. Q.. Súd uvádza, že ani na jednom potvrdení nie je špecifikovaný účel platby, pre koho sú
peniaze určené a ani len v poznámke obchodné meno odporcu. Súd mal preukázané, že tieto potvrdenia
z A. D. doručil odporca aj v konaní vedenom na OS Trnava pod sp. zn. 8Cpr/4/2012 ( navrhovateľ žaluje

Mive trans, s.r.o.)na preukázanie úhrady.

Z obsahu výplatnej pásky vystavenej odporcom ako zamestnávateľom navrhovateľovi za marec 2012
súd zistil, že odporca mu vyúčtoval mzdu za obdobie 1.3.2012 až 23.3.2012. Vo výplatnej páske uviedol
hrubú mzdu 304,91 eur, čistú mzdu 264,09 eur.

Z obsahu záznamu z karty vodiča ( čl. 88) mal súd preukázané, že od 6.3.2012 do 23.3.2012 ( 18 dní)

jazdil navrhovateľ na trase Rakúsko - Anglicko.Právna zástupkyňa navrhovateľa aj v záverečnom vyjadrení zotrvala na návrhu v celom rozsahu. Návrh
považuje za dôvodný, lebo odporca nepreukázal, že by zaplatil navrhovateľovi mzdu a cestovné náhrady
do 30.04.2012, a preto sa ďalším dňom dostal do omeškania.

Podľa § 118 ods. 1,2 Zákonníka práce, (1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. (2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované
v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy

z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 129 ods. 1,3 Zákonníka práce, (1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. (3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu

splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa§ 130 ods. 2 Zákonníka práce, (2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v
pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno
dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), (2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej
mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo financií").

Podľa § 13 ods. 3 zákona o cestovných náhradách , základné sadzby stravného v eurách alebo

v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo
financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a
nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s
využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo

iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

Podľa § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia
Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške
25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške
50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej

sadzby stravného.

Podľa § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách, stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny
deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v
ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni
rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej

mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci
čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16).

Podľa § 14 zákona o cestovných náhradách, zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri
zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [ § 4 ods. 1

písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40% stravného ustanoveného podľa §
13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12) alebopo dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3
ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Podľa § 34 zákona o cestovných náhradách, náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať.

Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na
poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých
sapaušálnasumaurčila,jezamestnávateľpovinnýtútosumupreskúmaťaupraviť.Privýpočtepaušálnej
sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené
záujmy.

Podľa §1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 472/2011 Z. z. ( účinné od 1.1.2012), základné sadzby

stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2012
ustanovuje: Rakúsko: 45 eur, Nemecko: 45 eur, Belgicko: 45 eur, Dánsko:380 dánskych korún a Spojené
kráľovstvo: 37 anglických libier.

Po prepočítaní na euro k koncu marcu 2012 ( kedy bola mzda a cestovné náhrady splatné) predstavuje
380 dánskych korún sumu 45 eur a 37 anglických libier sumu 45 eur.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z ( účinného od 1. januára 2009), výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom sporu je zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 1.3.2012 do 29.3.2012 v sume 333,13 eur
a cestovných náhrad za obdobie od 6.3.2012 do 23.3.2012 vo výške 1.190 eur.

Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov ale i listinnými dôkazmi, tieto dôkazy vyhodnocoval

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd mal preukázané, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u
odporcu od 1.3.2012, lebo tento dátum mal s odporcom dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracoval
ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Mali dohodnutú skúšobnú dobu 3 mesiace. Zmluvné
strany mali dohodnutú základnú mesačnú tarifnú mzdu 392,60 eur a jej splatnosť mali dohodnutú k
poslednému dňu v mesiaci po mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. V čl. X. pracovnej zmluvy si

zmluvné strany dohodli výšku stravného pri zahraničnej pracovnej ceste podľa § 13 z. č. 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov znížené o 25 %.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
(§ 42 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce)

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti,

ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto
výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové
podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce)

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci konania si v pracovnej zmluve dohodli
mzdové podmienky vo výške základnej mesačnej tarifnej mzdy 392,60 eur. Súčasťou zmluvy nebola

žiadna dohoda o cestovných náhradách 70 eur na deň.Vzhľadom na rozpor v tvrdeniach účastníkov ohľadom dátumu skončenia pracovného pomeru, súd sa
musel vyporiadať s predbežnou otázkou, kedy bol vlastne skončený pracovný pomer navrhovateľa u
odporcu v skúšobnej dobe.

Súd vychádzal z toho, že písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancov do vlastných rúk, pritom účinky z listiny
týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru ( v tomto prípad v skúšobnej dobe) začínajú plynúť práve
doručenímlistiny.Súdmalpreukázané,ženavrhovateľprevzalododporculistinuoskončenípracovného
pomeru poštou dňa 29.3.2012. Preto dospel súd k záveru, že v tento deň sa v rámci skúšobnej doby

skončil pracovný pomer navrhovateľa u odporcu. Z toho vyplýva, že pracovný pomer mohol skončiť k
23.3.2012, lebo pracovný pomer nie je možné skončiť spätne.

Súd sa musel ďalej vyporiadať s rozdielnymi tvrdeniami účastníkov ohľadom uhradenia mzdy a
cestovných náhrad navrhovateľovi za marec 2012. Navrhovateľ poprel, že by mu bola za toto obdobie
od odporcu vyplatená mzda a cestovné náhrady a odporca tvrdil opak. Podľa vyjadrenia odporcu
spoločnosť Mive-trans s.r.o. ako zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi mzdu za obdobie 1/2012 a

2/2012 v hotovosti a na účet určený navrhovateľom mu boli vložené sumy: dňa 23.3.2013 vo výške
903,89 eur a dňa 26.3.2012 v sume 7,74 eur. Podľa odporcu ide o mzdu a cestovné náhrady za
marec 2012. Súd mal v rámci konania preukázané, že na OS Trnava prebieha konanie pod sp. zn.
8Cpr/4/2012, v ktorom sa navrhovateľ domáha od svojho bývalého zamestnávateľa Mive trans, s.r.o.
vyplatenia mzdy za január až február 2012, firma tvrdí a listinami preukazuje vyplatenie mzdy v hotovosti

navrhovateľovi a pre namietanie pravosti podpisov navrhovateľa sa v konaní vykonávala znalecké
dokazovanie písmoznalectvom. Firma Mive trans, s.r.o. sa v konaní sp. zn. 8Cpr/4/2012 prezentuje aj
vkladom súm (903,89 eur a 7,74 eur ) v marci 2012 na účet manželky navrhovateľa, pritom doložila
tie isté potvrdenia z A. D., ktoré v tomto konaní predkladá odporca na svoju obranu. Z predmetných
potvrdení súdu jedine vyplýva, že sumy vkladala K. Q. a neuviedla účel, pre ktorý peniaze vkladala.

Odporca nepresvedčil súd s svojim tvrdením, že mzda bola vložená na účet v marci 2012 z dôvodu,
že navrhovateľ žiadal vyplatiť mzdu pred jej splatnosťou, inak nechá tovar s kamiónom v zahraničí. Z
obsahu pracovnej zmluvy jasne vyplýva výplatný termín a súd nemá za to, že odporca posielal mzdu
ešte pred jej splatnosťou. Súd myšlienkovými pochodmi dospel k záveru, že sumy vkladané K. Q. boli
vkladané na účet navrhovateľa a týkali sa jeho mzdy vo firme Mive-trans s.r.o. za január a február 2012.

To boli i dôvody, pre ktoré navrhovateľ od nej (nie od odporcu) požadoval vyplatenie mzdy za 1-2/2012
a pre nevyplatenie do 15. marca aj skutočne opustil kamión v Rakúsku.

Z týchto dôvodov si súd ustálil, že doposiaľ nebola navrhovateľovi odporcom vyplatená mzda a cestovné
náhrady za obdobie od 1.3.2012 do 29.3.2012.

Pracovný pomer u odporcu trval od 1.3.2012 do 29.3.2012, preto sa navrhovateľ domáha vyplatenia

mzdy oprávnene za toto obdobie. Pri výpočte mzdy za toto obdobie súd vychádzal s dohodnutej
mesačnej hrubej mzdy 392,60 eur. Účastníci konania mali v pracovnej zmluve dohodnutý pracovný čas
40 hodín týždenne ( 8 hodín x 5 dní), pričom za obdobie od 1.3.2012 do 29.3.2012 odporca pri výpočte
vychádzal z počtu 176 hodín. V roku 2012 bola nezdaniteľná suma na daňovníka 303,72 eur mesačne
(ročne 3644,74 eur) a odvody vo vzťahu k navrhovateľovi celkovej sume 52,58 eur ( do zdravotnej

poisťovne 4%, t.j.15,70 eur, poistenie v nezamestnanosti 1%, t.j. 3,92 eur, invalidné poistenie 3%, t.
j. 11,77 eur, starobné 4%, t.j.15,70 eur, nemocenské 1,4%, t. j. 5,49 eur). Daň vypočítal súd z vyššie
uvádzaných veličín tak, že od hrubej mesačnej mzdy navrhovateľa v sume 392,60 eur odpočítal odvody
52,58 eur a mesačnú nezdaniteľnú sumu 303,72 eur a vyšla mu suma 6,89 eur. Z týchto výpočtov súdu
vyplynulo, že navrhovateľ sa oprávnene domáha vyplatenia mzdy za čas od 1.3.2012 do 29.3.2012 vo

výške 333,13 eur.

Navrhovateľ žiada priznať cestovné náhrady za obdobie 6.3.2012 -23.3.2012. Súd pracovnú zmluvu v
bode X. v časti dohody o znížení cestovných náhrad o 25 % kvalifikoval ako absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka práce, lebo navrhovateľ sa nemôže vopred vzdať svojho práva. V
tomto konkrétnom prípade sa nemohol už pri vzniku pracovného pomeru vopred vzdať práva mať nárok

na celú výšku stravného pri zahraničnej pracovnej ceste. Z tohto dôvodu si súd ustálil, že navrhovateľovi
patria cestovné náhrady v sume v zmysle citovaného zákona a to za 18 dní trvajúcej pracovnej cesty
mimo Slovenska ( od 6.3.2012 do 23.3.2012).Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. ( § 17 ods. 1 Zákonníka
práce)

Navrhovateľsícevnávrhu žiadalvychádzaťpricestovnýchnáhradáchzsumy70eurdenne,alenakoľko

neboli dohodnuté v písomnej forme v rámci obligatórnych náležitostí, súd na jeho žiadosť neprihliadal.
Navrhovateľ sa snažil preukázať súdu, že mal dohodu na cestovných náhradách 70 eur mesačne aj
svedeckou výpoveďou K. D., ale neuniesol dôkazné bremeno v tom tvrdení. Z vyjadrení navrhovateľa
i tohto svedka si súd ustálil to, že pracovnú zmluvu pre odporcu pripravovala manželka konateľa
odporcu. Čisto teoreticky pokiaľ by aj konateľka firmy Mive-trans s.r.o. (K. Q.) sľúbila navrhovateľovi

cestovné náhrady 70 eur pri zahraničnej ceste, jednak nebola oprávnená za odporcu dohadovať mzdové
podmienky a jednak to nebolo dohodnuté v písomnej forme. pritom podľa Zákonníka práce mzdové
podmienky musia byť dohodnuté v písomnej forme, inak je takáto dohoda neplatná, nevymožiteľná
súdnou cestou. Súd nepripustil navrhovateľom navrhnutý výsluch jeho matky a dcéry, ktoré boli prítomné
pri jeho dohadovaní sa s pani Q. na 70 eur na deň, lebo pre súd sú záväzne podmienky dohodnuté
v pracovnej zmluve i ohľadom mzdových podmienok. V neprospech navrhovateľa svedčilo i tvrdenie

svedka D., že ani jemu či iným zamestnancom neboli nikdy vyplácané cestovné náhrady 70 eur na
deň. Tým si súd ustálil, že u odporcu ako zamestnávateľa nebolo ani bežným či obvyklým vyplácať
vodičom MKD takúto sumu mimo dohody o mzdových podmienkach v pracovnej zmluve. Nakoľko
teda v pracovnej zmluve nebola poňatá dohoda o cestovných náhradách po 70 eur na deň, výsluch
ďalších svedkov súd vyhodnotil ako nadbytočný. Z týchto všetkých dôvodov súd vyhodnotil návrh v časti

uplatnených cestovných náhrad 70 eur na deň ako nedôvodný.

Súd mal z karty vodiča preukázané, že navrhovateľ ako vodič jazdil mimo SR v období od 6.3.2012
do 23.3.2012, pritom pracovný pomer trval od 1.3.2012 do 29.3.2012. Preto má nárok na cestovné
náhrady v zmysle §13 ods. 4 z. č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v nekrátenej forme za celé
obdobie trvania pracovného pomeru u odporcu. Za čas ( kedy nebol navrhovateľ na pracovnej ceste v

zahraničí) mu patrí stravné od 1.3.2012 do 6.3.2012 vo výške 11,40 eur (3 dni x 3,80 eur) a od 26.3.2012
do 29.3.2012 vo výške 15,20 eur (4 dni x 3,80 eur ). Od 6.3.-23.3.2012 bol na zahraničnej pracovnej
ceste, prechádzal cez krajiny Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Dánsko a Spojené kráľovstvo. V zmysle
citovaného zákona o cestovných náhradách je sadzba cestovných náhrad v týchto krajinách 45 eur
na deň, v Spojenom kráľovstve 37 GBP, v prepočte na euro 45 eur. Pri počte 18 dní pracovnej cesty v

zahraničí x 45 eur na deň súd zistil, že navrhovateľ má nárok na cestovné náhrady v sume 810 eur. Čiže
celkovo od 1.3.2012 do 29.3.2012 mu vznikol nárok na cestovné náhrady 836,60 eur, ktorú sumu mu
súd priznal spolu s nárokom na mzdu v sume 333,13 eur. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd vyhovel
návrhu v časti 1.169,73 eur a vo zvyšku návrh zamietol.

Odporca doposiaľ nezaplatil navrhovateľovi ani časť z jeho uplatneného nároku, súd mu preto priznal i

ním uplatnený zákonný úrok z omeškania 9% ročne od 1.4.2012, lebo v zmysle § 129 ods.3 Zákonníka
práce sa stala mzda a cestovné náhrady splatnou ku koncu marca 2012, keďže pracovný pomer sa
skončil k 29.3.2012.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v sume 625,40 eur.

V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov účtoval právny zástupca navrhovateľa za
jeden úkon právnej služby ( vychádzajúc z hodnoty sporu 1.169,73 eur - ako bola súdom priznaná)
sumu 61,41 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z: 1/ 5 x úkon právnej služby á 61,41
eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, návrh podaný na súd, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2013,
21.11.2013, 23.1.2014 ); 2/ režijný paušál: v r. 2012: 2 x 7,63 eur, v r. 2013: 2 x 7,81 eur, v r. 2014: 1 x

8,04 eur; 3/ náhrada cestovného pri použití motorového vozidla zn. škoda octavia na trase Motešice -
Trenčín - Piešťany /70 km/ a späť za účelom účasti na pojednávanie: dňa 24.9.2013 v sume 41,16 eur,
dňa 21.11.2013 v sume 40,52 eur, dňa 23.1.2014 v sume 40,12 eur, t.j. spolu ide o sumu 121,80 eur.;
4/náhrada za stratu času spolu v sume 157,68 eur ( účasť na pojednávaní 24.9.2013: 52,04 eur, dňa
21.11.2013: 52,04 eur, dňa 23.1.2014 v sume 53,60 eur).

Súd priznal navrhovateľovi i náhradu iných trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku ale
vzhľadom na percentuálnych úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal zaplatiť sumu 1.565,19 eur,súd mu vyhovel v sume 1.169,73 eur, čiže bol úspešný v 75%-tách (výpočet: 1.169,73/1.565,19 x
100 = 74,73, zaokrúhlene 75%). 75% z zaplateného súdneho poplatku 93,50 eur predstavuje 70 eur
( 93,50/100 x 75=70,125, zaokrúhlene 70) a túto sumu súd navrhovateľovi priznal ako náhradu iných

trov konania. Percentuálny úspech nepoužil súd pri uplatnených trovách konania z dôvodu, že právna
zástupkyňa navrhovateľa si ich účtovala počítajúc odmenu už z sumy, ktorú súd navrhovateľovi reálne
priznal (1.169,73 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na
pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.