Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/374/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230790
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112230790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: G.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX F., proti odporcovi: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom
O. XXX/X, XXX XX F., zastúpený JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom D. X, XXX XX R., o
trvalé vylúčenie odporcu z užívania bytu, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 6C/211/2012-42 zo dňa 12. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vylúčil odporcu z užívania trojizbového bytu č. 39 nachádzajúceho

sa na 6. podlaží vo vchode č. 3 obytného domu s. č. XXX, postaveného na parcele č. 471/4, k. ú. F.,
zapísanéhonaLVč.XXXX(ďalejužlen„byt“)vedenéhoSprávoukatastraŽilina.Navrhovateľkenáhradu
trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.09.2012
domáhala rozhodnutia, ktorým by súd úplne vylúčil odporcu z užívania bytu. Na podklade vykonaného
dokazovania zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 13.02.1999, keď z tohto
manželstva sa narodili dve deti: syn A., nar. XX.XX.XXXX a syn W., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo
účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 02.11.2011 č. k. 8C/158/2011-68,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2011. Navrhovateľka a odporca sú na príslušnom liste
vlastníctva vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
Obvodného úradu Žilina bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. na tom skutkovom základe, že dňa
22.11.2009 v byte fyzicky napadol navrhovateľku, nadával jej a zároveň vyhadzoval z bytu tak deti,
ako i samotnú navrhovateľku. Ďalej bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 05.02.2010 po príchode do miesta trvalého bydliska

udrel navrhovateľkou dlaňou ľavej ruky do jej pravej časti hlavy. Odporca bol uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu aj zo skutku, ku ktorému došlo dňa 21.12.2011,
kedy mal hlasno kričať na navrhovateľku a syna W. a tiež vulgárne nadávať na adresu navrhovateľky.
Napokon bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
aj na tom skutkovom základe, že dňa 14.03.2012 mal v mieste trvalého bydliska hrubo nadávať
navrhovateľke. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24.01.2013, č.k. 36T/167/2012-328, ktorý
nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, bol odporca uznaný za vinného zo skutku, keď od presne

nezisteného dňa mesiaca január 2010 do 06.08.2012 v mieste svojho trvalého bydliska, t. j. v priestorochbytu spôsoboval blízkym osobám - navrhovateľke a synovi A. predovšetkým psychické utrpenie, čím
spáchalzločintýraniablízkejazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a/,b/Trestnéhozákona.Zatobol
odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej

doby s probačným dohľadom v trvaní dvoch rokov. Zároveň mu bola uložená povinnosť strpieť nad
sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a to 1x za mesiac počas prvého roku
a následne 1x za tri mesiace počnúc druhým rokom. Taktiež mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby a tiež obmedzenie spočívajúce v
zákaze telefonicky, prostredníctvom SMS správ a mailov kontaktovať navrhovateľku počas skúšobnej

doby. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 21.08.2012, č. k. 7C/196/2012-13 bolo nariadené
predbežné opatrenie, ktorým sa uložila odporcovi povinnosť, aby dočasne nevstupoval do bytu a
navrhovateľke povinnosť do 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia podať na súde proti odporcovi
žalobu o vylúčenie z užívania bytu. Citujúc ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“)
okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že hmotnoprávnymi predpokladmi použitia tejto občiansko-
právnej sankcie proti druhému manželovi sú jednak existencia bezpodielového spoluvlastníckeho

vzťahu manželov k domu alebo bytu, existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte,
existencia fyzického alebo psychického násilia eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia,
realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte. Použitie tohto právneho prostriedku je možné s využitím ust. § 853 ods. 1 OZ aplikovať aj po
zániku manželstva, t. j. po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov so zreteľom na to, správa

majetkubývalýchmanželovsaaždovyporiadaniariadiustanoveniamiobezpodielovomspoluvlastníctve
manželov. V konaní teda mal preukázané, že byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania, ku ktorému vyporiadaniu doposiaľ nedošlo a preto sa na tento majetok vzťahuje naďalej režim
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím bola splnená základná hmotnoprávna podmienka v
zmysle ust. § 146 ods. 2 OZ. Pokiaľ sa týka existencie spolužitia účastníkov v spoločnom byte, okresný

súd v odôvodnení uviedol, že považoval za nesporné tvrdenie odporcu, že od bližšie neurčeného
dňa mesiaca september 2012 byt neužíva. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že dňa
21.08.2012 nadobudlo vykonateľnosť predbežné opatrenie, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť
dočasne nevstupovať do bytu. Ak teda odporca opustil byt až v septembri 2012, konal tak s určitosťou
pod tlakom rozhodnutia súdu a preto nie je možné z tohto dôvodu brať na ťarchu navrhovateľky

skutočnosť, že odporca byt dočasne neužíva.

V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol, že z vykonaných dôkazov mal preukázané, že zo strany
odporcu došlo opakovane k psychickému, ako i fyzickému násiliu voči navrhovateľke a maloletému
synovi A. v podobe, ako bolo uvedené v rozhodnutiach o priestupkoch i v rozsudku zo dňa 24.01.2013, č.
k. 36T/167/2012-328. Z pohľadu súdu je tak možné bezpochybne konštatovať, že po uvedenom konaní

odporcu, ktoré vyvolalo u navrhovateľky a syna A. zdravotné poruchy, je ďalšie spolužitie účastníkov
v byte z objektívneho pohľadu neznesiteľné. Pokiaľ odporca namietal, že spláca hypotekárny úver
poskytnutý bankou obom účastníkom a že hradí platby spojené s užívaním bytu, tieto skutkové tvrdenia
odporcu neboli v konaní preukázané. Navrhovateľka naopak produkovala dôkazy o tom, že platby
spojené s užívaním bytu hradí ona.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v zmysle ktorých navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si ich voči odporcovi neuplatnila.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že návrh navrhovateľky sa v celom
rozsahu zamietne.

V dôvodoch odvolania uviedol, že byt v záujme predídenia konfliktným situáciám neužíva od septembra
2012. Pokiaľ ide o maloleté deti, s týmito sa stretáva mimo bytu. Stretnutia s deťmi sú časté. Na byte
viazne ťarchu v podobe záložného práva v prospech HVB bank Slovakia, a.s. V závere odvolania
konštatoval, že rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2011 a na základe súdom
schválenej dohody účastníkov ako rodičov, boli obaja maloletí synovia účastníkov zverení do osobnej

starostlivosti navrhovateľke. On sa zaviazal prispievať na výživu detí po 150 eur mesačne.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasasmerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po

preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné. Ich podstatou bolo prakticky len
opakované tvrdenie, že od septembra 2012 byt v záujme predídenia konfliktným situáciám neužíva.

Táto obrana odporcu (ako to vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku)
bola už prvostupňovým súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením
plne stotožnil, nakoľko časové súvislosti bez dôvodných pochybností preukazujú, že odporca prestal
užívať byt až po tom, čo predbežným opatrením Okresného súdu Žilina zo dňa 21.08.2012, č. k.
7C/196/2012-13 bol odporcovi uložený zákaz dočasne do bytu nevstupovať. Nakoľko ďalšie (iné)

odvolacie námietky, ktoré by smerovali k podstate prejednávanej veci, neboli zo strany odporcu
vznesené, odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 212 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok podľa § 219
ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
za použitia § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu

úspešná, a teda jej vzniklo právo požadovať od odporcu náhradu účelne vynaložených trov. Nakoľko
toto právo si návrhom podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. voči odporcovi neuplatnila, odvolací súd
jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .