Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Slebodník

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/256/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105236386
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7105236386.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu V. L., P., P. V. XX, proti žalovanej Generali
Slovensko poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A, IČO 35 709 332, zast. JUDr. Jozefom
Beňom, advokátom, Advokátska kancelária, Poprad, Nám. sv. Egídia 95, o zaplatenie 5.362,48 €, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku 18C/47/2006-326 z 2.12.2011 a proti uzneseniu 18C/47/2006-352
Okresného súdu Košice I z 24.8.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.779 € a
nahradiť trovy konania 756,16 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

Vykonaným dokazovaním zistil, že v priebehu konania bola Česká poisťovňa - Slovensko, a.s. (ďalej
len pôvodná žalovaná) vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu (ďalej len OS) Bratislava
I, dňom 1.10.2008 v dôsledku zlúčenia s Generali Poisťovňa, a.s. IČO: 35 709 332 a táto sa stala
právnym nástupcom pôvodnej žalovanej, prebrala všetky jej práva a záväzky, že v ďalšom konaní
ako žalovaná vystupovala Generali poisťovňa, a.s., ktorá 1.10.2008 zmenila svoj obchodný názov na
Generali Slovensko poisťovňa, a.s. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca
mal uzavretú poistnú zmluvu pre havarijné poistenie svojho motorového vozidla z 12.7.2004, že išlo
o motorové vozidlo zn. Citroen C5 1,8i, ev. č. P.-XXX R. a , že súčasťou tejto poistnej zmluvy boli
Všeobecné podmienky poistenia (ďalej len VPP) Kasko motorových vozidiel PPH 93, že 28.7.2004 došlo
k poistnej udalosti, k dopravnej nehode v Košiciach na ul. Dopravnej, na parkovisku pred Hypermarketom
Tesco v Košiciach, tak, že s motorovým vozidlom žalobcu, ktorého vodičom bol v t.č. Y. M., došlo
k stretu s motorovým vozidlom Ford Mondeo vodiča U. F., že zodpovedným za túto dopravnú bol v
zmysle záznamu z dopravnej nehody určený Y. M., že pri tejto dopravnej nehode boli poškodené obe
motorové vozidlá a z toho dôvodu žalobca oznámil pôvodnej žalovanej škodovú udalosť z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla z titulu svojej zodpovednosti za
škodu na motorovom vozidle Ford Mondeo 29.7.2004 a rovnako 29.7.2004 oznámil škodu z poistenia
svojho motorového vozidla z poistnej zmluvy č. 6800023398, ktorú poistnú udalosť poisťovňa evidovala
pod č. 2040008722, že poistnú udalosť prešetrovalo na mieste samom Okresné riaditeľstvo PZ Košice
I, Okresný dopravný inšpektorát, odd. dopravných nehôd pod č. ORP-986/3-ODI-2004 . Zo záznamu

o dopravnej nehode mu vyplynulo, že pri dopravnej nehode 28.7.2004 o 13.25 hod. na parkovisku
Hypertesco Košice, bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu v prednej časti vozidla - nárazník,
kapota a 2x airbeg, pričom škoda bola odhadnutá na 70.000,- Sk a motorové vozidlo U. F. z ľavej
strany vozidla predné a zadné dvere, stĺpik, ľavé zadné koleso, bočný airbeg vodiča, pričom škoda
bola odhadnutá na 80.000,- Sk. Podľa tohto záznamu k dopravnej nehode došlo tak, že vodič M.
premával s vozidlom v Košiciach po parkovisku pri Hypermarkete Tesco na ul. Trolejbusovej, kde z
dôvodu nepozornosti narazil do ľavého boku tam premávajúceho vozidla vodiča Sabola, pri dopravnej
nehode k zraneniu osôb nedošlo a alkohol u vodičov zistený nebol, že nehodu zavinil vodič Y. M.,
ktorý porušil § 4/2c zák. č. 315/1996 Z.z. a o poškodení vozidiel bola vyhotovená fotodokumentácia.
Konštatoval, že poisťovňa vykonala obhliadku motorového vozidla žalobcu 30.7.2004 v opravovni
Nova s.r.o. a vyhotovila zápis o jeho poškodení, že žalobca mu predložil faktúru z opravy motorového
vozidla Citroen C5 spoločnosti Nova s.r.o. Spišská Nová Ves, z ktorej mu vyplynulo, že fakturovaná
suma bola 161.550,70,- Sk, že faktúra bola vyhotovená 11.8.2004. Ďalej uviedol, že poisťovňa v rámci
likvidácie poistnej udalosti listom z 26.8.2004 vyzvala žalobcu, aby sa písomne vyjadril k dôvodom, prečo
boli odrezané airbegy na poškodenom motorovom vozidle, čo poisťovňa hodnotí ako hrubé porušenie
poistných podmienok, podľa ktorých poistený nesmie zmeniť stav spôsobený poistnou udalosťou. Ďalej
reprodukoval výpoveď žalobcu na pojednávaní 2.11.2006 (zápisnica na č.l. 61-62), svedka Y. M. na
pojednávaní 1.3.2007 (zápisnica na č.l. 80-81), svedka U. F. na pojednávaní 4.5.2007 (zápisnica na č.l.
85-86) a službukonajúceho policajta, odd. dopravných nehôd L. K. (zápisnica na č.l. 79-80). Oboznámil
sa s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov,
ČVS: ORP-222/OEK-PO-2006, ktoré vykonalo šetrenie na základe hlásenia podozrenia z trestného
činu poisťovacieho podvodu zo 17.2.2006 vykonaného poisťovňou žalobcu. Ďalej konštatoval, že
vyšetrovateľ policajného zboru OR PZ UJaKP Prešov, uznesením z 12.6.2006, zastavil trestné stíhanie
vo veci trestného činu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva, ktorého sa mal
dopustiť podozrivý V. L., po vzájomnej dohode s Y. M. tým, že si uplatnil poistné plnenie 161.550,- Sk za
fiktívnu dopravnú nehodu z 28.7.2004, následkom ktorej došlo k poškodeniu jeho osobného motorového
vozidla zn. Citroen C5, kde k poistnému plneniu pôvodnou žalovanou nedošlo, že proti predmetnému
uzneseniu podala poisťovňa sťažnosť, a preto vo veci rozhodovala Okresná prokuratúra v Prešove,
ktorá uznesením z 20.9.2006 sp. zn. 3PV 456/06-17 sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Z odôvodnenia
uznesenia mu vyplynulo, že z listinných dôkazov, ako aj zo svedeckých výpovedí zabezpečených v
priebehu vyšetrovania vyplynulo, že k fingovaniu dopravnej nehody, a teda k fingovaniu nároku na
poistné plnenie nedošlo, že rozsah opráv vykonaných u osobného motorového vozidla zn. Citroen C5,
EVČ: P.-XXX R. po dopravnej nehode z 28.7.2004 zodpovedal rozsahu poškodenia predmetného vozidla
a rozsahu nároku na poistné plnenie, že pri uvedenej dopravnej nehode došlo k aktivácii airbegu nielen
u osobného motorového vozidla zn. Citroen C5, ale rovnako i u osobného motorového vozidla zn. Ford
Mondeo, EVČ: P.-XXX V., pričom pôvodná žalovaná rozsah poškodenia u vozidla zn. Ford za sporný
nepokladala (a ani to, či nárazom pri uvedenej dopravnej nehode mohlo dôjsť k aktivácii airbegu) a všetky
náklady opravy aj výmenu airbegov uhradila. Konštatoval, že to, či k aktivácii airbegov a pyropasov došlo,
u osobného motorového vozidla Citroen pri predmetnej poistnej udalosti alebo pri skoršej dopravnej
nehode, podľa odôvodnenia uznesenia nie je možné zistiť a nezistil by to ani znalec z odboru dopravy
a preto ho nebolo potrebné pribrať do konania. Vo veci nariadil znalecké dokazovanie, prvý znalecký
posudok (ďalej len ZP) č. 47/2008 vypracoval C.. L. a zároveň citoval z neho jeho závery. Znalca aj
vypočul, ktorý zotrval na záveroch svojho ZP a uviedol, že na základe posúdenia technickej stránky
dopravnej nehody, jej priebehu a následkov dospel k tomu záveru, že dopravná nehoda bola nejakým
spôsobom fingovaná, že katalóg EES použil z toho dôvodu, že neboli známe brzdné dráhy vozidiel,
čiže sa nedal vykonať žiaden výpočet, že poukázal na to, že pokiaľ motorové vozidlo žalobcu narazilo
do zadnej časti motorového vozidla Ford Mondeo, pri zvyšovaní nárazovej rýchlosti by toto vozidlo by
sa vyrotovalo na vozovke a nepokračovalo by v jazde tak, ako to popísali účastníci dopravnej nehody
a ani vodič M. by nevedel na mokrej vozovke udržať ani čiastočne svoje motorové vozidlo v priamom
smere. Vzhľadom na námietky žalobcu k cit. ZP nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie C..
L. M.. Uvedený znalec žiadal, aby vodiči doplnili svoje údaje o tom, akou rýchlosťou sa pohybovalo
ich vozidlo v okamihu zrážky, kde začali brzdiť svoje motorové vozidlo, aby zakreslili presný pohyb
motorového vozidla Ford, aj Citroen, zakreslili polohu motorových vozidiel pred zrážkou, po zrážke, ako
aj polohy, v ktorých vozidlá zastali po zrážke, miesto zrážky motorových vozidiel a v akej vzdialenosti
od miesta zrážky videl každý z vodičov motorové vozidlo, s ktorým došlo ku zrážke, akou rýchlosťou sa
toto vozidlo pohybovalo a či bránilo niečo vodičom vo výhľade. Po zodpovedaní týchto otázok znalec
vypracoval vo veci ZP, potom, čo vykonal aj obhliadku miesta dopravnej nehody. Pre zodpovedanie
otázky, či pri dopravnej nehode 28.7.2004 došlo k aktivácii airbegov v motorovom vozidle Citroen C5,

použil pre porovnanie identifikačné znaky airbegu spolujazdca, ktorý bol zachytený na fotodokumentácii
z dopravnej nehody z 11.11.2003 a porovnal s identifikačnými znakmi airbegu spolujazdca, ktoré boli
zachytené na fotodokumentácii z dopravnej nehody z 28.7.2004 a ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom
spise. Porovnaním týchto znakov zistil, že č. airbegu z dopravnej nehody z 11.11.2003 a 28.7.2004 sú
úplne odlišné, že podľa údajov zo zápisu o poškodení motorového vozidla zn. Citroen C5 z 8.9.2004 pri
predložení airbegu spolujazdca bola konštatovaná zhoda jeho znakov s jeho zvyškom, spôsob a miesto
rezu preukázali, že sa jedná o airbeg, ktorý bol 28.7.2003 odrezaný z vozidla Citroen a na základe
čiastočnej identifikácie výr. č. je možné vylúčiť, že by šlo o ten istý airbeg, t.j. airbeg, ktorý sa vo vozidle
nachádzal 12.11.2003 pri jeho obhliadke po dopravnej nehode z 11.11.2003. Uvedené skutočnosti
vylučovali, že by pri dopravnej nehode 11.11.2003 a 28.7.2004 sa vo vozidle Citroen C5 nachádzal
ten istý airbeg spolujazdca. Pri zodpovedaní otázky, aká bola nárazová rýchlosť motorových vozidiel
pri ich strete a či pri tejto nárazovej rýchlosti bola možná aktivácia airbegov v jednotlivých vozidlách,
znalec na základe počítačového programu, ktorý použil pre výpočet nárazovej rýchlosti - Simulačný
program pre analýzu dopravných nehôd PC - Crash ver. 6.2 Grau a Dokumentácia k aplikačnému
softvéru PC - Crash ver. 6.2- dospel k záveru, že nárazová rýchlosť vozidla Ford Mondeo bola 32 až
34 km/hod. a nárazová rýchlosť vozidla Citroen C5 bola 17,5 až 18,5 km/hod., že takto vypočítaným
nárazovým rýchlostiam zodpovedajú deformácie vozidiel. Z fotodokumentácie z dopravnej nehody mal
za zrejmé, že vozidlo Citroen C5 narazilo približne kolmo do strednej časti vozidla Ford Mondeo ,
v ktorom mieste je vo všeobecnosti oblasť stredového stĺpika vozidiel najtuhšia, preto náraz vozidla
Citroen bol tvrdý, s krátkou deformačnou zónou a pri takýchto podmienkach zrážky znalec považoval
aktiváciu čelných airbegov vozidla Citroen C5 za technicky prijateľnú. Zároveň poukázal na stanovisko
spoločnosti Citroen Slovakia, s.r.o. Bratislava, ktorý uvádza, že aktivácia airbegu závisí od spomalenia
smeru nárazu a pevnosti prekážky. Na ďalšiu otázku znalec zodpovedal príčinnú súvislosť poškodenia
motorového vozidla s dopravnou nehodou a uzavrel, že fakturované opravárenské práce a materiál
súvisia s poškodením motorového vozidla Citroen C5 pri nehode 28.7.2004, že cena opravy s DPH
je 151.550,70 Sk a spoluúčasť žalobcu 5% - 7.577,55 Sk a poistné plnenie by podľa znalca malo byť
143.973,15 Sk, t.j. 4.779 €. Žalobca s predmetným ZP súhlasil. Žalovaný navrhol, aby znalec zodpovedal
na otázku, prečo sú závery jeho posudku diametrálne odlišné od posudku C.. E., navrhol výsluch znalca,
príp. konfrontáciu oboch znalcov. Znalec Ing. J. Krempaský v doplnenom ZP uviedol, že pri vypracovaní
analýzy pohybu vozidiel použil simulačný program, pomocou ktorého sú jeho výpočty veľmi reálne a
presné, vypracoval podrobnú analýzu poškodenia motorových vozidiel, pohybu vozidiel pred zrážkou,
analýzu zrážky, podrobnú identifikáciu airbegu spolujazdca, že k rozdielnym záverom, ku ktorým dospel
C.. E. mu neprislúcha vyjadrovať sa.

Na základe doplnenia znaleckého dokazovania výsluchom znalca, súd dospel k tomu záveru, že postup
znalca C.. L.. M. bol pre potreby tohto konania správny, že jeho závery sú logické a presvedčivé,
že znalec použil taký počítačový simulačný program, ktorý je pre potreby tohto konania precíznejší
a použiteľnejší ako znalec C.. E., Ž. K. M. vykonal doplnenie údajov potrebných pre precíznejšie
vypracovanie záverov ZP a zároveň vykonal aj obhliadku miesta dopravnej nehody, čím mohol pre
potreby simulačného programu získať viac a presnejších informácií, aby dospel k presnejším záverom,
že rovnako znalec svojimi argumentmi a použitou fotodokumentáciou z oboch dopravných nehôd mot.
vozidla Ford Mondeo presvedčil o tom, že pri dopravnej nehode neboli aktivované tie isté airbegy, že
aj v tejto časti je jeho ZP logický a správny. Z toho dôvodu sa súd taktiež priklonil k záverom ZP Ing.
M. a z tohto posudku vo svojom rozhodnutí vychádzal. Poukázal na to, že ZP C.. E. nevychádzal z
týchto precíznych výpočtov, aj keď mu nič nebránilo doplniť údaje pre potreby vypracovania posudku
tak, ako to urobil znalec M., že naviac znalec E. vychádzal z toho, že mot. vozidlo žalobcu narazilo do
zadnej časti motorového vozidla Ford Mondeo a nie do časti stredového stĺpika a nepostupoval správne
ani pri identifikácii airbegov, uzavrel , že tieto nie je možné identifikovať, čo bolo ďalším ZP vyvrátené.
Za takýchto okolností súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie konfrontáciou znalcov.
Vychádzajúc z § 788 ods.1, § 797 ods. 1,2 O.z., čl. 4 ods. 1 písm. g), čl. 5 bod 12 VPP poistenia
Kasko, Českej poisťovne Slovensko (ich znenie citoval) urobil záver, že žalobcov nárok na poskytnutie
poistného plnenia voči žalovanej je právne odôvodnený. Žalobca mu v konaní preukázal, že 28.7.2004
nastala poistná udalosť - dopravná nehoda, pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo zn. Citroen
C5, že táto dopravná nehoda bola riadne prešetrená políciou a, že poisťovni poskytol všetky potrebné
dokumenty pre likvidáciu poistnej udalosti. Z fakturácie poistnej udalosti mu vyplynula výška škody.
Znaleckým dokazovaním vykonaným v konaní zistil, že pri dopravnej nehode 28.7.2004 skutočne došlo
k stretu dvoch motorových vozidiel, a to mot. vozidla žalobcu a vodiča U. F., že pri tejto dopravnej
nehode bolo poškodené aj motorové vozidlo U. F., ktorému Česká poisťovňa, Slovensko, bez problémov

náhradu škody z poistnej udalosti uhradila a nespochybňovala priebeh dopravnej nehody, že napriek
tomu, v prípade žalobcu, priebeh dopravnej nehody poisťovňa spochybňovala, rozhodla sa nepriznať mu
poistné plnenie (poisťovňa nerozhodla o znížení poistného plnenia) a práve z toho dôvodu bolo potrebné
v tomto konaní vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré však preukázalo, že dopravná nehoda sa stala tak,
ako ju popísali vo svojej svedeckej výpovedi obaja vodiči, Y. M. R. U. F. a , že nie je dôvod spochybňovať
poškodenie mot. vozidla žalobcu pri tejto dopravnej nehode. Súd dospel k záveru, že rovnako nie je
možné spochybňovať ani aktiváciu airbegov vodiča a spolujazdca v predmetnom mot. vozidle, pretože
ZP C.. L.. M. preukázal, že nárazová rýchlosť motorových vozidiel bola taká, že aktivácia predných
airbegov je technicky prijateľná. Vzhľadom na to, že ZP C.. L.. M. bol kvalitnejší, presvedčivejší a s
logickými závermi, súd sa pri hodnotení dôkazov priklonil práve k tomuto ZP a nie k ZP C.. L..E., ktorý svoj
posudok uzavrel s tým, že sa jednalo o fingovanú dopravnú nehodu, pričom robiť takéto závery znalcovi
ani neprislúchali. Uzavrel, že nebol dôvod, aby poisťovňa žalobcovi neplnila náhradu škody vzniknutú
poistnou udalosťou, pretože napriek odrezaným airbegom, ktoré sa po aktivácii stali nepoužiteľnými,
výšku škody na motorovom vozidle žalobcu bolo možné zistiť, že poisťovňa mohla vykonať šetrenie
výšky škody na tomto mot. vozidle a naviac predmetné odrezané airbegy boli k dispozícii tak poisťovni,
ako aj vyšetrovateľom, pri vyšetrovaní podozrenia z trestného činu poisťovacieho podvodu. Poukázal na
to, že neplnenie poisťovne s poukazom na čl. 4 bod 1 písm. g) VPP, by bola neprimeranou tvrdosťou voči
žalobcovi, ktorý riadne platil poistné za poistenie motorového vozidla, nahlásil poistnú udalosť, poskytol
poisťovni súčinnosť pri prešetrení poistnej udalosti, že konaním vodiča M., odrezaním airbegov sa škoda
nezväčšila, dokonca výška škody sa zmenšila tým, že nebol potrebný odťah motorového vozidla, pretože
vozidlo bolo po vlastnej osi premiestnené do Servisnej opravovne v Spišskej Novej Vsi, kde vykonal
obhliadku motorového vozidla aj likvidátor poisťovne. Za takýchto okolností dospel k tomu záveru, že
nárok žalobcu je právne odôvodnený, a preto mu priznal nárok na náhradu škody vo výške, ktorú uviedol
znalec v záveroch svojho ZP s prihliadnutím na 5% spoluúčasť žalobcu na vzniknutej škode z poistnej
udalosti a zaviazal žalovanú na zaplatenie 4.779 € a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu ako právne
neodôvodnený zamietol. Vzhľadom na to, že žalobca bol v tomto konaní v prevažnej miere úspešný a
jeho úspech závisel od výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p.,
mu priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 756,16 € oproti neúspešnému
žalovanému. Uviedol, že v tomto konaní vznikli aj trovy štátu vzhľadom na to, že vo veci boli vypracované
2 ZP a rozhodol, že o týchto trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením, pretože výška týchto
trov ešte nie je úplná.

Súd uznesením 18C/47/2006-352 z 24.8.2012 žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 23,98 € na
jeho účet a žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 936,78 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že v tomto konaní vznikli trovy štátu preddavkovaním trov
znaleckého dokazovania, ako to vyplýva z uznesenia o znalečnom z 23.7.2008 č.k. 18C 47/2006-189,
ktorým priznal znalcovi C.. L. E. odmenu 11.810,- Sk, t.j. 392,02 € s tým, že suma 66,39 € bola zaplatená
znalcovi zo zálohy zloženej žalovanou a 325,63 € (9.810,- Sk) preddavkovo z prostriedkov štátu, že
uznesením z 2.6.2010 18C/ 47/2006-292 priznal odmenu znalcovi C.. L. M. v sume 686,42 € s tým, že
100 € bolo použitých ako záloha znalcovi zo zálohy zloženej žalobcom a v sume 586,42 € bola odmena
znalcovi vyplatená predbežne z prostriedkov štátu. Uznesením z 15.12.2010 priznal znalcovi odmenu
35,44 EUR, ktorá mu bola vyplatená a bola odmena znalcovi vyplatená predbežne z prostriedkov štátu
a ďalším uznesením z prostriedkov štátu a ďalším uznesením z 13.2.2012 odmena 13,28 EUR tak,
že rovnako táto čiastka bola vyplatená preddavkovo z prostriedkov štátu. Konštatoval, že na základe
uvedeného vznikli v tomto konaní trovy vo výške znalečného za znalecké dokazovanie v celkovej sume
1.127,16 €, že z týchto celkových trov zaplatil zálohu 100 € žalobca, 66,39 € žalovaná, a 960,77 €
bolo platené z prostriedkov štátu. Vychádzajúc z § 148 ods. 1 O.s.p. (jeho znenie citoval) uviedol,
že v tomto konaní nezistil na strane žalobcu ani na strane žalovanej podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov. Vzhľadom na výsledok konania, v ktorom bol žalobca úspešný vo výške 89% a
žalovaná vo výške 11%, čo zároveň predstavuje ich vzájomný neúspech v konaní, rozhodol tak, že z
celkových trov vzniknutých v tomto konaní by účastníci mali znášať svoj podiel na týchto trovách podľa
výsledku konania: žalobca v 123,98 €, čo zodpovedá 11% jeho neúspechu a žalovaná 1.003,17 €, čo je
89 percentuálne vyjadrenie jej neúspechu. Od týchto podielov súd odpočítal zálohy zložené účastníkmi
konania, t.j. u žalobcu 100 €, u žalovanej 66,39 €, a preto výsledná čiastka sumy, ktorú je povinný zaplatiť
žalobca ako trovy štátu, je 23,98 € a na strane žalovanej 936,78 €. Takto zistené podiely účastníkov

konania na trovách štátu podľa výsledkov konania sú obsiahnuté vo výroku tohto uznesenia. Trovy štátu
sú povinní účastníci konania nahradiť na účet súdu v Štátnej pokladnici.

Proti rozsudku - výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.779 € a nahradiť mu trovy konania
756,16 € podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov, že rozhodnutiu súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a , že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, t.j. „super znalecký posudok“. V odvolaní uviedla, že v priebehu súdneho
konania a likvidácie poistnej udalosti namietala, že zo strany žalobcu, resp. držiteľa vozidla došlo k
úmyselnej manipulácii s poisteným vozidlom v snahe zväčšiť rozsah vzniknutej škody, že vzniknutá
škoda nezodpovedala priebehu nehody tak, ako ju popisoval jej účastník, že v konaní boli vypracované
dva ZP, že ZP č. 47/2008 vypracovaný C.. L.. E., ktorý potvrdil ňou uvádzané tvrdenia, najmä potvrdil,
že energetická hodnota nárazu do vozidla bola príliš nízka na to, aby došlo na poistenom vozidle a
k aktivácii airbagov, že znalec v tomto prípade uvádza, že išlo o úmyselný stret vozidiel a tvrdenia
žalobcu ohľadne priebehu nehodového deja , nie sú objektívne, že pokiaľ by súd vychádzal z tohto ZP,
tak by nemohol aplikovať na daný skutkový stav § 788 a nasl. Obč. zák., nakoľko by sa nejednalo o
poistnú udalosť, že poistná udalosť je v zásade náhodným javom a o poistnú udalosť nejde v prípade,
že nastane úmyselný stret vozidiel. Ďalej uviedla, že neskôr bol vypracovaný ZP č. 151/2010 C.. L.. M.,
Ž. naopak považuje priebeh nehody za reálny a vyvracia tvrdenia, na základe ktorých by sa nejednalo
o náhodný stret vozidiel, že v tomto ZP berie znalec do úvahy oveľa vyššiu nárazovú rýchlosť vozidiel
ako v predchádzajúcom ZP a konštatuje tiež možnosť aktivácie airbagov. Namietala, že súd vypočul v
konaní znalcov, avšak nepostupoval v súlade s § 132 O.s.p., pokiaľ jednostranne vyhodnotil závery ZP
C.. M. za vierohodné. V tejto súvislosti poukázala na judikát R/45/1984 (citovala z neho).Tvrdila, že v
tomto prípade mal súd ponechať záver o tom, ktorý posudok je kvalitnejší a odbornejší, na Vedecký ústav
alebo inú inštitúciu, ktorá má oprávnenie vyjadrovať sa výslovne k odborným témam a keďže nebolo
možné odstrániť rozpory pri výsluchu znalcov, mal byť správne prizvaný na odstránenie pochybnosti
o vierohodnosti posudkov iný subjekt, ktorý by túto výslovne odbornú otázku vyriešil. Pokiaľ žalobca
uviedol pri likvidácii poistnej udalosti výslovne nepravdivé informácie, tak nemá zmysel čl. 5 bod 12 v
spojení s čl. 4 bod 1 VPP nárok na poistné plnenie. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania, alternatívne rozhodnutie zmeniť a žalobu
zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu voči rozsudku navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny podľa §
219 O.s.p.

Žalovaná napadla včas podaným odvolaním aj uznesenie z 24.8.2012, ktorým súd rozhodol, že je
povinná nahradiť trovy štátu 936,78 € , do troch dní od právoplatnosti uznesenia z dôvodu, že voči
meritórnemu rozhodnutiu súdu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie, že navrhla, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie . Tvrdila, že v prípade úspechu v meritórnom rozhodnutí , by trovy
štátu mal znášať žalobca v zmysle § 142 O.s.p. Navrhla napadnuté uznesenie, čo sa týka trov zrušiť.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. c) a f) O. s. p., t.j. , že
súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré prichádzajú do úvahy nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je
nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

O. i. je potrebné dodať, že obaja účastníci boli uznesením 18C/47/2006 z 22.3.2006 poučení podľa
§ 115a O.s.p. a § 114 ods. 2 v spojení s § 120 ods. 4 O.s.p. a na pojednávaní 2.12.2011 (zápisnica
na č.l. 322) zhodne uviedli, že nemajú ďalšie prednesy ani návrhy na dokazovanie, preto súd
uznesením 2.12.2011 (zápisnica na č.l. 322) dokazovanie vo veci skončil. Na dôkazy, navrhnuté
účastníkom -žalovanou až v odvolacom konaní, nemožno prihliadať. Znalecké dokazovanie vedeckým
ústavom alebo inštitúciou, by bolo aj nadbytočné a nehospodárne, so zreteľom na kontrolné znalecké
dokazovanie, ktoré jednoznačne dáva odpovede na všetky sporné otázky namietané žalovanou v konaní
pred súdom, s ktorými sa znalec v kontrolnom ZP po jeho doplnení, výsluchom pred súdom dostatočne a
vyčerpávajúco vysporiadal a ktorého závery napokon súd premietol vo svojom rozhodnutí pri posúdení
nároku žalobcu a žalobe v prevažnom rozsahu vyhovel. Súd presvedčivo vysvetlil, ako dospel k záveru,
že postup znalca C.. L.. M. bol pre potreby tohto konania správny, berúc zreteľ na jeho logické a
presvedčivé závery, keďže znalec použil taký počítačový simulačný program, ktorý je pre potreby tohto
konania precíznejší a použiteľnejší ako znalec C.. E. a zároveň vykonal aj ohliadku miesta dopravnej
nehody, čím mohol pre potreby simulačného programu získať viac a presnejšie informácie, aby dospel
k presnejším záverom.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani odvolanie, lebo sa v ňom v podstate iba
opakujú skutočnosti, ktoré už súd prvého stupňa správne vyhodnotil a jeho hodnotenie si v celom
rozsahu osvojuje aj odvolací súd.

Rovnako uznesenie napadnuté žalovanou bolo potrebné potvrdiť podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne,
vychádzajúc aj zo skutočností, že žalovaná odvolanie voči nemu neodôvodnila žiadnou skutočnosťou,
ktorá by spochybnila správnosť jeho záverov, ktoré odôvodňuje iba o rozhodnutie v merite veci - vo veci
samej, spochybňujúc povinnosť zaplatiť prisúdenú sumu žalobcovi.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu trov za vyjadrenie k
odvolaniu, avšak za tento úkon si náhradu trov neuplatnil, preto mu ich náhrada nemohla byť priznaná
a jeho vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti. Žalovaná nemala v odvolacom
konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.