Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200276
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200276.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: X CONSULT, s.r.o.,
Zvolenská cesta 61/B, 974 05 Banská Bystrica, zast. ATTORNEYS GROUP s.r.o., Kláry Jarunkovej
2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 1100301/1/1267742/2012/4989 zo dňa 03.12.2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 01.03.2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/1267742/2012/4989 zo dňa 03.12.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“)
č. 9600401/5/2107017/2012/Mur zo dňa 06.08.2012 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške
3.200,- Eur.

Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ a e/
O.s.p. s odôvodnením, že postup i rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu
považuje za nezákonné. Tvrdil, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach zaručených

mu zákonom, pričom rozhodnutia považuje za nezákonné z nasledovných dôvodov: Žalovaný i
prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili vec, nesprávne posudzovali právne otázky
a skutočnosti, na ktorých posúdenie nemali právomoc, nakoľko o týchto môže rozhodnúť jedine súd
a zo strany správnych orgánov tak mohlo ísť len o posudzovanie predbežnej otázky v zmysle § 26
ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“), pričom toto právne posúdenie
nebolo správnymi orgánmi vykonané správne. Žalobca namietal, že tieto orgány nesprávne posúdili
skutkovo významné okolnosti ohľadne riadenia a zastupovania obchodnej spoločnosti 1. ENTERPRICE
s.r.o. (predtým „BUILDINGS ENTERPRICE s.r.o.“), ktorá bola dodávateľom zdaniteľných plnení pre
žalobcu, na základe ktorých si žalobca u správcu dane uplatňoval právo na nadmerný odpočet DPH.
Žalobca tvrdil, že žalovaný svojím nesprávnym právnym posúdením kto, kedy a na základe ktorých

právnych úkonov mohol a bol oprávnený konať v mene vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti, uprel
žalobcovi právo na nadmerný odpočet DPH, ktorý si tento nárokoval na základe dodávateľských
faktúr za vykonané práce, resp. dodané a prevzaté plnenia. K nesprávnemu právnemu záveru dospel
podľa žalobcu žalovaný z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Rozhodnutie žalovaného
vychádza zo záverov nemajúcich oporu v úplnom zistení skutkového stavu veci, žalovaný vychádzal
z neoverených domnienok, predpokladov a dohadov. Žalobca namietal, že pri hodnotení oprávneniaosoby D.. J. J. konať v mene a na účet obchodnej spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. na základe
generálnych splnomocnení, vystavených mu konateľmi spoločnosti ako splnomocniteľmi, sa žalovaný
dopustil pochybení v úsudku a vyvodzovaní právneho hodnotenia. Žalovaný teda nevyhodnotil správne

rozsah a obsah týchto splnomocnení, nevzal do úvahy ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca
upozorňoval na svoju dobromyseľnosť pri rokovaniach a uskutočňovaní obchodnej činnosti (poskytovaní
a prijímaní zdaniteľných plnení) s dodávateľom, ktorý bol riadne zastúpený svojím splnomocnencom.
Žalovaný posudzoval interné procesy a vzťahy v dodávateľskej spoločnosti, pričom svoje neúplné a
jednostranné zistenie aplikoval v neprospech žalobcu a nedal mu možnosť konfrontácie. Nesprávneho

právneho posúdenia sa podľa žalobcu žalovaný dopustil aj tým, že v daňovom konaní pri daňovej
kontrole vykladal obsah a rozsah § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. príliš extenzívne a tým poprel znenie
§ 2 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 511/1992 Zb.. Správny orgán pri daňovej kontrole a žalovaný v odvolacom
konaní rozširovali dôkaznú povinnosť žalobcu nad rámec, ktorý mohol žalobca ako subjekt súkromného
práva uniesť. Nejasnosti a pochybenia na strane dodávateľa plnení pre žalobcu vykladali na ťarchu
žalobcu, preniesli svoju kontrolnú činnosť na žalobcu ako kontrolovaný subjekt. Žalobca nesprávne

vyhodnotil a aplikoval ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.“). Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahagében kft proti Nemzeti Adó - és Vámhivatal Dél -
dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó - és Vámhivatal
Észák - alfőldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11) - (ďalej len „Mahagében“), konkrétne na

výklad článkov 167, 168, 178 písm. a/, 220 ods. 1, 226 a 273 Smernice Rady 2006/112 z 28.11.2006
o spoločnom systéme DPH. Žalobca tvrdil, že žalovaný si v rozhodných otázkach vyžadujúcich právne
posúdenie urobil nesprávny úsudok o predbežnej otázke alebo nesprávne právne vec posúdil, čím svoje
konanie a následné vydanie rozhodnutia zaťažil takou vadou, ktorá mala a má v konečnom dôsledku
vplyv na vydanie nezákonného druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ale aj prvostupňového

rozhodnutia správcu dane. Nesprávnym právnym posúdením veci a neskoršími rozhodnutiami tak
správne orgány odňali žalobcovi právo na uplatnenie nárokovateľného nadmerného odpočtu DPH a v
rozpore so zákonom mu vyrubili vlastnú daňovú povinnosť.

Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného i prvostupňového správneho orgánu
ďalej žalobca vidí v nedostatočne zistenom skutkovom stave, v nevysporiadaní sa s dôvodmi

uvádzanými žalobcom v priebehu daňového konania, odmietnutí vykonania dôkazov a v existencii iných
vád, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na ust. § 2 ods.
1, 2, 3, 7 a 8, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, 5, § 29 ods. 1, 2, 3, 4 a 8, § 30 ods. 1, 3, 7, 8
zák. č. 511/1992 Zb., ktorými sa podľa žalobcu žalovaný ani prvostupňový správny orgán dôsledne
neriadili. Podľa žalobcu neviedli daňové konanie a daňovú kontrolu tak, aby bol čo najúplnejšie zistený

skutkový stav a aby boli v najširšom možnom rozsahu uplatnené práva žalobcu ako kontrolovaného
daňového subjektu v daňovom konaní. Z obsahu spisovej dokumentácie je podľa žalobcu zrejmé, že
žalovaný nevykonal dokazovanie, v rozsahu, v akom ho mohol a mal vykonať, aby odstránil všetky
pochybnosti a aby následne mohol vydať rozhodnutie, ktoré by sa bez ďalších pochybností zakladalo
na dôslednom poznaní skutkového stavu. Správne orgány konštatovali, že viaceré žalobcom uvádzané

skutočnosti a dôkazy sú „údajné“, „spochybnené“ a „účelové“, pričom však v ďalšom postupe a konaní
sa s týmito pochybnosťami nezaoberali a nevysporiadali, neodstránili ich dokazovaním dostupnými
dôkaznými prostriedkami. Žalobca namietal nedostatočnú súčinnosť správnych orgánov so žalobcom
a poukázal na to, že žalovaný je oprávnený a povinný zabezpečiť a vykonať dôkazy, aby bola vec čo
najlepšie vyšetrená. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníka konania a zákonom mu je zverená

možnosť vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na kvalifikované posúdenie a následné vydanie
rozhodnutia. Žalobca ako daňový subjekt má nárok, aby daňové orgány skúmali súvislosti medzi
rôznymi získanými dôkazmi, pričom ak medzi nimi dôjde k rozporu a nezrovnalostiam, sú povinné
tieto odstrániť vykonaním doplňujúceho dokazovania. Správne orgány v tomto prípade podľa žalobcu
neviedli dokazovanie objektívne a nestranne, pretože neboli vykonané všetky dôkazy, na ktoré žalobca

upozorňoval a ktoré by mu mohli privodiť lepšie a výhodnejšie postavenie v daňovom konaní. V
rozpore s ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. nebola žalobcovi daná možnosť priamo klásť
otázky osobám, ktorým žalovaný a správca dane kládli otázky v rámci ozrejmovania skutkového stavu.
Žalobca namietal, že nemohol vykonať priamu konfrontáciu alibistických tvrdení p. E., ktorý napriek
tomu, že bol konateľom dodávateľskej obchodnej spoločnosti, nemá údajne žiadnu vedomosť o činnosti

spoločnosti a jej aktivitách. Žalobcom napádané a písomnými dôkazmi rozporované tvrdenia p. E.
boli správcom dane a následne aj žalovaným vyhodnotené v jeho neprospech žalobcu bez toho, abypre takýto postup mali daňové orgány skutkový stav nepochybne zistený a podložený. Podľa žalobcu
správne orgány nevykonali v rámci daňovej kontroly dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie
účelu daňovej kontroly, uspokojili sa s čiastočným zistením skutkového stavu a vôbec neodstránili

existujúce pochybnosti. Žalobca napokon poukázal na náležitosti odôvodnenia vydaných rozhodnutí v
daňovom konaní, pričom podľa neho vysporiadanie sa s tvrdeniami a predkladanými dôkazmi zo strany
žalobcu bolo žalovaným vykonané povrchne, tendenčne a rozhodne nenapĺňa zákonnú požiadavku
presvedčivého a úplného vysporiadania sa s dôkazmi a zisteniami skutkového stavu v prešetrovanej
veci. V ďalšom žalobca poukázal na písomné vyjadrenie vo veci, ktoré je súčasťou administratívneho

spisu žalovaného a správcu dane.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2013 uviedol, že u žalobcu
vykonal kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011, o jej výsledku vyhotovil Protokol č.
9600401/5/1503499/2012/Mur zo dňa 04.07.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10.07.2012 spolu
s výzvou zo dňa 04.07.2012 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Žalobca v zákonnej
lehote podal písomné vyjadrenie k protokolu, ktorého prílohou bola Plná moc zo dňa 16.07.2010

a Rozhodnutie jediného spoločníka z valného zhromaždenia spoločnosti BUILDINGS ENTERPRICE
s.r.o. zo dňa 16.07.2010. Na základe písomného vyjadrenia správca dane vypracoval Dodatok zo dňa
31.07.2012, v ktorom sa vysporiadal s námietkami uvedenými vo vyjadrení k protokolu a predloženými
dôkazmi. Protokol spolu s jeho dodatkom bol so žalobcom prerokovaný dňa 02.08.2012. Na základe
výsledkov daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní vydal Dodatočný platobný výmer č.

9600401/5/2107017/2012/Mur zo dňa 06.08.2012, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2011 v sume 3.200,- Eur. Voči dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 03.12.2012 napadnutým touto žalobou. K žalobným
námietkam žalovaný uviedol, že sporným v danom prípade bolo žalobcom uplatnené odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry č. 20110701 zo dňa 30.07.2011 (interné č. DF411098) od dodávateľa 1.

ENTERPRICE s.r.o., Parný mlyn 1580, Lučenec, v celkovej sume 19.200,- Eur, z toho základ dane
v sume 16.000,- Eur a 20% DPH v sume 3.200,- Eur, ktorej predmetom fakturácie bola dohodnutá
provízia za sprostredkovanie zákazky „Stavebné práce na stavbe Fotovoltaickej elektrárne Malý Krtíš
3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť za obdobie 07/2011“. Správca dane v rámci daňovej kontorly
požiadal miestne príslušného správcu dane spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. uvedenej na faktúre

ako dodávateľ o preverenie fakturovaného zdaniteľného obchodu - sprostredkovanie vyššie uvedenej
zákazky. Miestne príslušný správca dane vykonal dňa 08.11.2011 miestne zisťovanie za účelom
preverenia sídla spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o., Parný mlyn 1580, Lučenec uvedeného podľa výpisu
z Obchodného registra (OR) a zistil, že žiadna budova na uvedenej adrese neexistuje, pretože budova
s popisným č.XXXX X. F. E. bola asanovaná a spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. správcovi dane

neoznámila inú adresu. Dňa 20.12.2011 miestne príslušný správca dane vykonal miestne zisťovanie v Y.
U. XXX/X, A. X. I., t.j. na aktuálnej adrese pobytu V. E. - konateľa spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o., ako
aktuálneho konateľa spoločnosti (konateľ od 01.08.2010) za účelom objasnenia obchodného prípadu,
t.j. k zdaniteľnému obchodu - sprostredkovanie zákazky „Stavebné práce na stavbe Fotovoltaickej
elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť“ (ďalej aj „dodanie služby“) fakturovanej mu

faktúrou č. 20110701 zo dňa 30.07.2011 pre žalobcu. O tomto zisťovaní bola vykonaná Zápisnica
č. 664/320/75139/2011/Šar zo dňa 20.12.2011, pričom z vyjadrenia V. E. vyplynulo, že konateľom
spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o., Lučenec a INCOLA GARANSEC s.r.o., Parný mlyn 1580, Lučenec
sa stal na základe oslovenia jemu neznámym človekom, ktorého stretol v krčme Bystrička v Banskej
Bystrici v čase, keď bol nezamestnaný a bez domova, pričom tento neznámy človek ho oslovil a ponúkol

mu možnosť zarobiť si odmenu 100,- Eur. Týmto človekom bol D.. J. J.. Po dohode sa stretli na druhý
deň pred krčmou Bystrička, sadol do auta striebornej metalízy a tento človek ho odviezol na Obecný
úrad do Veľkej Lúky, kde mu dali podpísať niekoľko papierov, ktorých obsah nečítal. Následne ho
odviezli späť do Banskej Bystrice a bola mu vyplatená dohodnutá odmena. Od tej doby tohto človeka
nestretol, ani nič o žiadnych spoločnostiach nepočul. Uviedol, že nikdy nič v spoločnostiach nerobil,

nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, človek, ktorému podpísal nejaké papiere mu sľúbil, že firma
bude fungovať pol roka, že je to bez problémov a potom zanikne. Nevedel o tom, že boli založené
dve firmy, jemu bolo hovorené len o jednej s.r.o., avšak on tomu nerozumel, napriek tomu všetko
podpísal, nevedel uviesť nič, čo sa deje vo firme, len sa dozvedel, že sa jedná o nejaké faktúry. Ďalej
uviedol, že osobne nepoznal D.. J. J., nestretol sa s ním okrem prípadu, keď ho oslovil v krčme. Za

spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. daňové priznania nepodpisoval, nevedel nič o činnosti spoločnosti
a viac sa s nikým v tejto veci nestretol. Nepodpisoval žiadne dokumenty okrem dokumentov zo dňa16.07.2010 podpísaných na Veľkej Lúke. Ďalej uviedol, že žiadne faktúry a dokumenty nepodpisoval,
nevedel sa vyjadriť k tomu, či pozná žalobcu a či sprostredkoval zákazu stavebných prác na stavbe
fotovoltaickej elektrárne. V rozhodnom čase býval v Y. L. X., kde za ním nikto nechodil. V čestnom

prehlásení V. E. ako jediný konateľ spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. vyhlásil, že nikdy nevykonával
žiadnu podnikateľskú činnosť, nikoho nezamestnával v žiadnej firme, ani ako fyzická osoba a jeho osoba
bola zneužitá v prospech niekoho iného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane vyvodil
záver, že nebolo preukázané dodanie služby tak, ako to deklaruje predložená dodávateľská faktúra č.
20110701 z 30.07.2011 od spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.. Následne vyzval žalobcu na predloženie

dôkazov preukazujúcich deklarované dodanie služby. Na uvedenú výzvu žalobca odpovedal listom z
09.03.2012, v ktorom uviedol, že službu fakturovanú dodávateľskou faktúrou č. 20110701 z 30.07.2011
vybavoval D.. J. J. a z dôvodu blokovania účtu v banke mu žalobca vyplatil v hotovosti 6.000,- Eur.
Prílohou listu boli Výdavkový pokladničný doklad žalobcu zo dňa 11.08.2011 a Príjmový pokladničný
doklad spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. bez čísla zo dňa 11.08.2011, Kniha záväzkov a výpisy z
účtov vedených vo Volksbank a.s. a Tatrabanka a.s.. Podľa výpovede konateľa žalobcu uvedenej v

Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18.04.2012 vyplýva, že predmetom faktúry č. 20110701 z
30.07.2011 bola provízia za sprostredkovanie obchodu - zákazky týkajúcej sa stavebných prác na
Fotovoltaických elektrárňach Malý Krtíš 3 a Malý Krtíš 4, konateľ žalobcu si však nepamätal, či bola
k predmetnej faktúre uzatvorená zmluva alebo bola len ústna dohoda, nevedel sa vyjadriť, ako sa
skontaktoval so spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., nevylúčil, že sa stretol s V. E. niekedy v máji

2011 alebo skôr a hotovosť vo výške 6.000,- Eur asi prevzal D.. J. J., ktorý mal asi plnomocenstvo
na zastupovanie spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.. Správca dane pri tomto ústnom pojednávaní
konateľa žalobcu oboznámil s výsledkami preverovania deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi
žalobcom a spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o. ako dodávateľom. Žalobca k uvedenému neuviedol
žiadne námietky. Dňa 26.04.2012 žalobca správcovi dane doručil list, ktorého prílohou bola „Plná

moc zo dňa 16.07.2010“, ktorou mal splnomocniteľ (spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o.) zastúpený
konateľom V. E. splnomocniť D.. J. J. na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene spoločnosti,
však túto správca dane vyhodnotil ako irelevantnú z dôvodu, že V. E. predmetnú plnú moc udelil v
čase, kedy ešte nebol konateľom spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o., keďže ním sa stal až 01.08.2010.
Správca dane skutočnosti zistené v daňovej kontrole vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel

k záveru, že fakturovaná služba nebola žalobcovi dodaná spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o. tak,
ako to deklaruje predložená dodávateľská faktúra č. 20110701 z 30.07.2011, pretože podľa vyjadrenia
V. E. uvedená spoločnosť pre žalobcu žiadnu ekonomickú činnosť nevykonávala ani nevystavovala
faktúry. Žalobca v daňovej kontrole nepreukázal reálnosť deklarovanej obchodnej transakcie, t.j. že
služba bola dodaná spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., čím porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/

Zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 2 cit. zákona. Podľa žalovaného
bolodôvodnespochybnenéreálneuskutočneniezdaniteľnýchobchodovspoločnosťou1.ENTERPRICE
s.r.o. tak, ako boli deklarované faktúrou č. 20110701 z 30.07.2011, čo bolo preukázané skutočnosťami,
že D.. J. zastupoval spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. na základe plnej moci zo 16.07.2010, ktorá
bola uzatvorená v čase, keď uvedená spoločnosť ešte nebola zapísaná v OR Okresného súdu Banská

Bystrica (zmena zapísaná 21.08.2010) a V. E. ešte nebol konateľom uvedenej spoločnosti; predmetnú
plnú moc správca dane vyhodnotil ako právne irelevantnú; faktúra bola vystavená spoločnosťou 1.
ENTERPRICE s.r.o. pre žalobcu s podpisom p. E., ktorý v čase vyhotovenia predmetnej faktúry ešte
nebol konateľom uvedenej spoločnosti a do zápisnice zo dňa 20.12.2011 sa vyjadril, že žiadne faktúry
a dokumenty za spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. nepodpisoval, nevykonával za uvedenú spoločnosť

žiadnu činnosť a D.. J. nepoveril vykonávaním žiadnej činnosti v mene tejto spoločnosti.

K námietke žalobcu, že žalovaný ani správca dane po konštatovaní pochybností o uskutočnení
zdaniteľných obchodov sa s týmito pochybnosťami nezaoberali a nevysporiadali, považuje za
neopodstatnenú, pretože všetky vyššie uvedené skutočnosti boli v napadnutom rozhodnutí riadne
odôvodnené vyhodnotením kontrolných zistení vo vzájomných súvislostiach. K námietke žalobcu o

nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v rozsahu
potrebnom na posúdenie a následné vydanie rozhodnutia a žalobca nebol nadmieru zaťažovaný
preukazovaním skutočností, na ktoré nemal dosah, ako namieta v žalobe, pretože žalobca viedol
dokazovanie a skutočnosti týkajúce sa dodávateľa aj sám preveroval, pričom žalobca mal v zmysle §
15 ods. 6 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. právo predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné

prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia a to najneskôr v lehote 8 pracovných dní od doručenia protokolu
o daňovej kontrole, čo žalobca aj využil a ku kontrolným zisteniam správcu dane v protokole sa vyjadril.Rozhodnutie žalovaného obsahuje náležitosti v zmysle zák. č. 511/1992 Zb.. K námietke žalobcu
o tom, že daňové orgány nesprávne posúdili okolnosti ohľadne konania a zastupovania spoločnosti
1. ENTERPRICE s.r.o. a oprávnenia osoby D.. J. J. konať v mene a na účet uvedenej obchodnej

spoločnosti, ktorá bola dodávateľom sporných zdaniteľných plnení pre žalobcu uviedol, že túto námietku
považuje za neopodstatnenú. Z predložených dokladov - fotokópie Rozhodnutia jediného spoločníka
spoločnosti pri výkone pôsobnosti Valného zhromaždenia spoločnosti BUILDINGS ENTERPRICE s.r.o.,
Veľká Lúka zo 16.07.2010 zistil, že dňa 16.07.2010 bola jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti
1. ENTERPRICE s.r.o. M. E., pričom jediný spoločník na valnom zhromaždení rozhodol o ustanovení

V. E. do funkcie konateľa spoločnosti s účinnosťou od 01.08.2010. Z predložených listinných dôkazov
(plná moc zo dňa 16.07.2010 ako aj z výpisu z OR Okresného súdu Banská Bystrica spoločnosti
BUILDINGS ENTERPRICE s.r.o., Veľká Lúka) bolo zistené, že zmena obchodného mena spoločnosti
BUILDINGS ENTERPRICE s.r.o. na 1. ENTERPRICE s.r.o. bola zapísaná odo dňa 21.08.2010, vrátane
zmeny sídla spoločnosti a zmeny jediného spoločníka a konateľa spoločnosti, ktorým sa stal V. E..
Dňa 16.07.2010 bola na Obecnom úrade Veľká Lúka V. E. označeným ako konateľ od 01.08.2010

spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o., Parný mlyn 1580, Lučenec spísaná pre D.. J. J. plná moc na
vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.. Z uvedeného pre
daňové orgány vyplynulo, že v čase spísania plnej moci pre D.. J. J. dňa 16.07.2010 spoločnosť
bola v OR Okresného súdu v Banskej Bystrici uvedená ešte pred obchodným menom BUILDINGS
ENTERPRICE s.r.o., Veľká Lúka, štatutárnym orgánom bola jediná konateľka M. E., Q. a v zmysle

uvedenej plnej moci mal byť V. E. konateľom až od 01.08.2010, zapísaný bol do OR 21.08.2010.
Žalobcom predložená Plná moc zo 16.07.2010 a Čestné prehlásenie M. E. zo dňa 23.07.2012 boli
predložené až následne potom, ako správca dane neakceptoval plnú moc zo 16.07.2010, ktorú mal
udeliť v mene spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. konateľ V. E., preto žalovaný Plnú moc z 19.04.2010
a Čestné prehlásenie M. E. z 23.07.2012 predložené spolu s odvolaním považoval za účelové s

cieľom odstrániť pochybnosti o tom, že D.. J. bol oprávnený konať za spoločnosť 1. ENTERPRICE
s.r.o.. Žalovaný ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že správca dane v daňovej kontrole postupoval
v súlade s § 2 zák. č. 511/1992 Zb. a to v úzkej súčinnosti so žalobcom a pri vyžadovaní plnenia
jeho povinnosti použil len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažili a umožnili pritom správne
vyrubiť daň, o čom svedčí skutočnosť, že správca dane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov o

uskutočnení preverovaných plnení, preveroval skutočnosti formou dožiadaní, miestnych zisťovaní a
ústnych pojednávaní. Získané dôkazy správca dane vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 3 a 6 zák. č.
511/1992 Zb. a viedol dokazovanie v súlade s § 29 cit. zákona, pričom počas celého priebehu daňovej
kontroly dal žalobcovi možnosť preukázať ním uvádzané skutočnosti a predkladať dôkazy. Žalobca síce
predložil správcovi dane dodávateľskú faktúru, z ktorej si uplatňoval predmetné odpočítanie dane, ale

nepredložil dôkazy, ktoré by vierohodne preukazovali, že ním deklarované skutočnosti sú v súlade so
skutkovým stavom veci. Faktúra ako dôkaz sama o sebe nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním
tovaru. Uskutočnenie dodania tovaru, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je
možnédeklarovaťlenpoformálnejstránke(vystavenýmidodávateľskýmifaktúrami),aleajpoobsahovej,
reálnym preukázaním dodania tovaru alebo služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Ani vykonaným

preverovaním správcu dane u spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa sa
nepreukázalo a nepotvrdilo reálne dodanie služby tak, ako to deklaruje žalobcom predložená faktúra od
spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.. Z uvedeného dôvodu námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný
rozširoval dôkaznú povinnosť žalobcu nad rámec, ktorý mohol žalobca ako subjekt súkromného práva
uniesť, považoval žalovaný za neopodstatnenú. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v rámci

dokazovania vykonal ústne pojednávanie s konateľom dodávateľa služby 1. ENTERPRICE s.r.o. V.
E., ktorý opísal okolnosti, za ktorých pre D.. J. za odmenu 100,- Eur podpísal písomností, na základe
ktorých sa stal jediným konateľom spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. a INCOLA GARANSEC s.r.o.,
ale za tieto spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť, ani nikoho tým nepoveril, nevedel nič o zmluvách,
ani o vystavených preverovaných faktúrach a prijatých hotovostiach, D.. J. nepoznal, nikdy ho viac

nestretol, ani ho nepoveril žiadnou činnosťou v mene spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.. V. E. ako
konateľ tejto spoločnosti bol osobou oprávnenou za spoločnosť konať a plná moc na zastupovanie
spoločnosti pre D.. J. bola podpísaná 16.07.2010 V. E. ako splnomocniteľom, ktorý ale v uvedenom
období spoločnosť ešte nezastupoval. V. E. bol oprávnený sa k fakturovanému plneniu vyjadriť, nie
je preto podľa žalovaného možné spochybňovať správcom dane vykonané preverovanie u konateľa

tejto spoločnosti a jeho vyjadrenie k veci ako konateľa dodávateľa. Hodnotenie alebo spochybňovanie
osoby konateľa spoločnosti nie je dôkazom, že zdaniteľné plnenie deklarované predmetnou faktúrou
bolo skutočne vykonané platiteľom dane 1. ENTERPRICE s.r.o. a že vznikol nárok na odpočítanie dane.
Žalovaný poukázal na to, že sám žalobca v odvolaní voči dodatočnému platobnému výmeru správcudane na jednej strane spochybňoval konateľa dodávateľa 1. ENTERPRICE s.r.o. V. E. a jeho vyjadrenie
vo veci poskytnutia deklarovanej odmeny za sprostredkovanie dodávateľom 1. ENTERPRICE s.r.o.,
ale na druhej strane sa odvolával na to, že za dodávateľa jednal s D.. J., ktorého mal splnomocniť

na základe plnej moci práve p. Lešták, ktorého ako osobu spochybňoval. Pokiaľ žalobca v žalobe
poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében, žalovaný uviedol, že v tomto prípade
daňovou kontrolou bolo zistené, že nedošlo k dodaniu deklarovanej odmeny za sprostredkovanie zo
strany deklarovaného dodávateľa 1. ENTERPRICE s.r.o., nešlo teda o plnenie zakladajúce nárok na
odpočet dane a neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane

upravené v Zákone o DPH, ako predpokladá uvedený rozsudok, a preto si žalobca uplatnil odpočítanie
dane z predmetnej faktúry neoprávnene v rozpore s ust. § 49 Zákona o DPH. Žalobca nevyhodnotil, ako
sa uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ vzťahuje na tento prípad. K námietke žalobcu, že žalovaný
a prvostupňový orgán neviedli dokazovanie objektívne a nestranne, pričom neboli vykonané všetky
dôkazy, na ktoré žalobca upozorňoval a k námietke, že žalobca nemohol vykonať priamu konfrontáciu
alibistických tvrdení p. E., žalovaný uviedol, že správca dane 08.11.2011 vykonal miestne zisťovanie

za účelom preverenia sídla spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. a zistil, že žiadna budova na uvedenej
adrese neexistuje, pretože budova s popisným číslom X. F. XXXX, E. bola asanovaná. Dňa 20.12.2011
správca dane vykonal miestne zisťovanie v Y. v A. pod I., t.j. na aktuálnej adrese pobytu V. E.,
konateľa spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. a vypočul aktuálneho konateľa tejto spoločnosti (Zápisnica
z 20.12.2011), 22.02.2012 zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov, 18.04.2012 vykonal ústne

pojednávanie s konateľom žalobcu (Zápisnica z 18.04.2012). Žalobca na základe uvedeného námietku
žalobcu, že dokazovanie nebolo objektívne a nestranné a neboli vykonané všetky dôkazy, vyhodnotil
ako neopodstatnenú. Žalovaný uviedol, že trvá na napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a

§ 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu

azdôvodovuvedenýchvžalobách(§249ods.2O.s.p.)apoprejednanívecinanariadenompojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného a konania, ako aj rozhodnutia, ktorého
jehovydaniupredchádzalovrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,pričomnapadnutýmrozhodnutím
žalovaného bol potvrdený Dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 06.08.2012, ktorým bol

žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške 3.200,- Eur.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobu daňovú kontrolu DPH
za zdaňovacie obdobie júl 2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol o výsledku zistenia z daňovej
kontroly č. 9600401/5/1503499/2012/Mur zo dňa 04.07.2012. Na základe písomného vyjadrenia žalobcu
k predmetnému protokolu správca dane vyhotovil Dodatok dňa 31.07.2012. Protokol spolu s dodatkom

bol s platiteľom dane (žalobcom) prerokovaný a doručený dňa 02.08.2012. Následne správca dane na
základezistenízdaňovejkontrolyvydalrozhodnutie-Dodatočnýplatobnývýmerč.9600401/5/2012/Mur
zo dňa 06.08.2012, ktorým žalobcovi vyrubil daň vo výške 3.200,- Eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené
tým, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 51 ods.
1 písm. a/ a ust. § 19 ods. 2 cit. zákona, keď odpočítal daň z prijatých služieb - sprostredkovanie

zákazky „Stavebné práce na Fotovoltaickej elektrárni Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť“ od
spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o., ktorá bola deklarovaná dodávateľskou faktúrou č. 20110701 zo dňa
30.07.2011, pretože správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly zistil, že fakturovaná služba -
sprostredkovanezákazky,zaktorúboladohodnutáprovízia,nebolakontrolovanémudaňovémusubjektu
(žalobcovi) dodaná spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., pretože podľa vyjadrenia konateľa uvedenej

spoločnosti p. E. táto spoločnosť pre žalobcu žiadnu ekonomickú činnosť nevykonávala, ani nevystavila
faktúry. Žalobca taktiež nepreukázal reálnosť obchodnej transakcie, t.j. že služba - sprostredkovanie
zákazky mu bola dodaná spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o.. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že za účelom preukázania zdaniteľných plnení vyzval žalobcu na predloženie dôkazov
preukazujúcich dodanie služby deklarovanej faktúrou z 30.07.2011 od dodávateľa 1. ENTERPRICE

s.r.o. (napr. objednávku, zmluvu, doklad o obstaraní, okolnosti obstarania deklarovanej služby, doklad o
úhrade faktúry). Žalobca na výzvu reagoval oznámením, že stavebné práce vybavoval D.. J. a žalobca
mu vyplatil v hotovosti 6.000,- Eur, o čom predložil interný Výdavkový pokladničný doklad z 11.08.2011a Príjmový pokladničný doklad spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. bez čísla z 11.08.2011. Správca dane
vypočul dňa 18.04.2012 konateľa žalobcu v súvislosti s prijatou faktúrou od dodávateľa 1. ENTERPRICE
s.r.o. a zistil, že predmetom faktúry bola odmena za sprostredkovanie obchodu - zákazky týkajúcej sa

stavebných prác na Fotovoltaických elektrárňach Malý Krtíš 3 a Malý Krtíš 4, konateľ spoločnosti žalobcu
si nepamätal, či bola k predmetnej faktúre uzatvorená zmluva alebo bola len ústna dohoda, nevedel sa
vyjadriť k tomu, ako sa skontaktoval so spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., predmetom faktúry bolo
sprostredkovanie zákazky týkajúcej sa stavebných prác na Fotovoltaických elektrárňach Malý Krtíš 3 a
Malý Krtíš 4 medzi spoločnosťami X CONSULT s.r.o. a Regnum Staving s.r.o.. Konateľ žalobcu nevylúčil,

že sa s p. E. niekedy v máji alebo ešte skôr stretol, spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. sprostredkovala
vykonanie prác prostredníctvom spoločnosti Regnum Staving s.r.o.. Hotovosť 6.000,- Eur (čiastočná
úhrada faktúry) prevzal asi D.. J., ktorý mal asi plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti 1.
ENTERPRICE s.r.o.. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane na základe dožiadania z
10.11.2011 požiadal Daňový úrad Lučenec o preverenie skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu
- sprostredkovanie zákazky „Stavebných prác na Fotovoltaických elektrárňach Malý Krtíš 3 a Malý Krtíš

4“ medzi kontrolovaným daňovým subjektom (žalobca) a spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., Parný
mlyn 1580, Lučenec. Z odpovede Daňového úradu Lučenec zo dňa 23.12.2011 vyplýva, že dožiadaný
správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. sa už nenachádza žiadna
nehnuteľnosť, pôvodná nehnuteľnosť bola asanovaná a spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. správcovi
dane neoznámila inú adresu sídla spoločnosti. Z uvedeného dožiadania ďalej vyplynulo, že konateľ

spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. p. V. E. (konateľ od 01.08.2010) sa v Zápisnici o miestnom zisťovaní
č.XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Šarzodňa20.12.2011vyjadril,žejekonateľomspoločnosti1.ENTERPRICE
s.r.o., ale táto spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, p. E. ako jej konateľ nepodpísal žiadne daňové
priznania na DPH za zdaňovacie obdobia r. 2011, nevystavil za túto spoločnosť žiadne dokumenty
ani faktúry, spoločnosť X CONSULT s.r.o. nepozná, pre spoločnosť X CONSULT s.r.o. spoločnosť 1.

ENTERPRICE s.r.o. žiadnu činnosť nevykonávala, ani nefakturovala, ani neprijala od spoločnosti X
CONSULT s.r.o. žiadne peniaze. V čase vystavenia faktúr pre spoločnosť X CONSULT s.r.o. p. E. býval
v útulku a s nikým sa nekontaktoval, nikto za ním nechodil a ani on nikam nechodí. Správca dane v
rozhodnutí uviedol, že žalobca mu až 26.04.2012 doručil list spolu s Plnou mocou zo dňa 16.07.2010, v
ktorej splnomocniteľ 1. ENTERPRICE s.r.o. v zastúpení p. V. E. splnomocnila D.. J. J. na vykonávanie

všetkých právnych úkonov v mene spoločnosti a na zastupovanie spoločnosti pred súdmi a inými v
plnej moci špecifikovanými orgánmi. Uvedenú plnú moc správca dane vyhodnotil ako irelevantnú z
dôvodu, že p. V. E. plnú moc udelil 16.07.2010, teda v čase, kedy ešte nebol konateľom spoločnosti
1. ENTERPRICE s.r.o.. Správca dane súčasne oboznámil konateľa žalobcu o výsledku preverovania
zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťami žalobcu a 1. ENTERPRICE s.r.o. dňa 18.04.2012, o čom

bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9600401/5/12073/2012 zo dňa 18.04.2012. Žalobca
predložil spolu s písomným vyjadrením k protokolu Rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti pri
výkone pôsobnosti Valného zhromaždenia spoločnosti BUILDINGS ENTERPRICE s.r.o., Veľká Lúka
zo 16.07.2010, v ktorom je okrem iných skutočností uvedený v Uznesení č. 2, že jediný spoločník
rozhodol o ustanovení V. E. do funkcie konateľa spoločnosti s účinnosťou od 01.08.2010. Z rozhodnutia

zo 16.07.2010 vyplýva, že p. V. E. sa stal konateľom spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. s účinnosťou od
01.08.2010, spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. v zastúpení p. E. udelila plnú moc D.. J. dňa 16.07.2010,
t.j. v čase, kedy p. E. ešte nebol konateľom spoločnosti a nemohol za spoločnosť konať. Z uvedeného
správca dane vyvodil, že jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.
bol jej konateľ V. E.. Správca dane mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že vecné plnenie

z predloženej faktúry nenastalo, predložené dôkazy vyhodnotil ako nedôveryhodné, vystavené bez
reálneho podkladu. Deklarované dodanie služby bolo správcu dane len formálne, pričom k vecnému
plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne
neexistuje žiadne iné vysvetlenie, ako vytvorenie nárokového práva.

Z faktúry č. 20110701 zo dňa 30.07.2011 vyplýva, že dodávateľ 1. ENTERPRICE s.r.o. fakturovala

„dohodnutú províziu za sprostredkovanie zákazky „Stavebné práce na stavbe Fotovoltaickej elektrárne
Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť za obdobie 07/2011“ v cene 16.000,- Eur, z toho DPH 3.200,-
Eur.

Z predloženého výpisu z OR spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o., Parný mlyn 1580, Lučenec vyplýva, že
ako konateľ uvedenej spoločnosti bol zapísaný od 21.08.2010 p. V. E., O..Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Lučenec doručeného správcovi dane 02.01.2012 vyplýva,
že pracovníčky správcu dane vykonali miestne zisťovanie u konateľa spoločnosti V. E. v mieste
trvalého bydliska v Y. L. X. v A. X. I., o čom bola vyhotovená Zápisnica o miestnom zisťovaní č.

664/320/75139/2011/Šar zo dňa 20.12.2011. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že V. E. sa stal konateľom
spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o., Parný mlyn 1580, Lučenec a INCOLA GARANSEC s.r.o., Parný
mlyn 1580, Lučenec na základe oslovenia jemu dovtedy neznámym človekom, ktorého stretol v krčme
Bystrička v Banskej Bystrici v čase, keď bol nezamestnaný a bez domova a býval v G. A. X. F. Q.
v B. B.. Uvedený človek mu ponúkol odmenu vo výške 100,- Eur a zaplatil mu alkohol, pričom po

dohode sa stretli na druhý deň pred krčmou Bystrička, sadol do auta striebornej metalízy a tento človek
ho odviezol na Obecný úrad do Veľkej Lúky, kde mu dali podpísať niekoľko papierov, ktorých obsah
nečítal. Následne ho odviezli späť do Banskej Bystrice, bola mu vyplatená dohodnutá odmena 100,-
Eur a od tej doby uvedeného človeka nestretol, ani nič o žiadnych spoločnostiach nepočul. V. E. do
zápisnice uviedol, že nikdy nič v spoločnostiach nerobil, žiadnu činnosť nevykonával, nevedel o tom,
že boli založené dve spoločnosti, jemu bolo hovorené len o jednej firme, nerozumel tomu a čo od neho

chceli, to podpísal. Meno uvedeného človeka sa dozvedel od pracovníčok polície, pričom sa jednalo o p.
D.. J.. Nikdy nič nepodpisoval za žiadnu spoločnosť, ani o činnosti spoločnosti nemal žiadne vedomosti.
Podpisoval len tie dokumenty, ktoré podpisoval 16.07.2010 na Veľkej Lúke. K predloženým konkrétnym
faktúram a dokumentom predloženým pracovníčkami správcu dane za účelom overenia podpisov sa p.
E. vyjadril tak, že žiadne faktúry a dokumenty nepodpisoval. Ďalej uviedol, že spoločnosť X CONSULT

s.r.o. (žalobca) nepozná, žiadnu činnosť nevykonával, ani nefakturoval, ani žiadne peniaze neprijal. V
tom čase už býval v Y. L. X., kde za ním nikto nechodí, ani sa s nikým nekontaktuje.

Na základe odvolania žalobcu voči dodatočnému platobnému výmeru vydanému správcom dane za
zdaňovacie obdobie júl 2011 žalovaný jeho odvolaniu nevyhovel a dodatočný platobný výmer potvrdil.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutkový stav zistený správcom dane, ktorý

považoval za dostatočne zistený a vyhodnotený v súlade s ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z.z..
Konštatoval, že správca dane počas daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992
Zb. v súčinnosti s daňovým subjektom (žalobca), žalobcu vyzýval na predloženie dôkazov o uskutočnení
preverovaných plnení, pričom sám správca dane preveroval rozhodné skutočnosti formou dožiadania,
miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní. Získané dôkazy správca dane hodnotil v súlade s § 2

ods. 3 a § 6 zák. č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého daňový subjekt (žalobca) je povinný preukázať
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo na ktorých preukázanie bol správcom dane
v priebehu daňového konania vyzvaný. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly možnosť preukázať
ním uvádzané skutočnosti. Žalobca predložil správcovi dane dodávateľskú faktúru, z ktorej si uplatňoval
predmetné odpočítanie dane, ale nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním deklarované

skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci. Samotná faktúra ako dôkaz sama o sebe nestačí,
ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, resp. služby. Uskutočnenie dodania tovaru, vznik daňovej
povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné podľa žalovaného deklarovať len po formálnej
stránke (vystavením dodávateľskej faktúry), ale aj po obsahovej, reálnym preukázaním dodania tovaru,
resp. služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Daňový subjekt - žalobca je teda ten, kto nesie dôkazné

bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Žalobcom predloženými dôkazmi, ani vykonaným
preverovaním správcu dane, sa dodanie fakturovaných zdaniteľných obchodov nepreukázalo. Žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal všetky zistenia získané správcom dane zhodne, ako
sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj v tomto rozsudku.
Všetky zistenia správcu dane, ktoré boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach podľa žalovaného

preukazujú, že služba - sprostredkovanie zákazky stavebných prác na stavbe Fotovoltaickej elektrárne
Malý Krtíš 3 a Malý Krtíš 4 neboli žalobcovi dodané spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., preto nešlo o
plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane a tým neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku
a výkonu práva na odpočet dane upravené v Zákone o DPH. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vyjadril k všetkým odvolacím námietkam, pričom konštatoval, že zákonné podmienky pre

vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane sú stanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm.
a/ v nadväznosti na ust. § 19 Zákona o DPH, tieto sú hmotnoprávnej povahy a bezpodmienečne na ich
splnenie sa viaže vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť,
a preto ak si platiteľ dane uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí preukázať existenciu a splnenie
všetkých Zákonom o DPH stanovených podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane.

Poukázal na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru
alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19ods. 1, 2). Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 cit. zákona vzniká dňom dodania tovaru a podľa ods. 2
dňom dodania služby. V zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71. Z cit. ustanovení podľa žalovaného vyplýva, že základným predpokladom vzniku
práva na odpočítanie dane je, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde
k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Z predloženého spisového
materiálu žalovaný zistil, že žalobca v daňovej kontrole splnenie podmienok pre vznik a uplatnenie práva
na odpočítanie dane ustanovených v cit. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o

DPH preukazoval predložením dodávateľskej faktúry č. 20110701 zo dňa 30.07.2011 od dodávateľa 1.
ENTERPRICE s.r.o., ktorou bola fakturovaná provízia za sprostredkovanie zákazky „Stavebné práce na
stavbe Fotovoltaickej elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť“ a na ktorej je podpis p. E.
- konateľa spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.. Okrem uvedenej dodávateľskej faktúry žalobca predložil
len doklad o čiastočnej úhrade sumy 6.000,- Eur a to Výdavkový pokladničný doklad č. V-0129 zo
dňa 11.08.2011 vyhotovený žalobcom a Príjmový pokladničný doklad zo dňa 11.08.2011 od spoločnosti

1. ENTERPRICE s.r.o. bez čísla. Žalovaný poukázal na to, že správca dane preveroval zdaniteľný
obchod deklarovaný predmetnou dodávateľskou faktúrou prostredníctvom dožiadaného príslušného
správcu dane, ktorý vykonal miestne zisťovanie a ústne pojednávanie s V. E., konateľom spoločnosti
1. ENTERPRICE s.r.o., o čom bola správcovi dane predložená Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa
20.12.2011. Žalovaný poukázal na obsah zápisnice, v ktorej je podrobná výpoveď V. E.. Z uvedeného

podľažalovanéhovyplýva,žesprávcadanevrámcidokazovaniapostupovalvsúlades§29ods.1a§15
ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. a neodoprel žalobcovi jeho zákonné právo vyplývajúce z citovaného
ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. (právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní), pretože je zrejmé, že o zisteniach z dožiadania a o vyjadrení p. V. E., konateľa spoločnosti
1. ENTERPRICE s.r.o. správcom dane bol štatutárny zástupca žalobcu oboznámený dňa 18.04.2012, o

čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní z toho istého dňa a túto konateľ žalobcu bez námietok
podpísal. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní ohľadne nutnosti preverenia skutočností uvedených
žalobcom u D.. J. J. žalovaný uviedol, že samotným žalobcom predložená sporná dodávateľská faktúra
č. 20110701 zo dňa 30.07.2011 vyhotovená spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o. bola podpísaná V. E. -
konateľom uvedenej spoločnosti, preto správca dane v rámci dokazovania preverovaného zdaniteľného

obchodu - vyfakturovaná provízia za sprostredkovanie zákazy „Stavebné práce na stavbe Fotovoltaickej
elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť“ vykonal ústne pojednávanie s V. E., ktorý ako
konateľ spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. bol oprávnený konať za uvedenú spoločnosť a ktorý opísal
okolnosti, za ktorých pre D.. J. J. za odmenu 100,- Eur podpísal písomnosti, na základe ktorých sa stal
jediným konateľom spoločnosti, pričom však uviedol, že za tieto spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť,

ani nikoho nepoveril na vykonávanie činností a nemal vedomosť o predmetnej dodávateľskej faktúre, ani
o prijatej hotovosti, D.. J. J. nepoznal, nikdy viac ho nestretol, ani ho nepoveril žiadnou činnosťou v mene
spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.. Keďže konateľ uvedenej spoločnosti V. E. bol osobou oprávnenou za
uvedenú spoločnosť konať a plná moc na zastupovanie spoločnosti pre D.. J. J. bola podpísaná v čase,
keď ešte V. E. nebol konateľom, nebol podľa žalovaného dôvod vypočuť v konaní D.. J. J.. Navyše takýto

dôkaz by ani nebolo možné vykonať, keďže D.. J. J. v januári 2012 zomrel. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vyhodnotil listiny predložené žalobcom k odvolaniu proti dodatočnému platobnému výmeru
prvostupňového správneho orgánu s tým, že tieto listiny preukazujú, že dňa 16.07.2010 bola jediným
konateľom a spoločníkom spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. M. E. a plná moc uzavretá medzi V. E. a
D.. J. J. bola udelená v čase, kedy p. E. nebol konateľom spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o.. Pokiaľ

žalobca s odvolaním predložil Plnú moc zo dňa 19.04.2010 a Čestné prehlásenie označené menom M.
E. zo dňa 23.07.2012, žalovaný predmetné listinné dôkazy nepovažoval za vierohodné a preukazujúce
skutočnosti na nich uvádzané, tieto vyhodnotil ako účelové, s cieľom odstrániť pochybnosti o tom, že
D.. J. bol oprávnený konať za spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o., ktorá deklarovala dodanie služby
- sprostredkovanie zákazky. Tomuto záveru nasvedčuje aj samotná skutočnosť, že predmetné listiny

neboli správcovi dane predložené počas daňovej kontroly, ale až v odvolacom konaní. Žalovaný vyvodil
záver, že samotné predloženie faktúry a dokladu o úhrade (čiastočnej úhrade) nie je dôkazom o tom,
že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako to deklaruje predmetná dodávateľská faktúra. Vykonané
dokazovanie podľa žalovaného preukázalo, že vecné plnenie z predloženej dodávateľskej faktúry č.
20110701 zo dňa 30.07.2012 nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené

bezreálnehopodkladu.Deklarovanédodanieslužbysaukázaloakoformálne,pričomkvecnémuplneniu
nedošlo. Kontrolné zistenia podľa žalovaného spochybnili reálne dodanie fakturovanej služby a tým aj
vznik daňovej povinnosti u dodávateľa 1. ENTERPRICE s.r.o. z titulu dodania služby (§ 19 ods. 2 Zákona
o DPH), čím odvolávajúcemu sa nevzniklo právo na odpočítanie dane.Z listín obsiahnutých v správnom spise vyplýva, že žalobca správcovi dane dňa 26.04.2012 na
základe výzvy na ústnom pojednávaní (zápisnica z 18.04.2012) predložil fotokópiu plnej moci uzavretej
medzi spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., Parný mlyn 1580, Lučenec zastúpenou konateľom V.

E. ako splnomocniteľom a D.. J. J. ako splnomocnencom dňa 16.07.2010 s tým, že splnomocnenie
nadobúda účinnosť 01.08.2010 na dobu neurčitú. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza fotokópia
Rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti pri výkone pôsobnosti Valného zhromaždenia spoločnosti
BUILDINGS ENTERPRICE s.r.o., Veľká Lúka zo dňa 16.07.2010, v zmysle ktorého programom
Valnéhozhromaždeniaboloodstúpeniekonateľaspoločnosti,ustanovenienovéhokonateľaspoločnosti,

schválenie prevodu obchodného podielu, zmena sídla a obchodného mena spoločnosti a schválenie
úplného znenia spoločenskej zmluvy. Z uvedenej listiny vyplýva, že jediným konateľom a spoločníkom
spoločnosti BUILDINGS ENTERPRICE s.r.o., Veľká Lúka bola označená M. E., Q., ktorej podpis
bol úradne overený dňa 16.07.2010 pod č. 52/2010 v overovacej knihe. Z uznesení uvedených
v predmetnom rozhodnutí vyplýva, že M. E. odstupuje z funkcie konateľa spoločnosti BUILDINGS
ENTERPRICE s.r.o., Veľká Lúka s účinnosťou od 01.08.2010 a od tohto dňa bol do funkcie konateľa

spoločnosti ustanovený V. E., bytom O.. Jediná spoločníčka M. E. zároveň schválila bezodplatný prevod
svojho obchodného podielu na V. E.. Z Uznesenia č. 5 a 6 obsiahnutom v predmetnom rozhodnutí
vyplýva, že jediný spoločník rozhodol o zmene sídla spoločnosti, ktorým je X. F. XXXX, E., ako aj o
zmene obchodného mena spoločnosti na 1. ENTERPRICE s.r.o.. V administratívnom spise sa nachádza
vyjadrenie M. E. ako konateľky Regnum Staving s.r.o. Bratislava zo dňa 14.06.2012, z ktorého vyplýva,

že na jar 2011 M. E. a D.. J. oslovil konateľ spoločnosti žalobcu v tom zmysle, že má možnosť vybaviť cez
svojich známych stavebné práce pri stavbe slnečných elektrární a ponúkol, aby tieto práce spoločnosť
Regnum Staving s.r.o. pre X CONSULT s.r.o. vykonávala na základe objednávky od žalobcu. Uviedla,
že na základe zmlúv so spoločnosťou X CONSULT vykonávali pre žalobcu stavebné práce na slnečných
elektrárňach Malý Krtíš 3 a Malý Krtíš 4, ako aj že D.. J. zabezpečoval všetky práce, podklady, zháňal

robotníkov,pripravovalnapodpiszmluvy,faktúryainédoklady,ktoréM.E.lenpodpisovala.Zuvedeného
vyplýva, že s návrhom na spoluprácu oslovil spoločnosť Regnum konateľ žalobcu X CONSULT Banská
Bystrica.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukazoval dodávku služieb - sprostredkovanie
zákazky „Stavebné práce na stavbe Fotovoltaickej elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4,

II. časť za obdobie 07/2011“ len faktúrou 20110707 zo dňa 30.07.2011 vystavenou spoločnosťou 1.
ENTERPRICE s.r.o., Lučenec ako dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi a fotokópiou príjmového
pokladničného dokladu vydaného spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., Lučenec bez čísla zo dňa
11.08.2011, podľa ktorého žalobca prijal od spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. 6.000,- Eur, ako
aj fotokópiou výdavkového daňového dokladu č. V-0129 z 11.08.2011 vystaveného spoločnosťou

X CONSULT s.r.o. Banská Bystrica (žalobca) v prospech spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. vo
výške 6.000,- Eur za úhradu došlej faktúry interné č. 211002. Iné doklady osvedčujúce vykonanie,
resp. poskytnutie služby deklarovanej predloženou faktúrou žalobca správcovi dane, ani žalovanému
nepredložil.

Z úradného záznamu správcu dane z 09.11.2011 vyplýva, že pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že

adresa,naktorejbymalasídliťspoločnosť1.ENTERPRICEs.r.o.,Parnýmlyn1580,Lučenecneexistuje,
budova bola asanovaná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred
účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie

sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zák. č. 511/1992 Zb. (1) V daňovom konaní sa postupuje v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah

právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.(5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku
dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.

(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných

povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému
predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa
§ 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k
dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť

najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky
a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 15 ods. 1, 5 zák. č. 511/1992 Zb. (1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a
to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej

daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa
§ 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia
dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného

zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia
tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia

zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti

s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 30 ods. 1, 3, 7 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. (1) V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť
alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom
doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(3) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych

predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.(7) Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného
oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.

(8) Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie.

Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zák. č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom
priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň
zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,

alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

Ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky
nároku platiteľa dane na odpočet dane. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania, ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Platiteľ má

teda nárok na odpočet dane pri všetkých uskutočnených zdaniteľných plneniach prijatých na účely
uskutočnenia zdaniteľných plnení pri dodržaní podmienok stanovených zákonom. Daňové doklady sú
však z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené
údaje odrážajú skutočnosť. Vykonanou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011,
ako aj šetreniami vykonanými v daňovom konaní, bolo správcom dane spochybnené uskutočnenie

žalobcom deklarovaného zdaniteľného plnenia - poskytnutie služby. Správca dane a následne žalovaný
vyhodnotili podrobne vykonané dokazovanie so záverom, že žalobca v priebehu daňového konania
nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čo je základná podmienka pre uplatnenie
odpočtu dane. Žalobca v priebehu daňového konania predovšetkým nepreukázal, že došlo k dodaniu
(uskutočneniu) sporného zdaniteľného plnenia deklarovaného dodávateľskou faktúrou č. 20110701 zo

dňa 30.07.2011, t.j. nepreukázal dodanie služby - sprostredkovanie zákazky „Stavebné práce na stavbe
Fotovoltaickej elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť“ od dodávateľa 1. ENTERPRICE
s.r.o.. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom
vyvrátiť pochybnosti, či daňovo uznateľná služba bola poskytnutá, pričom napriek výzve správcu dane
žalobca nepreukázal konkrétne poskytnutie deklarovanej služby. Skutkový a právny problém v danom

prípade teda spočíva v posúdení, či bola pre žalobcu vykonaná služba - sprostredkovanie zákazky
„Stavebné práce na stavbe Fotovoltaickej elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť“, ktorá
mala byť poskytnutá spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o. a ktorá bola žalobcovi vyfakturovaná faktúrou
č. 20110701 zo dňa 30.07.2011.

Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

žalovaného, ktorému predchádzalo rozhodnutie správcu dane. Podkladom pre vydanie napadnutých
rozhodnutí boli zistenia správcu dane získané počas daňovej kontroly zameranej na kontrolu DPH za
zdaňovacie obdobie júl 2011. O výsledku týchto zistení bol vyhotovený protokol z daňového konania,
ktorý je špecifikovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia i v napadnutom rozhodnutí žalovaného a
rozhodnutí správcu dane.

Žalobcavžalobenamietalnezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaijemupredchádzajúcehorozhodnutia
správcu dane z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového
stavu, nevysporiadaní sa s dôvodmi uvádzanými žalobcom v priebehu konania (nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane) a existencie iných vád, ktoré mohli
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia
správcu dane, ako aj konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo dospel k záveru, že
žalobcom uplatnená námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne jeho nesprávneho
právneho posúdenia veci nie je dôvodná. Žalovaný i správca dane postupovali v súlade s ust.
§ 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v úzkej súčinnosti so žalobcom a pri vyžadovaní plnenia jehopovinností v tomto konaní použili len také prostriedky, ktoré ho čo najmenej zaťažili a umožnili pritom
správne vyrubiť a vybrať daň. Žalobca bol v priebehu konania vyzývaný na predloženie dôkazov
o uskutočnení preverovaného plnenia (deklarovaného prijatia služby), pričom súčasne rozhodné

skutočnosti preveroval správca dane formou dožiadania, miestneho zisťovania a ústnych pojednávaní.
Získané dôkazy správca dane v súlade s § 2 ods. 3 a 6 zák. č. 511/1992 Zb. hodnotil podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pri uplatňovaní daňových predpisov bral do úvahy skutočný
obsah právnych úkonov alebo iných skutočností rozhodujúcich pre určenie dane. V tejto súvislosti je

potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. daňový subjekt (žalobca) je povinný
preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo na ktorých preukázanie bol
žalobca vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. V preskúmavanom prípade správca
dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a dal žalobcovi
možnosť preukázať ním uvádzané skutočnosti a predkladať dôkazy. Žalobca predložil správcovi dane
dodávateľskú faktúru, z ktorej si uplatnil predmetné odpočítanie dane a príjmový (neočíslovaný) a

výdavkový doklad o čiastočnom uhradení predmetnej faktúry vo výške 6.000,- Eur, avšak nepredložil
dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním deklarované plnenie - služba - sprostredkovanie zákazky
„Stavebné práce na stavbe Fotovoltaickej elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť za
obdobie júl 2011“, ktorej dodanie vo forme provízie bolo fakturované spoločnosťou 1. ENTERPRICE
s.r.o. ako deklarovaným dodávateľom služby faktúrou č. 20110701 zo dňa 30.07.2011 (interné č.

dodávateľskej faktúry 411098) bola žalobcovi skutočne dodaná, resp. poskytnutá tak, ako to tvrdí
žalobca. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného i správcu dane, že faktúra ako dôkaz sama o
sebe v takomto prípade nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním služby, resp. poskytnutím plnenia.
Uskutočnenie, resp. poskytnutie služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie
je možné deklarovať len po formálnej stránke, vystavenou a žalobcom predloženou dodávateľskou

faktúrou, ale aj po stránke obsahovej a to reálnym preukázaním poskytnutia, resp. dodania služby
(v tomto prípade sprostredkovanie vyššie uvedenej zákazky) dodávateľom uvedeným na žalobcom
predloženej faktúre. Je nesporné, že vykonaným preverovaním správcu dane tak, ako je podrobne
uvedené v rozhodnutí správcu dane i rozhodnutí žalovaného, ako aj v tomto rozhodnutí sa dodanie
fakturovaného zdaniteľného plnenia (poskytnutie služby) nepreukázalo. Vykonaným dokazovaním bolo

spochybnené a žalobca teda nepreukázal, že fakturovaná služba bola vykonaná, resp. poskytnutá
spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o., ako deklaroval žalobca predloženou dodávateľskou faktúrou,
z ktorej si uplatňoval odpočítanie dane. Pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom nevyhnutným
na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa § 51 ods. 1 písm. a/
zák. č. 222/2004 Z.z., ale súčasne je nevyhnuté, aby platiteľ dane, ktorý si uplatňuje odpočítanie

dane, preukázal, či a aké plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre prijal a či faktúru vystavil
deklarovaný platiteľ dane. V preskúmavanom prípade sa poskytnutie deklarovanej služby od dodávateľa
1. ENTERPRICE s.r.o., Lučenec uvedeného na dodávateľskej faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil
odpočítanie dane, nepreukázalo, a teda neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane
stanovené v § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z., preto správca dane správne vec právne posúdil, keď

z uvedenej faktúry neuznal odpočítanie dane za rozhodné zdaňovacie obdobie (júl 2011) a dodatočným
platobným výmerom správcu dane zo 06.08.2012 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
júl2011vsume3.200,-Eur.Súdmázato,žesprávneorgánydostatočnezistiliskutkovýstavveci,pričom
vykonali dokazovanie v takom rozsahu, v akom to bolo potrebné pre zistenie podkladov a skutočností
potrebných na správne určenie daňovej povinnosti. Je nesporné, že z ust. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992

Zb. pre žalobcu vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol
správcom dane v priebehu daňového konania vyzvaný, ako aj vierohodnosť dokladov. Žalobca dôkazné
bremeno v tomto prípade neuniesol, poskytnutie služby deklarovanej predloženou dodávateľskou
faktúrou od spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. bolo spochybnené (skutočnosťami zistenými správcom

dane v priebehu daňového konania, ktoré vyplývajú z vykonaných šetrení deklarovaného dodávateľa
žalobcu 1. ENTERPRICE s.r.o.). Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že správca dane i žalovaný neviedli
dokazovanie objektívne a nestranne, keďže nevykonali všetky dôkazy, na ktoré žalobca upozorňoval
a ktoré by mu mohli privodiť lepšie a výhodnejšie postavenie v daňovom konaní, žalobca konkrétne
tieto neoznačil a súd nemôže za žalobcu tieto vyhľadávať. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola

daná možnosť priamo klásť otázky osobám, ktoré žalovaný a správca dane kládli v rámci ozrejmovania
skutkového stavu, čím mal správca dane i žalovaný postupovať v rozpore s § 15 ods. 5 písm. e/
zák. č. 511/1992 Zb. súd uvádza, že uvedenú námietku súd považoval za neopodstatnenú, keďže
počas daňovej kontroly správca dane nevykonával dokazovanie spôsobom stanoveným v § 29 ods.4 zák. č. 511/1992 Zb.. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie konfrontácie konateľa spoločnosti 1.
ENTERPRICE s.r.o. (dodávateľa žalobcu) V. E. a D.. J. ako splnomocneného zástupcu uvedenej
spoločnosti, súd uvádza, že uvedená konfrontácia nebola možná z dôvodu úmrtia D.. J.. Rovnako

žalobcom tvrdené skutočnosti D.. J. by z vyššie uvedeného dôvodu už nemohol potvrdiť. Uvedená
skutočnosť a ani prípadná konfrontácia s M. E., bývalou konateľkou spoločnosti dodávateľa žalobcu
by však podľa názoru súdu nemali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani
predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane vzhľadom na to, že poskytnutie fakturovanej služby -
sprostredkovanie zákazky sa u konateľa spoločnosti dodávateľa 1. ENTERPRICE s.r.o. nepreukázalo,

t.j. dodanie predmetnej služby nebolo preukázané ani žalobcom, ani jeho dodávateľom. Pokiaľ žalobca
namietal, že žalovaný i správca dane pochybili v tom, že sa odmietli zaoberať predkladanými písomnými
dôkazmi a čestnými vyhláseniami, súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
žalovaný sa predmetnými písomnými dôkazmi (plné moci a čestné vyhlásenie predložené žalobcom v
odvolacom konaní) zaoberal, tieto vyhodnotil, pričom skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi, ktoré
z predmetných dôkazov žalovaný vyvodil, resp. nesúhlasil so spôsobom ich hodnotenia, nespôsobuje

samo o sebe vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľžalobcanamietalnedostatočnéodôvodnenierozhodnutívydanýchvdaňovomkonanížalovaným,
resp. správcom dane, z dôvodu, že vysporiadanie sa s tvrdeniami a predkladanými dôkazmi zo
strany žalobcu bolo žalovaným vykonané povrchne, tendenčne a tak, že takéto odôvodnenie nenapĺňa
zákonnú požiadavku presvedčivého odôvodnenia, súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia netrpia

nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov ich odôvodnení. Žalobca v žalobe ani nenamietal, že
chýbajú dôvody napadnutých rozhodnutí. Tvrdil len, že odôvodnenie predmetných rozhodnutí nenapĺňa
zákonnú požiadavku stanovenú v § 30 zák. č. 511/1992 Zb.. Takýto žalobný dôvod nezákonnosti
napadnutých rozhodnutí neobstojí, pretože nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ani
rozhodnutia správcu dane. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania

nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel,
resp. sa domnieva, že vysporiadanie sa s tvrdeniami a predkladanými dôkazmi bolo vykonané povrchne
a tendenčne. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo veci
rozhodnuté, alebo keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípad, keď nie je odlíšené, čo
je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo
nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je
odôvodnené vôbec alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny
orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Rovnako v prípade, keď rozhodnutie

je založené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia
nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného ani správcu dane však takýmito chybami netrpia. Z obsahu napadnutých
rozhodnutí vyplýva, že odôvodnenie obsahuje označenie úkonov, ktoré boli vykonané tak v priebehu
daňovej kontroly, tak aj vo vyrubovacom i odvolacom konaní a obsahuje aj hodnotenie dôkazov, pričom

vyvodené závery logicky vyplývajú z vykonaného dokazovania. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí
podľa názoru súdu spĺňa náležitosti uvedené v § 30 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., pričom žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí ako odvolací orgán vysporiadal aj s dôkazmi predloženými žalobcom v
odvolacom konaní.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na svoje predošlé písomné

vyjadrenia vo veci, ktoré by mali byť súčasťou administratívneho spisu žalovaného a správcu dane, súd
konštatuje, že preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uvedených v žalobe. Tieto dôvody
nemá v kompetencii doplniť, konkretizovať alebo ich za žalobcu vyhľadávať. Z nekonkrétne uplatneného
dôvodu nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia.

Napokon je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a aplikoval

ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. vo vzťahu k oprávneniu žalobcu uplatňovať si nárok na odpočet DPH
a poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében, súd zhodne s argumentáciou
žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že predmetný rozsudok rieši prípad, keď vecné
a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené. V preskúmavanej vecio takýto prípad nešlo, keďže žalobca nepreukázal prijatie plnenia deklarovaného za obdobie júl 2011
predloženou faktúrou od spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. (sprostredkovanie zákazky „Stavebné práce
na stavbe Fotovoltaickej elektrárne Malý Krtíš 3, II. časť a Malý Krtíš 4, II. časť za obdobie 07/2011“)

a dodanie resp. poskytnutie deklarovanej služby spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o. pre žalobcu bolo
spochybnené samotným konateľom tejto spoločnosti, t.j. nešlo o plnenie zakladajúce nárok na odpočet
dane a neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené
v Zákone o DPH, ako predpokladá uvedený rozsudok. V preskúmavanom prípade si žalobca uplatnil
odpočet dane z deklarovanej faktúry neoprávnene, t.j. v rozpore s ust. § 49 zák. č. 222/2004 Z.z..

K námietke žalobcu, že navrhovateľ nesprávne právne posúdil skutkovo významné okolnosti ohľadne
riadenia, konania a zastupovania obchodnej spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. (dodávateľa žalobcu,
resp. deklarovaného poskytovateľa služby) a tým uprel právo žalobcu na odpočet DPH súd uvádza,
že dôvodom neuznania odpočítania dane z preverovanej dodávateľskej faktúry za mesiac júl 2011
za poskytnutie služby od spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. bola skutočnosť, že dodanie tejto vo
faktúre deklarovanej služby spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o. žalobcovi sa nepreukázalo, čím neboli

splnené podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z.. Otázka
právneho posúdenia udelenej plnej moci a skutočnosti, či bol Ing. J. oprávnený konať za spoločnosť
1. ENTERPRICE s.r.o., ktorú správny orgán posudzoval ako predbežnú otázku, nemohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Je však potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zápis
zmeny konateľa spoločnosti 1. ENTERPRICE s.r.o. do obchodného registra má deklaratórny charakter.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z
dôvodovuvedenýchvžalobedospelnazákladevyššieuvedenýchdôvodovkzáveru,žetotorozhodnutie
je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom. Súd preto žalobu v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý

nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,

dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.