Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210675
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
283,98 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX1007/2011 o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinným S. Y.,
nar. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Vydanie medzitýmneho rozsudku
odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou deklarácie
porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a porušenia princípov

právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Rozsudkom vo veci
samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 € a nemajetkovej
ujmy 283,98 €. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt. Mikuláš zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 21.06.2011 (konanie začalo 18.01.2011), po uplynutí
zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 154 dní, hoci prejednávaná vec nebola nadmerne
právne zložitá a nevyžadovala s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný pre
rozhodnutie. Žalobca 02.07.2009 žiadal informáciu o stave konania a o oznámenie prekážky, ktorá

bráni súdu rozhodnúť, žiadosť zopakoval 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010. Dňa 30.08.2010 podal
sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, sťažnosť spísal a
podal aj 23.11.2010 a 25.05.2011. Exekučný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony,
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona
514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do

podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Výšku škody odôvodnil tým,
že čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené naudržiavanie a správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil

tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu má za následok zbytočné prieťahy spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky.
Došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý

reštituovať vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a
rovnosť v spoločnosti. Omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a už
vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu a hospodársku

stratu na strane žalobcu aj jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej
Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy alikvotným

pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu uplatňuje sumu 283,98 eur.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10NcC/57/2013-17 zo dňa 31.01.2013 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jana Halušková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania, napr. neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Ústavný súd SR vo viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS
366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv

nečinnosťou exekučného súdu a jedným z dôvodov bolo neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Nie je jasný titul nároku na náhradu
škody. V rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť
podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, alebo
možnosť podania ústavnej sťažnosti. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady

škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba
na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom
514/2003 Z. z.. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil. Rozsudok Súdneho
dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné
poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení
účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia
vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery
zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených
v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy,
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len

s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú
prípady vzniku škôd vyvolané inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci. Posúdenieveci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno
odrazili zamietajúcim rozhodnutím, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup (rozsudok
NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie NS ČR z

25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a
na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné
rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozrušívkonaníoopravnomprostriedku.Tátopodmienka
nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných
žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje

na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp.
zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže
konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len

v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa
rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR

o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobcasivovzťahuktomutopredpokladunesplnilpovinnosťtvrdeniaanipovinnosťtvrdeniepreukázať.
V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na
náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli

žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej
žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť
exekučným titulom. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti
potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez

ohľadu na tvrdené prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods.
2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie
je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
zúčastňujú. Žalobca zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Je potrebné prihliadať

ajnadobrémravyanapoškodenúosobu.Celkovénákladyúverovposkytovanýchžalobcomvniektorých
prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 %
denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí
článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí

jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov.
Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamalažalobcovivzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanej
podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia
práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti

nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu, teda žalobca nepreukázal ani
existenciu príčinnej súvislosti. Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na náhradu trov konania,
ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 11.11.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.

Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti na
pojednávaní bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Žalobca elektronickým
podaním zo 11.11.2013, doručeným súdu 12.11.2013, navrhol zrušenie pojednávania; podanie nebolo

súdu doručené včas, do vyhlásenia rozsudku.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonnýmrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému

aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na

náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové

tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné
bremeno nesú účastníci konania. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne
relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom
ich tvrdení.

V prejednávanom prípade súd predovšetkým skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-
u 15 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej
žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo
spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou žiadosťou
žalovaného.Súdmusíupozorniťnaskutočnosť,ževtomtosúdnomkonaníježalovanýmštát-Slovenská

republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán -
Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny
orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v
inom súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom

č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Žalobca
ani netvrdil, kedy v súdenom prípade požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na žalovaného -
Slovenskúrepubliku)opredbežnéprerokovaniesúdenéhonárokunanáhraduškody,či,akýmspôsobom
a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený
len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.

Žaloba je teda z čisto časového hľadiska podaná predčasne, lebo žalobca sa v zmysle § 16 ods. 4
označenej právnej úpravy neobrátil so svojím nárokom na náhradu škody najskôr na kompetentný orgán
s nárokom na predbežné prejednanie nároku.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu

Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
1007/2011, ktorý spočíva v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej lehoty.
Na margo tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného súdneho konania súd
konštatuje, že ide o ďalšie klamlivé tvrdenie žalobcu, lebo vzhľadom na tvrdené opakované zisťovanie
stavu exekučného konania súdna spisová značka exekučného konania musela byť žalobcovi známa.

Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/120/2011 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že ide o exekučnú vec
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil
sp. zn. EX 1007/11. Dňa 04.02.2011 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo je preukázané
odtlačkom prezenčnej súdnej pečiatky žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému S. Y., J.. XX.XX.XXXX pre

vymoženie 1.311,56 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 18.01.2011, ktorý bol k tejto
žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 13.10.2010, zn. SR
09220/10, vykonateľný 05.11.2010. Tunajší okresný súd požiadal Stály rozhodcovský súd, zriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,výzvou zo 14.02.2011 o predloženie rozhodcovského

spisu, keďže išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Stály rozhodcovský súd predložil požadovaný spis
súdu 04.03.2011. Tunajší okresný súd dňa 24.05.2011 uznesením č. k. 6Er/120/2011-18, právoplatným
28.06.2011, zamietol žiadosť o vydanie poverenia. Pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie
poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou, preto požiadal rozhodcovský súd o zapožičanie
spisu a skúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vo vtedy platnom znení súlad exekučného

titulu so zákonom. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že rozhodcovský súd v rozpore so
spotrebiteľským právom a smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách neposúdil právny vzťah účastníkov ako spotrebiteľský, pričom zmluva o úvere obsahuje
niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok, ktorou je napr. neprimeraná odplata za poskytnutie
úveru. Rozhodcovský súd priznal zákonom nedovolené plnenie (v spotrebiteľskej zmluve absentuje

údaj o RPMN, takže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov). Došlo aj k porušeniu zákazu
plniť dlh zmenkou znejúcou na zmenkovú sumu nepresahujúcou 30 % istiny spotrebiteľského úveru v
čase vyplnenia. Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa
§-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 30.05.2011 (keďže novelizácia Exekučného poriadkuzákonom č. 102/2011 Z. z. účinná od 01.06.2011 neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia),
ktoré ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním
exekúcie pod podmienkou, že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; inak žiadosť zamietne. Pri vydávaní
poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou a po zistení vád konania predchádzajúceho vydaniu
exekučného titulu žiadosť súdneho exekútora uznesením zamietol. Týmto postupom aj súdnemu
exekútorovi a oprávnenému bola poskytnutá ochrana spočívajúca v tom, že nebolo vymáhané a prijaté
plnenie bez právneho titulu. Žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť

súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti),
ale nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti - vznik škody (vzhľadom na
neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno
poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej
majetkovej škody 125 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé).

Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za
ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v
akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie
a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na
administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu

konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca nepreukázal zánik povinného (keď aj v prípade jeho
úmrtia do dedičstva patria aj dlhy poručiteľa exeistujúce v čase jeho smrti), zmarenie účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, ani insolvenciu povinného. Ak postupom exekučného súdu došlo
u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitom frustrácie, úzkosti,

nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ochrany svojich práv sa majú
domáhať iným zákonným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne a nepreukázal, kedy a ktoré jeho
plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, či a kedy došlo k strate
zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej strate žalobcu, ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských
postupov. Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť oprávnenosť žalovaným

vznesenej námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trov konania, náhradu ktorých si uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.