Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/93/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211221685
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7211221685.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobcu V. Š., J..

XX.X.XXXX, G. E. XX, H. právne zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, so sídlom
Pollova 32, Košice proti žalovanej O. Š., J.. XX.X.XXXX, G. Ž. XX, H. právne zastúpenej advokátkou
JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, so sídlom Bajzova 2, Košice v konaní o zníženie a zrušenie
vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu v období od 1.2.2012 do 30.6.2012 zo sumy
165,97 eur na sumu 100,- eur mesačne a v období od 1.4.2013 do budúcna zo sumy 165,97 eur na sumu
50,- eur mesačne, ktoré výživné je navrhovateľ povinný uhrádzať vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred

k rukám odporkyne, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/208/08 zo dňa 17.12.2010
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/59/2011-229 zo dňa 30.5.2011.

V prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 8.8.2011 domáhal, aby zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči
odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/208/2008-189 zo dňa 17.12.2010,
určenú vo výške 165,97 eur mesačne alternatívne znížil povinnosť určenú uvedeným rozsudkom na
sumu 50,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že v uvedenom konaní 27P/208/2008 prvostupňový
súd zmenil výrok o výške výživného, ktoré bolo určené rozhodnutím Okresného súdu Košice II č.k.
14C/1718/99-25 zo dňa 26.3.2002 a voči tomuto rozsudku otec podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach

rozsudkom sp. zn. 7CoP/59/2011-229 zo dňa 30.5.2011 potvrdil prvostupňový rozsudok. Uvádzal, že
začiatkom mesiaca júl 2011 sa dozvedel, že dcéra prestala študovať na Obchodnej akadémii pre telesne
postihnutých, odbor remenár - sedlár bez toho, aby štúdium ukončila a nechce v štúdiu ďalej pokračovať.
Žalovaná je už plnoletá a poberá invalidný dôchodok a je schopná sama sa živiť. Ďalej uviedol, že on
nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, pretože spoločnosť O., kde bol spoločníkom a konateľom
bola dňa 7.12.2010 zrušená. Zároveň poukázal na to, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny zo dňa 9.5.2011 mu bola znížená dávka príspevku na sumu 62,50 eur od 1.4.2011. V súčasnosti

žalobca vykonáva prácu v zmysle dohody o pracovnej činnosti pre zamestnávateľa U.-H.F. N..V..Q.. vdohodnutom rozsahu pracovného času 10 hodín týždenne a odmenou za vykonanú prácu 3,- eur na
hodinu, býva v byte svojho synovca a mesačne uhrádza nájom a inkaso v sume 110,- eur. Žalobca ďalej
dôvodil, že v predchádzajúcom konaní súd nevypočul žalovanú a nezistil jej majetkové pomery, najmä

či je naďalej majiteľkou osobného motorového vozidla Citroen C3 a či býva v byte matky. Otec má ďalšiu
vyživovaciu povinnosti na syna M. Š. J.. XX.X.XXXX, na ktorého mu bolo určené výživné rozhodnutím
Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/210/2007 v sume 49,79 eur, nevlastní žiaden nehnuteľný ani
hnuteľný majetok.

Žalovaná sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 3.11.2011, v ktorom navrhla
žiadosť žalobcu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že je naďalej žiakom N. (tretí ročník) a z

dôvodu zdravotného stavu jej bolo umožnené individuálne vzdelávanie. Potvrdila, že je poberateľkou
invalidného dôchodku v sume 285,70 eur, pričom však zároveň pri úprave výšky invalidného dôchodku
došlo k zníženiu peňažného príspevku na opatrenie, ktorý poberá jej matka S. Š. za jej opatrovanie
na sumu 182,29 eur mesačne (medzičasom zvýšené na 220,- eur). Pripojila potvrdenie ošetrujúceho
lekára o odporúčaní individuálneho štúdia s poukazom na zdravotný stav. Uviedla, že jej mesačné

výdavky len na lieky a zdravotnícke potreby, keďže je nechodiaci pacient činia cca 150,- eur, v čom nie
sú zahrnuté náklady na bývanie, stravu, dopravu k lekárovi, ošatenie a hygienu. K motorovému vozidlu
uviedla, že toto vlastní, avšak bolo jej zabezpečené z príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia, nakoľko je imobilná. Uviedla, že jej finančná situácia sa nijakým spôsobom nezlepšila od
vydaniarozsudkuOkresnéhosúdusp.zn.27P/208/2008zodňa17.12.2010vspojitostikrajskéhosúdua

rovnako situácia žalobcu je taktiež v zásade rovnaká, ako v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkyneS.Š.aoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi
a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že vyživovacia povinnosť žalobcu na žalovanú bola naposledy
určená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/208/2008-189 zo dňa 17.12.2010, kedy bola

zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 49,79 eur na sumu 165,97 eur od 1.8.2008 do budúcna, čím
zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 14C/1718/99-25 zo dňa 26.3.2002. V čase
rozhodovania súdu navštevovala žalovaná strednú školu, dňa 12.7.2010 nadobudla plnoletosť (t.j. pred
rozhodnutím súdu), pričom na vzhľadom na jej zdravotný stav (imobilita a psoriáza) boli podľa názoru
súdu nepochybne zvýšené výdavky na jej výživu a celkovú starostlivosť, ktorú zabezpečovala výlučne

matka, preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca. Žalovaná bývala s matkou v jeden a pol izbovom
byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky a na bývanie vynakladali mesačne 125,- eur. Matka poberala
opatrovateľský príspevok spolu s prídavkami na hygienu a benzín v sume 280,- eur (spolu). Otec v tom
čase žil dlhodobo z príležitostných prác, na výkon ktorých podľa názoru súdu, využíval svoje postavenie
konateľa v spoločnosti O. N..V..Q.. a vzhľadom na charakter jeho činnosti, ktorú vykonával bol jeho

príjem nepreukázateľný, avšak nepochybný, pretože na úrade práce sa zaevidoval až 15.2.2010 a
dávky k hmotnej núdzi poberal až od apríla 2010 (t.j. od roku 2005 nepožiadal o štátne dávky). Súd
preto dospel k názoru, že otec mal príjem, avšak nepredložil súdu doklady na jeho zhodnotenie, preto
pri určení výšky výživného súd rozhodol v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a mal zato, že
otec mal príjem 20-násobok životného minima, t.j. 3.707,60 eur (20x185,38 eur). Zároveň súd prihliadol

na tú skutočnosť, že posledný pracovný pomer v spol. W..N..N. H. ukončil žalobca na vlastnú žiadosť,
teda sa vzdal príjmu a pravidelného zárobku bez dôležitého dôvodu. Mal živnostenské oprávnenie od
roku 1997 do roku 2002, od roku 2006 bol konateľom a jediným spoločníkom spol. O. N..V..Q... Otec bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.2.2010 a od apríla 2010 poberal dávky v hmotnej
núdzi vo výške 118,30 eur.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 30.5.2011 č.k. 7CoP/59/2011-229 prvostupňový rozsudok
potvrdil, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že aj odvolací súd bol toho názoru, že žalobca
sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, na čo
správne prvostupňový súd prihliadol pri určení výživného a námietku otca, že tento pracovný pomer
ukončil z dôvodu pracovného úrazu, pri ktorom sa priotrávil v roku 1995, odvolací súd považoval za

irelevantnú, nakoľko od tejto udalosti do dňa skončenia pracovného pomeru dohodou na vlastnú žiadosťotca uplynulo približne 7 rokov. Rovnako odvolací súd považoval za správny aj záver prvostupňového
súdu o fiktívnom príjme otca, ktorý tvrdil, že dlhodobo žije z príležitostných prác, avšak nepredložil
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, pričom odvolací súd zdôraznil, že žalobca si

túto povinnosť nesplnil ani v odvolacom konaní.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 16.3.2012 uviedol, že návrh podal
z dôvodu, že už nepodniká, keďže bola zrušená spoločnosť O. N..V..Q.., v ktorej bol spoločníkom a
konateľom, pričom však uviedol, že nikdy nepodnikal a nie je mu jasné, prečo pri predchádzajúcom
rozhodnutí o výške výživného súd vychádzal z akejsi fikcie. V súčasnosti je vedený na úrade práce,

kde poberal v čase výpovede dávky spolu v sume 128,- eur (dávka už zahŕňa príspevok na bývanie).
Pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti pre zamestnávateľa U. H. N..V..Q.., avšak pokiaľ si
nejakú čiastku v tejto spoločnosti privyrobí, vždy mu je potom znížená dávka, preto reálne jeho mesačný
príjem činí max. 128,- eur. Uviedol, že na úrade práce bol evidovaný s menšími prestávkami od roku
2002, keď raz bol vyradený pre nespoluprácu, druhýkrát, pretože založil spoločnosť O. N..V..Q.. a
neskôr, keď sa zákony zmenili a mohol byť evidovaný na úrade práce napriek tomu, že je spoločníkom

a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným sa opätovne zaevidoval. Uviedol, že jeho posledným
zamestnávateľom bol W..N.. N. H., kde ukončeniu pracovného pomeru došlo na základe dohody z jeho
strany, keď nechcel pracovať u zamestnávateľa, kde by mu hrozil podobný úraz. Žalobca ďalej uvádzal,
že k zníženiu dávky v hmotnej núdzi na sumu 62,50 eur došlo z dôvodu, že mal príjem z vykonávania
činnosti na základe dohody, avšak vydaných bolo viacero takýchto rozhodnutí, kedy mu boli opakovane

dávky znižované z rôznych dôvodov. Uviedol, že má ukončené stredné odborné učilište bez maturity
- odbor mechanik a opravár pre strojové zariadenia a hľadá si prácu, avšak bezúspešne. Na dohodu
pracuje v spoločnosti U. H. N..V..Q.., iba vďaka tomu, že majiteľ firmy je jeho známy a snaží sa mu
pomôcť,avšaknemámožnosťtrvalohozamestnať. SpoločnosťU.H.savenujetaxislužbeanavrhovateľ
potvrdil, že by mohol v tejto firme pracovať aj na inej pozícii, napr. ako vodič, ktorú činnosť však v čase

pojednávania nemohol vykonávať, keďže mu bol zadržaný vodičský preukaz exekútorom, v dôsledku
toho, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére alebo voči manželke (matky odporkyne)
nevedel to presne špecifikovať. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť má aj voči synovi M., túto si však
riadne plní a nemá voči nemu žiadne nedoplatky. Uviedol, že v predchádzajúcom období pracoval v
Y. I. Y., avšak nebolo to pre neho výhodné, keďže musel platiť pevnú čiastku za prenájom automobilu,

rovnako sa snažil pracovať takýmto spôsobom pre firmu D. prostredníctvom spoločnosti O. N..V..Q..,
avšak prestal s tým, pretože z toho neplynul zisk.

Ako svoje výdaje žalobca uviedol 902,- eur nájomné, 30,- eur inkaso, 50,- eur výživné na mal. M. a 50,-
eur uhrádza ako výživné na odporkyňu a 20,- eur na matku žalovanej. Nakoľko tieto výdaje prevyšujú
jeho príjem dávok, pomáha mu s týmto sestra a synovec.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 5.9.2013 svoju predchádzajúcu výpoveď
doplnil v tom zmysle, že za podstatnú zmenu u svojej osoby považuje to, že už dlhšie obdobie nepracuje
u žiadneho zamestnávateľa (teda ani pre posledného zamestnávateľa, ktorým bola spoločnosť U. H.,
N..V..Q..), a to najmä z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, pričom predložil súdu listinné dôkazy,
ktoré mali osvedčiť toto jeho tvrdenie. Uviedol, že dňa 27.2.2013 bol hospitalizovaný z dôvodu

predpokladaného infarktu.

Súd z predložených lekárskych správ, ktoré na uvedenom pojednávaní oboznámil zistil, že žalobca bol
hospitalizovaný od 27.2.2013 od 21,30 hod. do 28.2.2013 do 13,30 hod. s tým, že bol prijatý pre bolesti
na hrudníku a zo záverov vyplýva, že pacientovi bola poskytnutá komplexná starostlivosť, avšak pacient
aj napriek neukončenému diagnostickoterapeutickému procesu odmietol pokračovať v ďalšom priebehu

hospitalizácie a bol prepustený na vlastnú žiadosť.

Z ďalšej lekárskej správy (Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb) vyplýva, že
žalobca bol hospitalizovaný v dňoch 19.3.2013 o 22,34 hod. do 21.3.2013 do 14,58 hod. a prijatý bol so
suspektnou (predpokladanou) diagnózou na akútny koronárny syndróm k došetreniu. Koronarograficky
bol zistený normálny nález na koronárnych tepnách a vykonanými vyšetreniami koronárna choroba

srdca nebola potvrdená. Pacient bol v stabilizovanom stave prepustený do ambulantnej starostlivosti
s diagnostickým záverom: bolestivý hrudníkový syndróm, najpravdepodobnejšie vertebrogenný,hepatopatia s laboratórnou aktivitou, hyperkreatinémia, nikotinizmus. Pacientovi bolo odporúčané
prestať fajčiť a z kardiologického hľadiska bol prepustený bez liečby.

Aj z tretej predloženej lekárskej správy vyplýva diagnostický záver: suspekta, recidíva možného

akútneho koronárneho syndrómu, pričom pacient nesúhlasil s akútnou hospitalizáciou a podpísal
negatívny reverz.

Žalobca ďalej doplnil, že je naďalej nezamestnaný, nie je však evidovaný na úrade práce, jeho jediným
príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,- eur. Nedošlo u neho oproti obdobiu, kedy bol vypočutý
k žiadnym zmenám, čo sa týka bývania, ani jeho výdajov. Uviedol, že ním uvádzané zdravotné problémy

ho obmedzujú tým spôsobom, že napr. pri strese alebo keď sedí v aute má problémy, bolesti, točí sa
mu hlava, musí veľa piť, nesmie sa stresovať, brať lieky, pričom v čase svojho výsluchu ešte nemal
dokončené vyšetrenia a prípadné priznanie invalidného dôchodku s ošetrujúcim lekárom nekonzultoval.

Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi uskutočnenej mimo pojednávacích miestností (v mieste
bydliska žalovanej) dňa 9.11.2012 uviedla, že nesúhlasí s návrhom na zrušenie ani zníženie výživného
a navrhuje ponechať vyživovaciu povinnosť otca v takej výšky, ako to bolo doposiaľ. Uviedla, že štúdium

na Q. M. ukončila z dôvodu, že pre vážne zdravotné problémy jej doktor odporučil ukončiť štúdium,
pričom v roku 2011 a 2012 bola žiačkou 3. ročníka odbor remenár - sedlár. Potom ako absolvovala
operáciu a určitú liečbu, jej zdravotný stav sa zlepšil, avšak aj keď by už mohla navštevovať školu,
lekári jej naďalej návštevu školy neodporúčajú pre oslabený imunitný systém. Zároveň uviedla, že už
by nemohla pokračovať v odbore, ktorý začala študovať, keďže tento sa už neprevádzkuje, škola ho

zrušila, a preto by v prípade návratu do školy musela opätovne začať štúdium v 1. ročníku iného odboru
a aj to bolo dôvodom, prečo sa rozhodla, že v štúdiu pokračovať nebude ani do budúcna. Znamená
to, že má ukončené základné školské vzdelanie. Uviedla, že podľa jej názoru, ani po ukončení celého
štúdia v odbore, ktorý študovala (remenár - sedlár) by nemala žiadne uplatnenie. Jej jediným príjmom
je invalidný dôchodok v sume 295,- eur, okrem toho nemá iný príjem, býva v spoločnej domácnosti s

matkou, ktorá poberá opatrovateľský príspevok. Uviedla, že na lieky uhrádza doplatky približne vo výške
150,- eur mesačne, jedná sa o antibiotiká, probiotiká, vitamín C a iné lieky v súvislosti s jej zníženým
imunitným systémom. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Citroen C3, ktoré nadobudla
prostredníctvom sociálnej poisťovne, ktorá uhradila jednu polovicu kúpnej ceny a druhú polovicu musela
uhradiť jej matka. Kúpna cena činila cca 220,- Sk. Žalovaná nemá vodičský preukaz a vozidlo nie

je žiadnym spôsobom upravované. Zvýšené výdaje mala aj v súvislosti so zakúpením dekubitárneho
matracu, nevedela však uviesť výšku doplatku a zakúpenie dekubitárnej podložky na vozík, kde rovnako
nevedela uviesť výšku doplatku, ktorý musela jej matka uhradiť.

Svedkyňa S. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je matkou žalovanej, o ktorú sa stará vzhľadom
na jej zdravotný stav. Uviedla, že dcérin príjem doposiaľ činil iba invalidný dôchodok, ktorý sa postupne

zvyšoval až na sumu 305,- eur mesačne. Okrem toho dcéra poberá 50,- eur ako príspevok na benzín,
resp. ošatenie a hygienu (kompenzácia). Tento príspevok poberala aj v minulosti popri invalidnom
dôchodku. Uviedla ďalej, že svedkyňa predtým poberala príspevok za ošetrovanie dcéry, ktorý jej bol
znížený na sumu 180,- eur mesačne a neskôr bol znížený na sumu 35,- eur mesačne v dôsledku
rozhodnutia súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti žalobcu na žalovanú na sumu 165,97 eur mesačne.

Situácia sa zmenila v máji 2013, odkedy už nepoberá príspevok za ošetrovanie dcéry, ale dcéra poberá
príspevok na asistenta (na osobnú asistenciu) a keďže túto činnosť - osobnú asistenciu vykonáva
svedkyňa, dcéra jej vypláca v čistom v priemere 250,- eur mesačne za 92 hodín. Uviedla, že dcéra
má ešte jedného asistenta, ktorý pracuje na 90 hodín mesačne a dostáva približne podobnú čiastku.
Uviedla, že keďže žalobcovi vzniklo voči dcére dlžné výživné, došlo u exekútora k dohode, na základe

ktorej vyplatil žalobca v auguste 2012 čiastku 3.000,- eur a následne od septembra 2012 až doposiaľ
prostredníctvom exekútora uhrádza na dcéru mesačne čiastku 200,- eur, ktorá pozostáva zo sumy
165,97 eur bežného výživného plus dlžné výživné a príslušné čiastky prináležiace na trovy exekúcie.
Taktiež žalobca prispieva svedkyni čiastkou 16,- eur mesačne ako výživné na rozvedenú manželku, kde
opäť vzniklo aj dlžné výživné a neuhradená ostala približne čiastka 35.000,- Sk.

K výdajom, ktoré majú s dcérou spoločne za bývanie uviedla, že bývajú v jeden a pol izbovom byte, za
ktorý uhrádzajú mesačne 140,- eur, ďalej uhrádza dcére poistku 20,- eur a štvrťročne uhrádza platby za
odpad v sume približne 20,- eur. Ďalej uhrádza za služby spoločnosti Antik 18,- eur mesačne a štvrťročneuhrádza zákonné poistenie za motorové vozidlo v sume 30,- eur. Mesačne uhrádza za telefón približne
50,- eur. Uviedla, že dcéra má zvýšené výdaje v súvislosti s jej zdravotným stavom, keď bolo potrebné
zakúpiť jej antidekubitárnu podložku do vozíka, ktorá bola zakupovaná pred dvoma rokmi, stála 600,-

eur, z čoho 400,- eur preplatila poisťovňa a svedkyňa s dcérou museli doplatiť 200,- eur. Uviedla, že
táto podložka sa práve zničila, a preto musia opakovane vybavovať príspevok od poisťovne a zakúpiť
alebo zabezpečiť novú podložku. Ďalej bolo potrebné zabezpečiť napr. antidekubitárny matrac, ktorý bol
zakúpený približne pred rokom, doplatok činil 50,- eur. Ďalej uviedla, že dcéra musí pravidelne užívať
lieky, resp. tieto neberie pravidelne, ale prispôsobuje ich svojim výsledkom (v závislosti od výsledkov

z odberov krvi a moču vykonávaných raz mesačne) pričom posledný rok musela brať lieky nepretržite,
kde doplatky činili približne 10,- eur mesačne. Ďalej dcéra užíva probiotiká, vzhľadom na jej problém s
imunitou, kde platby činia okolo 25,- eur mesačne a taktiež v súvislosti s potrebou dostávať vyváženú
stravu, s týmto sú spojené určité zvýšené výdaje. Ďalej svedkyňa poukázala na to, že približne 30,- eur
mesačne vynakladá na zakúpenie podložiek, ktoré musí dcére zabezpečovať, keď 30 ks podložiek stojí
15,- eur a ona potrebuje mesačne 60 ks. Ďalej je potrebné zabezpečovať olej na masáže, ktoré musí

absolvovať, na čo vynakladá približne 15,- eur mesačne. Dcéra (žalovaná) má problém aj s psoriázou,
kde tiež je potrebné vynakladať zvýšené výdaje ako doplatky na mastičky, ktoré užíva, čo činí približne
20,- eur štvrťročne.

Rozhodnutím V. N. Q. Š. K. Ž. N. Y. K. I. H. zo dňa 5.9.2011 č. 114/2011/R bolo K. O. Š., žiačke 3.SOŠ
triedy individuálne vzdelávanie žiačky v prvom polroku SOŠ zo zdravotných dôvodov.

Z oznámenia o predčasnom ukončení štúdia zo dňa 24.1.2012 vyplýva, že O. Š. prestala byť žiačkou
N. Š. Q. U. XX, H. dňa 23.1.2012 na základe žiadosti o ukončení štúdia zo zdravotných dôvodov.

Zo správy N. Š., Q. U. XX, H. zo dňa 29.11.2012 vyplýva, že O. Š. bola žiačkou tejto školy od
roku 2009/2010 do šk. roku 2011/2012, kedy dňom 23.1.2012 štúdium ukončila na vlastnú žiadosť zo
zdravotných dôvodov. V šk. roku 2012/2013 nebolo možné pokračovať v učebnom odbore remenár -

sedlár, ktorý menovaná navštevovala, nakoľko odbor zanikol pre nedostatok nových žiakov. Absolventi
uvedeného odboru by mohli vykonávať práce remenárskeho a sedlárskeho charakteru, buď ako
zamestnanci so zdravotným znevýhodnením alebo SZČO podľa súčasných možností na trhu práce.
V prípade záujmu o pokračovanie v štúdiu, by O. Š. mohla žiadať iba o prijatie do 1. ročníka odbor
technicko-administratívny pracovník, avšak iba v prípade schopnosti pokračovať v štúdiu, vzhľadom na

jej zdravotný stav, ktorý škola aktuálne nepozná.

Z rozhodnutí sociálnej poisťovne vyplýva, že od 1.1.2011 bol invalidný dôchodok O. Š. zvýšený zo sumy
280,60 eur na sumu 285,70 eur a od 1.1.2012 na sumu 295,20 eur.

Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 21.1.2013 vyplýva, Ž. O. Š. požiadala o invalidný dôchodok od
12.7.2010, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená

na 80% a od 12.7.2010 poberá invalidný dôchodok v sume 280,60 eur mesačne od 1.1.2011 v sume
285,70 eur mesačne, od 1.1.2012 v sume 295,20 eur mesačne a od 1.1.2013 v sume 305,30 eur
mesačne. Nepožiadala o zvýšenie dávky, najbližšia kontrola lekárskej prehliadky bola stanovená pri
podaní žiadosti o invalidný dôchodok na október 2015.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.1.2007 bol priznaný na základe žiadosti

O. Š. zastúpenej matkou S. Š. peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla zn. Citroen
C3 vo výške 200.000,- Sk, nakoľko žiadateľka je považovaná za občana s ŤZP.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 28.7.2010 bol znížený peňažný
príspevok na opatrovanie, ktorý poberala S. Š. na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktoroujeO.Š.zosumy231,90eurnasumu182,29eur,pričomzodôvodneniatohtorozhodnutiavyplýva,

že dôvodom bola skutočnosť, že v júli 2010 opatrovaná O. Š. dovŕšila vek 18 rokov, v dôsledku čoho jej
vznikol nárok na poskytnutie invalidného dôchodku, a preto sa nepovažuje za nezaopatrené dieťa.Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 13.7.2012 bol s účinnosťou
od 1.7.2012 poberateľke S. Š. znížený peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorou je O. Š. na sumu 37,03 eur mesačne s odôvodnením, že v zmysle

platnej právnej úpravy peňažný príspevok na opatrovanie činí 111,32 % sumy životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. 216,61 eur a táto suma bola krátená o sumu prevyšujúcu o príjem
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nad 1,4násobok sumy životného minima, t.j. o sumu
179,58 eur mesačne.

Z potvrdenia spol. U. - H. N..V..Q.. vyplýva, že V. Š. je v tejto spoločnosti zamestnaný na základe dohody
o pracovnej činnosti a v mesiaci júl 2011 činil jeho príjem 50,- eur, august 2011 - 0,- eur, september

2011 - 0,- eur, október 2011 - 50,- eur.

Z potvrdenia o príjme zo dňa 7.5.2013 od spol. U. H. N..V..Q.. vyplýva, že príjem zamestnanca V. Š.
na základe dohody o pracovnej činnosti činil v októbri 2012 100,- eur v čistom, v novembri 0,- eur, v
decembri 2012 50,- eur v čistom.

Z dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi zamestnávateľom U. H. N..V..Q.. a zamestnancom V. Š.

zo dňa 30.9.2012 vyplýva dojednaná pracovná úloha - vodič so začiatkom pracovnoprávneho vzťahu
1.10.2012, dojednaná odmena 40,- eur/1hod., dojednaný rozsah práce 350 hodín.

V. Š. ako nájomca uzatvoril s prenajímateľom S. H. nájomnú zmluvu dňa 22.4.2010 o nájme 1-izbového
bytu na E. XX I. H., kde nájomné bolo stanovené na 100,- eur.

V. Š. ako povinný uzatvoril so súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Hlavňovou dohodu o postupnom

splatení vymáhanej pohľadávky vo veci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Košice II,
sp. zn. Ex 830/2012 v prospech oprávnenej O. Š. s dojednanou výškou splátok v sume najmenej 298,-
eur (165,97 eur splátka bežného výživného plus 34,03 eur splátka dlžného výživného plus 48,- eur
alikvótna čiastka trov exekúcie plus 50,- eur alikvótna časť trov právneho zastúpenia oprávneného)
počnúc mesiacom september 2012.

Z listu exekútorského úradu Košice súdneho exekútora JUDr. Lýdie Bujňákovej zo dňa 23.9.2013
vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému V. Š. bol vymáhaný dlh na manželskom
výživnom na základe exekučného titulu (rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23C/314/1999
zo dňa 13.12.2001) a to za obdobie od 1.9.1999 do 31.12.2001 vo výške 652,79 eur a za obdobie
od 1.1.2002 do 12.6.2002 vo výške 179,25 eur. V tomto exekučnom konaní bolo na výživnom p.

S. Š. poukázaných spolu 832,04 eur, pričom exekučné konanie bolo ukončené a poverenie vrátené
exekučnému súdu.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/79/07 - 140 vyplýva, že súd týmto rozkazom
rozhodol, že obvinený V. Š. je vinný, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči S. Š., čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy.

Uznesením zo dňa 17.4.2008 Okresný súd Košice II zobral na vedomie späťvzatie odporu podaného
obžalovaným V. Š. proti trestnému rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/79/07 zo dňa 3.8.2007.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15.5.2013 vyplýva, že V. Š. je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi od 1.4.2010 do trvania podmienok, pričom
niejevedenývevidenciiuchádzačovozamestnanienaúradepráce,sociálnychvecíarodiny,vktorejbol

od 15.2.2010 do 20.3.2012, keď dňom 21.3.2012 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu s úradom.
V období apríl 2010 až marec 2011 činila dávka vyplatená V. Š. 118,30 eur v mesiaci apríl až jún 2011
činila 62,50 eur, v júli 2011 činila 118,30 eur, v auguste a septembri 2011 činila 80,80 eur, v októbri anovembri činila 118,30 eur, v decembri 2011 činila 80,80 eur, v januári 2012 až máji 2013 činila dávka
118,30 eur.

Podľa ust. § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1,3 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V tomto prípade sa žalobca domáhal v prvom rade zrušenia vyživovacej povinnosti voči žalovanej,

alternatívne zníženia svojej vyživovacej povinnosti, a preto súd najprv zameral svoje dokazovanie a
svoje úvahy na rozhodnutie o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Vo vzťahu k uvedenému súd uvádza, že v zmysle citovaného ust. Zákona o rodine plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom, ako ich zákonná povinnosť, trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť, a preto aj v tomto konkrétnom prípade súd posudzoval práve túto skutočnosť, či odporkyňa

v súčasnosti je schopná sama sa živiť, t.j. či u odporkyne došlo k takým zmenám, v dôsledku ktorých
nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, t.j. pokryť zo svojich príjmov (vrátane príjmov plynúcich
zo systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia) svoje základné životné potreby. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaná, ktorá je plnoletá, prestala navštevovať Strednú odbornú školu
a pripravovať sa tak na svoje budúce povolanie, pričom vzhľadom na svoj zdravotný stav poberá

invalidný dôchodok. Súd v prvom rade posudzoval tú skutočnosť, či invalidný dôchodok, ktorý žalovaná
poberá (vzhľadom na skutočnosť, že príspevok na asistenciu, ktorý neskôr začala poberať celý žalovaná
ďalej poskytne svojim asistentom) pokrýva odôvodnené potreby odporkyne, aby tak táto bola schopná
pokryť svoje potreby samostatne a teda, aby bolo možné vyvodiť záver, že nie je odkázaná na plnenie
vyživovacej povinnosti zo strany svojich rodičov. Súd ešte dopĺňa, že vyživovacia povinnosť zo strany

matky, z ktorou žalovaná žije v spoločnej domácnosti, a ktorá sa o ňu osobne stará, je pokrytá práve
takouto osobnou starostlivosťou, pričom matka aj finančne prispieva na potreby žalovanej, nakoľko ich
výdajenaspoločnúdomácnosťsúuhrádzanéspoločnezprostriedkovodporkyneajjejmatky.Súdjetoho
názoru, že najmä s poukazom na to, že zdravotný stav odporkyne preukázaný jednotlivými listinnými
dôkazmi - lekárskymi správami jednoznačne vyžaduje zvýšené výdaje, či už na úhradu liekov, ako aj

pomôcok potrebných pre bežný život žalovanej (dekubitačný matrac, dekubitačná podložka, masážneprípravky, stravovanie), a preto je súd toho názoru, že invalidný dôchodok v sume, v akej ho odporkyňa
poberá, nepokrýva všetky jej odôvodnené potreby. Preto žalovanú nie je možné považovať za osobu
schopnú samostatne sa živiť, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaná nemá možnosť svoje

príjmy si zvýšiť iným spôsobom, vzhľadom na jej zdravotný stav. Súd preto dospel k záveru, že nie
je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť žalobcu, ako druhého z rodičov, ktorý so žalovanou nežije v
spoločnej domácnosti a nevykonáva o ňu osobnú starostlivosť.

Súd zároveň dodáva, že invalidný dôchodok žalovaná poberala aj v čase predchádzajúceho
rozhodovania súdu, rovnako ako aj príspevok na kompenzáciu v súvislosti s prepravou, teda táto

skutočnosť nie je nová, resp. nie je možné vyhodnotiť túto skutočnosť ako zmenu okolnosti, z ktorých
vychádza súd pri svojom predchádzajúcom rozhodovaní.

Následne súd zameral svoje dokazovanie a úvahy na rozhodnutie o návrhu na zníženie výšky
vyživovacej povinnosti žalobcu, kde poukazuje na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o takomto návrhu
súd v prvom rade skúma, či u niektorej zo zúčastnených strán došlo k takým zmenám okolnosti, z
ktorých súd vychádzal pri pôvodnom rozhodnutí, ktoré sú závažnejšieho charakteru, v dôsledku čoho sa

výraznejším spôsobom prejavia na pomeroch účastníkov konania, pričom súd tieto zmeny skúma vždy
komplexne a to aj na strane navrhovateľa aj na strane odporkyne.

Vovzťahukuvedenémusúduvádza,žepokiaľžalobcapoukazovalnato,žedošlokzrušeniuspoločnosti
O., ktorej bol predtým spoločníkom a konateľom, nie je možné takúto skutočnosť považovať za zmenu
oproti okolnostiam, z ktorých súd vychádzal pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí s poukazom

na to, že k zrušeniu spoločnosti došlo 25.10.2010, teda zrušená bola už v čase predchádzajúceho
rozhodovania prvostupňového, ako aj krajského súdu. Rovnako je to s tvrdením žalobcu, že je
nezamestnaný, nakoľko aj z odôvodnenia predchádzajúceho rozhodnutia vyplýva, že tento stav
pretrvával už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu, keďže navrhovateľ bol evidovaný na úrade
práce od 15.10.2010, rovnako už v predchádzajúcom rozhodnutí súd zohľadňoval tú skutočnosť, že

žalobca bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi v tom čase v sume 118,30 eur. Napokon k tvrdeniu
navrhovateľa, že pracovný pomer u posledného zamestnávateľa ukončil zo zdravotných dôvodov, súd
uvádza, že túto skutočnosť, opätovne nie je možné zohľadniť, nakoľko už v čase predchádzajúceho
rozhodovania tento pracovný pomer bol ukončený, súd skúmal túto skutočnosť a odvolací súd vyslovil,
že pracovný pomer bol ukončený na žiadosť žalobcu, teda žalobca sa sám vzdal výhodnejšieho

pracovného zaradenia a majetkového prospechu.

Ku skutočnosti, že v čase podania tohto návrhu došlo k zníženiu dávky v hmotnej núdzi u žalobcu na
sumu 62,50 eur súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že k takémuto
zníženiu došlo pre správanie sa žalobcu tak, keďže k odobratiu príspevku na bývanie došlo z dôvodu,
že žalobca nepredložil potrebné podklady a zároveň súd doplnil, že následne došlo opätovne k zvýšeniu

tohto príspevku, ktorý od januára 2012 do rozhodnutia súdu činí 118,30 eur.

Napokon obdobne ako to bolo u prechádzajúcich dôvodov, na ktoré žalobca poukazoval aj vo vzťahu k
jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k synovi M. súd uvádza, že túto vyživovaciu povinnosť otec mal aj
v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu a teda nevznikla mu nová vyživovacia povinnosť, preto ju
nie je možné považovať za zmenu oproti predchádzajúcemu obdobiu.

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná vlastní osobné motorové vozidlo zn. Cintroen C3 súd uvádza, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že takéto jeho tvrdenie je pravdivé, avšak sa jedná o vozidlo
zakúpené pre potreby žalovanej s poukazom na jej zdravotnú odkázanosť a to za pomoci poskytnutého
príspevku na kompenzáciu jej zdravotného postihnutia, a preto nie je možné vlastníctvo takéhoto vozidla
považovať za nadštandardné, ale naopak za nevyhnutné pre potreby odporkyne a opäť súd poukazuje

na tú skutočnosť, že toto vozidlo bolo zakúpené už dávnejšie, t.j. nie je možné túto skutočnosť považovať
za novú resp. za zmenu oproti predchádzajúcemu obdobiu (príspevok priznaný v roku 2007).

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že za jedinú relevantnú zmenu situácie je možné
považovať podľa názoru súdu, tú skutočnosť, žalovaná ukončila štúdium na strednej škole ku dňu
23.1.2012 tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov (pričom predtým od 5.9.2011 malaštúdium prerušené zo zdravotných dôvodov). Súd iba takúto zmenu považoval za spôsobilú privodiť
zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti žalobcu a to s
poukazom na tú skutočnosť, že v dôsledku ukončenia školskej dochádzky došlo aj k zníženiu

odôvodnených potrieb žalovanej (zníženiu výdajov vynakladaných na dochádzku a účasť na študijnom
procese). Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti za obdobie
od 1.7.2011 (ako to navrhovateľ požadoval) až do 31.1.2012 (do konca mesiaca, kedy došlo k ukončeniu
štúdia žalovanej) nebol dôvodný, a preto v tejto časti súd návrh zamietol.

V období od 1.2.2012 do budúcna súd posudzoval výšku príjmov a výdajov na strane žalobcu aj
žalovanej s prihliadnutím na výšku príjmov a výdajov matky žalovanej, nakoľko táto žije so žalovanou

v spoločnej domácnosti a spoločne uhrádzajú výdaje na bývanie, ako aj ďalšie výdaje na bežný život.
Súd tu uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že invalidný dôchodok žalovanej činil v období
od 12.7.2010 v sume 280,60 eur od 1.1.2011 činil 285,70 eur, od 1.1.2012 činil 295,20 eur, od 1.1.2013
činil 305,30 eur plus poberala čiastku 50,- eur ako kompenzáciu za dopravu (na benzín).

Matka žalovanej v období do júla 2010 poberala príspevok za opatrovanie v sume 231,90 eur, od júla

2010 do júna 2011 poberala príspevok v sume 182,90 eur, v júli a auguste 2011 v sume 186,66 eur, a
od septembra 2011 do júna 2012 v sume 211,32 eur. Od júla 2012 do 31.3.2013 došlo k zníženiu tohto
príspevku za opatrovanie na sumu 37,03 eur (v dôsledku zvýšenia vyživovacej strany zo strany žalobcu
rozhodnutím súdu na sumu 165,- eur mesačne). Od 1.4.2013 došlo k zmene situácie, keď už matka
nepoberá príspevok za opatrovanie, ale je jej vyplácaný príspevok na osobnú asistenciu v priemere v

sume 250,- eur mesačne, ktorý je vypláca žalovaná (táto zároveň vypláca aj druhého asistenta).

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca poberal v období apríl 2010 až marec 2011
dávku 118,30 eur, v období apríl, máj, jún 2011 v sume 62,50 eur, v mesiaci júl 2011 v sume 118,30
eur, v mesiaci august 2011 v sume 80,80 eur, v mesiaci október a november 2011 v sume 118,30 eur,
v mesiaci december 2011 v sume 80,80 eur a od januára 2012 až do rozhodnutia súdu v sume 118,30

eur. Zároveň v mesiaci júl 2012 na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce dosiahol žalobca
príjem 50,- eur, v mesiaci september 2012 príjem 50,- eur, v mesiaci október 2012 príjem 100,- eur a v
mesiaci december 2012 príjem 50,- eur, pričom od 1.10.2012 mal uzatvorenú dohodu na základe ktorej
mal dosahovať príjem 40,- eur na hodinu, pričom podľa názoru súdu v konaní žalobca nepreukázal
ním tvrdené skutočnosti, že k ukončeniu vykonávania prác na základe týchto dohôd došlo v dôsledku

zhoršenia jeho zdravotného stavu, keď z lekárskych správ, ktoré predložil vyplývalo vždy iba podozrenie
nazdravotnéproblémyvsúvislostisosrdcom(možnýinfarkt),ktorésavšaknepotvrdilitak,akotovyplýva
z predložených lekárskych správ, ktoré sú vyššie popísané. Súd vo vzťahu k výdajom otca zohľadnil
ním vynakladané výdaje na bývanie v sume 100,- eur mesačne, ako aj výdaje na vyživovaciu povinnosť
na syna M. v sume 50,- eur, ďalej úhradu výživného na rozvedenú manželku v sume 16,60 eur, ako

aj úhradu výživného a dlžného výživného prostredníctvom exekúcie na žalovanú (od septembra 2012
v sume 298,- eur).

Zohľadniac vyššie uvedené príjmy a výdaje oboch strán, súd dospel k záveru, že je potrebné odlíšiť
obdobie od 1.2.2012 (t.j. od prvého dňa mesiaca, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom došlo k
ukončeniu štúdia) do 30.6.2012, kedy matka žalovanej poberala príspevok na opatrovanie na žalovanej

v sume naposledy 211,32 eur, za ktoré obdobie súd dospel k záveru, že je potrebné znížiť vyživovaciu
povinnosť žalobcu na žalovanú z pôvodne určenej výšky na sumu 100,- eur mesačne.

Osobitne potom bolo potrebné posúdiť obdobie od 1.7.2012, t.j. od prvého dňa mesiaca v ktorom došlo k
zníženiu výšky príspevku za opatrovanie, ktorý bol vyplácaný matke žalovanej, žijúcej s ňou v spoločnej
domácnosti na sumu 37,03 eur do 31.3.2013 (dokedy bol tento príspevok vo vyššie uvedenej sume

vyplácaný), za ktoré obdobie súd dospel k záveru, že návrh je v tomto období nedôvodný a je potrebné,
aby v tomto období bola ponechaná pôvodne stanovená výška t.j. v sume 165,97 eur výživného.

Napokon v období od 1.4.2013 t.j. od obdobia, kedy matka žalovanej prestala poberať príspevok za
opatrovanie a zo strany žalovanej jej bol vyplácaný príspevok v sume 250,- eur mesačne, ktorý bol
žalovanej poskytnutý ako príspevok na asistenta do budúcna, súd bol toho názoru, že je na mieste znížiťvyživovaciu povinnosť z pôvodne určenej sumy na sumu 50,- eur mesačne, tak ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh na zníženie výživného zamietol (t.j. pod sumu 100,- eur v období od

1.2.2012 do 30.6.2012 a pod sumu 50,- eur v období od 1.4.2013 do budúcna).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).