Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200674
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200674.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, Nám. Gen. Štefánika 531, za účasti C. J., bytom J., L. XX a
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia bývalej Správy katastra Stará Ľubovňa zo dňa 24. mája 2013, číslo vkladu: V 548/13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Stará Ľubovňa zo dňa 24. mája 2013, číslo
vkladu: V 548/13.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.5.2012 rozhodla bývala Správa katastra Stará Ľubovňa, ktorej
právnym nástupcom je odporca (ďalej len odporca) ako príslušný správny orgán podľa § 18 ods. zákona

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej
len katastrálny zákon) vo veci návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na základe zmluvy
o zriadení záložného práva uzavretej dňa 12.4.2013 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a C.
J. zastúpenou ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 3
katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 29.4.2013 bol doručený návrh na vklad
záložného práva podľa doloženej zmluvy o zriadení záložného práva. Správny orgán v súlade s §

31 katastrálneho zákona preskúmal zmluvu z hľadiska či je úkon urobený v predpísanej forme, či je
prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliadal správny orgán aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Citoval § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 katastrálneho zákona. Uviedol, že v
predmetnom konaní bola k návrhu na vklad doložená dohoda o splnomocnení, ktorá je spísaná na
štandardnom zmluvnom formulári, kde je už vytlačené meno splnomocnenca, z čoho možno usúdiť,
že splnomocnenca fakticky vyberal veriteľ. Citoval § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom
prípade bol rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného daný predovšetkým tým, že dlžník pri uzatváraní

zmluvy nemal možnosť výberu zástupcu, pretože dohoda o splnomocnení ktorú použil záložný veriteľ jevypracovaná ako predtlač a zároveň ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník vôbec
nemohol ovplyvniť, pretože ju predložil v jednom balíku s úverovou zmluvou.

Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Z uvedených dôvodov odporca
návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva
zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Citoval
§ 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1 a § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, §
36 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení

je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej
pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam,

ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj
na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného
vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §

22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že

splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez

akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,

ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno

konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie

strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na

preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe
špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver
správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo
rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol
pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať

v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkovýstavaplnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného

práva k nehnuteľnosti, pretože:

1/ Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia
ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.2/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

3/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne

jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Účastníčka konania C. J. na pojednávaní konanom dňa 18.10.2013 uviedla, že nemá vedomosť o tom,

že splnomocnila na zastupovanie svojej osoby združenie ProHelp. Nebola poučená o svojich právach a
povinnostiach s tým súvisiacich, bolo jej len povedané, že je povinná splácať, aby dostala pôžičku má
podpísať predložené formuláre. Nikto s ňou nerokoval, nič jej nevysvetlil.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa §

250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
odporkyne a združenia ProHelp, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona
zamietol návrh na vklad záložného práva.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 12.4.2013 navrhovateľ podal návrh na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 114/2013-PTR do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o
zriadení záložného práva č. 114/2013-PTR uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a
C. J., zastúpenou združením ProHelp ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v

prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 706100310 zo dňa 12.5.2012 uzavretej medzi
záložnýmveriteľomnastraneveriteľaazáložcomnastranedlžníka,najmänazabezpečeniepohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 300,- Eur, ďalej poplatku v sume
288,- Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných

celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Obsahom administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľkou
C. J. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z dohody o splnomocnení
vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť
o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných

v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy
706100310. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie

pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovibezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto
dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp.
Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie

záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito
naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny
poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky
právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody,
vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku
zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky

a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením
jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Spotrebiteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti,10b)ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.Akideozmluvuoprevodenehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra

posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka

len určitého právneho úkonu.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je právnym úkonom a platný právny
úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Z obsahu citovanej
dohody o splnomocnení vyplýva, že v nej nie sú uvedené konkrétne nehnuteľnosti, ktoré majú byť
predmetom záložnej zmluvy. Dohoda o plnomocenstve je predložená ako formulárová typová zmluva,
ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná vôľa zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka,

bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný veriteľ,
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.
Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
apretojepodľa§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatné.Ajtexttejtodohodyjeneurčitý,pretože

z neho nie je zrejmé ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo.

Okrem toho navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.

V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo

zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.

Z výpovede C. J. však vyplýva, že nemá vedomosť o tom, aby splnomocnila združenie ProHelp na
zastupovanie svojej osoby, nevie ani že podpísala nejakú dohodu o splnomocnení, o splnomocnení s
ňou osobne nikto nerokoval ani ju nepoučil o právach a povinnostiach s tým súvisiacimi.

S ohľadom na tieto okolnosti je dôvodná pochybnosť o vážnosti vôle C. J. uzavrieť takýto právny úkon.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený
splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., z
čoho sa dá usudzovať, že v prípade C. J. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode

uzavretý právny úkon, a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže
oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či dlžníčka C. J. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu

pomoc a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.