Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cb/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713203575
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8713203575.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: ZINKOZA, a.s., so sídlom Hornádska 83, Krompachy, IČO:

36 186 511, proti žalovanému: AG Commerce, spol. s r.o., so sídlom Hviezdoslavova 358/50, Poprad,
IČO: 46 049 380, v konaní o zaplatenie 15.435,14 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.435,14 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.791,72 eur od 6.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.157,12 eur od
22.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.269,50 eur od 23.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.480,74 eur od
31.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 6.048,- eur od 23.8.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.688,06 eur od
20.9.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 926,- eur pozostávajúce

zo zaplateného súdneho poplatku, ktoré je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 15.435,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.791,72 eur
od 6.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.157,12 eur od 22.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.269,50 eur
od 23.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.480,74 eur od 31.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 6.048,- eur od
23.8.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.688,06 eur od 20.9.2012 do zaplatenia ako aj na náhradu trov
konania.

Svoj návrh žalobca odôvodnil na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 13.6.2011
rámcovú zmluvu, ktorou sa zaviazal po dobu platnosti zmluvy opakovane vykonávať pre žalovaného
povrchovú úpravu oceľových konštrukcií žiarovým zinkovaním, ktoré na tento účel dodá žalovaný
žalobcovi. Účastníci sa tiež dohodli na cene za povrchovú úpravu materiálu, ktorú sa žalovaný zaviazal
zaplatiť. Žalobca vždy po dodaní materiálu žalovaným vykonal povrchovú úpravu materiálu žiarovým
zinkovaním a následne si žalovaný povrchovo upravený materiál prevzal.

Dohodnutú cenu vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 120492 splatnou dňa 30.4.2012 vo výške

6.670,94 eur, z ktorej žalovaný neuhradil sumu 1.791,72 eur, faktúrou č. 120552 splatnou dňa 16.5.2012
vo výške 2.157,12 eur, faktúrou č. 120563 splatnou dňa 17.5.2012 vo výške 1.269,50 eur, faktúrou č.
121079 splatnou dňa 25.7.2012 vo výške 2.480,74 eur, faktúrou č. 121268 splatnou dňa 17.8.2012 vo
výške 6.048,- eur a faktúrou č. 121525 splatnou dňa 14.9.2012 vo výške 1.688,06 eur, ktoré žalovaný
ani čiastočne neuhradil.Zároveň žalobca uviedol, že aj keď si účastníci v zmluve dohodli 14 dňovú lehotu splatnosti faktúr,
poskytol žalovanému ich 30 dňovú splatnosť, v ktorej však žalovaný ani v dodatočnej lehote faktúry
neuhradil.

Súd vo veci vydal dňa 7.6.2013 platobný rozkaz č. k. 9Cb/145/2013-50, voči ktorému podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor, v ktorom potvrdil, že si na základe rámcovej zmluvy objednával a žalobca
opakovane vykonával pre žalovaného povrchovú úpravu oceľových konštrukcií žiarovým zinkovaním.
Uviedol, že ešte pred zaslaním a splatnosťou faktúr za vykonanú povrchovú úpravu oznámil žalovaný
žalobcovi a zaslal fotodokumentáciu o nedostatočnej úprave konštrukcie, ktorú musí žalovaný sám vo

svojej réžii prebrusovať a opravovať zinkovým sprejom. Na toto oznámenie o vadách úpravy žalobca
podľa žalovaného nereagoval a napriek tomu zaslal žalovanému faktúru za pozinkovanie v plnej výške.
Žalovaný mal za to, že hodnota pozinkovania má byť znížená minimálne o sumu za vykonanú opravu
pozinkovania, ktorú žalovaný podľa svojho vyjadrenia chcel predložiť na pojednávaní spolu s e-mailovou
komunikáciou, ako aj s ďalšou rozsiahlou dokumentáciou.

K tomuto odporu sa vyjadril žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26.8.2013, v ktorom poprel

tvrdenie žalovaného o nedostatočnej povrchovej úprave konštrukcie s tým, že v súvislosti s pohľadávkou
uplatnenou v tomto konaní si žalovaný neuplatnil voči žalobcovi žiadnu reklamáciu ani akékoľvek iné
oznámenie o vadách pozinkovaného materiálu, resp. požiadavku na zníženie ceny v dôsledku vád.
Poukázal na to, že žalovaný vo svojej e-mailovej korešpondencii zo dňa 4.6.2012 a 6.12.2012, v ktorej
reaguje na výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, ani v zmienke neuviedol údajné vady a prípadnú

neoprávnenosť nároku žalobcu. Naopak z predmetných e-mailov žalovaného je podľa žalobcu zrejmé,
že tento jeho pohľadávku akceptuje v plnej výške, ale vzhľadom na nie práve najlepšiu finančnú situáciu
žiada o zhovievavosť. K uvádzanému oznámeniu vád a fotodokumentácii, ktorú mal žalovaný zaslať
žalobcovi ešte pred zaslaním a splatnosť faktúr žalovaný nepredložil žiaden dôkaz s tým, že zároveň
predmetom tohto súdneho sporu je vymáhanie ceny za povrchovú úpravu materiálu vykonanú žalobcom

v roku 2012 na základe objednávok žalovaného uplatnených v roku 2012, preto je podľa žalobcu
irelevantné opierať podaný odpor o akékoľvek listiny resp. dokumentáciu z roku 2011.

Súd nariadil v predmetnej právnej veci pojednávanie na deň 17.10.2013, ktorého sa zúčastnila
splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil s tým, že na toto
pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, pričom svoju neprítomnosť do začatia pojednávania

neospravedlnil.Tútoneprítomnosťospravedlnilažpodaním,ktorébolosícedoručenédopodateľnesúdu
v deň konania pojednávania, avšak do začatia pojednávania nebolo predložené zákonnému sudcovi
resp. asistentke senátu. Zároveň žalovaný požiadal týmto svojím podaním o ospravedlnenie svojej
neúčasti z dôvodu účasti konateľa žalovaného na zahraničnej služobnej ceste, avšak žalovaný, aj keby
súd na toto jeho podanie súd prihliadal, nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s ust.

§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a prednesom
splnomocnenej zástupkyne žalobcu, na základe čoho mal zistený nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 13.6.2011 rámcovú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na
základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať povrchovú

úpravu oceľových konštrukcií žiarivým zinkovaním podľa požiadaviek žalovaného v cene 0,38 eur bez
DPH za kg pozinkovaného materiálu, ktorá je podľa svojich zmluvných dojednaní najbližšia k zmluve o
dielo. Zároveň sa účastníci dohodli podľa článku II. bodu 2 zmluvy, že žalobca bude realizáciu výrobkov
zabezpečovať len na základe objednávky vyhotovenej žalovaným a potvrdenej žalobcom. Podľa článku
V. zmluvy sa žalobca zaviazal preberať výrobky určené na žiarové zinkovanie podľa dodacieho listu

žalovaného, potvrdiť ich prevzatie žalovanému a zabezpečiť ich pozinkovanie. Podľa článku V. bod 2
zmluvy v cene určenej podľa článku II. zmluvy bude pripočítaná DPH v súlade s platnou legislatívou,
pričom podľa bodu 3 cit. článku V. mal žalovaný uhradiť dohodnutú cenu na základe faktúr, ktoré žalobca
vystaví po prevzatí pozinkovaných výrobkov žalovaným s tým, že podľa bodu 4 sa žalovaný zaviazal
fakturovanú čiastku uhradiť v lehote 14 dní odo dňa vystavenia faktúry. Zároveň sa účastníci podľa

článku V. bodu 5 zmluvy dohodli, že v prípade neuhradenia faktúr v lehote splatnosti má žalobca právopožadovať od žalovaného platenie úroku z omeškania vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania.

Z faktúry č. 120492 splatnej dňa 30.4.2012 vo výške 6.670,94 eur, faktúry č. 120552 splatnej dňa

16.5.2012 vo výške 2.157,12 eur, faktúry č. 120563 splatnej dňa 17.5.2012 vo výške 1.269,50 eur,
faktúry č. 121079 splatnej dňa 25.7.2012 vo výške 2.480,74 eur, faktúry č. 121268 splatnej dňa
17.8.2012 vo výške 6.048,- eur a faktúry č. 121525 splatnej dňa 14.9.2012 vo výške 1.688,06 eur
ako aj z pripojených dodacích listov podpísaných žalovaným spolu s vážnymi listami súd zistil, že
žalobca vykonal pre žalovaného povrchovú úpravu oceľových konštrukcií žiarivým zinkovaním materiálu

dodaného žalovaným, ktoré si žalovaný podľa dodacích listov riadne prevzal, čo potvrdil svojím
podpisom.

Z tvrdenia žalobcu, ktoré nenamietal ani žalovaný, mal súd za preukázané, že žalovaný z faktúry č.
120492 splatnej dňa 30.4.2012 vo výške 6.670,94 eur, neuhradil sumu 1.791,72 eur.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy

určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi uvedenými vyššie a samotnej žaloby, má
súd za to, že žalovaný vo veci neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nepreukázal tvrdenia uvedené v
odpore,atonajmäpokiaľsatýkaoznámeniažalobcoviohľadomnedostatočnejúpravykonštrukcieakoaj
to, že žalovaný musel túto konštrukciu po úprave žalobcom prebrusovať a opravovať. Žalovaný napriek

tomu, že v podanom odpore poukazoval na údajnú e-mailovú komunikáciu, fotodokumentáciu ako aj
inú rozsiahlu dokumentáciu, túto súdu napriek tomu, že bol o povinnosti ju predložiť osobitne poučený
uznesením č. k. 9Cb/145/2013-54 zo dňa 5.8.2013 nepredložil, naopak, z e-mailovej komunikácie
účastníkov, ktorú predložil žalobca vyplýva len tá skutočnosť, že žalovaný požiadal žalobcu o odklad
splatnosti pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní s tým, že žalovaný v tejto e-mailovej

komunikácii vyslovenej uvádza, že akceptuje pohľadávku žalobcu ale žiada žalobcu o strpenie s jej
úhradou z dôvodu svojich ekonomických problémov.Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného § 120 ods. 1 OSP, ale

aj so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení § 18 ods. 1 OSP.

Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade,
ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta OSP. Sporové konanie ovládané touto
zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový
stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

Aby mohol žalovaný v občianskom súdnom sporovom konaní uspieť so svojimi námietkami, musí ku

svojim skutkovým tvrdeniam uvedeným v odpore navrhnúť alebo predložiť také dôkazy, z ktorých by súd
mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že obrana žalovaného je dôvodná. Pri zisťovaní
skutkového stavu, súd v zásade (s výnimkou ust. § 120 ods. 1 tretia veta OSP) vždy vychádza len
z tých dôkazov, ktoré boli na návrh účastníkov vykonané. Ak niektorý z účastníkov potrebné dôkazy
nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže vyhovieť jeho

procesnej obrane. .

Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 153 ods. 1 OSP rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z
vykonanýchdôkazov,pričomdospelkzáveru,žedôkazypredloženéžalobcomsúpostačujúcenato,aby
preukázali jeho tvrdenia uvedené v žalobe, a to najmä, že pre žalovaného vykonal práce podľa rámcovej
zmluvy s tým, že tieto práce boli riadne vyfakturované a tieto faktúry neboli žalovaným riadne a včas

uhradené, čo nebolo ani medzi účastníkmi sporné. Spornou zostala otázka namietanej nekvality diela
vykonaného žalobcom ohľadom ktorej však žalovaný súdu nepredložil žiadne dôkazy a ani nenavrhol
vykonať dokazovanie v tomto smere.

S poukazom na uvedené preto súd žalobe v časti požadovanej istiny v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Medzi účastníkmi bola v zmysle článku V. bodu 5 zmluvy pre prípad omeškania žalovaného s úhradou
dohodnutá výška úroku z omeškania 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo představuje
úroky z omeškania vo výške 14,6 % ročne, ktoré v takejto výške neodporujú zásadám poctivého

obchodného styku, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania s tým, že žalobca nepožadoval priznať
úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, ale až neskôr, preto mu súd
priznal v súlade so zásadou dispozičnej voľnosti úroky z omeškania až od požadovaného dňa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v súlade so zásadou úspechu v konaní
priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške

926,- eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.

Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).