Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214818
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812214818.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 852 05 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti odporkyni: D. U., narodená X.X.XXXX, bytom
A. X/X, U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom
so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 7.634,72 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 4.765,92 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške
9 % ročne od 24.9.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.8.2012 domáhal proti odporkyni prostredníctvom
svojho advokáta zaplatenia 7.634,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 4.979,09 eur
od 24.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to čiastky 4.979,09 eur ako istiny poskytnutého
úveru, 2.527,78 eur ako úroku z poskytnutého úveru, 85,37 eur ako zmluvnej pokuty vo výške 20 %
zo štyroch splátok úveru vo výške 3.211,- Sk, splatných a odporkyňou nezaplatených v júli až októbri
2008, poplatku za správu účtu a poplatku za zaslané upomienky vo výške 42,48 eur, čo zdôvodnil tým,
že jeho právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti odporkyni previedol, na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky s odporkyňou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške
150.000,- Sk, ktorý odporkyňa vôbec s dohodnutým úrokom a poplatkami nesplácala, a to aj napriek
tomu, že mu svoj dlh uznala.

Odporkyňa sa k doručenému vyjadrila po oboznámení sa s vyjadreniami vedľajšieho účastníka tak, že
dlh nechce splatiť, keďže je premlčaný.

Vedľajší účastník na strane odporkyne sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa
28.11.2012, pričom žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že v zmluve o úvere sa v rozpore so zákonom
nenachádzal dátum konečnej splatnosti a ročná úroková sadzba, pričom nesprávne je vypočítaná ročná
percentuálnamieranákladov,apretonaúverposkytnutýodporkynitrebahľadieťakonabezúročnýabez

poplatkov. Vedľajší účastník na strane odporkyne ďalej namietol premlčanie navrhovateľom uplatneného
nároku, keďže k splatnosti pohľadávky došlo pred viac ako troma rokmi odo dňa podania návrhu.Proti nároku, ktorý si v konaní uplatnil navrhovateľ, vzniesol vedľajší účastník zastúpený advokátom,
námietku premlčania, pričom navrhovateľ vo svojom právnom posúdení uvádzal, že vedľajší účastník
nie je oprávnený vzniesť v konaní pred súdom námietku premlčania, proti nároku uplatnenému

navrhovateľom. Dospel k právnemu záveru, že takéto právo patrí len odporcovi, ktorý je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu s navrhovateľom, pričom námietka premlčania je hmotnoprávnym úkonom, a
preto ju nemôže vzniesť vedľajší účastník, ktorý účastníkom tohto vzťahu nie je. S takýmto názorom
nemožno súhlasiť, keďže nie je v súlade s § 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného

výslovne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník, na strane ktorého vystupuje.
Preto ak námietku premlčania môže vzniesť účastník, na strane ktorého vystupuje vedľajší účastník,
môže takýto úkon urobiť aj vedľajší účastník. Neobstojí tvrdenie, podľa ktorého je námietka premlčania
úkonom hmotnoprávnym a z toho vyvodiť, že na takýto úkon je oprávnený len účastník. Námietka
premlčania je úkon upravený v hmotnom práve, no nadobúda význam len v súdnom konaní, keďže na
tento úkon prihliada len súd pri svojom rozhodovaní, a inak je vo vzťahoch účastníkov nepodstatný,

keďže i prípadné konštatovanie premlčania vo vzájomnej komunikácii účastníkov pred začatím súdneho
konania, nemá žiaden význam pre vznik, zmenu, či zánik ich hmotnoprávnych vzťahov. Týmto sa líši
námietka premlčania od iných procesných úkonov, ako napríklad zmieru uzavretého v priebehu súdneho
konania, keďže zmier uzavretý v súdnom konaní má za následok i zmenu hmotnoprávneho vzťahu.
Preto je námietka premlčania úkonom procesným, ktorým sa nedisponuje s predmetom konania a na

jej vznesenie je oprávnený nielen účastník, ale aj vedľajší účastník. Odporkyni boli doručené všetky
podania vedľajšieho účastníka, pričom odporkyňa sa k týmto jeho podaniam žiadnym spôsobom bližšie
nevyjadrila. Odporkyňa v konaní neurobila žiaden úkon, ktorým by sa bližšie vyjadrovala k návrhu
navrhovateľa a vyjadreniam vedľajšieho účastníka na jej strane, a preto ani žiaden z jej úkonov úkonom
vedľajšiehoúčastníkaodporovaťnemohol.Pretoanineboldôvodnato,abysúdpostupovalknámietkam

vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku tak, že by riešil rozpor úkonov
odporkyne a vedľajšieho účastníka na jej strane, keďže k žiadnemu rozporu ani nedošlo. Už vôbec
nebol dôvod na to, aby súd osobitne, či už navrhovateľovi alebo odporkyni osobitne oznamoval vstup
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania a dopytoval týchto účastníkov na ich postoj k
tomuto vstupu. Takýto postup nemá žiadnu oporu v Občianskom súdnom poriadku.

Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to tie ktoré priložil k návrhu a jeho doplneniam
navrhovateľ: zmluva o predaji podniku (čl. 3 - 4), zmluva o spolupráci (čl. 5 - 10), oznámenie o postúpení
pohľadávky (čl. 11 - 12), zmluva o úvere (čl. 13 - 15), sadzobník poplatkov (čl. 16), platobná história
(čl. 17), dohoda o uzavretí splátkového kalendára (čl. 18), pokus o zmier (čl. 20), príjmové pokladničné
doklady a poštová poukážka (čl. 101), vyjadrenie pôvodného veriteľa s oznámením o ukončení zmluvy

(čl. 132 - 133). Súd okrem toho vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázaný tento skutkový stav:

Obchodná spoločnosť GE Money a.s., ktorá na navrhovateľa previedla pohľadávku, na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, ako veriteľ prostredníctvom svojho zástupcu, a odporkyňa ako dlžník uzavreli
dňa 18.6.2008 zmluvu č. 1010726694, na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal

odporkyni poskytnúť úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť 72 mesačných
splátkach vo výške 3.211,- Sk, pričom prvá splátka bola splatná 18.7.2008 a v zmluve bola uvedené
ročná percentuálna miera nákladov 16,63 %. Okrem toho bolo v zmluve uvedené, že cena úveru je
231.192,- Sk. V sadzobníku poplatkov právneho predchodcu navrhovateľa bolo uvedené, že zákazník
berie na vedomie, že úroková sadzba je rozdielna a závisí na zvolenom splátkovom režime a o konečnej

výške ročnej percentuálnej miery nákladov je zákazník informovaný a svojim podpisom ju schvaľuje v
zmluve o úvere. V obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, bolo uvedené, že
vzťahy účastníkov neupravené zmluvou o úvere sa budú posudzovať podľa Obchodného zákonníka
a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Úver bol právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni
poskytnutý dňa 19.6.2008, pričom v tento deň právny predchodca navrhovateľa odporkyni vyúčtoval

čiastku 5.040,- Sk ako poplatok za vedenie úverového účtu na celú dobu dohodnutého splácania úveru
a úrok za celé obdobie dohodnutého splácania úveru vo výške 76.152,- Sk.

Odporkyňa nezaplatila dohodnuté splátky úveru za mesiace august, september, október a november
2008, pričom v bode 7.3 obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere bolo dohodnuté, ževeriteľ je oprávnený požadovať okamžité splatenie všetkých dlžných čiastok, ak bude dlžník v omeškaní
so splatením zároveň viac ako troch splátok. Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 26.11.2008
vyzval odporkyňu do 15 dní do doručenia na splatenie celého jej úveru vo výške 230.004,- Sk, z čoho

226.152,- Sk mali byť dlžné splátky úveru, 280,- Sk neuhradené poplatky a 3.572,- Sk zmluvná pokuta,
pričom dlh odporkyne sa stal okamžite splatným ku dňu 25.11.2008. V dôsledku nesplácania úveru
odporkyňou právny predchodca navrhovateľa podľa dojednaní v zmluve o úvere v súvislosti s neplnením
povinností odporkyne splácať dlh v splátkach, odporkyni vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 85,37 eur,
čo je štyrikrát zmluvná pokuta vždy za nezaplatené splátky úveru v júli až októbri 2008 vo výške 643,-

Sk ako 20 % z nezaplatenej splátky vo výške 3.211,- Sk podľa sadzobníka poplatkov, ktorý bol súčasťou
obchodným podmienok. Ďalej odporkyni účtoval poplatok za zaslanie upomienky, a to štyrikrát vo výške
250,- Sk, čo je spolu 33,19 eur, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporkyni takéto
upomienky vôbec zasielal. Nakoniec v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru od odporkyne
nežiadal poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 5.040,- Sk, ale len vo výške 9,29 eur.

Po postúpení pohľadávky na navrhovateľa osoba poverená navrhovateľom telefonicky kontaktovala

odporkyňu, pričom táto osoba sa dvakrát stretla s odporkyňou na verejnom priestranstve v Handlovej,
pričom odporkyňa tejto osobe uviedla, že dlh nie je schopná splácať, lebo je na sociálnych dávkach,
pričom výsledkom tejto komunikácie bolo to, že odporkyňa dňa 29.4.2010 podpísala navrhovateľom vo
forme formuláru pripravenú a jeho povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú ako dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne

voči navrhovateľovi vo výške istiny 4.976,09 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa
zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur, pričom ako pôvodný veriteľ dlhu je označená
obchodná spoločnosť GE Money, a.s. a je uvedené číslo zmluvy 1010726694. Ďalej je v dohode
uvedené, že odporkyňa dlh splatí v mesačných splátkach, ktoré však nie sú uvedené nielen ich
predformulovanou výškou, ale ani dátumom splatnosti prvej a následných splátok. Na konci článku 3.1.

tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej
odporkyňa má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ... g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako
aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, j)

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008 pri

nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa§407ods.1Obchodnéhozákonníkaakdlžníkpísomneuznásvojzáväzok,plynienováštvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.

Podľa § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1
nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu, ktorá bola označená ako zmluva o

úvere, pričom v zmluve bolo uvedené, že na vzťah účastníkov sa vzťahuje Obchodný zákonník a
zákon o spotrebiteľských úveroch. Okrem tohto právneho posúdenia právneho úkonu medzi účastníkmi,
ktorým súd zásadne viazaný nie je, je z tohto dojednania účastníkov zrejmá ich vôľa podriadiť svoj
právny vzťah podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd
uvedené dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka na právny vzťah účastníkov posúdil ako platné,

keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, či správnejšie len skôr deklarovalo právny
stav, podľa ktorého treba zmluvu účastníkov posúdiť ako absolútny obchod. Dojednania účastníkov
obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky.Pretovprípadeúčastníkovbolanepochybneuzavretázmluva

o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Bolo vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako
zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom
navrhovateľa odporkyni poskytnuté na základe predchádzajúcej predzmluvnej žiadosti odporkyne
so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že odporkyňa navrhovateľovi za
poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie

reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi
účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze odporkyni, ale tým, že sa stretla
vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na
ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovaťzmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a
e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov
ako absolútne obchody.

Okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný
typ, čo vyplýva z § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z toho

ustanovenia je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch nekonštituuje vo svojich ustanoveniach
osobitný zmluvný typ spotrebiteľského úveru, ale vytvára právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už
podľaObčianskehoaleboObchodnéhozákonníka,ktorýchpodstatoujedočasnéposkytnutiepeňažných
prostriedkov v akejkoľvek právnej forme. Pod právnou formou podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch možno rozumieť len niektorý, či už v zákone výslovne upravený zmluvný
typ alebo medzi účastníkmi nepomenovanou zmluvou vytvorený vzťah, ktorého podstatou je dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporkyne.
Preto sa na zmluvu použijú okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia §§ 52 - 54
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V nadväznosti na to, že navrhovateľ ako aj
vedľajší účastník na strane odporkyne posudzovali právny vzťah tak, akoby išlo o nie vzťah podľa

Obchodného zákonníka, ale podľa Občianskeho zákonníka, bolo nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou,
z akého dôvodu a či správne obaja účastníci vychádzajú z toho, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny vzťah, a z toho dôvodu treba posudzovať prípadné
premlčanie nároku a uznanie záväzku podľa ustanovení Občianskeho a nie Obchodného zákonníka.
Je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa pri uzavretí zmluvy vychádzali z toho, že

si na svoj vzťah, hoci to pre absolútny obchodnoprávny charakter zmluvy o úvere ani urobiť nemuseli,
zvolili Obchodný zákonník. Preto ako jediný dôvod toho, že svoje vzťahy vo svojich vyjadreniach
ďalej posudzovali podľa Občianskeho zákonníka, sa javí to, že vychádzali z toho, že dojednanie o
voľbe Obchodného zákonníka je neplatné, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
Občianskeho zákonníka. S takýmto právnym názorom nemožno súhlasiť, keďže osobitné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách dojednanie Obchodného zákonníka na určitý právny vzťah výslovne
nevylučujú, pričom samotný Obchodný zákonník konštruuje výslovne spotrebiteľské vzťahy, a to nielen
zmluvu o úvere, ale napr. aj zmluvy o bežnom a vkladovom účte, resp. vzťahy z cestovného šeku, ako
absolútne obchody. To, že i spotrebiteľskú zmluvu možno uzavrieť aj podľa Obchodného zákonníka,
je zrejmé z nedávno novelizovaného znenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak

záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V tomto ustanovení zákonodarca
jednoznačne akceptuje vznik spotrebiteľských vzťahov i v rámci Obchodného zákonníka. Nielen
preto vôbec neobstoja názory o údajnej nevýhodnosti Obchodného zákonníka pre spotrebiteľa, ktoré
vychádzajú z eklektívneho a izolovaného porovnávania niektorých právnych inštitútov v ich úprave podľa

Občianskeho a Obchodného zákonníka. Nepochybne niekedy je Obchodný zákonník pre spotrebiteľa
ako dlžníka nevýhodný (napr. na prvý pohľad, no nie v každom prípade, v určení premlčacej doby štyroch
rokov, na rozdiel od trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka), no inokedy je pre dlžníka
spotrebiteľa výhodnejšia aplikácia Obchodného zákonníka namiesto Občianskeho zákonníka (napr. pri
určení dĺžky premlčacej doby po uznaní záväzku, keď Obchodný zákonník určuje premlčaciu dobu v

trvaní štyroch rokov a Občiansky zákonník v trvaní desiatich rokov).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou neobsahovala dojednanie o úrokovej sadzbe, keďže úrok nebol vyjadrený
úrokovou sadzbou, ale len nepriamo rozdielom medzi sumou poskytnutou ako úver vo výške 150.000,-
Sk a sumou na splácanie vo výške 231.192,- Sk. V zásade nemožno vylúčiť v zmluve o úvere i také

dojednanie úroku ako odplaty za poskytnutie úveru, ktorá nie je vyjadrená úrokovou sadzbou, ale
určitou paušálnou sumou, ako tomu bolo v prípade účastníkov konania. Pre osobitný prípad zmluvy
o spotrebiteľskom úvere však treba trvať na tom, aby v zmluve o úvere bola vyjadrená aj úroková
sadzba tak, ako to predpokladá a pre spotrebiteľský úver predpisuje § 4 ods. 2 písm. h) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008, keďže práve takýto údaj je

nevyhnutným nástrojom pre spotrebiteľa pri jeho úvahe o tom, či si peňažné prostriedky zabezpečípráve od konkrétneho poskytovateľa úverov, v tomto prípade od právneho predchodcu navrhovateľa.
Zmluvaoúvereuzavretámedziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporkyňouneobsahovalaúdajo
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to predpokladá a pre spotrebiteľský úver predpisuje
§ 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008,
keďže práve i takýto údaj je nevyhnutným nástrojom pre spotrebiteľa pri jeho úvahe o tom, či si peňažné
prostriedky zabezpečí od konkrétneho poskytovateľa úverov. Preto treba úver poskytnutý právnym
predchodcom navrhovateľa odporkyni považovať podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.6.2008 za bezúročný a bez poplatkov, a to pre absenciu
údajov podľa § 4 ods. 2 písm. h) a k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom k 18.6.2008. Pri tomto závere bolo zbytočné, aby sa súd ďalej zaoberal tým, či v zmluve o úvere
vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov je alebo nie je správna. Nemožno sa uspokojiť s náhradou
tohto údaja tak, ako je obsiahnutá v sadzobníku poplatkov právneho predchodcu navrhovateľa, kde
sa udáva, že odporkyňa berie na vedomie to, že úroková sadzba je rozdielna a závisí na zvolenom

splátkovom režime. Nemožno súhlasiť s tvrdením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že zmluva
o úvere neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru, keďže z uzavretej zmluvy nepochybne vyplýva, že
prvá splátka bola splatná 18.7.2008 a po tejto splátke malo nasledovať ďalších 71 mesačných splátok,
teda úver sa mal splácať po dobu šiestich rokov, z čoho muselo byť každému zrejmé, že posledná
splátkaatedakonečnásplatnosťúverunastane18.6.2014.Vzhľadomnato,žeúverposkytnutýprávnym

predchodcom navrhovateľa odporkyni treba posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov bolo nevyhnutné
vyporiadať sa s otázkou, aký vplyv na vzťah účastníkov malo toto dojednanie. Je zrejmé, že trvala len
povinnosť odporkyne vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa ako úver poskytnutých 150.000,- Sk,
pričom následkom absencie údajov nebola neplatnosť ich právneho úkonu - zmluvy o úvere, ale len
to, že odporkyňa bola povinná vrátiť navrhovateľovi poskytnutých 150.000,- Sk, pričom ako platné bolo

treba posúdiť aj dojednanie účastníkov v tej časti, v ktorej sa tieto peniaze mali vrátiť v dohodnutých
mesačnýchsplátkachvdohodnutejvýške3.211,-Sk,atoprvejsplatnejdňa18.7.2008,ďalšíchsplatných
mesačne až do poslednej splátky vo výške 2.294,- Sk splatnej 18.5.2012. Preto následkom uzavretia
zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou a následným poskytnutím úveru vo
výške 150.000,- Sk bolo to, že odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi 150.000,- Sk, a to v

mesačných splátkach vo výške 3.211,- Sk od 18.7.2008 do 18.4.2012 a v poslednej splátke vo výške
2.294,- Sk splatnej dňa 18.5.2012.

Odporkyňa si ani povinnosť splatiť úver bez úrokov a poplatkov nesplnila, a preto právny predchodca
navrhovateľa podľa dojednaní v zmluve o úvere odporkyni v súvislosti s neplnením jej povinnosti
platiť dohodnuté splátky vyúčtoval dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 85,37 eur a poplatky vo výške

42,48 eur. V uvedenej súvislosti sa súd musel vyporiadať s otázkou, či sa to, že sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, vzťahuje i na také peňažné plnenia, ktoré boli medzi účastníkmi dohodnuté,
no podmienkou ich vzniku nebolo len uzavretie zmluvy a poskytnutie úveru, ale aj porušenie zmluvných
povinností. Z ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že sankciou za nedodržanie
predpísaného zmluvného obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je to, že povinnosť dlžníka sa

obmedzí, a to aj v prípade neplnenia jeho povinností podľa zmluvy len na plnenie v rozsahu, v ktorom
bude povinný vrátiť veriteľovi ako úver poskytnuté peňažné prostriedky, akoby bol úver poskytnutý bez
právneho dôvodu, na základe akoby neplatnej zmluvy. Výraz bezúročný a bez poplatkov treba vyložiť
tak, že sa vzťahuje i na také poplatky a iné peňažné plnenia, ktoré sú následkom neplnenia povinností
dlžníka v rozsahu presahujúcom zákonom stanovené následky neplnenia peňažného dlhu. Tým sa

vytvorí zákonom predpokladaný stav podobný stavu, v akom by medzi veriteľom a dlžníkom došlo k
uzavretiu neplatného právneho úkonu, v ktorom sú si účastníci povinní vrátiť to, čo podľa zmluvy dostali.
Preto sa nárok veriteľa obmedzí len na vrátenie poskytnutých peňazí a zaplatenie úroku z omeškania v
zákonomstanovenejsadzbeanebudemumožnépriznaťprípadnéďalšieplneniaakonapríkladzmluvnú
pokutu, úrok dohodnutý vo vyššej ako zákonom stanovenej sadzbe alebo poplatok spojený s úkonom

na vymoženie dlhu pred jeho uplatnením na súde. Preto súd považoval návrh navrhovateľa sčasti o
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 85,37 eur a poplatkov vo výške 42,48 eur za nedôvodný a návrh
zamietol.

Z vyššie uvedeného vyplynulo, že následkom uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom
navrhovateľaaodporkyňouanáslednýmposkytnutímúveruvovýške150.000,-Skboloto,žeodporkyňa

bola povinná zaplatiť navrhovateľovi 150.000,- Sk, a to v mesačných splátkach vo výške 3.211,- Sk od
18.7.2008 do 18.4.2012 a v poslednej splátke vo výške 2.294,- Sk splatnej dňa 18.5.2012. Z vykonanéhodokazovania vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa dôvodne podľa dojednania v zmluve o
úvere vyhlásil k 25.11.2008 predčasnú splatnosť úveru, čím sa k tomuto dňu povinnosť odporkyne,
čo do splatnosti zmenila tak, že všetky splátky, ktoré boli splatné po 25.11.2008 sa k tomuto dňu stali

splatnými a konkrétny obsah dlhu odporkyne vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa spočíval
v povinnosti zaplatiť mu 3.211,- Sk do 18.7.2008, 3.211,- Sk do 18.8.2008, 3.211,- Sk do 18.9.2008,
3.211,- Sk do 18.10.2008, 3.211,- Sk do 18.11.2008 a 133.945,- Sk do 25.11.2008.

Neboli dôvodné námietky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval to, že jeho návrh proti odporkyni nie je
vôbec premlčaný v dôsledku uzavretia dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa na odporkyňu obrátil prostredníctvom svojho zamestnanca
tak, že ju telefonicky kontaktoval, pričom výsledkom tejto krátkej komunikácie bolo osobné stretnutie
na verejnom priestranstve, na ktorom odporkyňa dňa 29.4.2010 navrhovateľovi podpísala vo formuláre
pripravenú a jeho povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne voči
navrhovateľovi vo výške 4.979,09 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a

nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh splatí v
mesačných splátkach, no výška týchto splátok v dohode uvedená nie je. Na konci článku 3.1. tejto listiny,
ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej odporkyňa má
vedomosť o premlčaní a jeho následkoch, hoci dlh v čase uzavretia tejto dohody zjavne premlčaný
nebol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa pri podpise tejto dohody vôbec nemala v

úmysle to, aby sa s navrhovateľom dohodla na vôbec nejakom splácaní úveru, keďže v tom čase nemala
žiadne prostriedky, ktoré by jej splácanie dlhu umožňovali. Preto ani nemala žiaden osobitný dôvod na
to, aby navrhovateľovi podpisovala uznanie svojho dlhu. Podpísanie tejto dohody bolo zrejme výsledkom
podomového tlaku navrhovateľa na odporkyňu. Súd preto uvedený právny úkon uznania záväzku
považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku

vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v jeho výške a v právnom dôvode. To, čo je vlastne
predmetom uznania záväzku, spochybňuje a robí neurčitým odkaz na nešpecifikované príslušenstvo
záväzku a zjavne bez právneho dôvodu uznávané náklady na bližšie nešpecifikované inkasné konanie.
Rovnako je zrejmé, že pri uzavretí dohody absentovala akákoľvek vôľa odporkyne dohodnúť sa na
splácaní dlhu, teda absentovala vôľa urobiť úkon, ktorého účel bol vyjadrený v pomenovaní tejto dohody.

Preto bol tento právny úkon neplatný aj pre nedostatok vôle odporkyne vôbec urobiť takýto úkon vo
vzťahu k navrhovateľovi, a to podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

Dohoda zo dňa 29.4.2010 preto nespôsobila následky spočívajúce v tom, že by začala plynúť nová
štvorročná premlčacia doba podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. Už vôbec nezačala plynúť nová
pre odporkyňu - dlžníka spotrebiteľa zjavne nevýhodná desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods.

1 Občianskeho zákonníka, keďže aplikácia Občianskeho zákonníka v prípade advokáta vedľajšieho
účastníka vychádzala z nesprávnej prezumpcie v tomto prípade eklektívnej výhodnosti Občianskeho
zákonníkaprespotrebiteľa-dlžníka.Vprípadeargumentovadvokátanavrhovateľasaobjavilokremtoho
celkom nesprávny názor, ktorý využíval absenciu doslovného spojenia inštitútu uznania „práva“ podľa
§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka s inštitútom uznania „dlhu“ podľa § 558 Občianskeho

zákonníka evokujúcom záver, že ide o dva samostatné právne inštitúty. K tomu treba uviesť, že uznanie
„práva“ podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka je ten istý úkon ako uznanie „dlhu“ podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka, ktorého obdobu v Obchodnom zákonníku je uznanie záväzku podľa §
323 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom základným
rozdielommedziObchodnýmzákonníkomaObčianskymzákonníkomjeto,žeObčianskyzákonníktento

právny inštitút na rozdiel od Obchodného zákonníka nepomenúva jednotným pojmom uznanie záväzku,
ale dvoma pojmami uznanie práva a uznanie dlhu. Tento stav je len výsledkom toho, že Občiansky
zákonník nie je výsledkom ucelenej kodifikácie ako Obchodný zákonník, a preto v roku 1964 zákon ten
istý právny inštitút v § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka pomenúva ako uznanie práva a
v roku 1991 v § 558 Občianskeho zákonníka ako uznanie dlhu. Navrhovateľom podsúvaný názor, že

v § 110 ods. 1 druhá veta a v § 558 Občianskeho zákonníka ide o dva právne inštitúty, je výsledkom
obmedzeného použitia slovičkárenia gramatickej metódy výkladu právnych predpisov, celkom ignorujúc
metódu historickú (uvedená vyššie), komparatívnu (stačí porovnanie s Obchodným zákonníkom) a
teleologickú (aký by bol účel dvoch inštitútov?).

V čase podania návrhu navrhovateľom boli premlčané splátky úveru, a to každá vo výške 3.211,- Sk,

ktorých splatnosť nastala pred 20.8.2008. Išlo o dve splátky, ktoré boli splatné do 18.7.2008 a 18.8.2008,pričom štvorročná premlčacia doba týchto splátok podľa § 397 Obchodného zákonníka uplynula
18.7.2012 a 18.8.2012 a návrh navrhovateľa bol podaný 20.8.2012. Preto súd návrh navrhovateľa sčasti
o zaplatenie týchto dvoch splátok vo výške 3.211,- Sk, čo je spolu 6.422,- Sk (213,17 eur) podľa § 388

ods. 1 Obchodného zákonníka zamietol.

V čase podania návrhu navrhovateľom neboli premlčané splátky úveru, a to každá vo výške 3.211,-
Sk, ktorých splatnosť nastala po 20.8.2008, keďže návrh bol podaný 20.8.2012, a preto nedošlo k
uplynutiu štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka, a to aj napriek tomu, že
právny predchodca navrhovateľa v súlade s dojednaním v zmluve listom zo dňa 26.11.2008 vyzval

navrhovateľku na splatenie celého jej úveru vo výške 230.004,- Sk k 25.11.2008. K tomuto úkonu
a aj jeho následku došlo pred uplynutím štyroch rokov spred podania návrhu, a preto tento úkon
právneho predchodcu navrhovateľa nemal žiaden vplyv na posúdenie toho, či je dlh tvorený splátkami,
ktorých splatnosť nastala alebo mala nastať po 20.8.2008, premlčaný. Vychádzajúc z uvedeného nebola
dôvodná námietka premlčania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne a podľa § 497 Obchodného
zákonníka je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi čiastku 143.578,- Sk, čo je 4.765,92 eur, pričom

143.578,- Sk je suma právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutých 150.000,- Sk, od ktorých bola
odpočítaná čiastka dvoch v dôsledku premlčania nedôvodne uplatnených splátok úveru spolu vo výške
6.422,- Sk.

Vo vzťahu k navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal
uplatnený úrok z omeškania, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že celý dlh odporkyne voči

právnemu predchodcovi navrhovateľa sa stal splatným 25.11.2008, a preto bola odporkyňa v omeškaní
so zaplatením svojho dlhu už k 26.11.2008, pričom v tento deň sadzba úroku z omeškania presahovala
navrhovateľom uplatnenú sadzbu úroku z omeškania podľa vtedy účinného § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ mal úspech v uplatnenej istine vo
výške 4.765,92 eur, pričom v prevyšujúcej časti z 7.634,72 eur, teda vo výške 2.868,80 eur bol jeho
návrh zamietnutý. Procesný neúspech navrhovateľa predstavuje 37,58 % predmetu konania a procesný
úspech 62,42 % predmetu konania. Pri takomto pomere procesného úspechu účastníkov konania súd

rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodnutí o náhrade
trov konania súd podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zohľadnil aj to, že navrhovateľ v
tomto konaní neuviedol všetky rozhodné skutočnosti a dôkazy v návrhu, k odročeniu pojednávaní musel
dôjsť za účelom doplnenie dôkazov a tvrdení zo strany navrhovateľ, čím navrhovateľ prispel k tomu, že
vec nebolo možné rozhodnúť na prvom pojednávaní. Preto i pri jeho relatívnom úspechu mu nemožno

priznať náhradu trov konania a súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.