Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200453
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a
členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: KOBAX, obchodná
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Poľná 103, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 591
564, zast. Advokátskou kanceláriou IURIS Servis, s.r.o., so sídlom Námestie Štefana Moyzesa 38/10,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 214, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/28375/2013/5019

zo dňa 11. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica vydal dňa 12.11.2012 Dodatočný platobný výmer č.
9600404/5/3299995/2012/BízM, ktorým žalobcovi, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty, určil daň z

pridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieIII.štvrťrok2009vsume3510,06Eurarozhodol,žedaňurčenú
správcom dane je povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného
výmeru na účet Daňového úradu Banská Bystrica. Dodatočným platobným výmerom správca dane v
podstate neuznal pomernú výšku odpočítateľnej dane v sume 19 693,95 Eur uplatnenej žalobcom v
dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 podanom dňa 13.04.2011, na
základe dodávateľskej faktúry č. 19/06/2009/02 vyhotovenej dňa 19.06.2009 spoločnosťou EXTRADE,
spol. s r.o., s predmetom fakturácie: Zmluva o dielo zo dňa 19.06.2009, suma vo výške základu dane

134 613,45 Eur a 19% DPH vo výške 25 576,56 Eur, spolu s DPH 160 190,01 Eur. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že správcovi dane nebolo v priebehu výkonu daňovej kontroly jednoznačne
preukázané obstaranie prác deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o., a ani
spoločnosť KOBAX, obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, nevedela preukázať, kto práce
na uvedenej nehnuteľnosti vykonával (nepredložený stavebný, resp. reštaurátorský denník, zoznam
zamestnancov). Podľa záveru správcu dane, ak nebolo preukázané, že reštaurátorské práce boli

vykonané dodávateľskou spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o., pri tomto dodaní nevznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej zákon o DPH), v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo
služby. Z uvedeného vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby v zmysle § 49 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. A keďže nebolo preukázané dodanie uvedených reštaurátorských prác vo faktúre uvedenou
spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o., nevznikla spoločnosti EXTRADE, spol. s r.o., daňová povinnosťa spoločnosti KOBAX, obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, nevzniklo právo na odpočítanie
dane. V odôvodnení svojho rozhodnutia tiež konštatoval, že uskutočnenie dodania tovaru / služieb,
vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nestačí deklarovať len po formálnej stránke

(vystavenými dodávateľskými faktúrami), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru).
Uviedol, že sám daňový subjekt svojim konaním nijako nepomohol a neobjasnil skutkový stav veci,
najmä kto v skutočnosti fyzicky, nie papierovo, reštaurátorské práce vykonal.

Žalovaný odvolací orgán v odvolacom konaní svojim rozhodnutím č. 100301/1/28375/2013/5019
zo dňa 11.02.2013 potvrdil Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 9600404/5/3299995/2012/

BízM zo dňa 12.11.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa stotožnil
so záverom správcu dane, že kontrolovaný daňový subjekt vo veci sporného odpočítania dane
neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ustanovenia § 29 ods.
8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov
(ďalej zákon o správe daní), keď nevedel objasniť uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu
deklarovaným dodávateľom. Samotným preverovaním správcu dane u dodávateľa EXTRADE, spol. s

r.o. a ním deklarovaného subdodávateľa spoločnosti THP INVEST, s.r.o. bolo spochybnené dodanie
diela deklarovaným dodávateľom a daňový subjekt tieto pochybnosti žiadnym relevantným dôkazom
nevyvrátil a ním tvrdené skutočnosti nepreukázal. Konštatoval, že daňový subjekt si v kontrolovanom
zdaňovacom období III. štvrťrok 2009 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č.
19/06/2009/02 zo dňa 19.06.2009, ktorú doplnil o opravenú faktúru č. 01/07/2009/01 zo dňa 01.07.2009

a v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní bol povinný preukázať nárok na odpočítanie dane a správca
dane bol oprávnený preveriť kým a ako sa plnenie, z ktorého si daňový subjekt sa nárok na odpočítanie
dane uplatnil, uskutočnilo. Daňové orgány nespochybňujú materiálnu existenciu deklarovaných služieb,
t.j. skutočnosť, že reštaurovanie fasády Meštianskeho domu bolo zrealizované. Odpočítanie dane však
nebolo uznané z dôvodu, že správca dane rozsiahlym preverovaním vykonaným nielen u deklarovaného

dodávateľa, ale i v spoločnosti subdodávateľa, spochybnil dodanie fakturovaného plnenia tak, ako
to daňový subjekt preukazoval predloženými dokladmi a jeho vyjadreniami, a to že reštaurátorské
práce boli vykonané zhotoviteľom - spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o.. Nárok na odpočítanie dane
nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru alebo služby, nakoľko
zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru alebo služby,

a preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne
aspekty v prípade skutočného prevedenia dodávky tovaru alebo služby. Zákonné podmienky uvedené
v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na
ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za fakturované plnenie, ani za dobromyseľnosti platiteľa.

Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a
to práve osobou uvedenou na faktúre. Stotožnil sa so záverom správcu dane, že kontrolovaný daňový
subjekt neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti, a preto nebolo možné odpočítanie

dane uplatnené daňovým subjektom uznať.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného z 11.02.2013, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie -
Dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane dňa 12.11.2012 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie. Nesúhlasil s napadnutými rozhodnutiami a tvrdil, že:

1. Žalovaný svoje rozhodnutia opiera o svoje ničím nedoložené domnienky, a to že dielo, ktoré bolo
predmetom faktúry č. 19/06/2009/02 z 19.06.2009 a následne opravenej faktúry fa č. 01/07/2009/01 z
01.07.2009, nebolo vykonané.

2. Cena diela bola zaplatená tak, že navrhovateľ zhotoviteľovi zaplatil v hotovosti čiastku 10 190,- Eur
dňa 30.06.2009 a čiastku 150 000,- Eur prevodom z účtu dňa 01.07.2009. Ak by aj došlo k uplatneniu

odpočtu DPH v nesprávnych obdobiach, navrhovateľ si správne uplatnil DPH minimálne z istiny 150
000,- Eur, ktoré zaplatil 01.07.2009.3. Záver daňových orgánov, podľa ktorého dôvodom nepriznania odpočtu bola skutočnosť, že
zmluvný dodávateľ EXTRADE, s.r.o. nevykonal dielo, nie je správny. Daňové orgány síce vykonanie
diela nepopierajú, avšak tvrdia, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno skutočne vykonaného diela

dodávateľom EXTRADE, s.r.o., keďže žalobca nevie predložiť súpis osôb vykonávajúcich dielo, súpis
ev. č. motorových vozidiel privážajúcich materiál na dielo, súpis materiálu na dielo použitého a podobne.
Žalobca v žalobe tvrdil, že uvedené požiadavky žalovaného nemajú žiadnu oporu v žiadnom zákone.
Je vecou dodávateľa, ktorých pracovníkov na dielo nasadí, ktorými vozidlami a aký si materiál na dielo
privezie.

4. Žalobca správcovi dane v priebehu daňovej kontroly predložil všetky jemu dostupné doklady
vzťahujúce sa k dielu „Obnova fasády domu Kapitulská 11, Banská Bystrica“, ktoré bolo predmetom
spornej fakturácie, a to Zmluvu o získaní účelových prostriedkov, Rozpočet diela, ktorým bola
Ministerstvom kultúry SR z 12.01.2009 stanovená odporúčaná cena vo výške 209 350,- Eur, Zmluvu
o dielo zo dňa 19.06.2009 uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o., ako
dodávateľom, Faktúra dodávateľa č. 19/06/2009/02, doklady o zaplatení ceny diela, rozhodnutie Mesta

Banská Bystrica o povolení na zvláštne používanie komunikácie za účelom výstavby diela, posudok
znalca v oblasti reštaurátorských prác J..G.. K. S. vypracovaný v 6-8/2009, ako aj posudok toho istého
znalca vypracovaný po ukončení diela, rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica o
vykonaní reštaurátorských prác.

5. Žalovaný nevie predložiť a uviesť žiadne zákonom vyžadované úkony, ktoré žalobca zanedbal, resp.

ktoré predpisy žalobca porušil, aby mohli byť použité ako dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH. Ak
porušil zákon dodávateľ diela EXTRADE, s.r.o., nemôže za takéto jeho konanie zodpovedať žalobca
ako objednávateľ a platiteľ vykonávaného diela. Inštitút tzv. „ručenia“ za odvod DPH u obchodného
partnera v čase vykonania diela neexistoval. Žalobca nemal možnosť si preveriť dodávateľa, či riadne
vedie účtovníctvo, a či sa nemieni v budúcnosti vymazať z obchodného registra.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu
navrhoval zamietnuť. Zotrval na argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a
správcu dane. Zdôraznil, že splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v
§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov, ale v
existencii konkrétnej dodávky tovaru alebo služby. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane

z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a
to práve osobou uvedenou na faktúre. Pri zhotovení diela takéhoto rozsahu, ako to deklaruje zmluva
o dielo, s ohľadom na skutočnosti týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti EXTRADE, spol. s r.o., je
neprípustné prenášať zodpovednosť preukaznosti vykonania fakturovaných prác len na dodávateľa a
jeho subdodávateľov. Z obsahu odôvodnenia dodatočného platobného výmeru i z obsahu správneho

spisu vyplýva, že správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie v súlade so zásadami daňového
konania, vykonané dôkazy zhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Záver správcu
dane, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, a preto nebolo možné odpočítanie
daneuplatnenéžalobcomuznať,jezáverom,ktorýlogickyvyplývazvykonanéhodokazovania.Poukázal

najmä na zistenia, že J. X. - konateľ deklarovanej dodávateľskej spoločnosti EXTRADE spol. s r.o.
nepredložil žiadne doklady, žiadnu účtovnú ani daňovú evidenciu tejto spoločnosti, čím nebolo možné
overiť pravdivosť jeho tvrdení, že reštaurátorské práce boli dodávateľskou spoločnosťou vykonané v
zmysle zmluvy o dielo. Pochybnosti vznikli aj na základe rozporu vo výpovediach samotného J. X.,
pretože dňa 18.12.2009 uviedol, že fakturované práce boli vykonané dodávateľskou spoločnosťou

THP INVEST, s.r.o., avšak dňa 28.05.2010 uviedol, že práce boli vykonané bývalými zamestnancami
pamiatkového úradu. Napriek tomu, že J. X. prisľúbil správcovi dane predložiť faktúry od subdodávateľov
a živnostníkov, ktorí podľa neho reštaurátorské práce vykonali, tieto dôkazy nepredložil. Tvrdenia
dodávateľa, že práce mali byť vykonané spoločnosťou THP INVEST, s.r.o., boli vyvrátené vyjadrením
konateľa tejto spoločnosti W. Y., ktorý uviedol, že konateľom spoločnosti THP INVEST, s.r.o. sa stal

pod nátlakom a v mene tejto spoločnosti nerealizoval žiadnu činnosť, nedisponuje žiadnymi dokladmi
tejto spoločnosti, ktoré by deklarovali jej ekonomickú činnosť. Pre spoločnosť EXTRADE, spol. s r.o.
neuskutočňoval žiadnu činnosť, a nikdy nič nerobil ani pre J. Kapustu.Súd vec prejednal na pojednávaní v súlade s ustanovením § 250g O.s.p. v neprítomnosti žalovaného,
keď súd akceptoval ospravedlnenie žalovaného. Keďže žalovaný nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania a prejavil súhlas s pojednávaním bez jeho účasti, súd pokračoval v konaní v

zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že žalovaný neoprávnene neuznal žalobcovi
uplatnené odpočítanie dane. Žalobca predložil daňovým orgánom všetky požadované doklady, ktoré
mal k dispozícii. Požiadavky správcu dane boli nad rámec zákona. Žalobca uzavrel zmluvu o dielo so
spoločnosťou EXTRADE, spol. s r.o., a nebol v žiadnom právnom vzťahu s ďalším subdodávateľom, s

ktorým ani nebol v kontakte. Zmluva o dielo bola naplnená, dielo bolo vykonané. Žalobca na pojednávaní
uviedol, že nechápe aké ďalšie požiadavky majú daňové orgány, pretože všetko, čo mal k dispozícii,
predložil.

Súd konajúci podľa druhej hlavy V. časti O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods.

1 O.s.p..

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok
pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, čo žalobca deklaroval
uvedenou odberateľskou faktúrou č. 19/06/2009/02 zo dňa 19.06.2009, ktorú doplnil a opravil faktúrou
č. 01/07/2009/01 zo dňa 01.07.2009 a Zmluvou o dielo zo dňa 19.06.2009 uzavretou medzi žalobcom a

spoločnosťouEXTRADE,spol.sr.o.akododávateľom,ohľadomvykonaniadiela-„Obnovafasádydomu
Kapitulská 11 Banská Bystrica“ preukazujúc dodanie reštaurátorských prác žalobcovi dodávateľom za
odplatu.

Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.;právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. stanovuje právo
platiteľa na odpočítanie dane, ktoré vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Tento všeobecný princíp však ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Pre to, aby si

platiteľ dane mohol odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, musia byť splnené ďalšie
zákonom stanovené podmienky. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH vymedzuje formálnu
stránkuuplatneniaprávanaodpočítaniedane,t.j.platiteľdanemôžeprávouplatniť,lenakmákdispozícii
doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Podľa
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinnýplatiť, daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane
vznikánároknaodpočítanieDPH,súhmotnoprávnejpovahy,splneniektorýchmusíbyťbezakýchkoľvek
pochybností preukázané.Súd sa nestotožňuje s konštatovaním žalobcu, že daňové orgány svoje rozhodnutia opierajú o ničím
nedoloženédomnienky.Zobsahuadministratívnehospisujezrejmýprocesdokazovania,cieľomktorého
bolo zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrúbenie dane. V procese dokazovania daňové

orgány overujú oprávnenosť odpočítania dane, t.j. objasňujú všetky okolnosti, ktoré umožňujú prijať
závery, či zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky boli splnené, pričom preukázanie nesplnenia
hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok znamená nemožnosť priznať nárok.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb.; (1) dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie
daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o

daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných

evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že správcovi dane v priebehu daňovej kontroly predložil všetky
jemu dostupné doklady vzťahujúce sa k dielu, súd uvádza, že túto skutočnosť daňové orgány
nespochybňovali. Predložené dôkazy správca dane hodnotil v zmysle zásad daňového konania, t.j.
podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v snahe zabezpečiť

objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutočného stavu veci, pričom postupoval dôsledne v zmysle
ustanovenia § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
správca dane dokazovanie viedol v súčinnosti s daňovým subjektom (táto skutočnosť nebola žalobcom
ani spochybňovaná), avšak žalobca nevedel objasniť uskutočnenie predmetného zdaniteľného obchodu
dodávateľom - zhotoviteľom diela. Následne správca dane v snahe overiť tvrdenia daňového subjektu

deklarované aj v písomných podkladoch vykonal dokazovanie u zhotoviteľa diela, t.j. dodávateľa a
subdodávateľa.Záverykonštatovanévodôvodnenírozhodnutiažalovanéhoohľadomskutkovýchzistení
korešpondujú s obsahom administratívneho spisu. Najmä výpovede konateľov dodávateľa (J. X.) a
subdodávateľa (W. Y.) vyznievajú v neprospech žalobcu v tom zmysle, že dodávateľ ani subdodávateľ
nepotvrdili vykonanie diela pre žalobcu.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom daňových orgánov, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku
všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba
povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy,
ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnosti uvedenej na spornej faktúre a zmluve o dielo. Bolo v
záujme žalobcu a v nadväznosti na to aj jeho povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné

práva využil, aby predložil relevantné dôkazy riadne a nepochybne osvedčujúce splnenie všetkých
podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Nestačí iba predložiť predmetné doklady a tvrdiť, že
k zdaniteľnému obchodu došlo tak, ako je v nich deklarované s tým, že všetky ostatné okolnosti okolo
realizácie diela by mali byť vecou zhotoviteľa, resp. subdodávateľa. Súd sa nestotožňuje so žalobnou
námietkou, že daňové orgány od žalobcu vyžadovali splnenie takých požiadaviek, ktoré nemajú oporu

v žiadnom zákone. Naopak súd má za to, že daňové orgány dokonca v snahe napomôcť žalobcovi
preukázať, že došlo k skutočnému vykonaniu predmetu diela práve deklarovaným dodávateľom,
vyžadovali od neho preukázať také skutočnosti, ktoré by potvrdili pravdivosť tvrdenia žalobcu o vykonaní
diela dodávateľom EXTRADE, spol. s r.o.. Z postoja žalobcu však vyplýva, že svojim konaním nijako
nepomohol a neobjasnil skutkový stav veci, t.j. kto v skutočnosti fyzicky, nielen papierovo, reštaurátorské

práce vykonal.Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa je podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane u
platiteľa (žalobcu), preto sa jedná o podmienku, splnenie ktorej musí preukazovať žalobca, keďže on
uplatňuje nárok na odpočítanie dane. Podľa názoru súdu v tomto prípade sa nejedná o to, že by

žalobca mal zodpovedať za nedostatky v účtovníctve dodávateľa, resp. subdodávateľa, ale jedná sa o
hmotnoprávnu podmienku stanovenú zákonom, ktorú musí splniť žiadateľ o odpočítanie dane, najmä
preukázaním fyzického dodania predmetu fakturácie medzi zmluvnými spoločnosťami, t.j. preukázaním
zdaniteľného obchodu deklarovaného dodávateľkou faktúrou, a to v rozsahu, spôsobom a osobou
uvedenou v dodávateľskej faktúre. V danom prípade nebol spochybňovaný časový moment vzniku

daňovej povinnosti. Nebolo spochybňované dodanie diela, ale spochybnená bola osoba dodávateľa,
t.j. rozhodujúcim bolo posúdenie otázky, či osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre a ako
zhotoviteľ v zmluve o dielo, je identická s osobou, ktorá reálne vykonala reštaurátorské práce. Z
uvedeného dôvodu súd nepovažoval ani za relevantné kedy, komu a akou formou došlo k zaplateniu
ceny diela.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, so zápisnicami z miestnych zisťovaní, z

výsluchov konateľov zainteresovaných obchodných spoločností, aj súd dospel k záveru, že v priebehu
výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané obstaranie prác spoločnosťou EXTRADE spol. s r.o.,
a ani žalobca na základe výziev správcu dane o odstránenie pochybností a preukázanie svojich
tvrdení, o označení ďalších dôkazov a podobne, nevedel hodnoverne preukázať, kto práce na uvedenej
nehnuteľnosti skutočne vykonal. Nakoľko nebolo preukázané, že reštaurátorské práce boli vykonané

deklarovanoudodávateľskouspoločnosťouEXTRADE,spol.sr.o.,záverdaňovýchorgánov,žepritomto
dodaní nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., je správny.
Keďže právo odpočítať daň z tovaru alebo služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom dodanie uvedených
reštaurátorských prác spoločnosťou EXTRADE spol. s r.o. nebolo preukázané, nevznikla spoločnosti

EXTRADE spol. s r.o. daňová povinnosť, v dôsledku čoho ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane.

Z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti,
majúce rozhodujúci vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyznaný v priebehu daňového konania. Aj

podľa záveru súdu sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a hodnoverne preukázať, že
reštaurátorské práce boli dodané žalobcovi osobou dodávateľa. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ
vo faktúre, musí byť pritom identická s osobu, ktorá reálne dodala predmet fakturácie odberateľovi.
Bolopovinnosťoudaňovéhosubjektuvedieťpreukázaťuskutočneniezdaniteľnéhoplneniapráveosobou
uvedenou v predloženej dodávateľskej faktúre, pokiaľ si uplatňovala nárok na odpočítanie dane z

dodávateľskej faktúry.

Súd po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania, ich podaniami a obsahom
administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu boli vydané v súlade so zákonom, pričom žiadne zo žalobných námietok súd nepovažoval za
relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd poukazuje na to, že sa v plnom

rozsahu stotožňuje s prijatými závermi daňových orgánov, s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj správcu dane.

Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1
O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.