Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 54Cb/113/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207218315
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1207218315.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Norou Vladovou v právnej veci žalobcu: Ing. Vincent Iványi

- AGRISEM, Drevená 766/1, 924 01 Galanta, IČO: 14 064 022, zast.: JUDr. Eduard Šmelko, advokát,
Húščavova 1, 841 01 Bratislava, proti žalovanému: RWA SLOVAKIA, spol. s r.o., Pri trati 15, P.O. BOX
58, 820 14 Bratislava 214, IČO: 35 744 723, zast.: JUDr. Natália Klempová, advokátka, AK L. Dérera
23, 831 01 Bratislava, o zaplatenie 22.841,60 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 4.850,98 eur na účet
právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 30. 01. 2007 domáhal zaplatenia sumy 26.394,14 eur s

prísl. od žalovaného titulom náhrady škody a bezdôvodného obohatenia za nezaplatenie licenčných
poplatkov. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výhradným poskytovateľom licenčných práv k obchodnému
využitiu odrôd ozimnej pšenice Vlada, Boka, Bruta, Brea, Balada a to na základe licenčnej zmluvy z
02. 01. 1994, ktorú uzavrel s obchodnou spoločnosťou MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav a.s.
Kroměříž, ako Zmluvu o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie
odrôd MORSTAR na území Slovenskej republiky ( ďalej len licenčná zmluva).

Licenčnú zmluvu poskytovateľ licencie vypovedal listom dňa 18.05.1999 pod zmeneným obchodným
menom HybriTech, a.s., Kroměříž. Žalobca túto výpoveď prevzal dňa 19.05.1999. Podľa licenčnej

zmluvy je výpovedná doba dvojročná a začína plynúť odo dňa doručenia výpovede druhej strane,
začala teda plynúť 19.05.1999 a skončila 19.05.2001. Týmto dňom sa exkluzívne licenčné právo žalobcu
zmenilo na nevýhradné licenčné právo, nakoľko mu v súlade s čl. V bod 5 licenčnej zmluvy zostalo
zachované právo na dokončenie množiteľského cyklu u zastupovaných odrôd so všetkými právami a
povinnosťami vyplývajúcimi z licenčnej zmluvy.

Žalobca mal so žalovaným ešte pred založením množiteľských porastov na jeseň v roku 2000 uzatvoriť
sublicenčnú zmluvu o poskytovaní nevýlučnej licencie na výroku osív odrôd firmy HybridTech, a.s.. K
uzatvoreniu tejto sublicenčnej zmluvy žalobca nepristúpil. Žalovaný nepožiadal o zmluvný súhlas pre

rok 2000/2001, zatajil žalobcovi, že chce vyrábať osivá odrôd Brea, Bruta a Boka v sezóne 2000/2001
a konal tak napriek skutočnosti, že osivá uvedených odrôd mohol do obehu uvádzať iba na základe
súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, teda žalobcu.Žalobca nakoniec žalovanému súhlas udelil podpisom a pečiatkou na prihláškach vo februári 2001,
ktorými žalovaný prihlásil množiteľské plochy osiate osivom spomenutých odrôd na uznávanie podľa §
15 ods. 2 zákona č. 291/1996 Z.z., čím došlo k zlegalizovaniu začatia množiteľského cyklu na výrobu

osív. Žalovaný na základe dodatočného súhlasu žalobcu z februára 2001 vyrábal a mal uznané osivá
odrôd Boka, Brea, Bruta v sezóne 2000/2001 v generácii množenie C1, preto v sezóne 2001/2002
v rámci dokončenia množiteľského cyklu vyrábal osivá v nižšej generácii množenia a to v generácii
množenia C2, ktorá je poslednou generáciou množenia v rámci jedného množiteľského cyklu.

Podľa čl. V ods. 3 sublicenčnej zmluvy, ktorú žalobca v tom čase uzatváral ako jediný exkluzívny

poskytovateľ licencie so všetkými nadobúdateľmi licencie v SR, bol podľa žalobcu žalovaný povinný
predkladať priznanie licenčných poplatkov k 15. dňu po skončení každého štvrťroka, teda žalovaný
bol povinný predložiť priznanie licenčných poplatkov za osivá z množiteľských porastov založených v
jeseni 2001, vyrobených v lete 2002 a uvádzaných do obehu v septembri a októbri 2002 najneskôr do
15.01.2003. Žalovaný túto povinnosť nesplnil.

Ak by žalovaný túto povinnosť na predloženie priznania licenčných poplatkov splnil do 15.01.2003,

žalobca by bol žalovanému vyhotovil faktúru v súlade s čl. V ods. 3 sublicenčnej zmluvy.

Žalobca vyšpecifikoval výšku licenčných poplatkov na základe Prehľadu uznaného osiva pšenice
ozimnej v SR, úroda 2001, ktorú vypracoval Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
v Bratislave.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie licenčných poplatkov za rok 2002 za rovnaké

množstvo 1.648 ton osiva, ktoré bolo vyrobené v roku 2001, pričom pre prípad neuznania práva na
zaplatenie licenčných poplatkov z dôvodov neuzavretia sublicenčnej zmluvy si uplatnil žalobca nárok
na náhradu vzniknutej škody.

Výška škody je zhodná s výškou licenčných poplatkov za osivá, ktoré žalovaný predával svojim
obchodným partnerom.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy neuznáva a
žiada žalobu zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože zmluvu o výhradnom práve na
zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd osív od spoločnosti Morstar na území SR
zo dňa 02. 01. 1994, ktorú mal uzatvoriť so spoločnosťou MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav,
a.s. Kroměříž, neuzatvoril žalobca, ale subjekt označený ako AGRISEM Nákup a predaj osív bez

uvedenia identifikačného čísla alebo živnostenského oprávnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie
je v predmetnom spore aktívne legitimovaný.

Žalovaný namietal právny základ žaloby, nakoľko zmluva o výhradnom práve nijakým spôsobom
nezaväzovala žalovaného, aby platil licenčné poplatky žalobcovi, ani nezakladala právo žalobcu na
účtovanie licenčných poplatkov žalovanému. Platná právna úprava vyžadovala striktne uzatvorenie

licenčnej zmluvy v písomnej forme, v ktorej majú byť dojednané podmienky využívania a dojednanie
licenčných poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že bez písomnej licenčnej zmluvy nie je daný nárok žalobcu
na náhradu licenčných poplatkov, ktoré sú predmetom žaloby.

Žalovaný namietal aj ďalší právny základ žaloby, ktorým má byť náhrada škody. Právo ochrany pred
neoprávneným zásahom, ( podľa zákona č. 132/1989 Zb. § 26) priznáva len majiteľovi šľachtiteľského

osvedčenia alebo pôvodcovi. Žalobca však nie je ani majiteľom šľachtiteľského osvedčenia na uvedené
odrody, ani ich pôvodcom.Žalovaný nemal voči žalobcovi žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť. Žalovaný nemal povinnosť
predkladať žalobcovi priznania k licenčným poplatkom, ani mu platiť licenčné poplatky, keďže tieto s ním
nemal zmluvne dohodnuté a žiaden zákon mu neukladá takúto povinnosť.

Žalovaný namietol premlčanie žalovanej sumy v zmysle ust. § 106 Obč. zák., podľa ktorého sa právo
na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá, najneskôr sa premlčí za 3 roky odo dňa, kedy ku škode došlo.

Podľa tvrdenia žalobcu mala škoda vzniknúť porušením jeho licenčných práv výrobcu a predajom
osív v septembri/2002, potom k premlčaniu práva na náhradu škody došlo dňa 30.09.2004, najneskôr
30.09.2005, pričom žaloba bola podaná na súd 30.01.2007.

Námietku premlčania žalovaný doplnil, tak, že ak by došlo k posudzovaniu lehôt podľa Obchodného
zákonníka, podľa tvrdenia žalobcu mu mala škoda vzniknúť porušením jeho licenčných práv výrobou
a predajom osív v septembri/2002, potom k premlčaniu práva na náhradu škody došlo vo všeobecnej
štvorročnej premlčacej lehote k 01.10.2006, pretože svoje právo mohol žalobca objektívne uplatniť už
od 01.10.2002 a žaloba bola podaná 30.01.2007.

Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 16.04. 2012 ( po otvorení pojednávania ) požiadal
o zmenu žalobného petitu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 22.841,60 eur s úrokom z
omeškania vo výške 16,5 % ročne zo žalovanej sumy od 03.02.2003 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

Súd uznesením 54 Cb 113/2007-428 zo dňa 11.07.2012, právoplatným dňa 26.07.2012 pripustil zmenu

petitu vyššie uvedeného znenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom žalobcu, prednesom právnych zástupcov účastníkov
konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom:

Dňa02.01.1994bolauzatvorenámedziMORSTARMoravskýšlechtitelskýústava.s.Kroměříž(ďalejlen

MROSTAR a.s.) a AGRISEM Nákup a predaj osív Galanta, zastúpený Ing. Vincentom Iványim, zmluva
o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd MORSTARU,
Moravského šlechtitelského ústavu Kroměříž a.s. na území SR. Na základe tejto licenčnej zmluvy
MORSTAR a.s,. ako výhradný nositeľ práv splnomocnil AGRISEM za nositeľa výhradného práva na
skúšanie, prihlasovanie k registrácii, prihlasovanie k právnej ochrane, množenie a obchodné využívanie

osív svojich odrôd v SR za podmienok uvedených v zmluve.

Podľa čl. II bod 4 licenčnej zmluvy: Práva a povinnosti AGRISEMU, mal tento právo uzatvárať licenčné
zmluvy a inkasovať licenčné poplatky z predaja osív, ktoré po odpočítaní provízie mal bezodkladne
prevádzať na účet MORSTARU, a.s..

Na základe tejto zmluvy mohol výlučne žalobca na území SR poskytovať sublicenciu tretím osobám na

obchodné využívanie odrôd.

Podľa oznámenia ÚKSUPU zo dňa 10.11.2009 ( čl. 239) žalovaný doručil na odbor osív a sadív prihlášky
pšenice letnej - ozimnej odroda BRUTA v generácii C1, z tohto porastu bolo celkovo uznané 360 t, a
pšenice letnej - ozimnej odrody BOKA v generácii C1, z čoho bolo celkovo uznané 194 t, podľa § 15 ods.
3 zák. č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách. Z oznámenia ÚKSUPU zo dňa 30.10.2012 súd zistil, že

chybou pri odpisovaní čerpaného množstva z porastu 00107-00623 bolo pri odrode BOKA uvedených
o 75 t viac. Z uvedeného vyplýva, že z odrody BOKA bolo uznaných 119 t.Žalobca mal v roku 2001/2002 priemyselné práva ku všetkým spomenutým odrodám a tieto v tom čase
nemala žiadna iná spoločnosť na území Slovenskej republiky. Žalovaná generácia množenia C1 u odrôd
BRUTA a BOKA v rámci celého množiteľského cyklu predstavuje piaty rok tohto množiteľského cyklu a

týkala sa sezóny 2001/2002. V danom prípade teda žalobcov množiteľský cyklus sa začal ešte na jeseň
v roku 1997 a preto v prípade, že žalovaný chcel vyrábať osivo generácie množenia C1 pochádzajúce zo
žalobcových množiteľských cyklov, mal požiadať o písomný súhlas na ich obchodné využívanie žalobcu
podľa § 8 ods. 4 zákona 132/1989 Zb. Žalobca mal voči žalovanému zachované priemyselné práva až
do jesene 2002, kedy sa množiteľský cyklus končil generáciou množenia C1.

Podľa žalobcom predloženej licenčnej zmluvy č. 4/2000 so zmluvným partnerom Poľnohospodárske

družstvo Mojmírovce zo dňa 20. 6. 2000 ( č. l. 15-16), bolo podľa článku V bod 3 obvyklé, že
nadobúdatelia licencií podávali priznania licenčných poplatkov k 15. dňu po skončení každého štvrťroka,
pre žalovaného bola teda povinnosť predložiť priznanie licenčných poplatkov za osivá najneskôr do
15.01.2003.

Dňa 14.9.2000 bola medzi poskytovateľom sublicencie firmou MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o. a

žalovaným ako nadobúdateľom licencie uzatvorená Sublicenčná zmluva č. 4/2001 na nevýlučné
obchodné využívanie odrôd rastlín, predmetom ktorej bolo udelenie súhlasu nadobúdateľovi na
nevýlučné obchodné využívanie odrôd uvedených v prílohe č. 1 zmluvy.

Podľa listinných dokladov predložených ÚKSUPom ( č. l. 432-433) bolo Osvedčenie o uznaní osív
odrôd BRUTA a BOKA dodávateľa - žalovaného vydané ÚKSUPom v dňoch 06.09.2002, 10.09.2002,

23.08.2002 pre odrodu BRUTA a dňa 16.09.2002 a 20.08.2002 pre odrodu BOKA.

Podľa Slovenskej Technickej Normy / ďalej len STN / č. 46 0311 článok 6 bod 6.1 výrobca osiva požiada
o uznanie osiva najneskôr do l8 mesiacov po zbere osiva.

Právny zástupca žalobcu vo svojich písomných a ústnych prednesoch uviedol, že žalobou si voči
žalovanému uplatňoval právo na náhradu ujmy za rok 2002 za rovnaké množstvo osiva, 1.648 ton,

ako bolo vyrobené v roku 2001 v hodnote 795.150,- Sk ( 26.394,14 eur), a to z dôvodu na strane
žalovaného, ktorý mu neoznámil údaje o množstvách ním vyrobených osív z množiteľských cyklov
žalobcu. Na základe zaslaného oznámenia UKSUPU zo dňa 10.11.2009 žalobca zistil presné hodnoty
uznaných odrôd, na základe čoho presne špecifikoval výšku dlžného licenčného poplatku a zároveň
navrhol pripustenie zmeny petitu, ku ktorej došlo uznesením č.k. 54Cb/113/2007-428 zo dňa 11.07.2012,

právoplatným dňa 26.07.2012.

Žalovaný v roku 2002 obchodne využíval odrody BOKA, BRUTA a BREA v generácii množenia C1
avšak porasty s odrodou BREA neboli uznané, z čoho vyplýva, že žalovaný vyrobil len osivá odrôd
BRUTA a BOKA.

Pri odrode BRUTA vo výmere 90 ha v generácii množenia C1, pričom v zmysle prihlášky bolo uznané

množstvo osiva 360t. Žalobca všetkým svojím zmluvným stranám od roku 2000 zmluvami poskytoval
súhlas na obchodné využívanie odrôd podľa § 8 ods. 4 Zák. č. 132/89 Zb. a to za podmienky platenia
licenčných poplatkov, tieto mali výšku 450,- Sk/t za generáciu množenia C1, t.j. 14,94 €/t čo za množstvo
360 t predstavuje sumu 5.378,- eur. Výška licenčných poplatkov bola obvyklá od roku 2000 aj pre
nasledujúce pestovateľské roky. Následne podaním zo dňa 12.04.2012 žalovaný vypočítal výšku

licenčného poplatku z odhadovaného množstva úrody v tonách - BRUTA 410 ton x 14,94 eur = 6.125,60
eur.

Pri odrode BOKA vo výmere 90 ha v generácii množenia C1, pričom v zmysle prihlášky bolo uznané
množstvo osiva 194t, bol licenčný poplatok dohodnutý vo výške 450,- Sk/t za generáciu množenia C1,t.j. 14,94 €/t čo za množstvo 194 t predstavuje sumu 2.898,36,- eur. Pri použití hodnoty odhadovaného
množstva úrody v tonách 360 x 14,94 eur = 5.378,40 eur.

Pretože žalovaný prihlásil na uznávacie konanie aj štyri množiteľské porasty odrody BREA, ktoré boli

uznané avšak neprihlásil na uznávanie osivá z týchto porastov a umožnil, aby boli používané ako tzv.
čierne osivá na čiernom trhu čím taktiež spôsobil žalobcovi ujmu. Pri výpočte licenčného poplatku pri
odrode BREA vychádzal z obvyklej výšky licenčného poplatku 500,- Sk/16,60 eur za odhadovaný tonu
úrody - 683 ton x 16,60 eur = 11.337,80 eur.

ÚKSUP vydáva každoročne metodické pokyny vo veci prihlasovania a uznávania množiteľských
porastov kde stanovuje lehotu na podávanie prihlášok množiteľmi - prihlasovateľmi. Touto lehotou

obvykle je posledný februárový týždeň príslušného kalendárneho roka. Za príslušný rok 2001 to malo
byť do 28.02.2001. Žalobca zaviazal každého jedného zmluvného partnera, s ktorým mal uzavretú
zmluvu na predkladanie výkazu s údajmi o obchodnom využívaní odrôd do 15 dní po ukončení každého
kalendárneho štvrťroka. Následne pokiaľ by bol sublicencor poslal výkaz licenčných poplatkov v 15 deň
nasledujúceho štvrťroka žalobca by bol tento výkaz poštou obdržal po 1-2 dňoch, na ďalší deň by

nasledovalo vystavenie faktúry zo strany žalobcu s 15 dňovou lehotou splatnosti. Prihláška na uznávacie
konanie musí byť podaná na ÚKSUP do konca februára príslušného roka, ale ÚKSUP toleruje aj
neskoršie podané prihlášky. Ak by žalovaný bol so žalobcom uzavrel sublicenčnú zmluvu, mal by splniť
zmluvnú oznamovaciu povinnosť najneskôr do 15. 01. 2003, čo neurobil.

K otázke premlčania uviedol, že v danom prípade treba aplikovať na právny vzťah Obchodný zákonník ,

ktorý komplexne upravuje premlčanie a preto podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. začína plynúť premlčacia
lehota pri právach vymáhateľných na súde odo dňa, keď sa právo na súde mohlo uplatniť prvý raz.
Nakoľko osivo je vtedy osivom keď je uznané ÚKSUPom, následne množiteľ toto osivo pozberovo
upravujeataktoupravenýneuznanýmnožiteľskýmateriálprihlasujenauznávanie naUKSUP,najneskôr
do 18 mesiacov po zbere osiva, podľa čl. 6.1 STN 460311 uznávanie osiva a sadiva. ÚKSUP takto

prihlásené osivá postupne uznáva od konca augusta až do septembra - októbra, vydá o tom osvedčenie
o uznaní osiva tzv. uznávací list, alebo osvedčenie o zamietnutí osiva - zamietací list. Až po tomto
osvedčení možno osivo uvádzať do obehu - predávať pestovateľom. Ak osivo bolo pozbierané v júli
2002, potom začína plynúť 18 mesačná lehota na podanie prihlášky na uznanie osiva, teda žalobca
mohol uplatniť svoje právo na súde prvý raz v januári resp. februári 2004 / po uplynutí 18 mesiacov od

zberu osiva/. Objektívna premlčacia lehota začala plynúť až po uznaní osiva ÚKSUPom, t.j. po uplynutí
18 mesiacov. Žalobný návrh bol podaný včas, námietka premlčania je nedôvodná.

K nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy
nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné , kto zmluvu uzavrel ( rozhodnutie NS SR sp.
zn. 7 M Obdo 2/2000).

K zmluve zo dňa 02. 01. 1994 uviedol, že túto zmluvu poskytovateľ licencie MORSTAR, Moravský
šlechtitelský ústav Kroměříž, a.s. vypovedal listom z 18.05.1999 pod zmeneným obchodným menom
HybriTech, a.s., Kroměříž, žalobca túto výpoveď prevzal dňa 19.05.1999. Podľa článku V ods. 2 zmluvy
z 02.01.1994 je výpovedná lehota dvojročná a začína plynúť odo dňa doručenia výpovede druhej
strane. Táto výpovedná lehota teda začala plynúť dňa 19.05.1999 a skončila dňa l9.05.2001. Až

dňom 20.05.2001 zaniklo exkluzívne licenčné právo žalobcovi na obchodné využívanie všetkých odrôd
MORSTAR, čo však neznamená, že mu zaniklo licenčné právo ako také. Žalobcovi sa dňa 20. 05.
2001výhradné licenčné právo na obchodné využívanie odrôd MORSTAR iba zmenilo na nevýhradné
licenčné právo na základe čl. V ods. 5 zmluvy, nakoľko mu aj po ukončení platnosti zmluvy 02.01.1994
zostalo zachované právo na dokončenie množiteľského cyklu u zastupovaných odrôd, a to so všetkými

právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tejto zmluvy, teda aj s právom na uzatváranie sublicenčných
zmlúv a na inkasovanie licenčných poplatkov od sublicencorov / teda aj od žalovaného / podľa článku
II ods. 4 zmluvy 02.01.1994.Žalovanýmalvočižalobcovioznamovaciupovinnosťpodľa§26ods.2zákonač.132/1989Zb.oochrane
práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov, pretože obchodne
využíval odrodu BRUTA, BOKA a BREA v generácii množenia C1, ktorá patrí do jeho množiteľského

cyklu. Nesplnením tejto oznamovacej povinnosti žalovaný porušil cit. zákon, pričom zároveň tento zákon
porušil aj v ustanovení § 8 ods. 4 zákona č. 132/1989 Zb., keďže žalobcu nepožiadal o súhlas na
obchodné využívanie odrôd MORSTAR v pestovateľskom roku 2001/2002, ktorý sa poskytuje písomnou
zmluvou.

Žalobca má právo na zaplatenie licenčných poplatkov alebo v prípade porušenia jeho práv, má právo

na náhradu ujmy.

K prejudiciálnej otázke platnosti odstúpenia od zmluvy z 02.01.1994 právny zástupca žalobcu uviedol, že
tátootázkabolaposudzovanámnohýmisúdmiSlovenskejrepubliky.Anijedensúdnezamietolžalobcovu
žalobu na náhradu ujmy podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona č. 132/1989 Zb., teda ani jeden zo súdov
Slovenskej republiky neprijal žalovaného námietku odstúpenia od zmluvy z 02.01.1994.

K obchodnej spoločnosti MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o. , ktorej žalovaný uhradil licenčné poplatky za

rok 2001/2002 uviedol, že žalovaný nepreukázal, že táto spoločnosť je oprávnenou osobou, naopak
nie je oprávnenou osobou a žalovaný jej neoprávnene poskytol licenčné poplatky za osivá vyrobené v
roku 2002. Žalovaný za oprávnenú osobu uznáva spoločnosť MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o. na základe
Všeobecnejlicenčnejzmluvytýkajúcejsaobilnínzo17.08.2000,ktorútátospoločnosťuzavrelasosvojou
materskou spoločnosťou MONSANTO ČR, s.r.o., Praha. Táto zmluva je absolútne neplatným právny

úkonom, keďže bola uzavretá v čase trvania exkluzivity žalobcu.

Žalobca uviedol, že prvýkrát získal hodnoverný údaj o obchodnom využívaní odrody žalovaným až
niekedy v roku 2007 alebo 2008, kedy mu súd na pojednávaní krátkou cestou doručil list z ÚKSUPU.
Konkrétny udaj o množstvách uznaných osív sa žalobca dozvedel až dňa 03.02.2011, kedy mu bol zo
súdu doručený list zo dňa 26.01.2011 spolu s listom ÚKSUPU. Až od tohto dňa mohla začať plynúť

premlčacia lehota. Žalobca si mohol svoje právo na náhradu ujmy proti žalovanému po prvý raz uplatniť
na súde podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obch. zák. teoreticky až dňa 21.01.2011.

K úroku z omeškania uviedol, že v zmysle sublicenčných zmlúv, ktoré mal uzavreté žalobca s
inými subjektmi vyplýva, že žalovaný mal mať oznamovaciu povinnosť do 15.01. 2003 (po ukončení
4 štvrťroka) Po obdržaní oznámenia, by žalobca vystavil faktúru s obvyklou dobou splatnosti 14

dní, zohľadnením doby doručovania poštou by splatnosť bola nastala 02.02.2003, omeškanie nastalo
nasledujúci deň 03.02.2003, preto žiada priznať úrok z omeškania od 03. 02. 2003 do zaplatenia.

Právna zástupkyňa žalovaného vo svojich písomných aj ústnych prednesoch žiadala žalobu zamietnuť
a pridržiavala sa odporu proti platobnému rozkazu. Namietala, že zmluva o výhradnom zastúpení zo
dňa 02.01.1994 je neplatná a nezakladá žalobcovi výhradné licenčné právo k odrodám MORSTAR,

ani právo na inkaso licenčných poplatkov. Práva žalobcu zo zmluvy zo dňa 02.01.1994 zanikli skôr,
a to 30.11.2000 odstúpením od zmluvy. Dňom 30.11.2000 zanikli všetky práva žalobcu zo zmluvy o
výhradnom zastúpení, teda aj právo dokončiť množiteľský cyklus a inkasovať licenčné poplatky. Žiadala ,
aby súd posúdil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy ako otázku predbežnú, ktorá má zásadný význam
pre rozhodnutie sporu a pre úplné zistenie skutkového stavu.

K porušeniu konkrétnej zákonnej povinnosti žalovaným právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že ust. §
8 ods. 4 zák. č. 132/1989 Z .z. neukladá žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom sublicenčnú
zmluvu. Podľa ust. § 8 ods. l zák. č. 132/1989 Z. z. výlučné právo obchodne využívať odrodu má majiteľ
šľachtiteľského osvedčenia. Podľa ust. § 8 ods.4 zák. č. 132/1989 Z. z. právo obchodne využívať
odrodu zahŕňa tiež právo poskytovať súhlas na jej obchodné využívanie iným osobám. Súhlas (licencia)

sa poskytuje písomnou zmluvou, ktorá obsahuje podmienky využívania a dojednania o licenčných
poplatkoch. Citované ustanovenie teda zakladá iba právo uzatvárať licenčné zmluvy, teda dávať súhlasna obchodné využívanie odrody, a to iba majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia. Žalobca nie je a nikdy
nebol majiteľom šľachtiteľských osvedčení k odrodám MORSTAR. cit. ustanovenie preto nezakladá
povinnosť žalovaného uzatvoriť so žalobcom licenčnú zmluvu.

Právna zástupkyňa žalovaného zotrvávala na námietke premlčania a uviedla, že objektívna možnosť
podať žalobu vznikla potom, čo žalobca vyzýval žalovaného na priznanie licenčných poplatkov, teda
mal vedomosť o obchodnom využívaní odrôd a mal možnosť získať údaje o prihlásených a uznaných
množstvách osív na ÚKSUPe.

Podľa tvrdenia žalobcu mala škoda vzniknúť v septembri 2002 a trojročná objektívna premlčacia doba
na uplatnenie práva na náhradu škody by uplynula 30.09.2005, žaloba bola podaná 31.01.2007.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj pre prípad, že by súd posudzoval lehotu a jej plynutie podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého by 4 - ročná premlčacia doba uplynula k 30.09.2006.

Žalobca nikdy pred podaním žaloby nevyzval žalovaného k úhrade konkrétnej sumy. Žalovaný sa o
nároku žalobcu dozvedel až doručením žaloby súdom.

Podľa § 508 ods. 1, 2 Obch. zák. licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva

oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z
priemyselného vlastníctva / ďalej len právo / a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty
alebo inej majetkovej hodnoty. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 8 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zák. č. 132/1989 Zb. v znení neskorších predpisov o ochrane práv
k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat majiteľ šľachtiteľského osvedčenia má výlučné právo

obchodne využívať odrodu alebo plemeno, bez jeho súhlasu nemožno odrodu a plemeno po dobu
ochrany obchodne využívať.

Právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno zahŕňa tiež právo poskytovať súhlas na ich obchodné
využívanie iným osobám. Súhlas / licencia / sa poskytuje písomnou zmluvou, ktorá obsahuje podmienky
využívania a dojednania o licenčných poplatkoch.

Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udeľuje súhlas / licenciu / na vykonávanie týchto úkonov:

a/ výrobu alebo rozmnožovanie množiteľského materiálu odrody alebo plemena,

b/ úpravu na účely množenia,

c/ ponuku na predaj,

d/predaj alebo inú formu obchodovania,

e/vývoz,

f/dovoz,

g/skladovanie na účely uvedené v písmenách a/ až f/.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Súd mal v konaní za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomná licenčná
zmluva, ktorá musí mať v zmysle § 508 ods. 2 Obch. zák. a v zmysle § 8 ods. 4 zák. č. 132/1989 Zb.
o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v platnom znení písomnú formu. Preto

žalobca nemal nárok na zaplatenie licenčných poplatkov titulom zmluvy.

V konaní bolo preukázané, že žalobca disponoval exkluzívnym licenčným právom na obchodné
využívanie odrôd BRUTA, BOKA, BREA až do 20.05.2001, teda žiaden iný subjekt nebol oprávnený
poskytovať licenčné práva k týmto odrodám mimo žalobcu. Vyplývalo to zo zmluvy o výhradnom práve
na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd Morstaru, Moravského šlechtitelského

ústavu Kroměříž a.s. zo dňa 02.01.1994, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Morstar, Moravský
šlechtitelský ústav Kroměříž a.s.. Táto zmluva bola vypovedaná poskytovateľom licencie spoločnosťou
HybriTech a.s. Kroměříž / právnym nástupcom Morstaru, Moravského šlechtitelského ústavu Kroměříž
a.s. / dňa 18.5.1999. Žalobcovi bola výpoveď zo zmluvy doručená dňa 19.05.1999. Podľa čl. V. bod 2
vyššie citovanej zmluvy platnosť zmluvy môže byť ukončená písomnou výpoveďou jednou zo zmluvných

strán bez udania dôvodu. Výpovedná lehota je dvojročná a výpovedná lehota začína plynúť odo
dňa doručenia výpovede druhej strane. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 19.05.1999 a skončila
dňa 19.05.2001. Z toho vyplýva, že až do 20.05.2001 mal žalobca výlučnú exkluzivitu na obchodné
využívanie vyššie uvedených odrôd.

Námietka aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ohľadne

označenia subjektu v zmluve zo dňa 02.01.1994 o výhradnom práve na zastupovanie, kde bol ako
subjekt označený AGRISEM Nákup a predaj osív Galanta neobstojí, nakoľko neúplné označenie fyzickej
osoby - živnostníka nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej, ak je zrejmé, kto túto zmluvu podpisoval.
V samotnej zmluve je ako zmluvná strana označená ako AGRISEM Nákup a predaj osív, zastúpený L..
S. L. ako stranou, ktorá výhradné právo preberá a ktorá aj zmluvu podpísala.

Námietka žalovaného, že mal uzatvorenú sublicenčnú zmluvu so spoločnosťou MONSANTO
SLOVAKIA, s.r.o. neobstojí, nakoľko MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o. nedisponovalo licenčným právom
na obchodné využívanie odrôd Morstaru a preto ho nemohlo poskytnúť ani iným pestovateľom a nebolo
ani oprávnené inkasovať licenčné poplatky.

Pretože žalovaný ( prostredníctvom právnej zástupkyne ) vzniesol námietku premlčania, súd na danú

námietku prihliadol a zistil, že je dôvodná.

Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má ucelenú, resp. komplexnú povahu, a preto
ustanoveniaObčianskehozákonníkaopremlčanísanaobchodnévzťahynebudúaplikovať.Hociprávnu
úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje Občiansky zák. a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy , na
tieto vzťahy nemožno aplikovať aj právnu úpravu premlčania, t.j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu

pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia (§107 OZ/, to aj napriek tomu, že Obchodný zákonník
pre vydanie bezdôvodného obohatenia neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu odlišnú od všeobecnej
štvorročnej premlčacej doby. Preto súd pri posudzovaní premlčania aplikoval Obchodný zákonník,
konkrétne § 397 a vychádzal zo 4 ročnej premlčacej doby.Podľa obchodnej praxe, ako uviedol žalobca, ale aj podľa predloženej vzorovej zmluvy o poskytovaní
nevýlučnej licencie na výrobu osív odrôd firmy HybriTech a.s. Kroměříž k obchodnému využitiu na
množiteľské a bežné plochy pre rok 2000/2001 uzavretej s Poľnohospodárskym družstvom Mojmírovce

a žalobcom (čl. V bod 3) bol nadobúdateľ licencie povinný predložiť priznanie licenčných poplatkov k
15. dňu po skončení každého štvrťroka, t.j. do 15.01. príslušného roka, čo vyplývalo aj zo sublicenčnej
zmluvy č. 4/2001 uzavretej medzi žalovaným a MONSANTO SLOVAKIA s.r.o. a bolo to aj u iných
subjektov obvyklé.

Žalovaný mal teda predložiť žalobcovi priznanie licenčných poplatkov do 15. 01. 2003. Premlčacia doba
( štvorročná ) žalobcovi uplynula dňa 15. 1. 2007 . Žaloba bola podaná osobne dňa 30. 01. 2007, t.j.

po zákonom stanovenej lehote.

Podľa oznámenia ÚKSUPU zo dňa 30. 10. 2012 a z listinných dokladov zaslaných ÚKSUPom, a to
osvedčení o uznaní osiva odrody BRUTA a BOKA, boli osvedčenia o uznaní osiva vydané ÚKSUPom
v rozpätí dní od 20.08.2002 do 16.09.2002. Až po vydaní osvedčenia ÚKSUPom mohol žalovaný
uvádzať osivo do obehu. Podľa názoru súdu minimálne začala plynúť premlčacia lehota po uznaní osiva

ÚKSUPom t.j. najneskôr dňa 16. 09. 2002 a uplynula dňa 13.09.2006.

Súd posúdil žalobu podanú z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v súlade s § 451 ods. 1,
2 Obč. zák. Bolo preukázané, že žalovaný predával certifikované osivá odrôd BRUTA a BOKA, čo
preukazujú listinné doklady zaslaní ÚKSUPom. Žalovaný obchodne využíval odrody BRUTA a BOKA,
z predaja osiva mal žalovaný zisk, žalobcovi však licenčné poplatky neuhradil, tým sa podľa názoru

súdu bezdôvodne obohatil.

Nakoľko však žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení
dôkazov v súlade s § 132 O. s. p. dospel k názoru, že námietka žalovaného je dôvodná a nárok žalobcu
premlčaný, žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

Z tohto dôvodu zamietol aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému právo
na ich náhradu v celkovej výške 4.850,98 eur. Trovy konania žalovaného pozostávajú trov právneho
zastúpenia vo výške 4.850,98 eur za 13 úkonov právnej pomoci:

11 úkonov vypočítaných z hodnoty sporu 26.394,14 eur, hodnota úkonu 419,94 eur, hodnota 1 104,98
eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie na súd- vyjadrenie zo dňa 14.08.2007, dňa 21.11.2007,

07.11.2008, 08.02.2010, 13.05.2011, 31.05.2012 ,4 x účasť na pojednávaní z toho 2 x bolo pojednávanie
odročené(10.11.2008a05.03.2008)(1zhodnotyúkonu),režijnýpaušál4x5,91eur(rok2007)3x6,31
eur ( rok 2008), 1 x 7,21 eur ( 2010) 1 x 7,41 eur ( 2011) 1 x 7,63 eur ( 2012). Spolu odmena 4.061,88 eur.

Súd nepriznal náhradu trov v plnej výške za 2 úkony právnej služby účasť na pojednávaní dňa
05.03.2008 a 10.11.2008 nakoľko pojednávanie bolo odročené a preto bola žalovanému priznaná len 1

hodnoty úkonu v súlade s § 14 ods. 5 vyhl. Č. 655/2004 Z.z.

2 úkony vypočítané z hodnoty sporu 22.841,60 eur , hodnota úkonu 386,74 eur ( po pripustení zmeny
žalobného petitu), podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 13.02.2013, účasť na pojednávaní 21.05.2013,
režijný paušál 2 x 87,81 eur ( 2013), spolu 789,10 eur.

Súd rozhodol v súlade s § §10, 14, 15 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.